¹A Samuel zomrel. A shromaždil sa celý Izrael, a smútili za ním, a pochovali ho v jeho dome, v Ráme. A Dávid vstal a odišiel dolu na púšť Fáran.

¹Nak laj Samuel quicam, chixjunileb laj Israel queßxchßutub ribeb. Queßyâbac xban xrahil xchßôleb. Laj Samuel quimukeß saß lix chßochß aran Ramá. Chirix aßan laj David cô saß li chaki chßochß aran Parán.

²A bol nejaký človek v Máone, ktorého majetok bol na Karmele. A bol to veľmi veľký človek, ktorý mal tri tisíce oviec a tisíc kôz a strihal svoje ovce na Karmele.

²Quicuan jun li cuînk biom aj Nabal xcßabaß saß li naßajej Maón. Cuan xchßochß aran Carmel. Oxib mil lix carner ut jun mil lix chibât. Saß jun li cutan yô chixbesbal rix lix carner aran Carmel.

³Meno človeka bolo Nábal a meno jeho ženy Abigaiľ, a bola to rozumná žena a krásna, ale človek bol tvrdý a zlostný vo svojich skutkoch a pochádzal z rodu Kálefovho.

³Laj Nabal, aßan xcomoneb li ralal xcßajol laj Caleb. Laj Nabal cau xchßôl ut joskß. Li rixakil xAbigail xcßabaß. Li ixk aßan, chßinaßus na-iloc ut cuan xnaßleb.

⁴Keď počul Dávid na púšti, že Nábal strihá svoje ovce,

⁴Nak laj David cuan saß li chaki chßochß, quirabi resil nak laj Nabal yô chixbesbal rix lix carner.

⁵poslal Dávid desať mládencov, a Dávid povedal mládencom: Iďte hore na Karmel a zajdite k Nábalovi a pozdravte ho v mojom mene.

⁵Quixbok riqßuin lajêb li sâj cuînk ut quixye reheb: —Texxic riqßuin laj Nabal aran Carmel. Têqßue xsahil xchßôl saß incßabaß lâin.

⁶A takto poviete: Živému zdar! A tebe pokoj i tvojmu domu pokoj i všetkému, čo máš, pokoj!

⁶Ut têye re, “Aß taxak li tuktûquil usilal chicuânk âcuiqßuin ut riqßuineb ajcuiß chixjunileb lâ cuechßalal, joß eb ajcuiß li cßaßru cuan âcue, chan laj David.

⁷Teraz som počul, že máš strihačov. Nuž tvoji pastieri boli s nami; neukrivdili sme im, ani sa im nič nestratilo po všetky dni, čo boli na Karmele.

⁷Lâin xcuabi resil nak yôcat chixbesbal rix lâ carner. Joßcan nak xintakla xyebal âcue nak eb li nequeßiloc reheb lâ xul xeßcuan cuiqßuin ut mâcßaß xinbânu reheb. Mâcßaß xcuelkßa chiruheb nak xeßcuan cuiqßuin aran Carmel.

⁸Opýtaj sa svojich sluhov, a povedia ti. Preto nech najdú títo mládenci milosť v tvojich očiach, lebo sme prišli na dobrý deň. Daj, prosíme, to, čo najde tvoja ruka, svojim služobníkom a svojmu synovi Dávidovi.

⁸Naru tâpatzß reheb lâ môs ut teßxye âcue nak yâl li yôquin chixyebal. Xintakla lin takl âcuiqßuin anakcuan saß li cutan nak sa saß âchßôl ut nintzßâma châcuu nak tâcßuleb saß xyâlal. Nintzßâma châcuu nak tâqßue li joß qßuial cuan châcuu reheb lin takl ut cue ajcuiß lâin, lâ cuamîg”, chan laj David.

⁹Keď ta prišli mládenci Dávidovi, hovorili Nábalovi podľa všetkých týchto slov v mene Dávidovom a utíchli.

⁹Queßcôeb li sâj cuînk li queßtaklâc xban laj David ut queßxye re laj Nabal chixjunil li quiyeheß reheb xban laj David ut queßroybeni cßaßru teßsumêk cuiß.

¹⁰Na to odpovedal Nábal služobníkom Dávidovým a riekol: Kto je Dávid a kto syn Izaiho? Dnes je mnoho sluhov, ktorí utekajú každý od svojho pána. -

¹⁰Laj Nabal quichakßoc ut quixye reheb: —¿Ani li cuînk aßan? ¿Ani laj David li ralal laj Isaí? Anakcuan cßajoßeb li lokßbil môs yôqueb chi êlelic chiru lix patrón.

¹¹A, ľaľa, vezmem svoj chlieb, svoju vodu a svoje mäso toho, čo som pobil pre svojich strihačov, a dám to mužom, o ktorých neviem, odkiaľ sú!

¹¹¿Ma tinqßue ta biß reheb lix cua rucßaheb li yôqueb chi besoc rix lin carner? ¿Ma tinqßue ta biß reheb li tib li ninyîb chokß reheb lin môs? ¿Ma ninnau ta biß bar xeßchal chak nak tinqßue xtzacaêmkeb li cuînk aßan? chan laj Nabal.

¹²A mládenci Dávidovi sa obrátili na svoju cestu a navrátili sa a prišli a oznámili mu všetky tie slová.

¹²Eb li sâj cuînk queßsukßi riqßuin laj David ut queßxye re chixjunil li quixye laj Nabal.

¹³Vtedy riekol Dávid svojim mužom: Pripášte každý svoj meč! A tak pripásali každý svoj meč. A pripásal i Dávid svoj meč. A tak išlo hore za Dávidom asi štyristo mužov, a dvesto ich zostalo pri batožine.

¹³Tojoßnak laj David quixye reheb: —Chapomak lê chßîchß, chan. Ut chixjunileb queßxqßue xchßîchßeb saß xcßâmal xsaß. Ut laj David quixchap ajcuiß lix chßîchß ut quixcßam chirix câhib ciento li soldados nak cô riqßuin laj Nabal. Cuib ciento queßcana aran chixcßacßalenquil li cßaßruheb re.

¹⁴Ale Abigaili, žene Nábalovej, oznámil jeden mládenec z mládencov Nábalových a povedal: Hľa, Dávid, poslal poslov z púšte blahoželať nášmu pánovi, a on sa hnevivo osopil na nich a odbyl ich.

¹⁴Jun lix môs laj Nabal quixye re lix Abigail: —¿Ma xacuabi nak laj David xtakla chak lix môs toj saß li chaki chßochß re xqßuebal xsahil xchßôl li kapatrón? Abanan aßan incßaß xcßuleb saß xyâlal. Quixhobeb ban.

¹⁵A tí mužovia nám boli veľmi dobrí, a nebolo nám nijako ublížené, ani sme nestratili ničoho po všetky dni, čo sme chodili s nimi, keď sme bývali na poli.

¹⁵Eb aßan châbileb kiqßuin nak cocuan chak riqßuineb saß cßalebâl. Mâcßaß queßxbânu ke chi moco queßxchßeß li cßaßru ke.

¹⁶Múrom nám boli i vnoci i vodne po všetky dni, čo sme boli s nimi pasúc stádo.

¹⁶Eb aßan coeßxcol chi kßek chi cutan ut queßxcol ajcuiß li kaquetômk.

¹⁷Preto teraz vedz a vidz, čo urobíš, lebo už je hotové zlé na nášho pána i na celý jeho dom, a on je taký syn beliála, že sa nedá s ním hovoriť.

¹⁷Bânu usilal, cßoxla rix chi us cßaßru tâbânu. Relic chi yâl tâchâlk raylal saß xbên li kapatrón ut saß xbên ajcuiß chixjunileb lix jun cablal. Xban nak kßaxal joskß, mâ ani naru naâtinac riqßuin, chan.

¹⁸Vtedy sa ponáhľala Abigaiľ a vzala dvesto chlebov, dve kožice vína, päť pripravených oviec, päť satov praženého zrna, sto sväzkov sušeného hrozna a dvesto hrúd sušených fíkov a naložila to na oslov.

¹⁸Lix Abigail saß junpât quixchßutub cuib ciento li caxlan cua, cuib bôls li vino, ôb li carner ac pombil, cuib nînki chacach li trigo ac qßuilinbil, jun ciento jôb li uvas, ut cuib ciento li caxlan cua yîbanbil riqßuin chaki higos. Quixqßue chixjunil aßin chirixeb lix bûr.

¹⁹A povedala svojim služobníkom: Iďte napred, hľa, ja pojdem za vami. Ale svojmu mužovi, Nábalovi, nepovedala o tom.

¹⁹Ut quixye reheb lix môs: —Lâex ayukex chi ubej ut lâin tinxic mokon, chan. Abanan incßaß quixye re lix bêlom.

²⁰A stalo sa, kým ona jazdiac na oslovi sostupovala na skrytom mieste s vrchu, že tu hľa, i Dávid i jeho mužovia schádzali oproti nej, a tak sa stretla s nimi.

²⁰Lix Abigail yô chi xic chi mukmu chirix lix bûr saß li cubsînc. Mâcßaß saß xchßôl nak quiril laj David rochbeneb lix soldados yôqueb chak chi châlc.

²¹A Dávid bol povedal: Iba na sklamanie som strážil všetko to, čo patrilo tomuto na púšti, takže sa nič nestratilo zo všetkého toho, čo bolo jeho, a odplatil sa mi zlým za dobré.

²¹Laj David yô chi cßoxlac ut quixye saß xchßôl: —Mâcßaß rajbal nak xincol rix li cßaßru cuan re li cuînk aßan saß li chaki chßochß. Mâ jun li cßaßru cuan re xkachßeß. Abanan aßan mâusilal xbânu ke chokß rêkaj li usilal xkabânu re.

²²Tak nech učiní Bôh nepriateľom Dávidovým a tak nech pridá! Ba doista neponechám zo všetkého toho, čo má, do ranného svetla, ani močiaceho na stenu.

²²Aß taxak li Kâcuaß chiqßuehok cue chixtojbal inmâc cui toj yoßyôkeb li cuînk xcomoneb laj Nabal nak tâsakêuk cuulaj, chan laj David.

²³A keď uvidela Abigaiľ Dávida, poponáhľala sa a sosadla s osla a padla pred Dávidom na svoju tvár a poklonila sa až k zemi.

²³Nak lix Abigail quiril laj David, quicube chirix lix bûr saß junpât ut quixcuikßib rib saß chßochß chiru laj David re xqßuebal xlokßal.

²⁴A padnúc k jeho nohám riekla: Na mne, môj pane, samej, nech leží tá neprávosť. A dovoľ, prosím, svojej dievke, aby hovorila v tvoje uši a počuj slová svojej dievky!

²⁴Quixcut rib chi rok laj David ut quixye re: —At kâcuaß, chicanâk ta saß inbên li mâc li xbânu laj Nabal. Caßaj cuiß nintzßâma châcuu nak tinâcanab chi âtinac âcuiqßuin ut tâcuabi taxak li cßaßru tinye âcue.

²⁵Nech neobracia, prosím, môj pán mysle svojho srdca k tomu mužovi beliála, na Nábala, lebo jaké je jeho meno, taký aj je; Nábal, je jeho meno, a je bláznovstvo u neho. A ja, tvoja dievka, som nevidela služobníkov svojho pána, ktorých si bol poslal.

²⁵Nintzßâma châcuu nak incßaß tâqßue saß âchßôl li cßaßru xye âcue li cuînk aßan, li incßaß us xnaßleb. Joßcan nak aj Nabal queßxqßue chokß xcßabaß xban nak mâcßaß xnaßleb. Lâin laj cßanjel châcuu, incßaß xcuileb ru li sâj cuînk li xataklaheb kiqßuin.

²⁶A tak teraz, môj pane, jako že žije Hospodin, a jako žije tvoja duša, že ti Hospodin zabránil, aby si nevošiel do krvi, a aby ti nepomohla tvoja vlastná ruka. Preto teraz nech sú tvoji nepriatelia jako Nábal i tí, ktorí hľadajú proti môjmu pánovi zlého.

²⁶Li Kâcuaß xtenkßan âcue. Joßcan nak incßaß xacamsiheb chixjunileb li cristian aßin. Incßaß xaqßue rêkaj li incßaß us xbânu cue joß xacßoxla xbânunquil. Cheßxcßulak taxak joß li tixcßul laj Nabal chixjunileb li xicß nequeßiloc âcue ut li teßraj xbânunquil raylal âcue.

²⁷Nuž teraz tento dar, ktorý doniesla tvoja služobnica svojmu pánovi, nech sa dá mládencom, ktorí chodia za mojím pánom.

²⁷Li cßaßak re ru aßin li xincßam chak, at kâcuaß David, chijeqßuîk reheb lâ soldados li cuanqueb âcuochben.

²⁸Odpusti, prosím, previnenie svojej dievky, lebo Hospodin istotne učiní môjmu pánovi stály dom, pretože môj pán bojuje boje Hospodinove, a zlé sa nikedy nenašlo pri tebe od počiatku tvojich dní.

²⁸Chacuy taxak inmâc cui xinpaltoß châcuu. Li Kâcuaß Dios tatxxakab chokß rey, joß eb ajcuiß lâ cualal âcßajol xban nak lâat yôcat chi pletic saß xcßabaß li Kâcuaß. Toj chalen anakcuan mâ jun li mâusilal nacabânu.

²⁹A keby aj povstal človek, aby ťa prenasledoval a hľadal tvoju dušu, nuž bude duša môjho pána sviazaná vo sväzku živých u Hospodina, tvojho Boha, ale dušu tvojich nepriateľov zahodí preč ako z praku.

²⁹Usta cuan li ani nasicßoc âcue re âcamsinquil, li Kâcuaß lâ Dios tâcolok âcue. Ut tixtzßektânaheb li xicß nequeßiloc âcue joß li pec li nequeßcuteß riqßuin rantßin xbaneb li cuînk.

³⁰A stane sa, keď učiní Hospodin môjmu pánovi všetko to dobré, o ktorom hovoril, že ho pošle na teba, a ustanoví ťa za vodcu nad Izraelom,

³⁰Nak acak xacßul li quixye chak châcuix li Kâcuaß ut nak acak xat-oc chokß xreyeb laj Israel,

³¹nebude ti to na závadu, ani to nebude na urážku srdca môjho pána, ako keby bol vylial nevinnú krv, alebo keby si môj pán bol sám pomohol; ale keď Hospodin učiní dobre môjmu pánovi, rozpomenieš sa na svoju dievku.

³¹lâat incßaß târahokß âchßôl xban nak mâ ani xacamsi chi mâcßaß rajbal. Incßaß tâyotßekß âchßôl xban nak incßaß xaqßue rêkaj li mâusilal joß xacuaj lâat. Joßcan ut mâbânu junak mâusilal. Ut nak acak xatxqßue li Kâcuaß saß lâ cuanquilal, chinjulticokß taxak âcue, chan lix Abigail.

³²Na to riekol Dávid Abigaili: Nech je požehnaný Hospodin, Bôh Izraelov, ktorý ťa poslal dnes oproti mne,

³²Laj David quixye re: —Lokßoninbil taxak li Kâcuaß, lix Dioseb laj Israel, xban nak xatxtakla chak anakcuan re nak tinâcßul arin.

³³a požehnaný tvoj rozum i ty požehnaná, ktorá si ma zdržala tohoto dňa, aby som nevošiel do krvi, a aby mi nepomohla moja vlastná ruka.

³³Ut osobtesinbilat taxak xban li Dios xban nak xanau xcßoxlanquil chanru tâbânu. Xaram chicuu re nak incßaß tincamsiheb li cristian chi mâcßaß rajbal ut re ajcuiß nak incßaß tinqßue rêkaj li mâusilal joß xcuaj lâin.

³⁴Ale jako že žije Hospodin, Bôh Izraelov, ktorý mi zabránil, aby som ti neurobil zlého, keby si sa nebola poponáhľala a prišla oproti mne, že by nebol pozostal Nábalovi do ranného svetla ani močiaci na stenu.

³⁴Li Kâcuaß Dios xinixtenkßa anakcuan. Joßcan nak incßaß xinbânu raylal âcue. Cui ta incßaß xatchal chi junpât cuiqßuin, ninye âcue saß xcßabaß li Kâcuaß nak cuulaj mâ jun raj chic li nequeßtenkßan re laj Nabal quicana chi yoßyo. Xincamsiheb raj chixjunileb, chan.

³⁵A tak vzal Dávid z jej ruky to, čo mu doniesla, a jej povedal: Iď v pokoji hore do svojho domu. Hľaď, počul som na tvoj hlas a ctím si tvoju osobu.

³⁵Chirix aßan laj David quixcßul chixjunil li mâtan li quixcßam lix Abigail ut quixye re: —Ayu saß lâ cuochoch chi mâcßaß âcßaßux. Lâin xcuabi li cßaßru xaye cue ut tinbânu joß xatzßâma chicuu, chan laj David.

³⁶Potom prišla Abigaiľ k Nábalovi, a hľa, mal hostinu vo svojom dome, jako býva hostina u kráľa. A srdce Nábalovo sa rozveselilo v ňom, a bol náramne opilý. A nepovedala mu ničoho, ani malého ani veľkého, až bolo svetlo ráno.

³⁶Lix Abigail cô cuißchic saß rochoch. Ut laj Nabal yô chi ninkßeîc chi sa saß xchßôl nak quicuulac joß nak nequeßninkßeîc li rey ut tâcalâk. Joßcan nak lix Abigail mâcßaß quixye re toj saß li cutan jun chic.

³⁷A stalo sa na druhý deň ráno, keď už bolo vyšlo víno z Nábala, a jeho žena mu oznámila, čo sa prihodilo, že zmŕtvelo jeho srdce v ňom, a on sa obrátil na kameň.

³⁷Cuulajak chic nak ac xnumeß xcalajic laj Nabal, li rixakil quixserakßi re li cßaßru quicßulman. Cßajoß nak qui-oc xcßaßux laj Nabal chirabinquil aßan. Quisach xnaßleb ut incßaß chic qui-ecßan.

³⁸A stalo sa tak asi o desať dní, že Hospodin uderil Nábala, a zomrel.

³⁸Nak ac xnumeß lajêb cutan chic, li Kâcuaß quixrak xyußam laj Nabal ut quicam.

³⁹Keď potom počul Dávid, že zomrel Nábal, povedal: Požehnaný Hospodin, ktorý rozsúdil pru môjho pohanenia vyhľadajúc to z ruky Nábalovej a zdržal svojho služobníka od zlého a zlosť Nábalovu shrnul Hospodin zpät na jeho hlavu. Potom poslal Dávid poslov a hovoril Abigaili, aby si ju vzal za ženu.

³⁹Nak laj David quirabi resil nak quicam laj Nabal, quixye: —Lokßoninbil taxak li Kâcuaß xban nak aßan xqßuehoc rêkaj re laj Nabal li incßaß us xbânu cue. Quinixtenkßa re nak incßaß quinbânu li incßaß us. Li Kâcuaß xqßue chixtojbal xmâc laj Nabal, chan. Ut laj David quixtakla resil riqßuin lix Abigail nak târaj sumlâc riqßuin.

⁴⁰A keď prišli služobníci Dávidovi k Abigaili na Karmel, hovorili jej a riekli: Dávid nás poslal k tebe, a chce si ťa vziať za ženu.

⁴⁰Eb lix môs laj David queßcôeb Carmel riqßuin lix Abigail ut queßxye re: —Laj David xoxtakla chak âcuiqßuin. Aßan târaj nak tatxic chikix. Târaj âcßambal chokß rixakil, chanqueb.

⁴¹A ona vstanúc poklonila sa tvárou k zemi a riekla: Hľa, nech ti je tvoja dievka za služobnicu umývať nohy služobníkov svojho pána.

⁴¹Lix Abigail quixcuikßib rib chiruheb ut quixye reheb: —Lâin aj cßanjel chiru laj David. Lâin tinchßaj li rokeb lix môs cui joßcan naraj aßan tinbânu, chan.

⁴²Potom sa ponáhľala Abigaiľ a vstanúc sadla na osla i jej päť dievok, ktoré išly za ňou, a tak išla za poslami Dávidovými, a bola mu ženou.

⁴²Lix Abigail quixcauresi rib re tâxic chirixeb lix môs laj David. Quitakeß chirix lix bûr ut quixcßameb ajcuiß ôb lix môs ixk ut queßcôeb chirixeb lix môs laj David. Ut lix Abigail quisumla riqßuin laj David.

⁴³Achinoam si vzal Dávid z Jezreela, a boly mu obe za ženy.

⁴³Laj David ac quisumla riqßuin lix Ahinoam ut quisumla cuißchic riqßuin lix Abigail. Cabichaleb queßcuan chokß rixakil.Lix Mical lix rabin laj Saúl quicuan chokß rixakil laj David. Abanan laj Saúl quixqßue lix Mical chokß rixakil laj Palti li ralal laj Lais. Galim lix tenamit laj Lais.

⁴⁴A Saul dal Míchaľ, svoju dcéru, ženu Dávidovu, Paltimu, synovi Laišovmu, ktorý bol z Gallíma.

⁴⁴Lix Mical lix rabin laj Saúl quicuan chokß rixakil laj David. Abanan laj Saúl quixqßue lix Mical chokß rixakil laj Palti li ralal laj Lais. Galim lix tenamit laj Lais.