1A stalo sa v tých dňoch, že Filištíni sobrali svoje vojská do vojny, aby bojovali proti Izraelovi. A Achiš povedal Dávidovi: Vedz istotne, že pojdeš so mnou von do tábora, ty aj tvoji mužovia.
1Saß jun li cutan eb lix soldâdeb laj filisteo queßxchßutub ribeb re teßxic chi pletic riqßuineb laj Israel. Laj Aquis quixye re laj David: —Tento nak lâat ut eb lâ soldados texxic chikix chi pletic, chan.
2A Dávid riekol Achišovi: Preto teraz aj ty zvieš, čo učiní tvoj služobník. Na to povedal Achiš Dávidovi: Preto ťa ustanovím za strážcu svojej hlavy po všetky dni.
2Laj David quixye: —Matcßoxlac. Lâo aj cßanjel châcuu. Lâat tâcuil cßaßru takabânu, chan. Laj Aquis quixye re: —Tatinxakab chokß aj cßamol be chiruheb li nequeßcßacßalen cue, chan.
3A Samuel už bol zomrel, a smútil za ním celý Izrael, a pochovali ho v Ráme, v jeho vlastnom meste. A Saul bol odstránil veštcov, ktorí vyvolávali duchov, a vedomcov zo zeme.
3Laj Samuel ac quicam ut eb laj Israel queßrahoß xchßôleb ut queßyâbac chirix. Aran Ramá queßxmuk saß lix tenamit. Ut laj Saúl ac xrisiheb aran Judá eb laj kße ut eb laj ilonel.
4A tedy Filištíni shromaždiac sa prišli a položili sa táborom v Šúneme. A Saul shromaždil celého Izraela, a položili sa táborom v Gilboe.
4Nak queßxchßutub ribeb laj filisteo, queßcôeb ut queßxyîb lix muhebâleb aran Sunem. Ut laj Saúl quixchßutubeb laj Israel ut queßxyîb lix muhebâleb aran Gilboa.
5A keď videl Saul tábor Filištínov, bál sa, a jeho srdce trnulo veľmi.
5Nak laj Saúl quiril lix muhebâleb laj filisteo, cßajoß nak quixucuac ut qui-oc xcßaßux.
6Saul sa dopytoval Hospodina, ale Hospodin mu neodpovedal ani skrze sny ani skrze urím ani skrze prorokov.
6Laj Saúl quixpatzß re li Dios cßaßru tixbânu. Abanan li Dios incßaß chic quixsume chi moco saß xmatcß, chi moco riqßuin li Urim, chi moco xbaneb li profetas.
7Potom povedal Saul svojim sluhom: Vyhľadajte mi ženu, ktorá má vešteckého ducha vyvolať mŕtvych, a pojdem k nej a budem hľadať dozvedieť sa skrze ňu. A jeho sluhovia mu povedali: Hľa, žena, ktorá má vešteckého ducha, je v Endore.
7Laj Saúl quixbokeb li nequeßtaklan saß xbêneb lix soldados. Quixye reheb: —Sicßomak chak junak li ixk aj kße ut lâin tinxic chi âtinac riqßuin aßan, chan. Eb li cuînk queßxye re: —Cuan jun li ixk aj kße aran Endor li naxnau kßehînc, chanqueb.
8Vtedy sa preobliekol Saul, aby ho nepoznali, a obliekol si iné rúcho a išiel on a dvaja mužovia s ním, a prišli k žene vnoci. A povedal: Vešti mi, prosím, vešteckým duchom a vyvolaj mi hore toho, koho ti poviem.
8Laj Saúl jalan li rakß li quixqßue chirix. Aßan quiraj nak incßaß tânaßekß ru. Ut quixcßam chirix cuib li cuînk nak cô chi kßek chirilbal li ixk. Quixye re: —Nacuaj nak tatâtinak riqßuineb li musikßej re nak tâye cue cßaßru tâcßulmânk. Tâbok lix musikß li cuînk li tinye âcue, chan.
9A žena mu riekla: Pozri, ty vieš, čo urobil Saul, že vyplienil veštcov a vedomcov zo zeme! Prečo ty tedy vrháš smečku na moju dušu, aby si ma pripravil o život?
9Li ixk quixye re: —Lâat nacanau nak li rey Saúl quirisiheb chixjunileb laj kße saß li naßajej aßin. ¿Cßaßru yôcat chixbânunquil? ¿Cßaßut nak yôcat chinqßuebal saß chßaßajquilal? ¿Ma tâcuaj nak tineßxcamsi? chan.
10A Saul jej prisahal na Hospodina a povedal: Ako že žije Hospodin, nestihne ťa trest za túto vec.
10Laj Saúl quixye re: —Saß xcßabaß li nimajcual Dios, lâin ninye âcue nak mâ jun raylal tâchâlk saß âbên cui tâbânu li cßaßru nintzßâma châcuu, chan.
11Vtedy riekla žena: A kohože ti mám vyvolať? A povedal: Samuela mi vyvolaj hore.
11Li ixk quixye re: —¿Ani tâcuaj tinbok xmusikß? chan. Laj Saúl quixye re: —Nacuaj nak tâbok xmusikß laj Samuel, chan.
12A keď uvidela žena Samuela, skríkla velikým hlasom, a riekla Saulovi: Prečo si ma oklamal, veď si ty Saul!
12Nak li ixk quiril laj Samuel, quixjap re xban xxiu ut quixye:
13A kráľ jej povedal: Neboj sa! Ale čo vidíš? A žena odpovedala Saulovi: Bohov vidím vystupovať zo zeme.
13—¿Cßaßut nak xinâbalakßi? Lâat li rey Saúl, chan. Laj Saúl quixye re: —Matxucuac. Ye cue cßaßru yôcat chirilbal, chan. Li ixk quixye: —Nacuil jun chanchan dios yô chi êlc saß chßochß, chan.
14A zase jej povedal: Akú má podobu? A riekla: Vystupuje nejaký starý muž a je odiaty plášťom. Vtedy poznal Saul, že je to Samuel, a skloniac sa tvárou k zemi poklonil sa.
14Laj Saúl quixye: —¿Chanru na-iloc? chan. Li ixk quixye: —Aßan jun tîxil cuînk. Cuan jun xtßicr najt rok chirix, chan. Ut laj Saúl saß junpât quixnau nak aßan laj Samuel ut quixcuikßib rib saß chßochß re xqßuebal xlokßal.
15A Samuel riekol Saulovi: Prečo ma nepokojíš dajúc ma vyvolať hore? Na to povedal Saul: Je mi veľmi úzko, Filištíni bojujú proti mne, a Bôh odstúpil odo mňa a neodpovedá mi už ani skrze prorokov ani skrze sny, preto som ťa zavolal, aby si mi oznámil, čo mám robiť.
15Laj Samuel quixye re laj Saúl: —¿Cßaßut nak yôcat chinchßißchßißinquil? ¿Cßaßut nak xinâbok arin? chan. Laj Saúl quixye: —Cßajoß li raylal yôquin chixcßulbal. Eb laj filisteo yôqueb chi pletic cuiqßuin. Ut li Dios xinixtzßektâna. Incßaß chic naxsume lin tij, chi moco saß inmatcß, chi moco xbaneb li profetas. Joßcan nak xatinbok re nak tâye cue cßaßru tinbânu, chan laj Saúl.
16A Samuel odpovedal: A prečože sa ma ty pýtaš, keď odstúpil od teba Hospodin a stal sa tvojím nepriateľom?
16Laj Samuel quixye re: —¿Cßaßut nak nacapatzß cue cßaßru tâbânu? Li Kâcuaß ac xatxcanab âjunes ut xicß chic nacatril.
17Hospodin si učinil, ako hovoril skrze mňa, lebo Hospodin odtrhol kráľovstvo od teba a vzal ho z tvojej ruky a dal ho tvojmu blížnemu, Dávidovi,
17Li Kâcuaß yô chixbânunquil li cßaßru quixye nak tixbânu joß xinye âcue lâin. Li Kâcuaß xrisi lâ cuanquil ut xqßue re laj David li quicuan chokß âcuochben.
18lebo si neposlúchal hlasu Hospodinovho a nevykonal si pále jeho hnevu na Amalechovi. Preto ti Hospodin učinil túto vec tohoto dňa.
18Lâat incßaß xabânu li quixye âcue nak yô xjoskßil saß xbêneb laj Amalec. Xakßet ban li râtin. Joßcan nak li Kâcuaß xrisi lâ cuanquil anakcuan.
19A Hospodin vydá s tebou aj Izraela do ruky Filištínov, a zajtra budeš ty i tvoji synovia so mnou. K tomu aj tábor Izraelov vydá Hospodin do ruky Filištínov.
19Li Kâcuaß tatxkßaxtesi lâat ut eb laj Israel saß rukßeb laj filisteo. Cuulaj lâat ut eb lâ cualal cuânkex arin cuiqßuin. Ut li Kâcuaß tixcanabeb li soldados laj Israel saß rukßeb laj filisteo, chan.
20Vtedy padol Saul náhle na celú dĺžku svojej postavy na zem a veľmi sa bál slov Samuelových. Ale nebolo v ňom ani sily, lebo nejedol chleba celý ten deň a celú tú noc.
20Usta kßaxal nim, abanan quixucuac laj Saúl nak quirabi li cßaßru quixye laj Samuel. Quitßaneß saß chßochß. Mâcßaß chic xmetzßêu xban nak incßaß quicuaßac chiru li cutan aßan ut chiru li kßojyîn.
21Potom prišla žena k Saulovi a keď videla, že je veľmi predesený, riekla mu: Hľa, tvoja dievka poslúchla tvoj hlas, a položila som svoju dušu do svojej ruky a poslúchla som tvoje slová, ktoré si mi hovoril.
21Li ixk quinachßoc riqßuin ut quiril nak mâcßaß chic xmetzßêu xban xxiu. Quixye re: —At rey, lâin xinbânu li cßaßru xaye cue, usta naru tincamsîk xban.
22Tak teraz poslúchni, prosím, aj ty hlas svojej dievky a dovoľ, že by som ti predložila kúsok chleba, a jedz, aby bolo v tebe sily, keď pojdeš cestou.
22Joßcan nak nintzßâma châcuu nak tâbânu li cßaßru tinye âcue. Tinqßue caßchßinak âtzacaêmk re nak tâcuânk âmetzßêu chi sukßîc, chan.
23Ale on odoprel a povedal: Nebudem jesť. Avšak prinútili ho jeho sluhovia i žena, a tak poslúchol ich hlas. A vstanúc so zeme sadol si na posteľ.
23Laj Saúl incßaß raj quiraj cuaßac. Abanan eb li rochben queßxye re nak tento tâcuaßak. Joßcan nak quicuacli ut quichunla saß li cuarib.
24A žena mala v dome v stáji chované teľa a ponáhľajúc sa zabila ho a vzala múky, zamiesila a napiekla z toho tenkých nekvasených chlebov
24Li ixk aßan cuan jun li cuacax toj sâj riqßuin ut nim xtibel. Quixcamsi ut quixcßub. Quixchap li cßaj ut quixyîb ajcuiß li caxlan cua mâcßaß xchßamal.Quixqßue li tzacaêmk reheb laj Saúl ut eb li cuanqueb rochben ut queßxtzaca. Nak queßrakeß chi cuaßac, queßcôeb chiru li kßojyîn aßan.
25a doniesla pred Saula a pred jeho sluhov, a jedli. A potom vstali a odišli tej istej noci.
25Quixqßue li tzacaêmk reheb laj Saúl ut eb li cuanqueb rochben ut queßxtzaca. Nak queßrakeß chi cuaßac, queßcôeb chiru li kßojyîn aßan.