¹Vtedy povedal Šalamún: Hospodin riekol, že chce bývať v mrákave.

¹Ut laj Salomón quixye: —At Kâcuaß, lâat caye nak nacatcuan saß li chok kßojyîn ru.

²A ja som ti, ó, Pane, vystavil dom za príbytok a stále miesto na to, aby si tam býval na veky.

²Abanan lâin xinyîb jun li templo re tatcuânk cuiß. Aßan li naßajej li tatcuânk cuiß chi junelic, chan.

³A kráľ obrátiac svoju tvár žehnal celému shromaždeniu Izraelovmu, a celé shromaždenie Izraelovo stálo.

³Chirix aßan li rey Salomón quixsukßisi rib ut quixtzßâma chiru li Dios nak târosobtesiheb laj Israel li xakxôqueb aran.

⁴A riekol: Požehnaný Hospodin, Bôh Izraelov, ktorý hovoril svojimi ústami s Dávidom, mojím otcom, a svojimi rukami to naplnil povediac:

⁴Ut quixye: —Lokßoninbil taxak li Kâcuaß, li kaDios lâo aj Israel, xban nak xbânu li cßaßru quixyechißi re laj David lin yucuaß nak quixye re,

⁵Po celý čas od toho dňa, ktorého som vyviedol svoj ľud z Egyptskej zeme, nevyvolil som si niktorého mesta z niktorého pokolenia Izraelovho vystaviť dom, aby tam bolo moje meno, ani som si nevyvolil niktorého muža, aby bol vojvodom nad mojím ľudom Izraelom;

⁵Chalen nak queßcuisi chak lin tenamit aran Egipto mâ jun li tenamit quinsicß ru saß xyânk lix têpaleb laj Israel re tâyîbâk junak li templo bar tineßxlokßoni cuiß, chi moco quinsicß ru junak cuînk tâcßamok be saß lin tenamit Israel.

⁶ale som si vyvolil Jeruzalem, aby tam bolo moje meno, a vyvolil som si Dávida, aby bol nad mojím ľudom Izraelom.

⁶Abanan anakcuan xinsicß ru li tenamit Jerusalén re nak aran teßxyîb jun li templo re tineßxlokßoni cuiß. Ut xinsicß ru laj David re nak aßan tâtaklânk saß xbêneb lin tenamit Israel,” chan li Dios re lin yucuaß.

⁷A Dávid, môj otec, zamýšľal vystaviť menu Hospodina, Boha Izraelovho, dom.

⁷Laj David lin yucuaß qui-ala saß xchßôl xyîbanquil li templo re takalokßoni cuiß li Kâcuaß li kaDios lâo aj Israel.

⁸Ale Hospodin riekol Dávidovi, môjmu otcovi: To, že si zamýšľal vystaviť môjmu menu dom, dobre si učinil, že to bolo v tvojom srdci.

⁸Ut li Dios quixye re laj David lin yucuaß, “Us nak xacßoxla xyîbanquil junak li templo re tineßxlokßoni cuiß. Us xabânu nak xacßoxla xyîbanquil li templo.

⁹Len že ty nebudeš staväť toho domu, ale tvoj syn, ktorý pojde z tvojich bedier, ten vystaví môjmu menu dom.

⁹Abanan mâcuaß lâat li tatyîbânk re li templo re tineßxlokßoni cuiß. Aßan lâ cualal li tâcuânk li tâyîbânk re li templo,” chan li Dios.

¹⁰A Hospodin splnil svoje slovo, ktoré hovoril. Lebo som povstal namiesto Dávida, svojho otca, a sedím na tróne Izraelovom tak, ako hovoril Hospodin, a vystavil som menu Hospodina, Boha Izraelovho, dom.

¹⁰Li Kâcuaß xbânu li cßaßru quixyechißi chak. Lâin xin-oc chokß rey chokß rêkaj laj David lin yucuaß. Xin-oc chi taklânc saß xbêneb laj Israel joß quixye li Kâcuaß. Ut xinyîb li templo re takalokßoni cuiß li Kâcuaß li kaDios lâo aj Israel.

¹¹A postavil som tam truhlu, v ktorej je smluva Hospodinova, ktorú učinil so synmi Izraelovými.

¹¹Ut saß li templo aßan xinqßue li Lokßlaj Câx lix xocxo cuiß li contrato li quixbânu li Kâcuaß riqßuineb laj Israel, chan laj Salomón.

¹²A postavil sa pred oltár Hospodinov pred celým shromaždením Izraelovým a rozprestrel svoje ruky.

¹²Laj Salomón quixqßue rib chiru lix artal li Kâcuaß chiruheb chixjunileb laj Israel li cuanqueb aran ut quixtaksi li rukß.

¹³Lebo Šalamún bol spravil medený nástupok, ktorý umiestil prostred nádvoria; päť lakťov bol dlhý, päť lakťov široký a tri lakte vysoký, a postavil sa naň. Potom kľakol na svoje kolená pred celým shromaždením Izraelovým a rozprestrúc svoje ruky k nebesiam

¹³Laj Salomón ac quixyîb riqßuin bronce jun li naßajej najt xteram bar tâxaklîk cuiß. Li naßajej aßan cuib metro riqßuin ôb xcaßcßâl centímetro xnimal rok ut cuib metro riqßuin ôb xcaßcßâl centímetro xnimal ru ut jun metro riqßuin oßlaju xcaßcßâl centímetro xteram. Li naßajej aßan quixyîb saß xyi li nebâl. Chirix aßan quixcuikßib rib chiruheb laj Israel ut quixtaksi li rukß saß choxa. Quitijoc ut quixye:

¹⁴riekol: Hospodine, Bože Izraelov, nie je tebe podobného Boha ani na nebi ani na zemi, ktorý ostríhaš smluvu a milosť svojim služobníkom, chodiacim pred tebou celým svojím srdcom,

¹⁴—At Kâcuaß, at kaDios lâo aj Israel, mâcßaß junak Dios juntakßêt âcuiqßuin lâat, chi moco saß choxa, chi moco saß ruchichßochß. Nacabânu li cßaßru nacayechißi ut nacacuuxtâna ruheb li tîqueb xchßôl li nequeßcßanjelac châcuu chi anchaleb xchßôl.

¹⁵ktorý si zachoval svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, to, čo si mu hovoril; a hovoril si svojimi ústami a svojou rukou si to naplnil, ako to vidieť dnes.

¹⁵Lâat xabânu li cßaßru cayechißi re laj David lin yucuaß. Lâat catyechißin re ut saß li cutan aßin xabânu li cßaßru cayechißi.

¹⁶A tak teraz, Hospodine, Bože Izraelov, zachovaj svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, to, čo si mu hovoril, povediac: Nebude ti vyhladený muž zpred mojej tvári, ktorý by sedel na tróne Izraelovom, ak len budú ostríhať tvoji synovia svoju cestu, aby chodili v mojom zákone, jako si ty chodil predo mnou.

¹⁶Joßcan ut at Kâcuaß, at kaDios lâo aj Israel, chabânu taxak li cßaßru cayechißi chak re laj David lin yucuaß nak caye chak re nak junelic tâcuânk jun reheb li ralal tâoc chokß xreyeb laj Israel cui teßcuânk saß tîquilal ut teßxbânu li cßaßru naxye saß lâ chakßrab joß yôcat chixbânunquil lâat, chancat re.

¹⁷Nuž teraz, Hospodine, Bože Izraelov, nech stojí pevne tvoje slovo, ktoré si hovoril svojmu služobníkovi, Dávidovi.

¹⁷Joßcan nak anakcuan, at Kâcuaß at kaDios lâo aj Israel, chabânu taxak li cßaßru cayechißi chak re laj David laj cßanjel châcuu.

¹⁸Lebo či naozaj bude bývať Bôh s človekom na zemi?! Veď hľa, nebesia a nebesia nebies ťa neobsiahnu a čo potom tento dom, ktorý som vystavil!

¹⁸At Kâcuaß, at kaDios, ¿ma naru ta biß nacatcuan saß kayânk lâo arin saß ruchichßochß? Xban nak kßaxal nim âcuanquil li choxa incßaß natzßakloc chokß ânaßaj. Cui li choxa incßaß tzßakal chokß ânaßaj, ¿ma tojaß ta chic li templo aßin li xinyîb tâtzßaklok chokß ânaßaj?

¹⁹Ale však pohliadni na modlitbu svojho služobníka a na jeho pokornú prosbu, Hospodine, môj Bože, počujúc radostný krik a modlitbu, ktorú sa modlí tvoj služobník pred tebou,

¹⁹Abanan, lâat at Kâcuaß at inDios, tâcuabi lin tij lâin li nincßanjelac châcuu. Ut chacuabi taxak nak ninyâba lâ cßabaß saß lin tij.

²⁰aby boly tvoje oči otvorené na tento dom vodne i vnoci, na miesto, o ktorom si povedal, že tam položíš svoje meno, aby si vyslýchal modlitbu, ktorú sa bude modliť tvoj služobník, obrátený k tomuto miestu.

²⁰Lâat taxak tat-ilok re li templo aßin chi kßek chi cutan. Lâat caye nak junelic tatcuânk saß li templo aßin. Ut chinâcuabi taxak nak yôquin chi tijoc saß li naßajej aßin.

²¹A budeš počúvať na pokorné prosby svojho služobníka a svojho ľudu Izraela, ktoré sa budú modliť k tomuto miestu, a tak ty vypočuješ z miesta svojho bývania, z nebies, a vyslyšíš a odpustíš.-

²¹At Kâcuaß, chacuabi taxak li cßaßru nintzßâma châcuu. Ut chacuabi ta ajcuiß lix tijeb lâ tenamit Israel nak teßtijok saß li naßajej aßin. Toj saß choxa taxak li cuancat cuiß tâcuabi li katij ut chacuy taxak li kamâc.

²²Keby zhrešil človek proti svojmu blížnemu, a naloží mu prísahu, aby ju prisahal, a keď prijde prísaha pred tvoj oltár do tohoto domu,

²²Cui cuan junak tâmâcobk chiru li ras rîtzßin, ut tixpuersi ru chixbânunquil li juramento chiru li artal saß li templo aßin,

²³ty vypočuj z nebies a učiň a rozsúď svojich služobníkov zaplatiac bezbožnému dajúc mu jeho cestu na jeho hlavu a ospravedlniac spravedlivého dajúc mu podľa jeho spravedlivosti.-

²³lâat toj saß choxa tâcuabi lix tij ut tatrakok âtin saß xbêneb saß tîquilal. Tâqßue chixtojbal xmâc li incßaß us xnaßleb ut tâcol rix li mâcßaß xmâc saß xcßabaß lâ tîquilal.

²⁴A keby bol tvoj ľud Izrael porazený pred nepriateľom, preto, že zhrešili proti tebe a keď sa navrátia a budú oslavovať tvoje meno a budú sa modliť a pokorne prosiť pred tebou v tomto dome,

²⁴Cui lâ tenamit Israel teßxic chi pletic riqßuineb li xicß nequeßiloc re, ut cui eb li xicß nequeßiloc re teßnumtâk saß xbêneb xban nak xeßmâcob châcuu, abanan cui teßyotßekß xchßôl ut teßxjal xcßaßux ut cui teßxpatzß xcuybal xmâqueb châcuu ut teßchâlk arin saß li templo chixtzßâmanquil xtenkßanquil châcuu,

²⁵ty vyslyš z nebies a odpusti hriech svojho ľudu Izraela a navráť ich do zeme, ktorú si im dal aj ich otcom.-

²⁵lâat toj saß choxa tâcuabi lix tijeb ut tâcuy xmâqueb lâ tenamit Israel. Ut tâqßueheb cuißchic chi sukßîc saß li naßajej li caqßue reheb lix xeßtônil yucuaß.

²⁶Keby boly zavrené nebesia, a nebolo by dažďa, pretože zhrešili proti tebe a keby sa modlili, obrátení k tomuto miestu a oslavovali by tvoje meno a odvrátili by sa od svojho hriechu, pretože si ich ponížil,

²⁶At Kâcuaß, cui eb li tenamit teßmâcobk châcuu lâat incßaß chic tâqßue chak li hab. Abanan cui teßilok saß xjayal li naßajej aßin ut cui teßxyâba lâ cßabaß xban li raylal li xaqßue saß xbêneb, ut cui teßxcanab xbânunquil li mâusilal, lâat tâcuabi lix tijeb.

²⁷ty vyslyš na nebesiach a odpusti hriech svojich služobníkov a svojho ľudu Izraela, ktorých si ponížil, pretože ich učíš dobrej ceste, ktorou majú ísť, a daj dážď na svoju zem, ktorú si dal svojmu ľudu za dedičstvo.-

²⁷Toj saß choxa tâcuabi li teßxtzßâma châcuu ut tâcuy tâsach lix mâqueb lâ tenamit Israel. Ut tâcßut ajcuiß chiruheb chanru nak teßcuânk saß tîquilal châcuu. Ut lâat tâqßue cuißchic li hab saß xbên li chßochß li caqßue chokß reheb lâ tenamit.

²⁸Keby bol hlad v zemi, keby bol mor, sucho a ruda, kobylky a chrústy keby boly; keby ho sovrel jeho nepriateľ v zemi jeho brán, keby ho stihla jakákoľvek rana a jakákoľvek nemoc:

²⁸Ut cui tâcuânk cueßej saß xyânkeb laj Israel, malaj ut li caki yajel, malaj ut li acuîmk tâchakik xban li tik, malaj ut tâchâlk jalan xyajel li acuîmk joß li moß, joß laj sâcß, ut li motzoß, malaj ut teßchâlk li xicß nequeßiloc ke chixsutbal li katenamit, malaj ut yajel malaj ut cßaßak chic re ru chi raylalil tâchâlk saß kabên.

²⁹každú modlitbu, každú pokornú prosbu, ktorú by mal ktorýkoľvek človek, alebo všetok tvoj ľud Izrael, ktorí by poznali, každý svoju ranu a svoju bolesť, a keby rozprestrel svoje ruky, obrátený k tomuto domu,

²⁹Chacuabi taxak lix tijeb yalak ani li teßilok saß xjayal li naßajej aßin nak teßxyâba lâ cßabaß. Chacuabi taxak lâ tenamit Israel nak teßxtaksi li rukßeb chi tijoc châcuu nak teßrecßa xrahil li raylal li yôkeb chixcßulbal.

³⁰ty vyslyš z nebies, na pevnom mieste svojho bývania a odpusti a daj každému podľa všetkých jeho ciest, ty, ktorý znáš jeho srdce,- lebo len ty sám znáš srdce synov človeka,-

³⁰Ut lâat tâcuabi lix tijeb toj saß li choxa li cuancat cuiß chak. Ut tâcuy xmâqueb. Lâat tatrakok âtin saß xbêneb aß yal chanru lix naßlebeb châcuu. Lâat nacanau cßaßru cuan saß li râmeb xban nak lâat nacanau cßaßru cuan saß lix cßaßuxeb li cuanqueb saß li ruchichßochß.

³¹aby sa ťa báli a chodili po tvojich cestách po všetky dni, ktoré budú žiť na tvári zeme, ktorú si dal našim otcom.

³¹Cui tâbânu chi joßcan riqßuineb, teßxxucua âcuu ut teßxbânu li cßaßru nacacuaj joß najtil teßcuânk saß li chßochß li caqßue reheb li kaxeßtônil yucuaß.

³²Áno i cudzozemca, ktorý nie je z tvojho ľudu Izraela, keby prišiel z ďalekej zeme pre tvoje veľké meno a pre tvoju mocnú ruku a pre tvoje vystreté rameno, tedy keby prišli a modlili by sa, obrátení k tomuto domu,

³²Mâre cuanqueb jalan xtenamit mâcuaß xcomoneb lâ tenamit Israel teßchâlk saß najtil tenamit chixyâbanquil lâ cßabaß saß li templo aßin xban nak teßrabi nak kßaxal nim lâ cuanquil ut nim lâ cuuxtân.

³³ty vyslyš z nebies, z pevného miesta svojho bývania a učiň všetko, o čo bude ktorý volať k tebe, cudzozemec, aby poznaly všetky národy zeme tvoje meno, a aby sa ťa báli, jako sa ťa bojí tvoj ľud Izrael, a aby vedeli, že je tvoje meno menované nad týmto domom, ktorý som vystavil.-

³³Ut lâat, toj saß li choxa li cuancat cuiß, tâcuabi lix tijeb. Ut tâsume li cßaßru teßxtzßâma châcuu li jalaneb xtenamit re nak chixjunileb li cuanqueb saß ruchichßochß teßxnau nak nim âcuanquil ut teßxxucua âcuu joß nakabânu lâo aj Israel. Ut re ajcuiß nak teßxqßue retal nak lâat li tâlokßonîk saß li templo aßin li xinyîb lâin.

³⁴Keby vyšiel tvoj ľud do boja proti svojim nepriateľom, cestou, ktorou by si ich poslal, a keď sa ti budú modliť, obrátení smerom k tomuto mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som vystavil tvojmu menu,

³⁴Cui eb lâ tenamit teßxic chi pletic riqßuineb li xicß nequeßiloc reheb, yalak bar tâtaklaheb nak teßtijok, teßilok cuan cuiß li tenamit li sicßbil ru âban, ut cuan cuiß li templo aßin li xinyîb chokß re âlokßoninquil.

³⁵vyslyš z nebies ich modlitbu a ich pokornú prosbu a učiň ich súd.-

³⁵Ut lâat toj saß choxa tâcuabi lix tijeb nak tateßxyâba. Ut lâat tâtenkßaheb saß tîquilal.

³⁶Keby zhrešili proti tebe, lebo veď nieto človeka, ktorý by nehrešil, a rozhneval by si sa na nich a vydal by si ich nepriateľovi, a ich jatci by ich zajali do ďalekej zeme alebo hoc i do blízkej,

³⁶Mâ ani incßaß ta namâcob. Nak eb lâ tenamit tâmâcobk châcuu, lâat tatjoskßok riqßuineb. Ut tâkßaxtesiheb saß rukßeb li xicß nequeßiloc reheb re nak teßchapekß ut teßcßamekß saß xtenamiteb li xicß nequeßiloc reheb, usta najt, usta nachß.

³⁷a keby vstúpili do svojho srdca v zemi, v ktorej by boli zajatí, a keby sa obrátili a pokorne by prosili volajúc k tebe v zemi svojho zajatia a vraveli by: Zhrešili sme, činili sme prevrátene a páchali sme bezbožnosť,

³⁷Abanan nak chapchôkeb xbaneb li jalaneb xtenamit, mâre tâjulticokß reheb nak incßaß us xeßxbânu ut teßxjal xcßaßuxeb. Ut teßtijok chak saß li tenamit li cuânkeb cuiß chak ut teßxye, “Xomâcob. Incßaß us xkabânu. Xkabânu li mâusilal,” chaßkeb.

³⁸a tedy keby sa obrátili k tebe celým svojím srdcom a celou svojou dušou v zemi svojho zajatia, do ktorej by ich zajali, a keby sa modlili, obrátení smerom k svojej zemi, ktorú si dal ich otcom, a smerom k mestu, ktoré si vyvolil, a k domu, ktorý som vystavil tvojmu menu,

³⁸Ut cui eb aßan teßxjal xcßaßuxeb chi anchaleb xchßôl ut chi anchaleb li râm nak cuânkeb chak saß lix tenamit li xicß nequeßiloc reheb, teßtijok. Nak yôkeb chi tijoc, teßilok saß xjayal li chßochß li caqßue reheb lix xeßtônil yucuaß. Teßilok saß xjayal li tenamit li casicß ru li xinyîb cuiß li templo re âlokßoninquil.

³⁹vyslyš z nebies, z pevného miesta svojho bývania, ich modlitbu a ich pokorné prosby a učiň ich súd a odpusti svojmu ľudu, čo zhrešili proti tebe.

³⁹Ut lâat toj saß choxa li cuancat cuiß tâcuabi lix tijeb nak tateßxyâba. Ut lâat tâtenkßaheb saß tîquilal. Lâat tâcuy tâsach xmâqueb lâ tenamit nak xeßmâcob châcuu.

⁴⁰Teraz, môj Bože, nech sú, prosím, tvoje oči otvorené a tvoje uši pripravené počuť modlitbu z tohoto miesta.

⁴⁰Joßcan ut at Kâcuaß, at inDios, chaqßue taxak retal ut chacuabi taxak lix tijeb li teßtijok saß li naßajej aßin.

⁴¹A tak teraz povstaň, Hospodine, Bože, aby si si odpočinul ty i truhla tvojej sily; tvoji kňazi, Hospodine, Bože, nech sa oblečú v spasenie, a tvoji svätí nech sa radujú v dobrom!

⁴¹At Kâcuaß, at kaDios, châlkat chi cuânc saß lâ naßaj li tathilânk cuiß âcuochben lâ Lokßlaj Câx li nahilan cuiß lâ cuanquil. Junelic ta cheßcuânk saß tîquilal laj tij, ut cheßsahokß ta saß xchßôleb li tîqueb xchßôl châcuu.At Kâcuaß, at kaDios, chasume taxak li cßaßru nintzßâma châcuu. Lâin li rey li sicßbil cuu âban. Ut chijulticokß taxak âcue lâ rahom saß xbên laj David laj cßanjel châcuu, chan laj Salomón.

⁴²Hospodine, Bože, neodvracuj tvári svojho pomazaného, pamätaj na rôznu milosť, preukázanú Dávidovi, svojmu služobníkovi!

⁴²At Kâcuaß, at kaDios, chasume taxak li cßaßru nintzßâma châcuu. Lâin li rey li sicßbil cuu âban. Ut chijulticokß taxak âcue lâ rahom saß xbên laj David laj cßanjel châcuu, chan laj Salomón.