¹A Ben-hadad, sýrsky kráľ, sobral všetko svoje vojsko, a tridsiati a dvaja kráľovia s ním, a kone a vozy, a odíduc hore obľahol Samáriu a bojoval proti nej.

¹Laj Ben-adad, lix reyeb laj Siria, quixchßutub chixjunileb lix soldados. Ut quixchßutubeb ajcuiß cablaju xcaßcßâl chic li rey rochbeneb lix cacuây ut eb lix carruaje. Ut rochbeneb aßan cô chi pletic saß li tenamit Samaria.

²A poslal poslov k Achabovi, izraelskému kráľovi, do mesta

²Quixtaklaheb lix takl saß li tenamit chi âtinac riqßuin laj Acab, lix reyeb laj Israel. Queßxye re: —Joßcaßin xtakla chak xyebal âcue li rey Ben-adad.

³a odkázal mu: Takto hovorí Ben-hadad: Tvoje striebro a tvoje zlato je moje, i tvoje ženy i tvoji najlepší synovia najpeknejší sú moji.

³Tâqßue chokß cue lâ oro ut lâ plata. Ut tâqßueheb ajcuiß chokß cue lâ cuixakil ut lâ cocßal li cßajoß xchakßaleb ru, chan.

⁴A izraelský kráľ odpovedal a riekol: Podľa tvojho slova, môj pán kráľ, tvoj som ja i všetko, čo mám.

⁴Laj Acab, lix reyeb laj Israel, quixye: —Yehomak re li rey nak tâuxmânk joß quixye. Lâin ut chixjunil li cuan cue re chic aßan, chan.

⁵A zase prišli poslovia a riekli: Takto hovorí Ben-hadad: Áno, poslal som k tebe s odkazom: Svoje striebro a svoje zlato i svoje ženy i svojich synov dáš mne.

⁵Laj Ben-adad quixtaklaheb cuißchic lix takl riqßuin laj Acab ut queßxye re: —Joßcaßin xye chak âcue li rey: Xinye âcue nak tâqßue cue lâ oro ut lâ plata ut tâqßueheb ajcuiß cue lâ cuixakil ut eb lâ cocßal.

⁶No, zajtra o tomto čase pošlem svojich služobníkov k tebe, ktorí prekutajú tvoj dom i domy tvojich služobníkov, a bude, že všetku žiadosť tvojich očí položia do svojej ruky a vezmú.

⁶Abanan anakcuan yôquin chixtaklanquil xyebal âcue nak joßcaßin hônal cuulaj teßcuulak li nequeßcßanjelac chicuu chixsiqßuinquil saß lâ cuochoch ut saß rochocheb li nequeßcßanjelac châcuu. Teßxxoc ut teßxcßam chixjunil li cßaßru terto xtzßak li teßxtau aran, chan.

⁷Vtedy povolal izraelský kráľ všetkých starších zeme a riekol: Poznajte, prosím, a vidzte, že tento hľadá zlé, lebo poslal ku mne pre moje ženy a pre mojich synov, pre moje striebro i pre moje zlato, a neodoprel som mu.

⁷Li rey Acab quixbok riqßuin chixjunileb li cuînk li nequeßcßamoc be ut quixye reheb: —Qßuehomak retal nak li cuînk aßin târaj tixmakß chiku chixjunil li cßaßru cuan ke. Nak quixtakla xpatzßbaleb li cuixakil ut lin cocßal, joß ajcuiß lin oro ut lin plata, lâin incßaß xinkßetkßeti cuib chixqßuebal re li cßaßru quixtakla chak xpatzßbal cue, chan.

⁸A všetci starší mu povedali aj všetok ľud: Neposlúchni ani neprivoľ.

⁸Eb li tenamit ut eb li nequeßcßamoc be chiruheb queßxye re: —Mâbânu li cßaßru naxye. Ut mâsume xqßuebal li cßaßru yô chixpatzßbal, chanqueb.

⁹Preto odpovedal poslom Ben-hadadovým: Povedzte môjmu pánu kráľovi: Všetko, o čo si poslal k svojmu služobníkovi po prvé, učiním, ale túto vec nemôžem učiniť. A tak odišli poslovia a doniesli mu odpoveď.

⁹Joßcan nak li rey Acab quixye reheb lix takl laj Ben-adad: —Têye re li rey Ben-adad nak tinqßue li cßaßru xtakla xpatzßbal xbên cua. Abanan li cßaßru xtakla xpatzßbal anakcuan incßaß naru ninbânu, chan. Ut eb li takl queßcôeb cuißchic riqßuin laj Ben-adad ut queßxye re li cßaßru quixye laj Acab.

¹⁰Vtedy poslal k nemu Ben-hadad a odkázal: Tak nech mi učinia bohovia a tak nech pridajú, jestli sa dostane prachu Samárie po hrsti všetkému ľudu, ktorý je so mnou.

¹⁰Laj Ben-adad quixtakla cuißchic xyebal re laj Acab: —Tinsach ru lâ tenamit Samaria. Chinixcamsihak ta lin Dios cui incßaß tinsach ru. Mâcßaß tâcanâk chi moco lix poksil tâtzßaklok re nak lin soldados teßxcßam saß rukßeb, chan.

¹¹Na to odpovedal izraelský kráľ a riekol: Hovorte, aby sa nechválil ten, ktorý pripasuje zbraň, ako ten, ktorý ju odpína.

¹¹Ut lix reyeb laj Israel quixtakla cuißchic xyebal re laj Ben-adad: —At rey, mânimobresi âcuib chixyebal nak tâsach ru lin tenamit. Nak acak xacuêchani naru nacanimobresi âcuib, chan.

¹²A stalo sa, keď počul to slovo - a práve pil on i kráľovia v stánoch -, že povedal svojim služobníkom: Rozostavte čaty! A rozostavili proti mestu.

¹²Laj Ben-adad yô chi ucßac saß lix muhebâl rochbeneb li rey li queßoquen chirix nak quirabi resil li quixtakla xyebal laj Acab. Laj Ben-adad quixtaklaheb lix soldados chixcauresinquil ribeb chi xic chi pletic. Ut eb aßan queßxcauresi ribeb.

¹³A hľa, nejaký prorok pristúpil k Achabovi, izraelskému kráľovi, a riekol: Takto hovorí Hospodin: Či si videl všetko to veľké množstvo? Hľa, dám ho do tvojej ruky dnes, aby si poznal, že ja som Hospodin.

¹³Ut li Kâcuaß quixtakla jun lix profeta riqßuin laj Acab chixyebal re: —Matxucuac chi rilbaleb lix soldado laj Ben-adad usta nabaleb, xban nak li Dios textenkßa chi numtâc saß xbêneb re nak tânau nak li Kâcuaß, aßan li tzßakal Dios, chan.

¹⁴A keď povedal Achab: Skrze koho? Riekol: Takto hovorí Hospodin: Skrze služobníkov kniežat krajov. A ešte povedal: Kto započne boj boj? A on riekol: Ty.

¹⁴Laj Acab quixye re: —¿Ani saß aj ukß tixkßaxtesiheb laj Siria? chan. Ut li profeta quixye re: —Li Kâcuaß xye nak tixkßaxtesiheb saß rukßeb li toj sâjeb li nequeßtenkßan reheb li nequeßtaklan saß li junjûnk chi naßajej, chan. Ut li rey Acab quixye re: —¿Ani tâtiquibânk re li plêt? chan. Ut lix profeta li Kâcuaß quixye re: —Lâat tattiquibânk re li plêt, chan.

¹⁵Vtedy spočítal služobníkov-mládencov kniežat krajov, a bolo ich dvestotridsaťdva; a po nich spočítal všetok ľud, všetkých synov Izraelových, sedem tisíc.

¹⁵Joßcan nak li rey Acab quixtakla xbokbaleb li soldado li toj sâjeb li nequeßtenkßan saß li junjûnk chi naßajej. Cuanqueb cuib ciento riqßuin cablaju xcaßcßâl chi cuînk. Ut chirix aßan quixtakla xchßutubanquileb chixjunileb li soldado. Cuanqueb cuukub mil chi cuînk.

¹⁶A vyšiel na poludnie. A Ben-hadad pil opilý, v stánoch, on i kráľovia, tridsiati a dvaja kráľovia, ktorí mu pomáhali.

¹⁶Cuaßleb re cutan queßcôeb laj Acab chi pletic nak yôqueb chi calâc saß lix muhebâleb laj Ben-adad rochbeneb li cablaju xcaßcßâl chi rey li queßoquen chirix.

¹⁷A služobníci kniežat krajov vyšli najprv. A Ben-hadad poslal svojich vojakov. A keď mu oznámili, že vraj nejakí mužovia vyšli zo Samárie,

¹⁷Eb li sâj cuînk yôqueb chi xic chi ubej. Eb laj qßuehol etal li taklanbileb xban laj Ben-adad queßril nak yôqueb chi châlc. Queßcôeb riqßuin laj Ben-adad chixyebal resil.

¹⁸riekol: Už či vyšli za pokoj, zajmite ich živých, a či vyšli do boja, i tak ich zajmite živých.

¹⁸Laj Ben-adad quixye: —Usta saß xyâlal xeßchal, usta chi pletic xeßchal, chapomakeb chi yoßyo, chan.

¹⁹Tedy tí vyšli z mesta, služobníci kniežat krajov, i vojsko, ktoré nasledovalo za nimi.

¹⁹Queßel saß li tenamit li sâj cuînk li nequeßtenkßan reheb li nequeßtaklan saß li junjûnk chi naßajej. Ut chirixeb aßan yôqueb chi xic li soldados li jun chßol chic.

²⁰A každý zabil svojho muža, takže utekali Sýrovia, a Izrael ich honil. A Ben-hadad, sýrsky kráľ ušiel na koni i niekoľkí jazdcovia.

²⁰Li junjûnk chi soldado aj Israel queßxcamsiheb li nequeßchal chi pletic riqßuineb. Eb laj Siria yôqueb chi êlelic ut eb laj Israel yôqueb chirâlinanquileb. Aban li rey Ben-adad quiêlelic chirix cacuây rochbeneb cuib oxib lix soldado li nequeßxic chirix cacuây.

²¹A tak vyšiel izraelský kráľ a porazil kone i vozy a porazil Sýrov veľkou porážkou.

²¹Li rey Acab quirâlinaheb toj retal quixchapeb li cacuây ut li carruaje ut quinumta saß xbêneb li soldados aj Siria. Kßaxal nabaleb li queßcamsîc.

²²Potom pristúpil prorok k izraelskému kráľovi a riekol mu: Idi, vzmuž sa, a znaj a vidz, čo máš robiť, lebo o rok zase prijde sýrsky kráľ hore proti tebe.

²²Chirix aßan lix profeta li Dios quicuulac cuißchic riqßuin li rey Acab ut quixye re: —Sukßin saß lâ tenamit ut tâcauresiheb chi us lâ soldado xban nak saß jun chihab tâchâlk cuißchic lix reyeb laj Siria chi pletic âcuiqßuin, chan.

²³A služobníci sýrskeho kráľa povedali jemu: Ich bohovia sú bohmi vrchov, preto nás premohli. Ale bojujme s nimi na rovine, a uvidíš, či ich nepremôžeme.

²³Eb li nequeßtenkßan re li rey Ben-adad queßxye re: —Eb lix dioseb laj Israel cuanqueb xcuanquileb saß eb li tzûl. Joßcan nak eb laj Israel xeßnumta saß kabên. Abanan cui topletik saß li ru takßa, lâo chic tonumtâk saß xbêneb.

²⁴A učiň toto: odstráň kráľov, každého s jeho miesta, a postav miesto nich vojvodcov.

²⁴Tâcuisiheb li cablaju xcaßcßâl chi rey li xaqßueheb chi taklânc saß xbêneb li soldado ut tâqßue jalan saß xnaßajeb xcomoneb li nequeßxnau pletic chi us.

²⁵A ty si načítaj vojska toľko, koľko bolo vojska, ktoré ti padlo, i koní, koľko bolo koní, i vozov, koľko bolo vozov, a budeme bojovať s nimi na rovine, a uvidíš, či ich nepremôžeme. A poslúchol ich a urobil tak.

²⁵Naru tâchßutubeb cuißchic ruheb nabalak lâ soldados joß xqßuialeb li xeßsach châcuu. Juntakßêtak xqßuialeb li cacuây ut li carruajes. Topletik cuißchic riqßuineb laj Israel saß li ru takßa. Toj aran teßril ma incßaß tana tonumtâk saß xbêneb saß li plêt aßin, chanqueb. Quixcßul xchßôl laj Ben-adad li cßaßru queßxye ut quixbânu joß queßxye re.

²⁶A stalo sa po roku, že spočítal Ben-hadad Sýrov, a odišiel hore do Afeka do boja s Izraelom.

²⁶Nak ac xnumeß jun chihab laj Ben-adad quixchßutubeb lix soldado ut cô rochbeneb toj saß li tenamit Afec re teßpletik riqßuineb laj Israel.

²⁷A synovia Izraelovi, taktiež spočítaní a zaopatrení stravou odišli oproti nim. A tak položili sa synovia Izraelovi táborom naproti nim jako nejaké dva malé kŕdle kôz, a Sýrovia zaplnili zem.

²⁷Eb li soldados aj Israel queßchßutubâc ajcuiß ruheb. Queßxcßam li cßaßru tâcßanjelak chiruheb ut queßcôeb chi pletic. Queßxyîb lix muhebâleb saß xcaßyabâl lix muhebâleb laj Siria. Eb laj Israel chanchaneb cuib chßûtal chi chibât xban nak moco qßuiheb ta. Abanan eb laj Siria kßaxal nabaleb ut queßxhel ribeb saß chixjunil li ru takßa.

²⁸Vtedy pristúpil muž Boží, prehovoril k izraelskému kráľovi a riekol: Takto hovorí Hospodin: Pretože hovoria Sýrovia: Hospodin je bohom vrchov a nie bohom dolín, dám všetko to veľké množstvo do tvojej ruky, aby ste vedeli, že ja som Hospodin.

²⁸Jun xprofeta li Kâcuaß Dios quicuulac riqßuin li rey Acab ut quixye re: —Joßcaßin xye li Kâcuaß. “Xban nak eb laj Siria xeßxye nak caßaj cuiß saß eb li tzûl cuan incuanquil ut xeßxye nak mâcßaß incuanquil saß li ru takßa, joßcan nak lâin tinkßaxtesiheb laj Siria saß âcuukß, usta kßaxal nabaleb. Lâat tânau nak lâin li Kâcuaß,” chan.

²⁹A tak táborili jedni naproti druhým sedem dní. A stalo sa siedmeho dňa, že sa začala bitka, a synovia Izraelovi porazili Sýrov, sto tisíc peších, jedného dňa.

²⁹Chiru cuukub cutan eb laj Siria ut eb laj Israel cuanqueb saß lix muhebâleb ut yôqueb chirilbal ribeb. Saß xcuuk li cutan queßxtiquib pletic ut eb laj Israel queßxcamsiheb jun ciento mil lix soldâdeb laj Siria li nequeßxic chi rokeb.

³⁰A tí, ktorí pozostali, utiekli do Afeka, do mesta, kde zase padol múr na dvadsaťsedem tisíc mužov, ktorí boli pozostali. A Ben-hadad utekajúc vošiel do mesta a tu z izby do izby.

³⁰Eb li incßaß queßcamsîc queßêlelic ut queßcôeb saß li tenamit Afec re teßxcol raj ribeb. Abanan li tzßac li sutsu cuiß li tenamit quitßaneß saß xbêneb ut queßcamsîc cuukub xcaßcßâl mil chic li soldado aj Siria. Abanan li rey Ben-adad quixcol rib saß eb li cab cuan aran.

³¹A jeho služobníci mu riekli: Hľa, prosíme, počuli sme, že kráľovia domu Izraelovho sú milosrdní kráľovia, nuž dovoľ, prosíme, žeby sme vzali smútočnú vrecovinu na svoje bedrá a proväzy na svoje hlavy a tak vyjdeme k izraelskému kráľovi, azda zachová živú tvoju dušu.

³¹Eb li nequeßtenkßan re li rey queßxye: —Kabiom resil nak eb lix reyeb laj Israel nequeßuxtânan u. Kabacßak li cßam saß li kacux ut kaqßuehak kßes ru tßicr chikix ut toxic riqßuin laj Acab. Mâre tixcuy kamâc ut incßaß toxcamsi, chanqueb.

³²A tak opásali svoje bedrá vrecovinou a vzali proväzy na svoje hlavy a prišli k izraelskému kráľovi a riekli: Tvoj služobník Ben-hadad hovorí: Prosím, nech žije moja duša! A on povedal: A či ešte žije? Je mojím bratom.

³²Queßxqßue li kßes ru tßicr chirixeb ut queßxbacß li cßam chixcuxeb. Queßcôeb riqßuin lix reyeb laj Israel ut queßxye re: —Laj Ben-adad, laj cßanjel châcuu, naxtzßâma châcuu nak tâcuy xmâc ut incßaß tâcamsi, chanqueb. Ut laj Acab quixye reheb: —¿Ma toj yoßyo laj Ben-adad? Chanchan li cuas chicuu nak nacuil, chan.

³³A mužovia bedlive pozorovali na to slovo a ponáhľali sa zistiť, či to ozaj tak myslí, a riekli: Tvojím bratom je Ben-hadad. A povedal: Iďte, doveďte ho. A tak vyšiel k nemu Ben-hadad, dal mu vysadnúť na voz.

³³Eb li nequeßtenkßan re laj Ben-adad queßsahoß saß xchßôleb nak queßrabi nak quixye chi joßcan. Saß junpât queßxye: —Toj yoßyo laj Ben-adad, li chanchan lâ cuas châcuu, chanqueb. Ut laj Acab quixye reheb: —¡Cßamomak chak cuiqßuin! chan. Nak laj Ben-adad quicuulac, laj Acab quixye re nak tâoc saß lix carruaje rochben.

³⁴A Ben-hadad mu riekol: Mestá, ktoré vzal môj otec od tvojho otca, navrátim, a ulice si zariadiš v Damašku, jako bol zariadil môj otec v Samárii. A ja, povedal Achab, učiním s tebou smluvu a prepustím ťa. A tak učinil s ním smluvu a prepustil ho.

³⁴Laj Ben-adad quixye re: —Tinkßaxtesi cuißchic âcue li tenamit li quixmakß lin yucuaß chiru lâ yucuaß, chan. Ut quixye ajcuiß re: —Ut naru ajcuiß tâyîb lâ cßayibâl saß li tenamit Damasco joß quixbânu lin yucuaß saß li tenamit Samaria, chan. Ut laj Acab quixye re: —Lâin tinqßue âlesêns chi xic xban li contrato li xabânu cuiqßuin, chan. Joßcaßin nak queßxbânu li contrato chi ribileb rib ut laj Acab quixcanab chi xic laj Ben-adad ut incßaß quixcamsi.

³⁵A nejaký muž zo synov prorokov povedal svojmu druhovi slovom Hospodinovým: Nabi ma, prosím! Ale človek ho nechcel udrieť.

³⁵Jun lix profeta li Dios quixye re jun li rech profetil joß quixye li Dios re: —Chinâyocß riqßuin lâ chßîchß, chan. Abanan li profeta jun chic incßaß quiraj xbânunquil.

³⁶Vtedy mu riekol: Preto, že si neposlúchol hlasu Hospodinovho, hľa, keď pojdeš odo mňa, zabije ťa lev. A hneď, ako odišiel od neho, našiel ho lev a zabil ho.

³⁶Ut lix profeta li Dios quixye re: —Xban nak xakßet râtin li Dios ut incßaß xinâyocß, joßcan nak tatcamsîk xban jun li cakcoj nak tat-êlk cuiqßuin, chan. Ut joßcan quicßulman. Nak qui-el riqßuin, quixcßul jun li cakcoj ut quicamsîc xban.

³⁷Potom našiel iného muža, ktorému tiež povedal: Nabi ma, prosím! A muž ho veľmi nabil a doranil.

³⁷Ut lix profeta li Dios cô riqßuin jun chic li cuînk ut quixye re: —Chinâyocß, chan. Ut li cuînk quixsacß ut quixyocß.

³⁸A prorok odišiel a postavil sa kráľovi do cesty a prestrojil sa, aby ho nepoznali, dajúc si šatku z hlavy na oči.

³⁸Ut li profeta li Dios quixlan li ru riqßuin jun tßicr re nak incßaß tânaßekß ru. Cô ut quixakli chire li be roybeninquil nak tânumekß aran lix reyeb laj Israel.

³⁹A stalo sa, keď išiel kráľ pomimo, že kričal na kráľa a povedal: Tvoj služobník vyšiel do stredu bitky, a hľa, nejaký muž odbočil a doviedol ku mne muža a povedal: Stráž tohoto muža, lebo ak sa ztratí, bude tvoj život za jeho život, alebo odvážiš hrivnu striebra.

³⁹Nak yô chi numecß li rey, li profeta quixye re: —At rey, lâin yôquin chi pletic nak xcuulac jun li soldado cuiqßuin ut quixye cue, “Il chi us li cuînk aßin re nak incßaß tâêlelik. Cui tâêlelik châcuu, tâtoj rix riqßuin lâ yußam malaj ut tâtoj rix riqßuin oßlaju libra chi tumin plata” chan li profeta.

⁴⁰A stalo sa, že kým tvoj služobník tu a tam robil voľačo, už ho nebolo. - A izraelský kráľ mu povedal: Taký je tvoj súd; ty sám si rozhodol.

⁴⁰Abanan nak lâin yôquin chi pletic, li cuînk quiêlelic, chan li profeta. Ut li rey quixye re: —Lâat ajcuiß xatyehoc re nak tenebanbil saß âbên xtojbal rix. Ut joßcan ajcuiß tâcßul joß xaye, chan li rey.

⁴¹Vtedy rýchle sňal šatku so svojich očí, a izraelský kráľ ho poznal, že je z prorokov.

⁴¹Abanan li profeta saß junpât quirisi li tßicr saß xnakß ru ut li rey quixqßue retal nak aßan jun lix profeta li Dios.

⁴²A riekol mu: Takto hovorí Hospodin: Preto, že si pustil z ruky muža, ktorého som ja odsúdil na smrť, bude tvoj život za jeho život a tvoj ľud za jeho ľud.

⁴²Ut li profeta quixye re li rey: —Joßcaßin xye li Kâcuaß: “Lâat xacuachßab li cuînk li xinye nak tâcâmk. Joßcan nak lâat tatcâmk chokß rêkaj, ut lâ tenamit teßsachekß ruheb chokß rêkaj lix tenamit aßan”, chan li Dios.—Ut li rey cô saß li palacio aran Samaria chi ra saß xchßôl ut chi yô xjoskßil.

⁴³A tak odišiel izraelský kráľ hore do svojho domu, namrzený a nahnevaný, a prišiel do Samárie.

⁴³Ut li rey cô saß li palacio aran Samaria chi ra saß xchßôl ut chi yô xjoskßil.