1A stalo sa, keď prišiel Dávid i jeho mužovia do Ciklagu na tretí deň, že videl, že Amalechiti vtrhli do južného kraja i do Ciklagu a zbili Ciklag a spálili ho ohňom.
1Saß rox li cutan laj David ut eb li cuanqueb rochben queßcuulac saß lix tenamit Siclag. Queßxqßue retal nak eb laj Amalec ac xeßoc saß eb li naßajej Neguev ut Siclag. Queßxcßam li cßaßru cuan aran ut queßxcßat li tenamit.
2A zajali ženy, ktoré boly v ňom, i všetko, od malého až do veľkého; nezabili nikoho, ale ženúc odviedli a išli svojou cestou.
2Mâ jun reheb queßxcamsi, abanan queßxchapeb li ixk ut queßxcßameb chirixeb nak queßcôeb saß xtenamiteb.
3A keď prišiel Dávid a jeho mužovia k mestu, videl, že hľa, je spálené ohňom, a že ich ženy, ich synovia aj ich dcéry sú odvedené do zajatia.
3Nak queßoc saß li tenamit, laj David ut li cuanqueb rochben queßxqßue retal nak cßatbil chic lix tenamiteb ut ac xeßcßameß li rixakileb, joßqueb ajcuiß li ralal xcßajoleb.
4Vtedy pozdvihol Dávid i ľud, ktorý bol s ním, svoj hlas, a plakali, až už nebolo v nich viacej sily plakať.
4Laj David ut eb li cuanqueb rochben queßxjap reheb chi yâbac. Ut incßaß queßxcanab toj retal queßlub.
5Zajaté boly aj obe ženy Dávidove, Achinoam Jizreelská, i Abigaiľ, predtým žena Nábala Karmelského.
5Queßcßameß ajcuiß li cuib chi rixakil laj David. Aßaneb lix Ahinoam, Jezreel xtenamit, ut lix Abigail, li quicuan chokß rixakil laj Nabal aran Carmel.
6A Dávidovi bolo veľmi úzko, lebo ľud hovoril, aby ho ukameňovali, pretože horkým žiaľom bola naplnená duša všetkého ľudu, lebo každý žialil nad svojimi synmi a nad svojimi dcérami. Ale Dávid sa posilnil v Hospodinovi, svojom Bohu.
6Cßajoß lix cßaßux laj David xban nak eb li cuanqueb rochben queßxye nak teßxcut chi pec laj David xban xrahil xchßôleb. Abanan li Kâcuaß quixqßue xcacuilal xchßôl laj David.
7Potom riekol Dávid Ebiatárovi, kňazovi, synovi Achimelechovmu: Dones mi, prosím, efod. A Ebiatár doniesol efod k Dávidovi.
7Laj David quixye re laj Abiatar, laj tij, li ralal laj Ahimelec: —Bânu usilal, cßam chak li efod, chan. Ut laj Abiatar quixcßam li efod riqßuin.
8A Dávid sa dopytoval Hospodina a povedal: Či mám prenasledovať tú rotu a či ju dostihnem? A riekol mu: Prenasleduj, lebo istotne dostihneš a istotne vytrhneš.
8Laj David quitijoc ut quixye re li Dios: —¿Ma us cui tinxic chirixeb chixchapbaleb laj Amalec? ¿Ma toj toxebintau saß be? chan. Li Kâcuaß quixye re: —Ayukex. Relic chi yâl tâtauheb ut tâcoleb li xeßxchap ut xeßxcßam chirixeb, chan.
9A tak išiel Dávid, on i šesťsto mužov, ktorí boli s ním, a prišli až k potoku Besor, kde tí ostatné, zanechaní, zastáli.
9Joßcan nak queßcôeb laj David rochbeneb li cuakib ciento chi cuînk chixsicßbaleb laj Amalec. Nak queßcuulac cuan cuiß li nimaß Besor,
10Ďalej prenasledoval iba Dávid a štyristo mužov. Zastálo dvesto mužov, ktorí ustali tak, že nevládali prejsť potok Besor.
10aran queßcana cuib ciento li cuînk xban nak queßlub chi numecß saß li nimaß. Ut li câhib ciento chic queßcôeb chirix laj David.
11A našli nejakého egyptského muža na poli, ktorého doviedli k Dávidovi a dali mu chleba, a zjedol, aj sa mu dali napiť vody.
11Eb li cuînk li cuanqueb rochben laj David queßxtau jun li cuînk aj Egipto saß li cßalebâl ut queßxcßam riqßuin laj David. Queßxqßue xcua rucßa.
12A tiež mu dali kus hrudy sušených fíkov i dva sväzky sušeného hrozna. A keď pojedol, navrátil sa k nemu jeho duch, lebo nejedol chleba ani nepil vody už tri dni a tri noci.
12Queßxqßue ajcuiß li chaki higo ut cuib cût li chaki uvas. Ut quicßulun cuißchic xchßôl li cuînk xban nak ac cuan oxib cutan ut oxib kßojyîn incßaß naxyal cua.
13A Dávid mu riekol: Čí si ty a odkiaľ si? A odpovedal: Som egyptský mládenec, sluha amalechitského muža, a môj pán ma zanechal, lebo som chorý toto už tretí deň.
13Laj David quixye re: —¿Ani âpatrón? ¿Bar xatchal chak? chan. Li cuînk quixye re: —Lâin aj Egipto. Lâin xmôs jun li cuînk xcomoneb laj Amalec. Oxib cutan incanabanquil arin xban lin patrón xban nak yajin.
14Boli sme vpadli do južného kraja Keréťanov i na územie, ktoré patrí Judsku, i na južnú stranu Kálefovu a Ciklag sme spálili ohňom.
14Lâo xocuulac aran Neguev bar cuanqueb cuiß eb laj cereteo. Ut xocuulac ajcuiß aran Judá ut aran Neguev saß lix naßaj laj Caleb. Ut xkacßat ajcuiß li tenamit Siclag, chan.
15A Dávid mu riekol: Či ma zavedieš dolu k tej rote? A on povedal: Prisahaj mi na Boha, že ma nezabiješ a že ma nevydáš do ruky môjho pána, potom ťa zavediem dolu k tej rote.
15Laj David quixye re: —¿Ma târûk tinâcßam cuanqueb cuiß li jun chßûtal chi aj êlkß aßan? chan. Ut li cuînk quixye re: —Cui lâat tâye cue saß xcßabaß li Dios nak incßaß tinâcamsi, chi moco tinâkßaxtesi saß rukß lin patrón, lâin tatincßam bar cuanqueb cuiß, chan.
16A zaviedol ho. A hľa, práve sa boli rozložili po tvári celej zeme jediac a pijúc a slávili pre všetku tú veľkú korisť, ktorú vzali zo zeme Filištínov i zo zeme Júdovej.
16Ut li cuînk aßan quixcßameb laj David bar cuanqueb cuiß laj êlkß. Eb laj Amalec cuanqueb yalak bar saß li naßajej aßan. Yôqueb chi ninkßeîc. Yôqueb chi cuaßac ut yôqueb chi ucßac xban xsahil xchßôleb xban nak nabal li cßaßak re ru queßrelkßa.
17A tak ich bil Dávid od mrku až do večera druhého dňa, a neušiel nikto z nich krome štyristo mladých mužov, ktorí vysadli na veľblúdov a utiekli.
17Nak quisakêu, laj David ut li cuanqueb rochben queßpletic riqßuineb chalen ekßela toj retal qui-ecuu saß li cutan aßan. Quilajeßxcamsiheb chixjunileb. Caßaj cuiß câhib ciento chi sâj cuînk queßêlelic chirix camello.
18A Dávid vytrhol všetko, čo boli vzali, Amalech, aj obe svoje ženy vytrhol Dávid.
18Laj David quixmakß chiruheb chixjunil li cßaßru queßrelkßa eb laj Amalec, joß ajcuiß li cuib chi rixakil.
19Ani im nič nechýbalo, ani malé ani veľké, jako ani nechýbal nikto zo synov ani z dcér, nechýbalo ani z koristi ani vôbec nič z toho, čo im boli vzali; všetko dopravil Dávid zpät.
19Queßrêchani cuißchic chixjunil li cßaßru quimakßeß chiruheb. Mâcßaß quisach chiruheb. Quixcoleb ajcuiß li ixk ut eb li cocßal.
20A Dávid vzal všetko drobné stádo, ovce a kozy, i hovädá, a tí, ktorí išli pred tým dobytkom, vraveli: Toto je korisť Dávidova.
20Ut queßxcßam chixjunil li carner ut li cuacax. Queßxberesiheb chiruheb nak queßsukßi cuißchic saß xtenamiteb. Ut eb li cuanqueb rochben yôqueb chixyebal: —Chixjunil aßin xrêchani chak laj David, chanqueb.
21Keď potom prišiel Dávid k tým dvesto mužom, ktorí boli tak ustali, že nevládali ísť za Dávidom, a ktorých boli zanechali pri potoku Besore, tí vyšli vústrety Dávidovi a vústrety ľudu, ktorý bol s ním. A Dávid pristúpil k ľudu a pozdravil ho.
21Queßsukßi cuißchic saß li nimaß Besor li queßcana cuiß li cuib ciento chi cuînk li incßaß queßru chi xic chirix laj David xban xlubiqueb. Chi saheb saß xchßôl queßcôeb chixcßulbal laj David ut li cuanqueb rochben. Ut laj David quixqßue xsahileb xchßôl.
22Ale všetci mužovia, zlí a beliálski, z mužov, ktorí boli išli s Dávidom, odpovedali a riekli: Pretože neišli s nami, nedáme im z koristi, ktorú sme vytrhli, iba čo každému dáme jeho ženu a jeho synov, a tak nech si odvedú a idú.
22Abanan cuanqueb saß xyânkeb li queßcôeb chirix laj David incßaß us xnaßlebeb. Queßxye re laj David: —Eb aßan incßaß xeßcôeb chikix. Incßaß naru teßxcßul li cßaßru xkêchani chak. Caßaj cui li rixakileb ut lix cocßaleb teßqßuehekß reheb, chanqueb.
23Ale Dávid riekol: Nerobte tak, moji bratia, s tým, čo nám dal Hospodin, ktorý nás ostríhal a dal tú rotu lupičov, ktorá bola prišla na nás, do našej ruky.
23Abanan laj David quixye reheb: —Ex cuas cuîtzßin, incßaß naru takabânu chi joßcan. Aß li Dios, aßan li xqßuehoc re chixjunil li xkêchani. Aßan li quicoloc ke ut aßan ajcuiß xtenkßan ke chi numtâc saß xbêneb laj Amalec, li queßelkßan re li cßaßru ke.
24Lebo veď kto by vás poslúchol v tejto veci?! Ale jaký diel bude toho, ktorý išiel dolu do boja, taký bude i diel toho, ktorý strážiac sedel pri batožine, rovnako sa rozdelia.
24Mâ ani tixcßul xchßôl li cßaßru yôquex chixyebal. Juntakßêt takacßul chikajunilo, joß li nequeßcana riqßuin li cßaßru cuan ke, joß ajcuiß li nequeßxic chi pletic. Juntakßêt takacßul chikajunilo, chan.
25A tak to bývalo od toho dňa i potom, a učinil to zákonom a obyčajou Izraelovi až do tohoto dňa.
25Chalen saß li cutan aßan toj anakcuan, joßcan nequeßxbânu eb laj Israel.
26A keď prišiel Dávid do Ciklagu, poslal z koristi starším Judska, svojim priateľom, a odkázal: Hľa, pre vás požehnanie, dar to z koristi, vzatej od nepriateľov Hospodinových.
26Nak laj David quicuulac aran Siclag, quixtakla xmâtaneb li ramîg li nequeßcßamoc be aran Judá. Quixye reheb: —Li mâtan aßin xcomon li xkamakß chiruheb li xicß nequeßiloc re li Kâcuaß Dios, chan.
27Tým, ktorí boli v Bét-ele, tým, ktorí v Rámot-négebe, a tým, ktorí v Jattíre,
27Ut quixtakla ajcuiß xmâtaneb li cuanqueb Bet-el, li cuanqueb Ramot re Neguev, ut reheb ajcuiß li cuanqueb Jatir,
28tým, ktorí v Aroere, tým, ktorí v Sifemóte, tým, ktorí v Eštemoe,
28joß ajcuiß eb li cuanqueb Aroer, eb li cuanqueb Sifmot, eb li cuanqueb Estemoa,
29tým, ktorí v Rachále, tým, ktorí v mestách Jerachmeelovcov, tým, ktorí v mestách Kéniho,
29eb li cuanqueb Racal, joß eb ajcuiß li cuanqueb saß eb li tenamit aran Jerameel ut eb lix tenamiteb laj Ceneo.
30tým, ktorí v Chorme, tým, ktorí v Chor-ašane, tým, ktorí v Atachu,
30Quixtakla ajcuiß reheb li cuanqueb Horma, ut eb li cuanqueb Corasán, ut eb li cuanqueb Atac,joß eb ajcuiß li cuanqueb Hebrón. Ut quixtakla ajcuiß reheb chixjunileb li naßajej li quicuan cuiß laj David rochbeneb li cuînk li nequeßoquen chirix.
31tým, ktorí v Hebrone, a všetkým miestam, po ktorých chodil Dávid, on i jeho mužovia.
31joß eb ajcuiß li cuanqueb Hebrón. Ut quixtakla ajcuiß reheb chixjunileb li naßajej li quicuan cuiß laj David rochbeneb li cuînk li nequeßoquen chirix.