¹A tedy Jozafat mal veľké bohatstvo a veľkú slávu. Ale sa spriaznil s Achabom.

¹Nabal lix lokßal ut lix biomal li rey Josafat. Ut qui-oc chokß rechßalal li rey Acab xban nak queßsumla li ralal xcßajoleb.

²Potom po rokoch odišiel k Achabovi dolu do Samárie. A Achab nabil pre neho drobného dobytka a volov, množstvo, i pre ľud, ktorý prišiel s ním a nahováral ho, aby išiel hore proti Rámot-gileáda.

²Nak ac xnumeß cuib oxib chihab chic laj Josafat cô Samaria chirulaßaninquil li rey Acab. Laj Acab quixcamsi nabaleb li carner ut li bôyx re teßxninkßei lix cßulunic laj Josafat ut eb li cuanqueb rochben. Ut laj Acab quixkßunbesi laj Josafat re tâxic chirix chi pletic riqßuineb laj Ramot li cuanqueb saß xcuênt Galaad.

³A Achab, izraelský kráľ, povedal Jozafatovi, judskému kráľovi: Či pojdeš so mnou do Rámot-gileáda? A on mu odpovedal: Ja som ako ty, a môj ľud ako tvoj ľud, a budem s tebou v tom boji.

³Laj Acab lix reyeb laj Israel quixye re laj Josafat lix reyeb laj Judá: —¿Ma tâcuaj xic chicuix chi pletic riqßuineb li tenamit Ramot li cuan saß xcuênt Galaad? chan. Ut laj Josafat quixye re: —Lâin, joß eb ajcuiß lin soldados cuanco re êtenkßanquil. Lâo toxic chi pletic êrochben, chan.

⁴Potom riekol Jozafat izraelskému kráľovi: Opýtaj sa dnes, prosím, na slovo Hospodinovo.

⁴Abanan nintzßâma châcuu nak tâpatzß re li Dios ma târaj aßan nak toxic chi pletic malaj ut incßaß, chan.

⁵A izraelský kráľ shromaždil prorokov štyristo mužov a povedal im: Či máme ísť do Rámot-gileáda do vojny, a či mám nechať tak? A oni odpovedali: Iď hore, a Bôh ho dá do ruky kráľovej.

⁵Joßcan nak lix reyeb laj Israel quixchßutubeb câhib ciento li profetas ut quixye reheb: —¿Ma us nak toxic chi pletic aran Ramot xcuênt Galaad? chan. Ut eb li profetas queßxye: —Us texxic chi pletic xban nak li Kâcuaß tixkßaxtesi li tenamit Ramot saß âcuukß lâat, chanqueb.

⁶Ale Jozafat riekol: Či tu už neni proroka Hospodinovho, aby sme sa opýtali toho?

⁶Abanan laj Josafat quixpatzß: —¿Ma mâcßaß ta biß junak xprofeta li Dios arin naru topatzßok cuiß? chan.

⁷Na to povedal izraelský kráľ Jozafatovi: Je tu ešte jeden muž, skrze ktorého by bolo možno opýtať sa Hospodina; ale ja ho nenávidím, lebo mi nikdy neprorokuje dobrého, ale vždycky zlé. Je to Micheáš, syn Jimlu. Avšak Jozafat povedal: Nech tak nehovorí kráľ!

⁷Ut lix reyeb laj Israel quixye re laj Josafat: —Cuan jun chic profeta naru naxye ke cßaßru naraj li Dios. Aßan laj Micaías li ralal laj Imla. Abanan xicß nacuil xban nak mâ jun sut naxye châbil esilal cue. Junes incßaß us naxye cue, chan. Abanan laj Josafat quixye re: —At rey, mâye chi joßcan, chan.

⁸Vtedy zavolal izraelský kráľ jedného komorníka a povedal: Doveď sem rýchle Micheáša, syna Jimlu!

⁸Ut lix reyeb laj Israel quixbok jun li natenkßan re ut quixye re: —¡Cßam chak saß junpât laj Micaías, li ralal laj Imla! chan.

⁹Medzitým izraelský kráľ a Jozafat, judský kráľ, sedeli každý na svojom tróne, odiati kráľovským rúchom. A sedeli na voľnom priestore pri vchode do brány mesta Samárie. A všetci tí proroci prorokovali pred nimi.

⁹Lix reyeb laj Israel ut laj Josafat lix reyeb laj Judá chunchûqueb saß lix cßojaribâl chire li oquebâl re li tenamit Samaria. Tikibanbileb riqßuin li châbil akß li nequeßrocsi li rey. Chixjunileb li profeta yôqueb chixyebal reheb li cßaßru tâcßulmânk.

¹⁰A Cedekiáš, syn Kenaánov, si bol spravil železné rohy a povedal: Takto hovorí Hospodin: Týmito budeš drgať Sýrov, dokiaľ len im neučiníš konca.

¹⁰Li profeta Sedequías, li ralal laj Quenaana, quixyîb li xucub riqßuin chßîchß ut yô chixjapbal re chixyebal: —Joßcaßin xye li Kâcuaß. “Riqßuineb li xucub aßin tâxekßeb laj Siria toj retal tâsach ruheb chixjunileb” chan.

¹¹A všetci proroci prorokovali tak a vraveli: Iď hore do Rámot-gileáda a konaj šťastne, a Hospodin dá do ruky kráľovej.

¹¹Juntakßêt li yôqueb chixyebal chixjunileb li profeta. Queßxye: —Ayukex chi pletic riqßuineb laj Ramot li cuan saß xcuênt Galaad. Texnumtâk saß xbêneb xban nak li Kâcuaß tixkßaxtesiheb saß âcuukß, at rey, chanqueb.

¹²A posol, ktorý išiel zavolať Micheáša, mu hovoril: Hľa, slová prorokov, ako by jednými ústy, predpovedajú kráľovi dobré veci; nech je tedy, prosím, tvoje slovo jako slovo niektorého z nich, a hovor dobré.

¹²Nak yô chi cßulmânc aßin, li cuînk li quitaklâc chixcßambal chak laj Micaías quixye re: —Chixjunileb li profeta yôqueb chixyebal nak teßrêchani li plêt. Nintzßâma châcuu nak joßcan ajcuiß tâye lâat, chan re.

¹³Ale Micheáš riekol: Ako že žije Hospodin, že to, čo povie môj Bôh, iba to budem hovoriť.

¹³Abanan laj Micaías quixye: —Saß xcßabaß li yoßyôquil Dios, lâin tinye reheb li cßaßru tixye cue li Kâcuaß lin Dios, chan. Ut cô riqßuin li rey.

¹⁴Keď potom prišiel ku kráľovi, povedal mu kráľ: Micheášu, či máme ísť proti Rámot-gileáda do vojny, a či mám nechať tak? A on riekol: Iďte hore a konajte šťastne, a budú daní do vašej ruky.

¹⁴Li rey Acab quixye re: —At Micaías, ¿ma us toxic chi pletic riqßuineb laj Ramot li cuan saß xcuênt Galaad malaj ut incßaß toxic? chan. Ut laj Micaías quixye re: —Texxic chi pletic. Têrêchani li plêt xban nak li Kâcuaß tixkßaxtesi saß êrukß, chan.

¹⁵A kráľ mu povedal: Koľko ráz ťa mám zaviazať prísahou, že mi nebudeš hovoriť iné ako pravdu v mene Hospodinovom?

¹⁵Li rey quixye re: —¿Jarub sut tinye âcue nak tat-âtinak saß xcßabaß li Kâcuaß Dios junelic tâye li yâl? chan.

¹⁶Vtedy riekol: Videl som všetok ľud Izraelov rozptýlený po vrchoch ako ovce, ktoré nemajú pastiera. A Hospodin riekol: Títo nemajú pána; nech sa navrátia každý do svojho domu v pokoji.

¹⁶Ut li profeta Micaías quixye re: —Lâin xcuil nak chixjunileb li soldado aj Israel yôqueb chixchaßchaßinquil ribeb chiru li tzûl. Chanchaneb li carner li mâcßaß aj ilol reheb. Ut li Kâcuaß quixye cue, “Eb li cristian aßin mâcßaß aj ilol reheb. Cheßsukßîk saß li rochocheb chixjûnkaleb chi cßojcßo xchßôleb,” chan.

¹⁷Na to povedal izraelský kráľ Jozafatovi: Či som ti nepovedal, že mi nebude prorokovať dobré, ale iba zlé?

¹⁷Ut laj Acab lix reyeb laj Israel quixye re laj Josafat: —¿Ma incßaß ta biß xinye âcue nak li cuînk aßin junes incßaß us naxye cue? Mâ jun sut naxye li us, chan.

¹⁸A ešte riekol: Preto počujte slovo Hospodinovo: Videl som Hospodina sedieť na jeho tróne, a všetko vojsko nebies stálo po jeho pravici a po jeho ľavici.

¹⁸Li profeta Micaías quixye ajcuiß: —Qßueomak retal li cßaßru quixcßutbesi chicuu li Kâcuaß. Xcuil li Kâcuaß cßojcßo saß lix cßojaribâl saß choxa. Ut chixjunileb lix ángel xakxôqueb chixcßatk. Cuanqueb saß lix nim ukß ut cuanqueb saß lix tzße.

¹⁹A Hospodin riekol: Kto oklame Achaba, izraelského kráľa, aby odišiel hore a padol v Rámot-gileáda? Na to hovoril ktorý čo, jeden hovoril to, a druhý hovoril iné.

¹⁹Ut li Kâcuaß quixye, “Cuan ta junak tâxic chixbalakßinquil laj Acab lix reyeb laj Israel re nak tâxic Ramot xcuênt Galaad re tâcamsîk,” chan. Cuanqueb li ángel queßxye jun naßleb ut cuanqueb li queßxye jalan.

²⁰Vtedy vyšiel nejaký duch a postavil sa pred Hospodinom a povedal: Ja ho oklamem. A Hospodin mu riekol: Akým spôsobom?

²⁰Ut jun li musikßej quichal chi ubej ut quixye, “Lâin tinxic chixbalakßinquil laj Acab,” chan. Ut li Kâcuaß quixye re, “¿Chanru tâbânu nak tâbalakßi?” chan.

²¹A on odpovedal: Vyjdem a budem lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov. Na to mu riekol: Oklameš, aj zmôžeš, vyjdi a učiň tak!

²¹Li musikßej quixye: Lâin tin-oc riqßuineb chixjunileb li profeta re nak teßxye ticßtiß re laj Acab, chan. Ut li Kâcuaß quixye re: Us. Ayu ut balakßi laj Acab. Bânu joß xaye, chan.

²²A teraz hľa, Hospodin dal lživého ducha do úst týchto tvojich prorokov, a Hospodin hovoril proti tebe zlé.

²²Ut laj Micaías quixye ajcuiß re: —Aßan aßin li quicßulman. Li Kâcuaß quixtakla jun li musikßej riqßuineb lâ profeta re nak teßxye ticßtiß âcue, xban nak ac tenebanbil chak raylal saß âbên xban li Kâcuaß, chan laj Micaías.

²³Vtedy pristúpil Cedekiáš, syn Kenaánov a uderil Micheáša na líce a povedal: Kde - ktorou cestou odišiel duch Hospodinov odo mňa, aby hovoril tebe?

²³Ut li profeta Sedequías, li ralal laj Quenaana, quinachßoc riqßuin laj Micaías ut quixsacß chi rukß saß xnakß ru ut quixye re: —¿Ma x-el ta biß cuiqßuin lix musikß li Dios re tâxic chi âtinac âcuiqßuin? chan.

²⁴Na to riekol Micheáš: Hľa, uvidíš toho dňa, keď pojdeš z izby do izby, aby si sa skryl.

²⁴Ut laj Micaías quixye re: —Nak yôkat chixmukbal âcuib saß eb li cab, tojoßnak tâqßue retal ma yâl na li yôquin chixyebal, chan.

²⁵A izraelský kráľ povedal: Pojmite Micheáša, a zaveďte ho zpät k Amonovi, kniežaťu mesta, a k Joašovi, synovi kráľovmu.

²⁵Chirix aßan li rey Acab quixye: —Chapomak laj Micaías ut têcßam riqßuin laj Amón li nataklan saß li tenamit. Ut têcßam riqßuin laj Joás li cualal.

²⁶A poviete: Takto hovorí kráľ: Vsaďte tohoto do žalára a dávajte mu jesť chlieb súženia a piť vodu súženia, dokiaľ sa nenavrátim v pokoji.

²⁶Ut têye reheb nak lâin xinye nak teßxqßue saß tzßalam ut junes caxlan cua ut haß teßxqßue re toj retal tinsukßîk chak lâin chi sa saß inchßôl, chan.

²⁷Ale Micheáš povedal: Ak sa ty naozaj navrátiš v pokoji, nehovoril Hospodin skrze mňa. A doložil: Počujte to, ľudia, všetci!

²⁷Ut laj Micaías quixye re: —Cui lâat tatsukßîk chak chi sa saß âchßôl, mâcuaß li Kâcuaß xyehoc cue li xinye, chan. Ut quixye reheb li tenamit: —Chêjunilex lâex qßuehomak retal li xinye, chan.

²⁸A tak odišiel hore izraelský kráľ i Jozafat, judský kráľ, proti Rámot-gileáda.

²⁸Queßcôeb ut lix reyeb laj Israel ut laj Josafat lix reyeb laj Judá chi pletic saß li tenamit Ramot, li cuan saß xcuênt Galaad.

²⁹A izraelský kráľ povedal Jozafatovi: Prestrojiť sa, a tak ísť do boja; ale ty si len obleč svoje rúcho. A tedy sa prestrojil izraelský kráľ, a tak išli do boja.

²⁹Ut lix reyeb laj Israel quixye re laj Josafat: —Lâin tinjal li cuakß nak tintiquib pletic re nak incßaß teßxnau cuu. Ut lâat tâqßue lâ cuakß li nacacuocsi junelic, chan. Ut li rey Acab quixjal li rakß ut cô chi pletic.

³⁰A sýrsky kráľ prikázal veliteľom nad svojimi vozmi a riekol: Nebojujte ani s malým ani s veľkým, ale iba s izraelským kráľom samotným.

³⁰Lix reyeb laj Siria ac quixye reheb li nequeßtaklan saß xbêneb li nequeßxic saß eb li carruaje nak incßaß teßpletik riqßuineb lix soldâdeb laj Israel. Caßaj cuiß riqßuin lix reyeb laj Israel teßpletik.

³¹A bolo, keď uvideli velitelia nad vozmi Jozafata, že riekli: To je izraelský kráľ! A obrátili sa dookola proti nemu bojovať. Vtedy skríkol Jozafat, a Hospodin mu pomohol, a Bôh ich odvábil od neho.

³¹Nak queßril li rey Josafat, queßxcßoxla nak aßan laj Acab, lix reyeb laj Israel. Ut queßcôeb chixcamsinquil. Laj Josafat quixjap re ut li Kâcuaß quitenkßan re ut quixram xbeheb li soldado aj Siria re nak incßaß teßxcamsi laj Josafat.

³²A stalo sa, keď uvideli velitelia nad vozmi, že to nie je izraelský kráľ, že sa obrátili preč od neho.

³²Nak queßxqßue retal nak mâcuaß laj Acab, lix reyeb laj Israel, queßxcanab râlinanquil.

³³V tom nejaký muž natiahol lučište vo svojej prostote a postrelil izraelského kráľa tam, kde sa pancier spojuje. Preto povedal vozkovi: Obráť svoje ruky a vyvez ma z vojska, lebo som nemocný.

³³Abanan jun li soldado laj Siria quixcut lix tzimaj chi incßaß quixcßoxla nak toxtau li rey. Ut li tzimaj aßan quixtau li rey Acab. Qui-oc saß xcßulbal rib li rakß chßîchß li naxcol cuiß rib. Laj Acab quixye re li ani nachßeßoc re li carruaje: —Câmc cue. Sukßisi li carruaje aßin. Tinâcuisi saß li plêt, chan.Cau yôqueb chi pletic chiru chixjunil li cutan aßan. Nak yôqueb chi pletic, quixxakab rib li rey Acab saß lix carruaje ut yô chi iloc cuanqueb cuiß li soldado aj Siria. Nak qui-ecuu, li rey Acab quicam.

³⁴A keď sa rozmohol boj toho dňa, premáhal sa izraelský kráľ a stál na voze naproti Sýrom až do večera a zomrel o čase, keď zapádalo slnko.

³⁴Cau yôqueb chi pletic chiru chixjunil li cutan aßan. Nak yôqueb chi pletic, quixxakab rib li rey Acab saß lix carruaje ut yô chi iloc cuanqueb cuiß li soldado aj Siria. Nak qui-ecuu, li rey Acab quicam.