¹A bol nejaký muž v Cezárei, menom Kornelius, stotník z čaty, zvanej Italskej,

¹Quicuan jun li cuînk aran Cesarea aj Cornelio xc'aba'. A'an li nataklan sa' xbêneb jun ch'ûtal chi soldado aj Italia neque'xye re.

²nábožný a bojaci sa Boha s celým svojím domom, ktorý dával ľudu mnoho almužien

²Li cuînk a'an quixxucua ru li Dios jo'queb ajcui' chixjunileb li cuanqueb sa' li rochoch. Châbil xna'leb ut junelic natijoc chiru li Dios ut junelic naxtenk'aheb li neba'.

³a vždy sa modlieval Bohu. Ten videl zreteľne vo videní vodne, okolo deviatej hodiny anjela Božieho, že vošiel k nemu a povedal mu: Kornelius!

³Sa' jun li cutan sa' oxib ôr tana re ecuu laj Cornelio quiril sa' visión nak qui-oc jun li ángel riq'uin ut quixye re: -At Cornelio, chan.

⁴A on pozrel upreným hlasom na neho a povedal, prestrašený: Čo je Pane? A on mu povedal: Tvoje modlitby a tvoje almužny vstúpily na pamäť pred Bohom.

⁴Laj Cornelio tâxucuak nak quiril li ángel ut quixye: -C'a'ru tâcuaj tinbânu, Kâcua'.- Li ángel quixye: -Li Dios xrabi lâ tij. Nacuulac chiru li c'a'ru nacabânu re xtenk'anquileb li neba'.

⁵A tak teraz pošli mužov do Joppy a zavolaj Šimona, ktorý má prímeno Peter.

⁵Anakcuan tinye âcue takla cuib oxibakeb li cuînk aran Jope chixc'ambal chak li cuînk aj Simón xc'aba'. Aj Pedro nayeman ajcui' re.

⁶Ten pohostíni u nejakého Šimona, koželuha, ktorý má dom pri mori, ten ti povie, čo máš robiť.

⁶A'an tâyehok âcue c'a'ru us tâbânu. A'an yô chi hilânc sa' rochoch laj Simón laj yîbom tz'ûm. Li rochoch cuan chire li palau, chan li ángel.

⁷A jako odišiel anjel, ktorý hovoril Korneliovi, Kornelius zavolal dvoch zo svojich čeľadínov a jedného pobožného vojaka z tých, ktorí sa ho pridŕžali,

⁷Nak ac x-el li ángel riq'uin, laj Cornelio quixbok cuib lix môs cuînk ut quixbok ajcui' jun reheb lix soldado li naxxucua ru li Dios.

⁸a keď im porozprával všetko, poslal ich do Joppy.

⁸Quixserak'i reheb chixjunileb li quiyehe' re xban li ángel ut quixtaklaheb Jope re nak te'xc'am chak laj Pedro.

⁹A druhého dňa, keď oni išli a blížili sa k mestu, vyšiel Peter na postrešie domu pomodliť sa, okolo šiestej hodiny.

⁹Cuulajak chic ac cuulaqueb na re sa' li tenamit Jope nak laj Pedro quitake' sa' xca' tasal li cab chi tijoc. Ca'ch'in na chic mâ cua'leb.

¹⁰A veľmi zlačnel a chcel jesť. A kým oni hotovili, pripadlo na neho vytrženie,

¹⁰Quichal xtz'ocajic ut quiraj raj ru cua'ac. Abanan toj yôqueb chixyîbanquil lix tzacaêmk. Nak toj yô chiroybeninquil lix tzacaêmk, quiril jun li visión.

¹¹a videl nebo otvorené, a že sostupuje na neho jakási nádoba jako veliký obrus, uviazaný za štyri rohy a spúšťajúci sa na zem,

¹¹Quiril nak teto li choxa ut chanchan jun nimla saki t'icr yô chak chi cubec. Pixbil sa' xcâ pac'alil lix xuc li t'icr ut yô chak chi cubec sa' ruchich'och'.

¹²v ktorom boly všelijaké štvornohé zvieratá zemské i divá zver i zemeplazy i nebeské vtáctvo:

¹²Chi sa' li t'icr a'an cuanqueb chak nabal pây ru li xul xcomoneb li neque'cuan sa' ruchich'och'. Cuanqueb cuan cuib rokeb ut cuib ruk', cuanqueb xcomoneb li c'anti' ut cuanqueb xcomoneb li xul li neque'rupupic chiru choxa.

¹³A prehovoril k nemu hlas: Vstaň, Petre, bi a jedz!

¹³Ut quirabi jun xyâb cux quixye re: -At Pedro, chap âcue li xul a'in. Tâcamsi ut tâtiu, chan.

¹⁴A Peter povedal: nijakým činom, Pane, lebo som nikdy nejedol ničoho obecného alebo nečistého.

¹⁴Laj Pedro quixye: -Inc'a', Kâcua'. Mâ jun sut xintzaca c'a'ak re ru li naxye sa' li chak'rab nak inc'a' us xtzacanquil, chan.

¹⁵A hlas mu zase povedal po druhé: Toho, čo Bôh očistil, ty nemaj za nečisté!

¹⁵Ut quixye cui'chic li yô chi âtinac: -Lâat inc'a' naru nacac'oxla nak inc'a' us tâtzaca li c'a'ru xye li Dios nak us tâtzaca, chan.

¹⁶A to sa stalo po tri razy, a nádoba bola zase hneď vzatá hore do neba.

¹⁶Oxib sut quiyehe' re chi jo'can ut chirix a'an quixoque li nimla t'icr a'an ut quic'ame' cui'chic sa' choxa.

¹⁷A kým bol Peter sám v sebe v rozpakoch a rozmýšľal, čo má znamenať videnie, ktoré videl, tu hľa, mužovia, poslaní od Kornelia, dopýtajúc sa na dom Šimona zastáli pri bráne.

¹⁷Laj Pedro toj yô ajcui' chixc'oxlanquil c'a'ru xyâlal li quic'utbesîc chiru nak que'cuulac li cuînk li que'taklâc xban laj Cornelio. Cuanqueb chire li cab ut yôqueb chixpatz'bal bar cuan li rochoch laj Simón.

¹⁸A zavolali a pýtali sa, či tam pohostíni Šimon, s prímenom Peter?

¹⁸Que'xpatz' ma aran cuan chi hilânc laj Simón li neque'xye aj Pedro re.

¹⁹A keď rozmýšľal Peter o videní, povedal mu Duch: Hľa, traja mužovia ťa hľadajú.

¹⁹Laj Pedro toj yô ajcui' chixc'oxlanquil c'a'ru xyâlal li visión li quiril nak li Santil Musik'ej quixye re: -Oxib li cuînk xe'chal châsic'bal.

²⁰Ale vstaň, sídi a iď s nimi a nič nepochybuj, pretože som ich ja poslal.

²⁰Ayu, cuben ut âtinaheb chak. Matc'oxlac chi xic chirixeb xban nak lâin xintaklan chak reheb, chan.

²¹Keď potom sišiel Peter za mužmi, ktorí boli poslaní k nemu od Kornelia, povedal: Hľa, ja som ten, ktorého hľadáte. Jaká je to príčina, pre ktorú ste prišli?

²¹Jo'can nak laj Pedro quicube ut quixye reheb li cuînk: -Cue'quin. Lâin laj Simón Pedro li niquinêsic'. ¿C'a'ru xc'amoc chak êre toj arin ut c'a'ru têraj cuiq'uin? chan.

²²A oni povedali: Stotník Kornelius, muž, spravedlivý a bohabojný a ktorému dáva celý židovský národ dobré svedoctvo, dostal vo videní rozkaz od svätého anjela, aby ťa povolal do svojho domu a počul slová od teba.

²²Eb a'an que'xye: -Laj Cornelio li capitán xtaklan chak ke. A'an jun cuînk tîc xch'ôl ut naxxucua ru li Dios. Chixjunileb laj judío neque'xq'ue sa' xnak' ruheb. Jun x-ángel li Dios quixc'utbesi rib chiru ut quixye re nak tatxbok sa' rochoch re nak târûk târabi li c'a'ru tâye re, chanqueb re.

²³Vtedy ich zavolal do vnútra a pohostil. A na druhý deň vstal Peter a vyšiel s nimi, a išli s ním aj niektorí z bratov z Joppy.

²³Laj Pedro quirocsiheb ut que'xnumsi li k'ojyîn sa' li cab a'an. Sa' li cutan jun chic laj Pedro cô chirixeb. Ut cuib oxib laj pâbanel re Jope que'côeb chirix.

²⁴A druhého dňa vošli do Cezáree, a Kornelius ich očakával, keď bol svolal k sebe svojich príbuzných a blízkych priateľov.

²⁴Jo' cuulajak chic que'cuulac Cesarea ut laj Cornelio yô chiroybeninquileb rochbeneb li rech'alal ut eb li tz'akal ramîg li quixbok riq'uin.

²⁵A keď už bol vošiel Peter, a keď sa s ním stretol Kornelius, Kornelius padol k jeho nohám a klaňal sa.

²⁵Nak laj Pedro quicuulac sa' li rochoch, laj Cornelio qui-el chixc'ulbal. Quixcuik'ib rib chiru re xlok'oninquil.

²⁶Ale Peter ho pozdvihol a povedal: Vstaň, veď i ja sám som človek.

²⁶Abanan laj Pedro quixye re: -Cuaclin. Minâlok'oni lâin xban nak lâin yal cuînkin jo' lâat, chan.

²⁷A shovárajúc sa s ním vošiel dnu a našiel mnohých, ktorí sa boli sišli.

²⁷Yô chi âtinac riq'uin laj Cornelio nak yôqueb chi oc sa' li cab. Nak que'oc, que'xtau nabaleb ac ch'utch'ûqueb sa' li cab.

²⁸A povedal im: Vy viete, jako neslušné je človeku Židovi pripojiť sa alebo pristúpiť k človekovi z iného národa. Ale mne ukázal Bôh, aby som nehovoril o niktorom človekovi, že je obecný alebo nečistý.

²⁸Laj Pedro quixye reheb: -Lâex nequenau nak lix chak'rabeb laj judío naxye nak inc'a' naru takajunaji kib riq'uineb li mâcua'eb aj judío chi moco târûk to-oc sa' rochocheb. Abanan xc'ut chicuu li Kâcua' Dios nak mâ jun li cristian tintz'ektâna chi moco tinye nak inc'a' us âtinac riq'uineb.

²⁹Preto som aj súc povolaný prišiel bez odporu. A tak sa pýtam, pre ktorú príčinu ste poslali pre mňa?

²⁹Jo'can nak inc'a' xink'etk'eti cuib chi châlc nak xine'xbok chak. Ye cue c'a'ut nak xatakla inbokbal, chan.

³⁰A Kornelius povedal: Pred štyrmi dňami som sa postil až do tejto hodiny a v deviatu hodinu som sa modlil vo svojom dome. A tu hľa, razom sa postavil predo mnou muž vo skvelom rúchu bielom

³⁰Quichak'oc laj Cornelio ut quixye: -Câhib cutan anakcuan jo'ca'in ajcui' hônal nak yôquin chi ayunic ut chi tijoc sa' li cuochoch. Oxib ôr re ecuu quixc'utbesi rib chicuu jun li cuînk nalemtz'un li rak'.

³¹a povedal: Kornelius, tvoja modlitba je vyslyšaná, a tvoje almužny sa spomenuly pred Bohom.

³¹Quixye cue, "At Cornelio, li Dios quirabi lâ tij. Nacuulac chiru li c'a'ru nacabânu re xtenk'anquileb li neba'.

³²Pošli tedy do Joppy a povolaj Šimona, ktorý má prímeno Peter; býva v dome koželuha Šimona, pri mori, ktorý, keď prijde, rozpovie ti všetko.

³²Takla xc'ambal laj Simón Pedro li cuan aran Jope. Yô chi hilânc sa' li rochoch laj Simón laj yîbom tz'ûm. Li rochoch a'an cuan chire li palau. Nak tâc'ulûnk laj Pedro, tixch'olob châcuu lix yâlal," chan cue li ángel.

³³nuž tak som naskutku poslal k tebe, a ty si dobre urobil, že si prišiel. A tak teraz sme tu my všetci pred tvárou Božou, aby sme počuli všetko, čo ti je nariadené od Pána.

³³Jo'can nak xintakla âc'ambal sa' junpât. Ut lâat xabânu usilal ke. Xatc'ulun. Anakcuan ut chikajunilo cuanco arin chiru li Dios chirabinquil chixjunil li c'a'ru tâye ke li xye chak âcue li Dios, chan laj Cornelio re laj Pedro.

³⁴Vtedy otvoril Peter ústa a povedal: V pravde poznávam, že Bôh nehľadí na osobu,

³⁴Quixtiquib âtinac laj Pedro ut quixye: -Anakcuan xinq'ue retal chi tz'akal nak li Dios inc'a' naxsic' ru li ani naxra.

³⁵ale že v každom národe ten, kto sa ho bojí a činí spravedlivosť, je príjemný jemu.

³⁵Li ani naxxucua ru li Dios ut naxbânu li tîquilal a' yal bar xtenamit, li jun a'an narahe' xban li Dios.

³⁶Slovo, ktoré poslal Bôh synom Izraelovým zvestujúc pokoj skrze Ježiša Krista - a on je Pánom všetkého -,

³⁶Lâex nequenau nak li Dios quixtakla resil li colba-ib reheb laj Israel. Li colba-ib, a'an li naq'uehoc tuktûquil usilal sa' xc'aba' li Jesucristo. Ut li Jesucristo, a'an li Kâcua', ut nim xcuanquil sa' xbên chixjunil.

³⁷vy viete o tom, čo sa dialo po celom Judsku počnúc od Galilee po krste, ktorý hlásal Ján,

³⁷Lâex nequenau c'a'ru quic'ulman sa' chixjunil li tenamit Judea. Quiticla aran Galilea nak ac xch'olobâc resil li cubi ha' xban laj Juan.

³⁸o Ježišovi z Nazareta, jako ho pomazal Bôh Svätým Duchom a mocou, ktorý prešiel zem dobre činiac a uzdravujúc všetkých, ktorí boli premožení od diabla a držaní v jeho moci, pretože bol s ním Bôh.

³⁸Ac êrabiom resil li Jesucristo aj Nazaret. Li Dios quixq'ue li Santil Musik'ej re, ut quixq'ue xcuanquil. A'an quibêc yalak bar chixbânunquil li usilal ut chixq'uirtesinquileb li tacuasinbileb xban laj tza xban nak li Dios cuan riq'uin.

³⁹A my sme svedkami všetkého, čo činil ako v krajine Židov, tak i v Jeruzaleme, ktorého i zabili povesiac ho na drevo.

³⁹Lâo quikil riq'uin ku chixjunil li c'a'ru quixbânu li Jesús aran Judea ut Jerusalén. Abanan eb a'an que'xcamsi chiru cruz.

⁴⁰Toho Bôh vzkriesil tretieho dňa a dal mu, aby sa zjavil,

⁴⁰Ut li Dios quixcuaclesi cui'chic chi yo'yo sa' xyânkeb li camenak sa' rox li cutan. Ut mokon li Jesús quixc'utbesi rib chiku.

⁴¹nie všetkému ľudu, ale svedkom, vopred vyvoleným od Boha, nám, ktorí sme s ním jedli a pili po jeho vstaní z mŕtvych.

⁴¹Inc'a' quixc'utbesi rib chiruheb chixjunileb. Ca'aj cui' chiruheb li quisiq'ue' ruheb junxil xban li Dios. Lâo cocua'ac ut co-uc'ac riq'uin nak ac xcuacli cui'chic chi yo'yo sa' xyânkeb li camenak.

⁴²A prikázal nám, aby sme hlásali ľudu a dôrazne svedčili, že on je tým od Boha určeným sudcom živých aj mŕtvych.

⁴²Ut coxtakla chixch'olobanquil xyâlal ut chixjulticanquil chiruheb li tenamit nak a'an q'uebil xban li Dios chi rakoc âtin sa' xbêneb chixjunileb, li yo'yôqueb jo' ajcui' li camenakeb.

⁴³Jemu vydávajú svedoctvo všetci proroci, že odpustenie hriechov dostane skrze jeho meno každý, kto verí v neho.

⁴³A'an a'in li Jesús li que'xye chak resil chixjunileb li profeta junxil. Que'xye nak sa' xc'aba' a'an tâcuyek' xmâqueb chixjunileb li neque'pâban re.

⁴⁴A kým Peter ešte hovoril tieto slová, sostúpil Svätý Duch na všetkých, ktorí počúvali slovo.

⁴⁴Toj yô ajcui' chi âtinac laj Pedro nak que'xc'ul li Santil Musik'ej chixjunileb li yôqueb chi abînc re li râtin li Dios li yô chixyebal.

⁴⁵Vtedy užasli všetci veriaci z obriezky, ktorí boli prišli s Petrom, že i na pohanov je vyliaty dar Svätého Ducha;

⁴⁵Eb laj pâbanel aj judío, li que'chal chirix laj Pedro, que'sach xch'ôl chirilbal nak li Dios quixq'ue li Santil Musik'ej reheb li mâcua'eb aj judío. Gentiles nayeman ajcui' reheb.

⁴⁶lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha. Vtedy odpovedal Peter:

⁴⁶Que'rabi nak yôqueb chi âtinac sa' jalan âtinobâl ut yôqueb chixnimanquil ru li Dios.

⁴⁷Či potom môže niekto zabrániť vode, aby títo neboli pokrstení, ktorí prijali Svätého Ducha jako aj my?

⁴⁷Ut laj Pedro quixye: -¿Ma cuan ta bi' junak inc'a' tâajok nak te'cubek' xha'eb a'in li xe'c'uluc re li Santil Musik'ej, jo' nak xkac'ul lâo? chan.Ut quixtakla xcubsinquil xha'eb sa' xc'aba' li Kâcua' Jesucristo. Ut eb a'an que'xtz'âma chiru laj Pedro nak tâcanâk cuib oxibak cutan chic riq'uineb.

⁴⁸A rozkázal ich pokrstiť v mene Pána Ježiša Krista. Vtedy ho prosili, žeby zostal u nich niekoľko dní.

⁴⁸Ut quixtakla xcubsinquil xha'eb sa' xc'aba' li Kâcua' Jesucristo. Ut eb a'an que'xtz'âma chiru laj Pedro nak tâcanâk cuib oxibak cutan chic riq'uineb.