¹A kráľ poslal poslov, a shromaždili k nemu všetkých starších Judska a Jeruzalema.

¹Li rey Josías quixtakla xbokbaleb riqßuin chixjunileb li nequeßcßamoc be saß xyânkeb laj Judá ut saß xyânkeb laj Jerusalén.

²Potom vyšiel kráľ hore do domu Hospodinovho i všetci mužovia Judska i všetci obyvatelia Jeruzalema s ním, i kňazi i proroci i všetok ľud, od malého až do veľkého. A čítal v ich prítomnosti, tak aby počuli, všetky slová knihy smluvy, ktorá bola najdená v dome Hospodinovom.

²Cô saß lix templo li Dios rochbeneb li cuînk aj Judá ut rochbeneb li cuînk li cuanqueb Jerusalén. Queßcôeb rochben eb laj tij ut eb li profeta. Queßcôeb ajcuiß chixjunileb li tenamit, joß nînk, joß cocß. Ut li rey quiril chiruheb chixjunil li tzßîbanbil saß li hu re li contrato, li hu li queßxtau saß lix templo li Kâcuaß.

³A kráľ stojac na vyvýšenom mieste učinil smluvu pred Hospodinom, že bude nasledovať Hospodina a ostríhať jeho prikázania a jeho svedoctvá a jeho ustanovenia celým srdcom a celou dušou, aby učinil to, že by stály slová tejto smluvy, napísané v tejto knihe. A všetok ľud sa postavil na tú smluvu.

³Quixakli li rey chixcßatk li rokechal li templo ut quixbânu jun li contrato riqßuin li Kâcuaß. Quixye re li Kâcuaß nak tixbânu lix chakßrab ut chi anchal xchßôl tixbânu li naxtakla li Kâcuaß. Quixye nak chi anchal xchßôl tixqßue xcuanquil li contrato li tzßîbanbil saß li hu. Ut chixjunileb li tenamit queßxye nak teßxbânu li cßaßru tzßîbanbil saß li contrato.

⁴Potom rozkázal kráľ Hilkiášovi, najvyššiemu kňazovi, i kňazom druhého radu i strážcom prahu, aby vyniesli z chrámu Hospodinovho všetky nádoby, spravené Bálovi a háju a všetkému vojsku nebeskému, a spálil ich vonku za Jeruzalemom na poli Kidrona a ich prach odniesol do Bét-ela.

⁴Li rey Josías quixtakla laj Hilcías li xbênil aj tij, joßqueb ajcuiß li xcaßbil aj tij ut eb li nequeßcßacßalen re li templo. Quixye reheb nak teßrisi saß lix templo li Kâcuaß chixjunil li quicßanjelac re xlokßoninquil laj Baal ut lix Asera. Teßrisi ajcuiß chixjunil li quicßanjelac re xlokßoninquil li sakße, li po ut eb li chahim. Ut li rey Josías quixcßat chixjunil chire li tenamit Jerusalén saß li cßalebâl Cedrón ut quixtakla lix chahil aran Bet-el.

⁵A sosadil modlárskych kňazov, ktorých boli ustanovili judskí kráľovia, a ktorí kadili na výšinách po mestách Judska a v okolí Jeruzalema, jako aj tých, ktorí kadili Bálovi, slncu, mesiacu, planetám a všetkému vojsku nebeskému.

⁵Quirisiheb laj tij li queßcßanjelac chiruheb li jalanil dios, li queßxakabâc xbaneb li rey junxil chixcßatbal li incienso saß eb li naßajej li najt xteram li cuanqueb Judá ut Jerusalén. Ut quirisiheb ajcuiß li queßcßatoc incienso re xlokßoninquileb laj Baal, li sakße ut li po joß eb ajcuiß li chahim.

⁶A dal vyniesť háj z domu Hospodinovho ta von z Jeruzalema k potoku Kidronu a spálil ho pri potoku Kidrone a roztĺkol na prach a jeho prach hodil na hroby synov obecného ľudu.

⁶Quixtakla ajcuiß risinquil saß lix templo li Kâcuaß lix jalam ûch lix Asera. Queßrisi Jerusalén ut queßxcßam toj saß li ru takßa re Cedrón ut aran queßxcßat. Ut lix chahil queßxcut saß xbêneb lix muklebâl li tenamit.

⁷A rozboril domy zasvätených smilstvu, ktoré boly v dome Hospodinovom, v ktorých tkaly ženy domce pre háj.

⁷Ut quixtakla ajcuiß xjucßbal saß li templo lix naßajeb li nequeßxcßayi ribeb re xlokßoninquil lix dioseb. Aßan lix naßajeb li nequeßquemoc re li tßicr li nacßanjelac re xlokßoninquil li yîbanbil dios xAsera.

⁸A dal doviesť všetkých kňazov z miest Judska a poškvrnil výšiny, na ktorých kadievali kňazi, od Geby až po Bér-šebu, a rozboril výšiny brán, tie, ktoré boly pri vchode do brány Jozuu, kniežaťa mesta, ktoré boly po ľavej strane tomu, kto vchádzal do brány mesta.

⁸Quixtakla xcßambal Jerusalén chixjunileb laj tij li cuanqueb Judá ut quixtakla xpoßbaleb chixjunileb li naßajej najt xteram li queßxcßat cuiß li incienso eb laj tij. Naticla saß li naßajej Geba ut nacuulac toj saß li naßajej Beerseba. Quixtakla xjucßbal eb li artal li cuanqueb saß li oquebâl re laj Josué, li quitaklan saß li tenamit. Eb li artal aßan queßcuan saß xtzße li oquebâl re li tenamit.

⁹Avšak nevyšli kňazi výšin hore k oltáru Hospodinovmu v Jeruzaleme, ale iba jedli nekvasené medzi svojimi bratmi.

⁹Eb laj tij aßan incßaß queßru chi cßanjelac saß li templo, abanan queßxcuaß li caxlan cua li mâcßaß xchßamal rochbeneb laj tij li queßcßanjelac saß li templo.

¹⁰Poškvrnil aj Tofet, ktoré je v údolí synov Hinnoma, aby nikto viac nevodil svojho syna alebo svojej dcéry cez oheň Molochovi.

¹⁰Li rey Josías quixtakla xpoßbal li naßajej Tofet li cuan saß li ru takßa saß lix chßochß laj Ben-hinom. Quixpoß li naßajej aßan re nak mâ ani chic tixcßat li ralal malaj ut lix rabin chokß xmayej chiru li yîbanbil dios Moloc.

¹¹A odpratal kone, ktoré boli dali judskí kráľovia slncu, od vchodu do domu Hospodinovho, pri sieni Netan-melecha, komorníka, ktorý bol v Parvaríme. A vozy slnca spálil ohňom.

¹¹Ut quixtakla ajcuiß risinquileb li cacuây li queßxkßaxtesiheb lix reyeb laj Judá re xlokßoninquil li sakße. Eb li cacuây aßin queßcuan saß li nebâl re li templo nachß riqßuin li oquebâl ut nachß ajcuiß riqßuin lix naßaj laj Natán-melec li eunuco li nim xcuanquil. Ut quixcßateb ajcuiß li carruaje li queßcßanjelac re xlokßoninquil li sakße.

¹²A oltáre, ktoré boly na postreší hornej siene Achazovej, ktoré spravili judskí kráľovia, ako aj oltáre, ktoré spravil Manasses, v oboch nádvoriach domu Hospodinovho, rozboril kráľ a roztrepal ich a odpratal odtiaľ a ich prach vyhodil do potoka Kidrona.

¹²Ut quixjucß ajcuiß eb li artal li queßcuan saß xbên cab nachß riqßuin li naßajej li quicuan cuiß laj Acaz, li queßyîbâc xbaneb lix reyeb laj Judá. Ut quixtakla ajcuiß xjucßbal li cuib chi artal li queßyîbâc xban laj Manasés li queßcuan saß li cuib chi nebâl re lix templo li Kâcuaß. Queßrisi aran ut queßxjor ut li xcßaj quicuteß saß li nimaß Cedrón.

¹³Aj výšiny, ktoré boly pred Jeruzalemom, ktoré boly z pravej strany vrchu Zhuby, ktoré vystavil Šalamún, izraelský kráľ, Astarte, hnusobe Sidoncov, a Chámošovi, hnusobe Moábov, a Molochovi, ohavnosti synov Ammonových, poškvrnil kráľ.

¹³Ut quixtakla ajcuiß xpoßbal eb li artal li quixyîb laj Salomón lix reyeb laj Israel. Eb li artal aßan queßcuan saß li este re Jerusalén ut saß li sur re li tzûl Olivos. Eb li artal aßan queßyîbâc re xlokßoninquileb li jalanil dios li kßaxal yibeb ru. Aßaneb lix Astoret lix dioseb laj Sidón, laj Quemos lix dioseb laj Moab ut laj Milcom lix dioseb li ralal xcßajol laj Amón.

¹⁴A potrieskal modlárske stĺpy a posekal háje a ich miesto zaplnil ľudskými kosťami.

¹⁴Quixtakla ajcuiß xpoßbal li pec ut li cheß li quicßanjelac re xlokßoninquil lix Asera. Ut quixcut xbakeleb li camenak saß li naßajej li queßcuan cuiß.

¹⁵Aj oltár, ktorý bol v Bét-ele, výšinu, ktorú spravil Jeroboám, syn Nebátov, ktorý spôsobil to, aby hrešil Izrael, i ten oltár i výšinu rozboril a spálil výšinu, rozdrvil na prach a háj spálil.

¹⁵Quixtakla ajcuiß xpoßbal li artal li cuan Bet-el ut li naßajej li najt xteram li quixyîb laj Jeroboam li ralal laj Nabat. Laj Jeroboam, aßan li quicßamoc xbeheb laj Israel chi mâcobc. Queßxcßat li artal li najt xteram ut queßxcßat ajcuiß lix jalam ûch li yîbanbil dios xAsera.

¹⁶A keď sa obrátil Joziáš, videl hroby, ktoré boly tam na vrchu, a pošlúc ta pobral kosti z hrobov a spálil ich na oltári a tak ho poškvrnil podľa slova Hospodinovho, ktoré zavolal muž Boží, ktorý volajúc predpovedal tieto veci.

¹⁶Li rey Josías qui-iloc chi xjun sutam li naßajej aßan. Quiril li muklebâl cuan saß li tzûl. Quixtakla risinquileb lix bakel li camenak. Queßrisiheb chak lix bakeleb ut queßxcßat saß xbên li artal aßan re xmuxbal ru, joß quiyeheß reheb xban lix profeta li Dios li quiyehoc resil li cßaßru tâcßulmânk.

¹⁷A riekol: Aký je to tam znak, ktorý vidím? A mužovia mesta mu povedali: To je hrob muža Božieho, ktorý bol prišiel z Judska a ktorý volajúc predpovedal tieto veci, ktoré si učinil na oltári Bét-ela.

¹⁷Ut li rey quixye: —¿Cßaßru chi muklebâlil li yôquin chirilbal? chan. Eb li cuînk queßxye re: —Saß li muklebâl aßan mukbil lix profeta li Dios li quichal chak Judá. Li cuînk aßan quixye resil chixjunil li cßaßru tixcßul li artal Bet-el. Ut aßan ajcuiß quiyehoc resil chixjunil li cßaßru yô chi cßulmânc anakcuan, chanqueb.

¹⁸Vtedy riekol: Nechajte ho, nech nikto nehýbe jeho kostí. A tak zachránili jeho kosti s kosťami proroka, ktorý bol prišiel zo Samárie.

¹⁸Ut li rey quixye reheb: —Mêchßeß li muklebâl aßan. Eb lix bakel li cuînk aßan incßaß teßchßeßekß, chan. Joßcan nak incßaß queßrisi xbakel li profeta aßan chi moco queßrisi xbakel li profeta li quichal Samaria.

¹⁹I všetky domy výšin, ktoré boly v mestách Samárie, ktorých narobili izraelskí kráľovia, aby popudzovali, odstránil Joziáš a urobil im podľa všetkých skutkov, ktoré urobil v Bét-ele.

¹⁹Joß quixbânu aran Bet-el, joßcan ajcuiß quixbânu saß chixjunileb li tenamit li cuanqueb Samaria. Quixtakla xjucßbal chixjunileb li artal saß eb li naßajej najt xteram li queßxyîb lix reyeb laj Israel li queßchikßoc re xjoskßil li Dios.

²⁰A pobijúc obetoval všetkých kňazov výšin, ktorí boli tam, na oltároch a pálil na nich ľudské kosti. Potom sa navrátil do Jeruzalema.

²⁰Quixtakla xcamsinquileb laj tij li queßcßanjelac saß eb li naßajej li najt xteram. Ut queßxcßat xbakeleb li cristian saß xbêneb li artal. Chirix chic aßan quisukßi cuißchic Jerusalén.

²¹Potom rozkázal kráľ všetkému ľudu a riekol: Slávte slávnosť veľkonočného baránka Hospodinovi, svojmu Bohu, jako je napísané v tejto knihe smluvy!

²¹Li rey Josías quixye reheb li tenamit nak teßoc cuißchic chixninkßeinquil li reliqueb aran Egipto. Pascua nayeman re li ninkße aßan. Teßxninkßei re xlokßoninquil li Kâcuaß joß tzßîbanbil retalil saß li contrato.

²²Lebo taká slávnosť veľkonočného baránka jako táto nebola slávená odo dní sudcov, ktorí súdili Izraela, ani po všetky dni izraelských kráľov ani judských kráľov.

²²Mâ jun sut queßxbânu li ninkße aßin chi tzßakal re ru toj saß eb li cutan aßin chalen nak eb laj rakol âtin queßcßamoc be chiruheb, chi moco queßxbânu nak queßcuan li rey aran Israel ut Judá.

²³Ale iba v osemnástom roku kráľa Joziáša bola tak slávená táto slávnosť baránka Hospodinovi v Jeruzaleme.

²³Ac yô chic xcuakxaklaju chihab roquic chokß rey laj Josías nak queßxninkßei cuißchic li Pascua aran Jerusalén re xlokßoninquil li Kâcuaß Dios.

²⁴I duchárov, vedomcov, domácich bohov aj iných ukydaných bohov i všetky hnusoby, ktoré bolo vidieť v Judskej zemi i v Jeruzaleme, odpratal Joziáš, aby postavil slová zákona, napísané v knihe, ktorú našiel kňaz Hilkiáš v dome Hospodinovom.

²⁴Ut laj Josías quirisiheb ajcuiß laj tûl ut eb laj kße li cuanqueb Jerusalén ut saß chixjunil li naßajej Judá. Quirisiheb ajcuiß li yîbanbil dios saß eb li junjûnk chi cab, joß ajcuiß li jalam ûch ut chixjunil li cßaßak re ru li quicßanjelac re xlokßoninquil li jalanil dios. Quixbânu chi joßcan re nak tâtzßaklok ru xbânunquil chixjunil li chakßrab li tzßîbanbil saß li hu li quixtau laj Hilcías laj tij saß lix templo li Kâcuaß.

²⁵A nebolo jemu rovného kráľa pred ním, ktorý by sa bol tak obrátil k Hospodinovi celým srdcom i celou svojou dušou a celou svojou silou podľa celého zákona Mojžišovho, ani po ňom nepovstal jemu rovný.

²⁵Mâ jun chic rey quicuan joß li rey Josías, chi moco junxil chi moco mokon. Mâ ani chic quixkßaxtesi rib chi tzßakal chiru li Dios joß quixbânu laj Josías. Chi anchal xchßôl, chi anchal râm, ut chi anchal xmetzßêu quicßanjelac chiru li Dios joß tzßîbanbil saß li chakßrab li quiqßueheß re laj Moisés.

²⁶Avšak Hospodin sa už neodvrátil od pále svojho veľkého hnevu, jakou horel jeho hnev proti Júdovi pre všetky tie popudzovania, ktorými ho popudzoval Manasses.

²⁶Abanan li Kâcuaß toj yô ajcuiß xjoskßil saß xbêneb laj Judá xban li mâusilal li quixbânu laj Manasés nak quixchikß xjoskßil li Dios.

²⁷Preto povedal Hospodin: I Júdu odstránim zpred svojej tvári, jako som odstránil Izraela, a zavrhnem toto mesto, ktoré som bol vyvolil, Jeruzalem, i dom, o ktorom som povedal: Moje meno tam bude.

²⁷Joßcan nak li Kâcuaß quixye: —Lâin tinsach ruheb laj Judá joß nak xinsach ruheb laj Israel. Tintzßektâna li tenamit Jerusalén li sicßbil ru inban. Tintzßektâna li templo usta xinye nak aran tinlokßonîk chi junelic, chan li Dios.

²⁸A ostatné deje Joziášove a všetko, čo robil, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Júdových?

²⁸Chixjunil li quixbânu li rey Josías tzßîbanbil retalil saß li hu Crónicas, li tzßîbanbil cuiß retalil li cßaßru quilajeßxbânu lix reyeb laj Judá.

²⁹Za jeho dní bol vyšiel faraon Necho, egyptský kráľ, proti assýrskemu kráľovi hore ku rieke Eufrates. A kráľ Joziáš odišiel oproti nemu a Necho ho zabil v Megidde hneď, ako ho uvidel.

²⁹Nak laj Josías cuan chokß xreyeb laj Judá laj Necao lix reyeb laj Egipto cô saß li nimaß Eufrates chi pletic riqßuin lix reyeb laj Asiria. Li rey Josías cô chi pletic riqßuin laj Necao. Nak laj Necao quiril laj Josías, ticto quixcamsi aran Meguido.

³⁰A jeho služobníci ho vzali mŕtveho z Megidda na voz a dopravili ho do Jeruzalema a pochovali ho v jeho hrobe. A ľud zeme vzal Jehoachaza, syna Joziášovho, a pomazali ho a urobili ho kráľom namiesto jeho otca.

³⁰Eb li nequeßcßanjelac chiru li rey Josías queßxxoc li camenak ut queßxqßue saß jun carruaje re teßxcßam Jerusalén ut aran queßxmuk. Ut eb li tenamit queßxxakab laj Joacaz li ralal chokß rey chokß rêkaj laj Josías lix yucuaß.

³¹Jehoachaz mal dvadsaťtri rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval tri mesiace v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Chamutaľ, dcéra Jeremiášova, z Libny.

³¹Oxib xcaßcßâl chihab cuan re laj Joacaz nak qui-oc chokß rey. Oxib po quicuan saß xcuanquil aran Jerusalén. Lix naß, aßan lix Hamutal lix rabin laj Jeremías. Libna xtenamit.

³²A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, všetko tak, ako robili jeho otcovia.

³²Laj Joacaz quixbânu li mâusilal chiru li Kâcuaß joß queßxbânu lix xeßtônil yucuaß li queßcuan chokß rey junxil.

³³A faraon Necho ho poviazal v Rible, v zemi Chamatu, keď kraľoval v Jeruzaleme, a uložil na zem pokutu sto hrivien striebra a hrivnu zlata.

³³Li rey Necao quixchap laj Joacaz ut quixqßue chi prêxil aran Ribla li cuan saß xcuênt Hamat. Quixbânu chi joßcan re nak laj Joacaz incßaß chic tâtaklânk aran Jerusalén. Ut laj Necao quixpuersiheb laj Judá chi xtojbal numenak cuuklaju xcâcßâl quintal li plata ut caßchßin chic mâ oxib arroba li oro.

³⁴A faraon Necho urobil kráľom Eljakima, syna Joziášovho, miesto Joziáša, jeho otca, a premenil jeho meno na Jehojakima. A Jehoachaza vzal so sebou. A prišiel do Egypta a zomrel tam.

³⁴Ut li rey Necao quixxakab chokß xreyeb laj Judá laj Eliaquim chokß rêkaj laj Josías lix yucuaß. Quixjal xcßabaß laj Eliaquim. Aj Joacim chic quixqßue chokß xcßabaß. Laj Necao quixcßam toj Egipto laj Joacaz ut aran quicam.

³⁵A striebro a zlato dal Jehojakim faraonovi, ale prv ocenil zem, aby mohol dať striebro na rozkaz faraonov; od každého podľa jeho ocenenia, tak sohnal striebro a zlato od ľudu zeme, aby ho dal faraonovi Nechovi.

³⁵Laj Joacim quixtoj re li rey Necao li plata ut li oro li quixpatzß. Quixpuersiheb li tenamit chixtojbal aßan, aß yal joß qßuial lix naßajeb cuan. Li junjûnk queßxqßue li joß qßuial li queßyeheß re ut laj Joacim quixqßue li plata ut li oro re li rey.

³⁶Jehojakim mal dvadsaťpäť rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval jedonásť rokov v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Zebúda, dcéra Pedaiášova, z Rúmy.

³⁶b xcaßcßâl chihab cuan re laj Joacim nak qui-oc chokß xreyeb laj Judá. Junlaju chihab quicuan chokß rey aran Jerusalén. Lix naß, aßan lix Zebuda lix rabin laj Pedaías. Ruma xtenamit.Ut li rey Joacim quixbânu li mâusilal chiru li Dios joß queßxbânu lix xeßtônil yucuaß li queßcuan chokß rey junxil.

³⁷A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, všetko tak, ako robili jeho otcovia.

³⁷Ut li rey Joacim quixbânu li mâusilal chiru li Dios joß queßxbânu lix xeßtônil yucuaß li queßcuan chokß rey junxil.