¹A kráľovná zo Šeby slýchala povesť o Šalamúnovi dotyčne mena Hospodinovho a prišla, aby ho zkúsila rôznymi záhadami.

¹And the queen of Sheba heard of the fame of Solomon in connection with the name of Jehovah, and came to prove him with enigmas.

²A tak prišla do Jeruzalema s veľmi velikým sprievodom a bohatstvom, s veľblúdmi, ktoré niesly voňavé veci a zlata veľmi mnoho i drahé kamene. A keď prišla k Šalamúnovi, hovorila s ním o všetkom, čo mala vo svojom srdci.

²And she came to Jerusalem with a very great train, with camels that bore spices and gold in very great abundance, and precious stones; and she came to Solomon, and spoke to him of all that was in her heart.

³A Šalamún je odpovedal na všetky jej slová, a nebolo veci, ktorá by bola bývala skrytá pred kráľom, na ktorú by jej nebol dal odpovede.

³And Solomon explained to her all she spoke of: there was not a thing hidden from the king that he did not explain to her.

⁴Vtedy, keď videla kráľovná Šeby všetku tú múdrosť Šalamúnovu i dom, ktorý vystavil,

⁴And when the queen of Sheba saw all Solomon's wisdom, and the house that he had built,

⁵a jedlá jeho stola, sediská jeho služobníkov, stanoviská tých, ktorí mu posluhovali, ich rúcha a pohárnikov, a jeho schodište, po ktorom chodil hore do domu Hospodinovho, nebolo v nej viacej ducha od úžasu,

⁵and the food of his table, and the deportment of his servants, and the order of service of his attendants, and their apparel, and his cupbearers, and his ascent by which he went up to the house of Jehovah, there was no more spirit in her.

⁶a povedala kráľovi: Bola to pravda, čo som počula vo svojej zemi o tvojich veciach a o tvojej múdrosti,

⁶And she said to the king, It was a true report that I heard in mine own land of thine affairs, and of thy wisdom;

⁷a neverila som tým rečiam, dokiaľ som neprišla, a dokiaľ nevidely moje oči, a hľa, nebola mi povedaná ani polovica. Prevýšil si čo do múdrosti a dobroty zvesť, ktorú som počula.

⁷but I gave no credit to the words, until I came and mine eyes had seen; and behold, the half was not told me: in wisdom and prosperity thou exceedest the report that I heard.

⁸Blahoslavení sú tvoji mužovia, blahoslavení títo tvoji sluhovia, ktorí stoja pred tebou vždycky, ktorí čujú tvoju múdrosť!

⁸Happy are thy men! happy are these thy servants, who stand continually before thee, who hear thy wisdom!

⁹Nech je požehnaný Hospodin, tvoj Bôh, ktorý má v tebe záľubu a ktorý si ťa obľúbil, aby ťa dal na trón Izraelov, pretože Hospodin miluje Izraela až na veky, a ustanovil ťa za kráľa, aby si činil súd a spravedlivosť.

⁹Blessed be Jehovah thy God, who delighted in thee, to set thee on the throne of Israel! Because Jehovah loves Israel for ever, therefore did he make thee king, to do judgment and justice.

¹⁰A dala kráľovi sto dvadsať hrivien zlata a voňavých vecí veľmi mnoho i drahých kameňov; neprišlo už potom nikdy viacej takých voňavých vecí tak mnoho, jako dala kráľovná Šeby kráľovi Šalamúnovi.

¹⁰And she gave the king a hundred and twenty talents of gold, and spices in very great abundance, and precious stones: there came no more such abundance of spices as those which the queen of Sheba gave to king Solomon.

¹¹Ale aj lode Chíramove, ktoré dovážaly zlato z Ofíra, doviezly z Ofíra dreva almuggím veľmi mnoho i drahých kameňov.

¹¹(And the fleet also of Hiram, which carried gold from Ophir, brought from Ophir sandal-wood in very great abundance, and precious stones.

¹²A kráľ narobil z toho dreva almuggím zábradiel k domu Hospodinovmu a k domu kráľovmu a citarí a hárf pre spevákov. Nikdy potom neprišlo toľko a takého dreva almuggím ani sa nevidelo až do tohoto dňa.

¹²And the king made of the sandal-wood a balustrade for the house of Jehovah, and for the king's house, and harps and lutes for the singers. There came no such sandal-wood, nor was there seen to this day.)

¹³A kráľ Šalamún dal kráľovnej zo Šeby všetko, čo len chcela, čo si zažiadala, krome toho, čo jej dal Šalamún ako kráľovský dar. Potom sa obrátila a odišla do svojej zeme, ona i jej služobníci.

¹³And king Solomon gave to the queen of Sheba all her desire, whatever she asked, besides what he gave her of the bounty of king Solomon. And she turned and went to her own land, she and her servants.

¹⁴A váhy zlata, ktoré prišlo Šalamúnovi za jeden rok, bolo šesťsto šesťdesiatšesť hrivien zlata,

¹⁴And the weight of gold that came to Solomon in one year was six hundred and sixty-six talents of gold,

¹⁵krome toho, čo prišlo od kupcov a zo zárobku obchodníkov a od všetkých kráľov Arábie a od správcov zeme.

¹⁵besides what [came] by the dealers, and by the traffic of the merchants, and by all the kings of Arabia, and by the governors of the country.

¹⁶A kráľ Šalamún spravil dvesto veľkých štítov z kovaného zlata; šesťsto šeklov zlata dal na jeden každý štít.

¹⁶And king Solomon made two hundred targets of beaten gold, -- he applied six hundred [shekels] of gold to one target;

¹⁷Spravil aj tristo malých štítov z kovaného zlata; tri funtové many zlata dal na jeden taký štít. A kráľ ich dal do domu lesa Libanona.

¹⁷and three hundred shields of beaten gold, -- he applied three minas of gold to one shield; and the king put them in the house of the forest of Lebanon.

¹⁸A kráľ spravil veliký trón zo slonovej kosti a pokryl ho rýdzim zlatom.

¹⁸And the king made a great throne of ivory, and overlaid it with refined gold:

¹⁹Trón mal šesť stupňov, a vrch mal trón okrúhly od zadnej strany a mal operadlá z jedného i z druhého boku pri sedisku, a vedľa operadiel stáli dvaja ľvi.

¹⁹the throne had six steps, and the top of the throne was rounded behind; and there were arms on each side at the place of the seat, and two lions stood beside the arms;

²⁰A dvanásť ľvov tam stálo na šiestich stupňoch z jednej i z druhej strany. Nebolo nič také učinené pre niktoré kráľovstvo.

²⁰and twelve lions stood there on the one side and on the other upon the six steps: there was not the like made in any kingdom.

²¹A všetky nádoby kráľa Šalamúna, z ktorých sa pilo, boly zo zlata, a všetky nádoby domu lesa Libanona boly z čistého zlata. Nebolo ničoho zo striebra, ani nemalo striebro vo dňoch Šalamúnových nijakej ceny.

²¹And all king Solomon's drinking vessels were of gold, and all the vessels of the house of the forest of Lebanon were of precious gold: none were of silver, [which] was not of the least account in the days of Solomon.

²²Lebo kráľ mal taršíšske lode na mori s loďami Chíramovými. Raz za tri roky prichádzaly taršíšske lode, ktoré dovážaly zlato a striebro, slonovú kosť a opice a pávov.

²²For the king had on the sea a Tarshish-fleet, with the fleet of Hiram: once in three years came the Tarshish-fleet, bringing gold and silver, ivory, and apes, and peacocks.

²³A kráľ Šalamún bol väčší od všetkých kráľov zeme čo do bohatstva a do múdrosti.

²³And king Solomon was greater than all the kings of the earth in riches and in wisdom.

²⁴Ľudia celej zeme hľadali vidieť tvár Šalamúnovu, aby počuli jeho múdrosť, ktorú dal Bôh do jeho srdca.

²⁴And all the earth sought the presence of Solomon, to hear his wisdom, which God had put in his heart.

²⁵A tí všetci donášali, každý svoj dar, strieborné nádoby a zlaté nádoby, rúcha, zbraň a voňavé veci, kone a mulice, a to tak každý rok, čo na ktorý rok pripadlo.

²⁵And they brought every man his present, vessels of silver, and vessels of gold, and clothing, and armour, and spices, horses and mules, a rate year by year.

²⁶A Šalamún nashromaždil vozov a jazdcov a mal tisíc štyristo vozov a dvanásť tisíc jazdcov a umiestnil ich v mestách vozov a u seba, u kráľa, v Jeruzaleme.

²⁶And Solomon gathered chariots and horsemen; and he had a thousand four hundred chariots, and twelve thousand horsemen; and he placed them in the chariot-cities, and with the king at Jerusalem.

²⁷A kráľ nahromadil striebra v Jeruzaleme jako kamenia a cedrového dreva nahromadil ako sykomorí, ktorých rastie na rovine množstvo.

²⁷And the king made silver in Jerusalem as stones, and cedars made he as the sycamores that are in the lowland for abundance.

²⁸Kone dovádzali Šalamúnovi z Egypta, a čo do hromady koní, kupci kráľovi brali odtiaľ hromadu koní za peniaze.

²⁸And the exportation of horses that Solomon had was from Egypt: a caravan of the king's merchants fetched a drove [of horses], at a price.

²⁹A tak išiel voz hore a vyšiel z Egypta za šesťsto šeklov striebra a kôň za sto päťdesiat, a tak vodili odtiaľ svojou rukou pre všetkých kráľov Hetejov a pre kráľov Sýrie.

²⁹And a chariot came up and went out of Egypt for six hundred [shekels] of silver, and a horse for a hundred and fifty; and so they brought [them] by their means, for all the kings of the Hittites and for the kings of Syria.