1A stalo sa jedného dňa, že riekol Jonatán, syn Saulov, mládencovi, ktorý nosil jeho zbraň: Poď, prejdime k posádke Filištínov, ktorá je tamto na druhej stane! Ale svojmu otcovi nepovedal o tom.
1Saß jun li cutan laj Jonatán quixye re lix môs li nacßamoc re lix chßîchß li napletic cuiß: —Yoßo. Numeko jun pacßal li nimaß re topletik riqßuineb lix soldâdeb aj filisteo li yôqueb chi cßacßalênc saß li naßajej aßan, chan. Ut laj Jonatán incßaß quixye re laj Saúl lix yucuaß nak tâxic.
2A Saul dlel na konci Gibee pod granátovou jabloňou, ktorá bola v Migróne. A ľudu, ktorý bol s ním, bolo okolo šesťsto mužov.
2Laj Saúl cuan lix muhebâl chire li tenamit Gabaa rubel jun li nimla cheß granado li cuan saß li naßajej Migrón. Cuakib ciento na li soldados cuanqueb rochben.
3A Achiáš, syn Achitúba, brata Ichabóda, syna Pinchasa, syna Éliho, kňaza Hospodinovho v Síle, nosil efód. A ľud nevedel, že odišiel Jonatán.
3(Laj tij li cuan lix efod chirix, aßan laj Ahías li ralal laj Ahitob. Laj Ahitob, aßan li rîtzßin laj Icabod. Ut laj Icabod, aßan li ralal laj Finees. Laj Finees, aßan li ralal laj Elí laj tij li nacßanjelac chiru li Dios aran Silo.) Mâ ani quinaßoc re nak laj Jonatán cô bar cuanqueb cuiß laj filisteo.
4A medzi priechodmi, ktorými hľadal Jonatán možnosť prejsť na posádku Filištínov, bola príkra skala jako zub z jednej strany priechodu a príkra skala jako zub z druhej strany priechodu; meno jednej bolo Bócec, a meno druhej Sene.
4Saß xcaß pacßalil li be re Micmas cuan li nînki sakônac. Li jun Boses xcßabaß ut li jun chic Sene xcßabaß. Laj Jonatán tento tânumekß aran re tâxic saß li naßajej cuanqueb cuiß li jun chßûtal chi soldados aj filisteo.
5Jeden zub čnel od severa naproti Michmasu a druhý od juhu naproti Gabe.
5Li sakônac jun cuan saß li norte saß xcaßyabâl li tenamit Micmas. Li jun chic cuan saß li sur saß xcßayabâl li tenamit Gabaa.
6A Jonatán riekol mládencovi, ktorý nosil jeho zbraň: Poď, prejdime k posádke týchto neobrezancov; možno, že Hospodin vykoná za nás, lebo však Hospodinovi nie je ťažko zachrániť už či mnohom a či málom.
6Laj Jonatán quixye re li natenkßan re: —Numeko jun pacßal bar cuanqueb cuiß laj filisteo li incßaß nequeßxpâb li Dios. Mâre chan nak li Kâcuaß toxtenkßa xban nak chiru aßan mâcßaß chßaßaj. Li Dios toxtenkßa chi numtâc saß xbêneb, usta nabalo, usta cuibo ajcuiß, chan.
7A jeho zbrojnoš mu povedal: Učiň všetko, čokoľvek je v tvojom srdci. Obráť sa, kam chceš; hľa, budem s tebou podľa žiadosti tvojho srdca.
7Ut li cuînk li natenkßan re quixye: —Bânu li cßaßru nacacuaj xbânunquil. Lâin tatintenkßa, chan.
8A Jonatán riekol: Hľa, my prejdeme k mužom a ukážeme sa im.
8Laj Jonatán quixye re: —Yoßo cuanqueb cuiß ut takacßut kib chiruheb.
9Ak nám povedia takto: Čakajte, až prijdeme k vám, budeme stáť na svojom mieste a nepojdeme hore za nimi.
9Cui eb aßan teßxye ke “Choêroybeni aran. Lâo toxic cuanquex cuiß”, chaßkeb, lâo takoybeniheb ut incßaß toxic cuanqueb cuiß.
10Ale ak povedia takto: Poďte hore na nás, vtedy pojdeme hore, lebo ich Hospodin vydal do našej ruky, a toto nám bude znamením.
10Cui ut eb aßan teßxye nak toxic riqßuineb, lâo toxic xban nak aßan retalil chiku nak li Kâcuaß tixkßaxtesiheb saß kukß, chan laj Jonatán.
11A tedy sa ukázali obidvaja posádke Filištínov. A Filištíni povedali: Hľa, tamto Hebreji vychádzajú z dier, do ktorých sa boli ukryli!
11Joßcan nak queßcôeb ut queßxcßut ribeb chiruheb laj filisteo. Ut eb laj filisteo queßxye: —¡Ilomakeb! Eb laj Israel yôqueb chi êlc saß li ochoch pec li queßxmuk cuiß ribeb, chanqueb.
12A mužovia posádky odpovedali Jonatánovi a jeho zbrojnošovi a riekli: Poďte hore k nám, a povieme vám niečo! Vtedy riekol Jonatán svojmu zbrojnošovi: Poď za mnou hore, lebo ich Hospodin vydal do ruky Izraelovej.
12Ut queßxjap reheb chixyebal re laj Jonatán ut li natenkßan re: —Quimkex arin. Cuan cßaßru takaye êre, chanqueb. Laj Jonatán quixye re laj tênkß re: —Yoßo riqßuineb xban nak li Kâcuaß ac xkßaxtesiheb laj filisteo saß kukß lâo aj Israel, chan.
13A tak vyšiel Jonatán hore na svojich rukách a na svojich nohách a jeho zbrojnoš za ním. A padali pred Jonatánom, a jeho zbrojnoš zabíjal za ním.
13Ut laj Jonatán quitakeß saß li naßajej cuanqueb cuiß laj filisteo. Ut li natenkßan re yô chi xic chirix. Laj Jonatán naxtolcßosiheb chak eb laj filisteo ut laj tênkß re naxcamsiheb.
14To bola prvá porážka, v ktorej zabil Jonatán a jeho zbrojnoš okolo dvadsiatich mužov asi jako na pol kuse poľa, ktorý zorie pár volov za deň.
14Saß li xbên plêt aßan junmay tana li soldado li queßxcamsiheb laj Jonatán ut li natenkßan re saß li chßina naßajej aßan.
15Na to povstal veliký strach, takže sa všetko triaslo v tábore, na poli i vo všetkom ľude. Posádka i ten zhubca sa tiež triasli strachom, takže sa chvela zem, lebo to bol strach od Boha.
15Chixjunileb laj filisteo li cuanqueb saß lix muhebâleb queßxucuac joß eb ajcuiß li soldados li yôqueb chi cßacßalênc. Ut queßxucuac ajcuiß li nequeßxic chi elkßac. Nequeßsicsot xban xxiuheb. Qui-ecßan li chßochß ut li Dios quixsach xnaßlebeb.
16A Saulovi pozorovatelia videli v Gibei Benjaminovej, že hľa, množstvo sa rozplýva a že chodí jako v nejakom zmätku sem a ta.
16Ut eb lix soldado laj Saúl li yôqueb chi cßacßalênc aran Gabaa saß xnaßajeb li ralal xcßajol laj Benjamín queßril nak yôqueb chi xucuac laj filisteo ut yôqueb chi êlelic yalak bar.
17Vtedy povedal Saul ľudu, ktorý bol s ním: Nože spočítajte mužstvo a vidzte, kto odišiel od nás! A keď spočítali, videli, že hľa, nebolo Jonatána ani jeho zbrojnoša.
17Laj Saúl quixye reheb li cuanqueb rochben: —Chßutubomak chixjunileb li soldado ut têril ani li mâ aniheb saß kayânk, chan. Nak queßxchßutubeb chixjunileb li soldados queßxqßue retal nak mâ ani laj Jonatán, chi moco li cuînk li natenkßan re.
18A Saul povedal Achiášovi: Dones sem truhlu Božiu. Lebo truhla Božia bola toho dňa so synmi Izraelovými.
18Laj Saúl quixye re laj Ahías laj tij: —Cßam chak arin lix efod li Kâcuaß, chan. (Saß eb li cutan aßan laj Ahías yô chixcßambal li efod chiruheb laj Israel.)
19A stalo sa, kým hovoril Saul kňazovi, že hrmot, ktorý bol v tábore Filištínov, sa šíril viac a viac a rozmáhal sa, a preto povedal Saul kňazovi: Nechaj tak.
19Toj yô ajcuiß chi âtinac laj Saúl riqßuin laj tij nak quiril nak eb laj filisteo yôqueb chixpokokinquil ribeb ut incßaß chic nequeßxtau cßaßru teßxbânu. Ut laj Saúl quixye re laj Ahías: —Mâcßam chak li efod. Canab cuan, chan.
20Vtedy sa hurtom shromaždili, Saul i všetok ľud, ktorý bol s ním, a prišli až k bitke, a tu hľa, meč druha bol obrátený proti jeho druhovi, a bol náramne veľký zmätok.
20Ut queßxchßutub ribeb chixjunileb lix soldados li cuanqueb rochben laj Saúl ut queßcôeb chi pletic riqßuineb laj filisteo. Eb laj filisteo yôqueb chixcamsinquil ribeb chi ribileb rib xban nak sachsôqueb chic xnaßlebeb.
21A boli aj Hebreji vše za Filištínov, ktorí tiež prišli s nimi do tábora na okolo, aj tí sa teraz obrátili, aby boli s Izraelom, ktorý bol so Saulom a s Jonatánom.
21Cuanqueb xcomoneb laj Israel queßcôeb saß xyânkeb laj filisteo junxil. Queßxjal xcßaßuxeb ut queßoquen cuißchic chirixeb laj Israel li cuanqueb rochben laj Saúl ut laj Jonatán.
22A všetci mužovia Izraelovi, ktorí sa skrývali na vrchu Efraimovom, počuli, že utekajú Filištíni, a pripojili sa aj oni a stíhali ich v boji bežiac tesne za nimi.
22Joßcan ajcuiß eb laj Israel li queßxmuk ribeb saß lix naßajeb li ralal xcßajol laj Efraín, li tzûl ru. Queßril nak yôqueb chi êlelic laj filisteo. Queßcôeb ajcuiß eb aßan chi pletic riqßuineb laj filisteo.
23Tak zachránil Hospodin Izraela toho dňa. A boj sa pretiahol až za Bét-áven.
23Queßpletic toj retal queßcuulac saß li tenamit Bet-avén. Ut li Kâcuaß Dios quixcoleb laj Israel saß li cutan aßan.
24A hoci boli mužovia Izraelovi ukonaní toho dňa, Saul zaviazal ľud prísahou povediac: Zlorečený muž, ktorý by jedol chlieb do večera, aby som sa pomstil na svojich nepriateľoch. A tak nikto zo všetkého ľudu neokúsil chleba.
24Saß li cutan aßan tacuajenakeb li soldado aj Israel xban nak laj Saúl ac xbânu li juramento ut quixye: —Tzßektânanbilak li ani tâcuaßak nak toj mâjiß na-oc li kßojyîn cui toj mâjiß nequeßkêchaniheb laj filisteo, chan. Joßcan nak incßaß queßcuaßac eb li soldados aj Israel.
25A všetok ľud zeme vošiel do lesa, kde bolo hojne medu na poli.
25Eb li soldado aj Israel queßcuulac saß jun li qßuicheß. Ut aran queßxtau li xyaßal cab saß li chßochß.
26A keď vošiel ľud do lesa, videl, že hľa, tečie med, ale nikto nesiahol svojou rukou k svojím ústam, lebo ľud sa bál prísahy.
26Nabal li xyaßal cab. Yô chi bêc rok. Abanan mâ ani quixchap re xban nak queßxucuac xban li juramento li quixye laj Saúl.
27Ale Jonatán nepočul, keď zaväzoval jeho otec ľud prísahou, a tak vystrel koniec svojej palice, ktorú mal vo svojej ruke, a omočil ho do plásta medu a obrátil svoju ruku k svojim ústam, a rozsvietily sa jeho oči.
27Abanan laj Jonatán incßaß quirabi li cßaßru quixye laj Saúl reheb li soldado. Joßcan nak quixchßic lix xukß saß li xyaßal cab ut quixlou li xyaßal cab li cuan chiru lix xukß. Nak quixlou li xyaßal cab quicßulun xchßôl.
28Na to odpovedal ktorýsi z ľudu a riekol: Tvoj otec veľmi zaviazal ľud prísahou a povedal: Zlorečený muž, ktorý by dnes jedol chleba, hoci bol ľud ustatý.
28Jun li soldado quixye re laj Jonatán: —Lâ yucuaß quixbânu jun li juramento riqßuineb li soldados ut quixye nak tzßektânanbilak li ani tâtzacânk chiru li cutan aßin. Joßcan nak tacuajenako, chan.
29Na to riekol Jonatán: Môj otec zarmútil zem. Nože pozrite, že sa rozsvietily moje oči, keď som ochutnal trochu tohoto medu.
29Laj Jonatán quixye re: —Incßaß us xbânu lin yucuaß. Qßue retal. Lâin xcßulun inchßôl xban li xyaßal cab li xinlou.
30A čo by bolo bývalo len vtedy, keby sa bol dnes smele najedol ľud z koristi svojich nepriateľov, ktorú našiel! Lebo či by teraz nebola väčšia bývala porážka Filištínov?
30Us raj cui ta eb li kasoldados queßxtzaca li tzacaêmk li queßrêchani riqßuineb laj filisteo. Kßaxal raj cuißchic nabaleb laj filisteo xeßkacamsi, chan.
31A tak bili toho dňa z Filištínov od Michmasa až do Ajalona. A ľud bol veľmi unavený.
31Saß li cutan aßan eb laj Israel queßnumta saß xbêneb laj filisteo chalen saß li tenamit Micmas toj saß li tenamit Ajalón. Abanan kßaxal tacuajenakeb li tenamit.
32Preto sa ľud vrhol na korisť a naberúc drobného dobytka a volov a teliat porážal na zem, a tak jedol ľud s krvou.
32Queßcôeb saß junpât bar cuan cuiß li cßaßak re ru li xeßrêchani saß li plêt. Ut aran queßxcamsiheb li cuacax ut li cocß ral. Ut queßxcamsiheb ajcuiß li carner ut queßxtiu li tib rech xiquic lix quiqßuel.
33Potom oznámili Saulovi a vraveli: Hľa, ľud hreší proti Hospodinovi, lebo jie s krvou. A povedal: Dopustili ste sa nevernosti. Dovaľte ihneď ku mne veľký kameň.
33Quiyeheß resil re laj Saúl nak eb laj Israel yôqueb chi mâcobc chiru li Dios xban nak yôqueb chixtzacanquil li tib li toj cuan xquiqßuel. Laj Saúl quixye reheb: —Lâex xekßet li râtin li Dios. Ayukex ut cßamomak chak junak li nimla pec arin, chan reheb.
34A zase povedal Saul: Rozídite sa medzi ľud a povedzte im: Doveďte ku mne každý svojho vola a každý svoje dobytča a zabíjajte tu a jedzte a nehrešte proti Hospodinovi jediac s krvou. A tak doviedol všetok ľud, každý vlastnoručne svojho vola tej istej noci, a zabíjali tam.
34Ut quixye ajcuiß reheb: —Yehomak reheb li tenamit nak chi xjunjûnkaleb teßxcßam chak eb lix cuacax ut eb lix carner. Teßxcamsiheb arin ut teßxtiu re nak incßaß teßmâcobk chiru li Dios riqßuin xtiubal lix quiqßuel li xul, chan. Saß li kßojyîn aßan chixjûnkaleb queßxcßam lix cuacax ut lix carner ut queßxcamsiheb saß li naßajej aßan re teßxtiu.
35A Saul postavil oltár Hospodinovi. To bol prvý oltár, ktorý postavil Hospodinovi.
35Ut laj Saúl quixyîb jun li artal re li Kâcuaß. Aßan li xbên artal li quixyîb chiru li Dios.
36A Saul povedal: Nože sídime za Filištínmi vnoci a budeme lúpiť u nich až do ranného svetla a neponechajme z nich nikoho. A povedali: Urob, čokoľvek sa ti vidí za dobré. Ale kňaz riekol: Pristúpme prv sem k Bohu.
36Laj Saúl quixye reheb lix soldado: —Yoßkeb chi pletic riqßuineb laj filisteo chiru li kßojyîn aßin. Topletik riqßuineb toj tâsakêuk re nak mâ jun chic reheb tâcanâk chi yoßyo, chan. Eb li soldados queßxye: —Lâo takabânu joß tâye, chanqueb. Abanan laj tij quixye: —Kapatzßak xbên cua re li Dios ma us toxic chi pletic malaj ut incßaß us, chan.
37A tak sa pýtal Saul Boha: Či mám sísť za Filištínmi? Či ich vydáš do ruky Izraelovej? Ale mu neodpovedal toho dňa.
37Ut laj Saúl quitijoc ut quixye re li Dios: —¿Ma us toxic chi pletic riqßuineb laj filisteo? ¿Ma tâkßaxtesiheb saß kukß? chan. Abanan li Dios incßaß quixsume lix tij saß li cutan aßan.
38Vtedy povedal Saul: Pristúpte sem, všetci náčelníci ľudu, a vyzveďte a vidzte, čím sa dnes vykonal tento hriech?
38Joßcan nak laj Saúl quixbokeb li nequeßcßamoc be saß xyânkeb li soldados ut quixye reheb: —Quimkex arin. Takatzßil âtin re xnaubal ani xmâcob chiru li cutan aßin.
39Lebo jako že žije Hospodin, ktorý zachraňuje Izraela, keby to bolo hoci pre Jonatána, môjho syna, i ten zomrie. A nikto mu neodpovedal zo všetkého ľudu.
39Saß xcßabaß li yoßyôquil Dios li nacoloc ke lâo aj Israel, lâin ninye êre nak tâcamsîk li ani cuan xmâc, usta aßan laj Jonatán li cualal, chan laj Saúl. Abanan mâ jun saß xyânkeb quichakßoc.
40Vtedy povedal všetkému Izraelovi: Vy buďte na jednej strane, a ja a Jonatán, môj syn, budeme na druhej strane. A ľud povedal Saulovi: Urob, čo uznáš za dobré!
40Ut laj Saúl quixye reheb: —Lâex texxaklîk aran ut lâin tinxaklîk arin cuochben laj Jonatán li cualal, chan. Ut eb li soldados queßxye: —Bânu li cßaßru nacacßoxla nak us xbânunquil, chanqueb.
41A Saul povedal Hospodinovi, Bohu Izraelovmu: Daj znať dokonale! A chytený bol Jonatán a Saul, a ľud vyšiel z toho.
41Laj Saúl quitijoc ut quixye re li Kâcuaß: —At Kâcuaß, at kaDios lâo aj Israel, ¿cßaßut nak incßaß xasume lin tij anakcuan? Cui lâin ut laj Jonatán cuan kamâc, nak tobûlik, tâêlk li Urim. Cui ut eb li soldados cuanqueb xmâqueb, tâêlk li Tumin, chan. Ut nak queßbûlic, quicßutun nak laj Saúl ut laj Jonatán cuanqueb xmâc. Mâcuaßeb li soldados li cuanqueb xmâc.
42A Saul povedal: Hoďte los medzi mnou a medzi Jonatánom, mojím synom. A postihnutý bol Jonatán.
42Ut laj Saúl quixye reheb: —Texbûlik re rilbal ma lâin cuan inmâc, malaj ut laj Jonatán cuan xmâc, chan. Ut nak queßbûlic, quicßutun nak laj Jonatán cuan xmâc.
43Vtedy povedal Saul Jonatánovi: Povedz mi, čo si učinil? A Jonatán mu povedal a riekol: Koncom palice, ktorú mám vo svojej ruke, som naozaj okúsil trochu medu. Nuž hľa, preto zomriem.
43Laj Saúl quixye re laj Jonatán: —Ye cue cßaßru li mâc xabânu, chan. Laj Jonatán quixye re: —Lâin xinlou caßchßin li xyaßal cab li xcana chi rußuj lin xukß. ¿Ma yal xban aßan nak tincâmk? chan.
44A Saul odpovedal: Nech tak učiní Bôh a tak nech pridá, že istotne zomrieš, Jonatáne!
44Laj Saúl quixye re laj Jonatán: —At Jonatán, li Dios tinixqßue chixtojbal inmâc cui incßaß tatcâmk lâat anakcuan, chan.
45Ale ľud povedal Saulovi: Či má zomrieť Jonatán, ktorý spôsobil túto tak veľkú záchranu v Izraelovi? Kdeže by! Jako že žije Hospodin, nepadne vlas s jeho hlavy na zem, lebo veď s Bohom to učinil dnes. A tak vyslobodil ľud Jonatána, a nezomrel.
45Abanan eb li soldados queßxye re laj Saúl: —¿Ma târûk ta biß tâcâmk laj Jonatán? Incßaß, xban nak aßan xcoloc ke lâo aj Israel chiruheb laj filisteo. Incßaß târûk tâcamsîk. Saß xcßabaß li yoßyôquil Dios nakaye nak chi moco jun li rismal xjolom tâisîk xban nak li cßaßru quixbânu anakcuan, quixbânu xban nak li Kâcuaß quitenkßan re, chanqueb. Joßcan nak eb li soldados queßxcol laj Jonatán ut incßaß quicamsîc.
46Vtedy odišiel Saul hore nechajúc Filištínov, a Filištíni tiež išli na svoje miesto.
46Ut laj Saúl quixcanab pletic riqßuineb laj filisteo ut eb laj filisteo queßsukßi cuißchic saß xnaßajeb.
47A Saul zaujmúc kráľovstvo nad Izraelom bojoval dookola proti všetkým svojim nepriateľom, proti Moábovi, proti synom Ammonovým, proti Edomovi, proti kráľom Cóby, proti Filištínom, a všade, kamkoľvek sa obrátil, páchal ukrutnosť.
47Nak ac x-oc laj Saúl chokß xreyeb laj Israel, quipletic riqßuineb chixjunileb li xicß nequeßiloc reheb. Quipletic riqßuineb laj Moab, ut eb laj Amón, ut eb laj Edom. Ut quipletic ajcuiß riqßuineb lix reyeb laj Soba, joß eb ajcuiß laj filisteo. Saß chixjunil li tenamit li queßpletic cuiß, eb laj Israel queßnumta saß xbêneb li xicß nequeßiloc reheb.
48Keď potom nadobudnul moci, zbil Amalecha a tak vytrhol Izraela z ruky jeho lupiča.
48Cau xchßôl chi pletic laj Saúl. Quixchßutubeb lix soldados ut quinumta saß xbêneb laj Amalec. Ut quixcoleb laj Israel chiruheb chixjunileb li nequeßelkßan re li cßaßru reheb.
49A synovia Saulovi boli: Jonatán, Jišvi a Malkišua, a mená jeho dvoch dcér boly: meno staršej bolo Mérab, a meno mladšej Míkoľ.
49Cuanqueb oxibeb li ralal laj Saúl. Aßaneb laj Jonatán, laj Isúi, ut laj Malquisúa. Ut cuanqueb ajcuiß cuib xrabin. Li asbej, aßan lix Merab xcßabaß ut li îtzßinbej, aßan lix Mical.
50A meno ženy Saulovej bolo Achinoam, dcéra Achimácova. A meno veliteľa jeho vojska bolo Abner, syn Néra, strýca Saulovho.
50Li rixakil laj Saúl, aßan lix Ahinoam, lix rabin laj Ahimaas. Ut li nataklan saß xbêneb lix soldados, aßan laj Abner, li ralal laj Ner. Laj Ner, aßan rican laj Saúl.
51Kíš, otec Saulov, a Nér, otec Abnerov, bol syn Abielov.
51Lix yucuaß laj Saúl, aßan laj Cis. Ut laj Ner, aßan lix yucuaß laj Abner. Laj Cis ut laj Ner, aßaneb li ralal laj Abiel.Joß najtil quiyoßyo, laj Saúl cau quipletic riqßuineb laj filisteo. Joßcan nak quixqßue saß xyânkeb lix soldados chixjunileb li cuînk li cauheb xchßôl ut cauheb rib.
52A vojna bola krutá proti Filištínom po všetky dni Saulove. A kde videl Saul nejakého muža udatného alebo silného, vzal ho k sebe.
52Joß najtil quiyoßyo, laj Saúl cau quipletic riqßuineb laj filisteo. Joßcan nak quixqßue saß xyânkeb lix soldados chixjunileb li cuînk li cauheb xchßôl ut cauheb rib.