1Potom sa stalo, že sa Dávid pýtal Hospodina a povedal: Či mám ísť hore do niektorého z miest Júdových? A Hospodin mu riekol: Iď! A Dávid povedal: Kam mám ísť hore? A riekol: Do Hebrona.
1Mokon chic laj David quixpatzß re li Kâcuaß cßaßru tixbânu ut quixye: —¿Ma us tinxic saß junak tenamit cuan xcuênt Judá? chan. Ut li Kâcuaß quichakßoc ut quixye re: —Us tatxic, chan. Ut laj David quixpatzß cuißchic re: —¿Cßaßru tenamitil tinxic cuiß?— Ut li Kâcuaß quixye re: —Ayu saß li tenamit Hebrón, chan.
2A tak odišiel Dávid ta hore aj obe jeho ženy, Achinoam Jezreelská a Abigaiľ, predtým žena Nábala Karmelského.
2Ut laj David cô saß li tenamit aßan rochbeneb xcaßbichaleb li rixakil. Aßaneb lix Ahinoam, Jezreel xtenamit, ut lix Abigail, Carmel xtenamit, li quicuan chokß rixakil laj Nabal.
3I svojich mužov, ktorí boli s ním, vyviedol Dávid hore, každého i s jeho domom, a bývali v mestách Hebrona.
3Ut quixcßameb ajcuiß chirix li cuînk li nequeßtenkßan re joßqueb ajcuiß li rixakileb, ut eb li ralal xcßajol. Ut queßcana chi cuânc saß eb li tenamit li cuanqueb saß xcuênt Hebrón.
4Potom prišli mužovia Júdovi a pomazali tam Dávida za kráľa nad domom Júdovým. A oznámili Dávidovi a riekli: Mužovia Jabeš-gileáda to boli, ktorí pochovali Saula.
4Chirix chic aßan queßcuulac li cuînk li nequeßcßamoc be saß xyânkeb laj Judá ut aran queßxxakab laj David chokß xreyeb laj Judá. Ut queßxye re nak eb li cuanqueb Jabes li cuan saß xcuênt Galaad, aßaneb li queßmukuc re laj Saúl.
5Vtedy poslal Dávid poslov k mužom Jabeš-gileáda a povedal im: Buďte požehnaní Hospodinovi, všetci vy, ktorí ste učinili to milosrdenstvo so svojím pánom, so Saulom, že ste ho pochovali.
5Ut laj David quixtaklaheb lix takl riqßuineb laj Jabes li cuan xcuênt Galaad ut quixye reheb: —Aß taxak li Dios chi-osobtesînk êre riqßuin li usilal xebânu re li rey Saúl nak xemuk.
6Preto teraz nech Hospodin učiní milosrdenstvo a pravdu s vami; a tiež i ja vám učiním to dobré, pretože ste učinili tú vec.
6Aß taxak li Kâcuaß chi-uxtânânk êru lâex ut aß taxak li usilal chicuânk êriqßuin. Joßcan ajcuiß lâin tinbânu usilal êre riqßuin li usilal li xebânu.
7A tak teraz nech sa posilnia vaše ruky, a buďte zmužilí, lebo síce zomrel váš pán Saul, ale však už i mňa pomazali dom Júdov za kráľa nad sebou.
7Checacuubresihak lê chßôl usta ac xcam li rey Saúl. Ut tinye ajcuiß êre nak lâin xineßxxakab chokß xreyeb laj Judá, chan laj David.
8Ale Abner, syn Nérov, veliteľ vojska Saulovho, vzal Iš-bóšeta, syna Saulovho, a zaviedol ho na druhú stranu do Machnaima
8Laj Abner, li ralal laj Ner, aßan li nataklan saß xbêneb lix soldados laj Saúl. Laj Abner cô saß li naßajej Mahanaim. Quixcßam chirix laj Is-boset li ralal laj Saúl nak cô.
9a ustanovil ho za kráľa nad Gileádom a nad Ašurom a nad Jizreelom ako aj nad Efraimom a nad Benjaminom i nad celým Izraelom.
9Ut quixxakab laj Is-boset chokß xreyeb li cuanqueb Galaad, ut eb li cuanqueb Gesuri, joß eb ajcuiß li cuanqueb Jezreel. Ut quixxakab ajcuiß chokß xreyeb li ralal xcßajol laj Efraín ut eb li ralal xcßajol laj Benjamín. Quixxakab chokß xreyeb chixjunileb li cuanqueb saß li naßajej Israel.
10Štyridsať rokov mal Iš-bóšet, syn Saulov, keď začal kraľovať nad Izraelom, a kraľoval dva roky. Len dom Júdov išli za Dávidom.
10Caßcßâl chihab cuan re laj Is-boset nak qui-oc chokß rey aran Israel. Cuib chihab quicuan chokß rey. Caßaj cuiß eb li ralal xcßajol laj Judá queßoquen chirix laj David.
11A počet dní, v ktorých bol Dávid v Hebrone nad domom Júdovým, bol sedem rokov a šesť mesiacov.
11Cuukub chihab riqßuin cuakib po quicuan laj David chokß xreyeb li ralal xcßajol laj Judá aran Hebrón.
12Potom vyšiel Abner, syn Nérov, a služobníci Iš-bóšeta, syna Saulovho, z Machnaima do Gibeona.
12Laj Abner, li ralal laj Ner, qui-el saß li tenamit Mahanaim ut cô saß li tenamit Gabaón rochbeneb li nequeßcßanjelac chiru laj Is-boset li ralal laj Saúl.
13A vyšiel i Joáb, syn Ceruje, i služobníci Dávidovi a stretli sa s nimi pri rybníku Gibeona, a položili sa jedni z jednej strany rybníka a druhí z druhej strany rybníka.
13Laj Joab, lix yum lix Sarvia, rochbeneb li nequeßcßanjelac chiru laj David queßcôeb ut queßxcßul ribeb aran Gabaón cuan cuiß li haß. Li jun chßûtal queßxakli saß junpacßal li haß ut li jun chßûtal chic queßxakli saß li jun pacßal chic.
14A Abner povedal Joábovi: Nože nech vstanú a vystúpia mládenci a pohrajú pred nami! A Joáb riekol: Nech vstanú.
14Laj Abner quixye re laj Joab: —Cheßpletik li sâj cuînk re teßkil ani na cauheb rib chi pletic, chan. Ut laj Joab quixye: —Us. Cheßpletik, chan.
15A tak vstali a prešli v rovnakom počte, dvanásti z Benjamina, ktorí patrili Iš-bóšetovi, synovi Saulovmu, a dvanásti zo služobníkov Dávidových.
15Joßcan nak queßnumeß chi ubej cablaju xcomoneb laj Is-boset ut li ralal xcßajol laj Benjamín. Ut queßnumeß ajcuiß chi ubej cablaju xcomoneb lix soldados laj David.
16A pochytili každý svojho druha za hlavu a každý vrazil svoj meč do boku svojho druha. A padli spolu. Preto nazvali to miesto Chelkathaccúrim, ktoré je v Gibeone.
16Ut queßxchap xjolomeb chi ribileb rib ut queßxcuj chi chßîchß saß xcßatk xsaßeb chi ribileb rib. Ut jun xiquic nak queßcam saß li hônal aßan. Joßcan nak xeßxqßue chokß xcßabaß li naßajej aßan “Helcat-hazurim”. Li naßajej aßan cuan saß xcuênt Gabaón.
17A bola náramne krutá bitka toho dňa, a porazený bol Abner i mužovia Izraelovi pred služobníkmi Dávidovými.
17Chirix chic aßan queßoc chi pletic chi cau. Ut eb lix soldados laj David queßnumta saß xbên laj Abner ut eb lix soldados.
18A boli tam traja synovia Ceruje, Joáb, Abišaj a Azael. A Azael bol rýchly na svoje nohy jako niektorá zo sŕn, ktoré sú na poli.
18Cuanqueb saß li plêt aßan laj Joab, laj Abisai ut laj Asael, li oxib chi xyum lix Sarvia. Laj Asael cau naâlinac. Chanchan li quej li cuan saß qßuicheß.
19A Azael prenasledoval Abnera a neuhnul ani napravo ani naľavo bežiac za Abnerom.
19Laj Asael quirâlina laj Abner. Incßaß quixcanab râlinanquil.
20A Abner obzrúc sa za seba riekol: Či si to ty, Azael? A povedal: Som.
20Laj Abner qui-iloc chirix ut quixye: —¿Ma lâat laj Asael? chan. Ut laj Asael quixye re: —Lâin, chan.
21A Abner mu riekol: Nože sa uhni napravo alebo naľavo a chyť si niektorého z mládencov a vezmi si jeho výzbroj. Ale Azael nechcel ustúpiť, aby ho neprenasledoval.
21Laj Abner quixye re: —Canab cuâlinanquil. Chap junak reheb lin soldados ut cßam chokß âcue li cßaßru cuan riqßuin, chan. Abanan laj Asael incßaß quixcanab râlinanquil.
22Vtedy ešte raz riekol Abner Azaelovi: Ustúp, hovorím ti, a nesleduj ma, lebo prečo ťa mám sraziť na zem a jako sa potom pozriem do očí Joábovi, tvojmu bratovi?
22Ut laj Abner quixye cuißchic re: —Canab cuâlinanquil. ¿Ma tinâpuersi châcamsinquil? ¿Chanru nak tinrûk chi âtinac riqßuin laj Joab lâ cuas cui tatincamsi? chan.
23A keď len nechcel ustúpiť, uderil ho Abner zadným koncom kopije do brucha tak, že kopija vyšla jeho chrbtom. A tak padol tam a zomrel na mieste. A stalo sa, že každý, kto prišiel k tomu miestu, na ktorom padol Azael a zomrel, že sa tam všetci zastavovali.
23Abanan laj Asael incßaß quixcanab râlinanquil. Joßcan nak laj Abner quixcuj lix lâns saß xcßatk xsaß laj Asael ut li lâns qui-el jun pacßal. Ut laj Asael quitßaneß saß chßochß ut quicam. Chixjunileb li yôqueb chi numecß saß li naßajej li cuan cuiß li camenak nequeßxakli chirilbal.
24A Joáb a Abišaj prenasledovali Abnera. A keď zapádalo slnce, prišli k vŕšku Amma, ktorý je naproti Giachu, na ceste, ktorá vedie na púšť Gibeon.
24Ut laj Joab ut laj Abisai queßrâlina laj Abner. Ac ecuu chic nak queßcuulac saß li tzûl Amma, li cuan chiru li tenamit Gía chire li be li naxic saß li chaki chßochß li cuan aran Gabaón.
25Vtedy sa shromaždili synovia Benjaminovi a išli za Abnerom a utvoriac sa v jednu čatu postavili sa na vrchu jedného brehu.
25Eb li ralal xcßajol laj Benjamín queßxchßutub ribeb riqßuin laj Abner re nak teßpletik rochben. Ut queßxakli saß xbên li tzûl.
26A Abner zavolal na Joába a riekol: Či na veky bude žrať meč? Či nevieš, že býva horkosť naposledy? A dokedy už nepovieš ľudu, aby sa vrátili a prestali honiť svojich bratov?
26Laj Abner quixjap re chixyebal re laj Joab: —¿Ma tento nak junelic yôko chixcamsinquil kib? ¿Ma incßaß nacanau nak junes raylal tixqßue saß kabên? Lâo kacomon kib chikajunilo. ¿Ma incßaß tâye reheb lâ soldados nak teßxcanab kâlinanquil? chan.
27Na to odpovedal Joáb: Ako že žije Bôh, keby si nebol hovoril, ešte hneď ráno by bol býval odvedený ľud hore, a nebol by honil svojho brata.
27Laj Joab quixye re: —Saß xcßabaß li yoßyôquil Dios, lâin ninye âcue, cui ta incßaß xat-âtinac chak, eb lin soldados incßaß raj xeßxcanab êrâlinanquil toj chalen nak tâsakêuk cuulaj, chan.
28Vtedy zatrúbil Joáb na trúbu, a zastál všetok ľud a neprenasledovali viacej Izraela ani nebojovali viacej.
28Ut laj Joab quixyâbasi lix trompeta re xyebal reheb lix soldados nak teßxcanab râlinanquileb laj Abner. Joßcan nak queßxcanab pletic.
29A Abner a jeho mužovia išli rovinou Jordána celú tú noc a prejdúc Jordán išli celým Bitronom a prišli do Machnaima.
29Laj Abner rochbeneb lix soldados, queßbêc saß li ru takßa Arabá chixjunil li kßojyîn. Queßnumeß jun pacßal li nimaß Jordán ut queßnumeß ajcuiß Bitrón toj retal queßcuulac Mahanaim.
30A Joáb sa vrátil od prenasledovania Abnera a shromaždil všetok ľud. A chýbalo zo služobníkov Dávidových devätnásť mužov a Azael.
30Laj Joab quixcanab râlinanquileb. Quixchßutub chixjunileb lix soldados ut quixqßue retal nak queßcamsîc belêlaju lix soldados. Joßcan ajcuiß laj Asael queßxcamsi.
31A služobníci Dávidovi zabili z Benjamina a z mužov Abnerových tristo šesťdesiat mužov, toľko ich zomrelo.
31Ut eb lix soldados laj David queßxcamsiheb oxib ciento riqßuin oxcßâl lix soldados laj Abner, xcomoneb li ralal xcßajol laj Benjamín.Laj Joab queßxxoc li camenak Asael ut queßxmuk aran Belén saß li naßajej li quimukeß cuiß lix yucuaß. Chirix chic aßan queßbêc chiru li kßojyîn. Yô chi sakêuc nak queßcuulac Hebrón.
32A vezmúc Azaela pochovali ho v hrobe jeho otca, ktorý bol v Betleheme. A išli tiež celú noc, Joáb i jeho mužovia, a rozvidnelo sa im až v Hebrone.
32Laj Joab queßxxoc li camenak Asael ut queßxmuk aran Belén saß li naßajej li quimukeß cuiß lix yucuaß. Chirix chic aßan queßbêc chiru li kßojyîn. Yô chi sakêuc nak queßcuulac Hebrón.