¹A kráľovná zo Šeby počula povesť o Šalamúnovi a prišla, aby zkúsila Šalamúna ťažkými otázkami v Jeruzaleme, a prišla s bohatstvom, veľmi velikým, a to s veľblúdmi, ktoré niesly voňavé veci a množstvo zlata i drahé kamene. A prijdúc k Šalamúnovi hovorila s ním o všetkom, čo mala vo svojom srdci.

¹Li reina li cuan aran Sabá quirabi resil nak kßaxal cuan xnaßleb laj Salomón. Joßcan nak cô aran Jerusalén chi patzßoc riqßuin re rilbal ma tixsume ta na li patzßoc li kßaxal chßaßaj xsumenquil. Cô Jerusalén riqßuin laj Salomón rochbeneb nabaleb aj cßanjel chiru. Ut nabaleb li camellos li yôqueb chi îkânc re li cßaßru quixcßam. Nabal li sununquil ban quixcßam ut nabal li oro. Ut quixcßam ajcuiß nabal li tertôquil pec. Nak quicuulac riqßuin laj Salomón quixye re li joß qßuial li cuan saß xchßôl nak tixye.

²A Šalamún jej dal odpoveď na všetky jej slová, ani nebolo veci, ktorá by bola bývala skrytá pred Šalamúnom, na ktorú by jej nebol dal odpovedi.

²Li rey Salomón quixsume chixjunil li cßaßru quixpatzß li reina. Ut mâ jun li patzßoc incßaß ta quixsume.

³Vtedy, keď videla kráľovná zo Šeby múdrosť Šalamúnovu i dom, ktorý vystavil,

³Li reina re Sabá quixqßue retal nak laj Salomón cuan xnaßleb ut quixqßue ajcuiß retal li palacio li quixyîb.

⁴a jedlá jeho stola a sediská jeho služobníkov a stanoviská jeho posluhovačov a ich rúcha a jeho pohárnikov a ich rúcha a jeho schodište, ktorým chodil hore do domu Hospodinovho, nebolo v nej viacej ducha od úžasu,

⁴Ut quixqßue ajcuiß retalil li tzacaêmk li queßxtzaca joß ajcuiß lix naßajeb li nequeßcßanjelac chiru laj Salomón. Quixqßue ajcuiß retal li rakßeb li nequeßtaklan, joß ajcuiß li rakßeb li nequeßcßanjelac. Ut quixqßue ajcuiß retal li cßatbil mayej li naxqßue saß lix templo li Kâcuaß. Riqßuin chixjunil li quiril, quisach xchßôl.

⁵a povedala kráľovi: Bola to pravda, čo som počula vo svojej zemi o tvojich veciach a o tvojej múdrosti,

⁵Ut li reina quixye re li rey Salomón: —Tzßakal yâl li quicuabi resil saß lin tenamit nak nabal li cßaßru âcue ut kßaxal cuißchic cuan ânaßleb.

⁶a neverila som ich slovám, dokiaľ som neprišla, a dokiaľ nevidely moje oči, a hľa, nebola mi povedaná ani polovica veľkosti tvojej múdrosti; prevýšil si povesť, ktorú som počula.

⁶Lâin incßaß ninpâb toj xinchal arin ut riqßuin xnakß cuu xcuil chixjunil. Yâl nak kßaxal cuan ânaßleb. Yâl li cßaßru quicuabi resil châcuix. Riqßuin aßin ninqßue retal nak moco tzßakal ta yi jach li queßxserakßi cue.

⁷Blahoslavení sú tvoji mužovia a blahoslavení títo tvoji sluhovia, ktorí stoja pred tebou ustavične a počúvajú tvoju múdrosť.

⁷Us xak reheb chixjunileb li cuanqueb âcuiqßuin. Us xak reheb li nequeßcßanjelac châcuu xban nak junelic yôqueb chirabinquil li châbil naßleb âcuiqßuin.

⁸Nech je požehnaný Hospodin, tvoj Bôh, ktorý si ťa obľúbil, aby ťa dal na svoj trón za kráľa, Hospodinovi, tvojmu Bohu; pretože tvoj Bôh miluje Izraela postaviac ho tak, aby stál na veky, dal ťa nad nimi za kráľa, aby si činil súd a spravedlivosť.-

⁸Lokßoninbil taxak ru li Kâcuaß lâ Dios xban nak xcßojob xchßôl saß âbên ut xatxxakab saß li cuanquilal saß xbêneb laj Israel. Li Kâcuaß junelic naxraheb laj Israel. Aßan naraj nak xakxôkeb saß xnaßajeb chi junelic. Joßcan nak xatxxakab chokß xreyeb re nak tattaklânk saß xbêneb saß xyâlal ut saß tîquilal, chan.

⁹A dala kráľovi sto dvadsať hrivien zlata a voňavých vecí veliké množstvo i drahých kameňov. Ani nebolo nikdy viacej dovezené toľko a takých voňavých vecí jako to, čo dala kráľovná zo Šeby kráľovi Šalamúnovi.

⁹Li reina re li tenamit Sabá quixsi re li rey Salomón caßchßin chic mâ jun ciento quintal li oro. Ut quixsi ajcuiß re nabal li sununquil ban joß ajcuiß li tertôquil pec. Mâ jun sut quisiheß nabal li sununquil ban re li rey Salomón joß li quixsi li reina.

¹⁰Ale aj služobníci Chíramovi a služobníci Šalamúnovi, ktorí doviezli zlato z Ofíra, doviezli algummového dreva i drahých kameňov.

¹⁰Eb li nequeßcßanjelac chiru li rey Hiram ut eb li nequeßcßanjelac chiru li rey Salomón, li queßcßamoc chak re li oro aran Ofir, queßxcßam ajcuiß chak li châbil cheß sándalo xcßabaß joß ajcuiß li tertôquil pec.

¹¹A kráľ narobil z toho algummového dreva chodieb do domu Hospodinovho a do domu kráľovho a citár a hárf pre spevákov, a nebolo nikdy predtým vidieť takých vecí v zemi Júdovej.

¹¹Li châbil cheß sándalo quicßanjelac chiru laj Salomón re xyîbanquileb li gradas re li templo ut re ajcuiß li palacio. Ut quixyîbeb ajcuiß li arpa chiru joß ajcuiß li salterio re tâcßanjelak chiruheb li nequeßcuajbac. Mâ jun sut chic quicuulac li châbil cheß aran Israel ut mâ jun sut chic queßril ru toj chalen anakcuan.

¹²A kráľ Šalamún dal kráľovnej zo Šeby všetko, čo len chcela, čo si žiadala, krome toho, čo bola doniesla ku kráľovi. Potom sa obrátila a odišla do svojej zeme, ona i jej služobníci.-

¹²Li rey Salomón quixsi re li reina re Sabá li joß qßuial li quiraj. Ut quixqßue ajcuiß re chixjunil li joß qßuial quixpatzß re. Kßaxal cuißchic nabal li quixcßam li reina chiru li quixsi re laj Salomón. Chirix aßan li reina quisukßi saß lix tenamit rochbeneb lix môs.

¹³A váhy zlata, ktoré prišlo Šalamúnovi za jeden rok, bolo šesťsto šesťdesiat šesť hrivien zlata,

¹³Numenak ôb ciento quintal li oro li naxcßul laj Salomón rajlal chihab.

¹⁴krome toho, čo prišlo od kupcov a čo donášali obchodníci, ale i všetci kráľovia Arábie i správcovia zeme donášali Šalamúnovi zlato a striebro.

¹⁴Ut mâcßaß saß ajl li naxcßul riqßuineb laj yaconel ut eb laj cßay. Ut chixjunileb li rey re Arabia joß eb ajcuiß li nequeßtaklan saß li junjûnk chi tenamit queßxcßam li oro ut li plata riqßuin laj Salomón.

¹⁵A kráľ Šalamún spravil dvesto veľkých štítov z kovaného zlata; šesťsto šeklov kovaného zlata dal na jedenkaždý štít.

¹⁵Riqßuin li oro aßan quixtakla xyîbanquil cuib ciento li chßîchß li nequeßxcol cuiß re xchßôleb li soldados. Numenak oxlaju libra li châbil oro li tenbil li queßxyîb cuiß li junjûnk chi nînki chßîchß.

¹⁶Spravil aj tristo malých štítov z kovaného zlata; tristo šeklov zlata dal na jeden taký štít. A kráľ ich složil v dome lesa Libanona.

¹⁶Ut quixqßue ajcuiß chi yîbâc oxib ciento li cocß chßîchß li nequeßxcol cuiß reheb xchßôl. Numenak cuakib libra li châbil oro li tenbil li queßxyîb cuiß li junjûnk chi chßîchß. Chixjunileb li chßîchß aßin quixoqueß saß li palacio “Qßuicheß re Líbano” xcßabaß.

¹⁷A kráľ spravil veliký trón zo slonovej kosti a pokryl ho čistým zlatom.

¹⁷Li rey quixtakla ajcuiß xyîbanquil jun li nimla cßojaribâl riqßuin marfil ut queßxletz li châbil oro chiru.

¹⁸Trón mal šesť stupňov i podnož zo zlata, ktoré boly prichytené k trónu, a operadlá boly z jednej i z druhej strany nad sediskom, a dvaja ľvi stáli vedľa operadiel.

¹⁸Li cßojaribâl aßan cuan cuakib tasal lix taklebâl. Ut lix naßaj li rok, aßan yîbanbil riqßuin oro. Xcaß pacßalil cuan xnaßaj li rukß. Ut xcaß pacßalil xnaßaj li rukß cuan retalil li cakcoj.

¹⁹A dvanásť ľvov tam stálo na šiestich stupňoch z jednej i z druhej strany. Nebolo nič také učinené pre niktoré kráľovstvo.

¹⁹Ut saß xbêneb li taklebâl yîbanbileb retalil cablaju li cakcoj. Junjûnk saß xcaß pacßalil. Mâ jun reheb li tenamit queßxyîb jun li cßojaribâl joß li cßojaribâl aßan.

²⁰A všetky nádoby kráľa Šalamúna, z ktorých sa pilo, boly zo zlata, a všetky nádoby domu lesa Libanona boly z rýdzeho zlata. Nebolo ničoho zo striebra, lebo striebro nebolo vo dňoch Šalamúnových považované za nič;

²⁰Chixjunil lix secß li rey Salomón, aßan junes châbil oro, joß eb ajcuiß chixjunil li secß li cuan saß li palacio “Qßuicheß re Líbano” xcßabaß. Mâcßaß li secß plata riqßuin xban nak saß eb li cutan nak quicuan laj Salomón chokß rey li plata mâcßaß xtzßak.

²¹pretože kráľove lode chodily do Taršíša so služobníkmi Chíramovými; raz za tri roky prichádzaly taršíšske lode, ktoré dovážaly zlato a striebro, slonovu kosť a opice a pávy.

²¹Rajlal oxib chihab lix jucub laj Salomón nequeßchal chak Tarsis rochbeneb li cuînk li nequeßcßanjelac chiru li rey Hiram ut nequeßxcßam chak li oro, li plata, ut li marfil. Ut nequeßxcßam ajcuiß chak li batzß ut li pavo real.

²²A kráľ Šalamún bol väčší od všetkých kráľov zeme čo do bohatstva a múdrosti.

²²Li rey Salomón aßan li kßaxal cuan xnaßleb ut kßaxal biom chiruheb chixjunileb li rey li cuanqueb saß ruchichßochß.

²³Preto všetci kráľovia zeme hľadali vidieť tvár Šalamúnovu, aby počuli jeho múdrosť, ktorú dal Bôh do jeho srdca.

²³Chixjunileb li rey li cuanqueb saß ruchichßochß queßraj xnaubal ru laj Salomón. Ut queßraj rabinquil li naßleb li qßuebil re xban li Dios.

²⁴A tí všetci donášali každý svoj dar, strieborné nádoby a zlaté nádoby a rúcha, zbraň a voňavé veci, kone a mulice, čo na ktorý rok prišlo.-

²⁴Rajlal chihab li nequeßxic chirilbal laj Salomón nequeßxcßam nabal xmâtan. Nequeßxsi re li cßaßak re ru yîbanbil riqßuin oro ut plata, li rakßeb, li sununquil ban, li chßîchß re pletic, joß eb ajcuiß li cacuây ut eb li mûl.

²⁵A Šalamún mal štyri tisíce stájí pre kone a vozy a dvanásť tisíc jazdcov, ktorých umiestil v mestách vozov a u seba, u kráľa, v Jeruzaleme.

²⁵Câhib mil lix naßajeb lix cacuây ut lix carruaje li rey Salomón. Ut cablaju mil li cuînk li nequeßxic chirix cacuây. Cuanqueb li quixcanabeb saß li tenamit li naxocman cuiß lix carruaje ut cuanqueb li quixcanabeb Jerusalén.

²⁶Panoval nad všetkými kráľmi od rieky až po zem Filištínov a až po hranicu Egypta.

²⁶Li rey Salomón, aßan li nim xcuanquil saß xbêneb chixjunileb li rey li cuanqueb saß eb li tenamit cuan cuiß li nimaß Eufrates ut nacuulac toj saß lix naßajeb laj filisteo ut nacuulac ajcuiß toj saß li nubâl re Egipto.

²⁷A kráľ nahromadil striebra v Jeruzaleme jako kamenia a cedrového dreva nahromadil ako sykomôr, planých fíkov, ktorých je na rovine množstvo.

²⁷Nak cuan chokß rey laj Salomón aran Jerusalén quixchßutub nabal li plata. Chanchan xqßuial li pec. Joßcan ajcuiß li cheß chacalteß. Nabal cuan. Chanchan xqßuial li cheß higo li cuan aran Sefela.

²⁸A kone dovádzali Šalamúnovi z Egypta i zo všetkých zemí.

²⁸Eb lix cacuây li rey Salomón nequeßcßameß chak saß li tenamit Egipto joß ajcuiß saß eb li jun chßol chic tenamit.

²⁹A ostatné deje Šalamúnove, prvé i posledné, či nie sú napísané v dejinách proroka Nátana a v proroctve Achiáša Šilonského a vo videniach vidiaceho Iddu o Jeroboámovi, synovi Nebátovom?

²⁹Chixjunil li quixbânu li rey Salomón chalen saß xticlajic toj saß rosoßjic tzßîbanbil retalil saß eb li hu li queßxtzßîba li profeta Natán, li profeta Ahías Silón xtenamit, ut li profeta Iddo li quiyehoc re li cßaßru tixcßul laj Jeroboam li ralal laj Nabat.

³⁰A Šalamún kraľoval v Jeruzaleme nad celým Izraelom štyridsať rokov.

³⁰Laj Salomón quicuan chokß rey caßcßâl chihab aran Jerusalén ut quitaklan saß xbêneb chixjunileb laj Israel.Laj Salomón quicam ut quimukeß saß lix tenamit laj David lix yucuaß, li queßmukeß cuiß lix xeßtônil yucuaß. Ut laj Roboam, li ralal, aßan chic li qui-oc chokß rey chokß rêkaj.

³¹A tak ľahol Šalamún a ležal so svojimi otcami, a pochovali ho v meste Dávida, jeho otca. A kraľoval Rechabeám, jeho syn, miesto neho.

³¹Laj Salomón quicam ut quimukeß saß lix tenamit laj David lix yucuaß, li queßmukeß cuiß lix xeßtônil yucuaß. Ut laj Roboam, li ralal, aßan chic li qui-oc chokß rey chokß rêkaj.