¹A precestujúc Amfipolis a Apolloniu prišli do Tesaloniky, kde bola synagóga Židov.

¹Nak yôqueb chi xic laj Pablo ut laj Silas que'nume' Anfípolis ut Apolonia. Ut chirix a'an, que'cuulac Tesalónica bar cuan cui' jun li cab li neque'xch'utub cui' ribeb laj judío.

²A Pavel podľa svojej obyčaje vošiel k nim. A po tri soboty hovoril s nimi z písem,

²Laj Pablo qui-oc sa' li cab li neque'xch'utub cui' ribeb laj judío jo' c'aynak chixbânunquil. Oxib li hilobâl cutan quixnumsi aran ut yô chixch'olobanquil chiruheb lix yâlal li naxye sa' li Santil Hu.

³otváral ich a predkladal, že Kristus musel trpieť a vstať z mŕtvych, a že toto je Kristus, Ježiš, ktorého vám ja zvestujem.

³Yô chixch'olobanquil chiruheb nak li Cristo quixc'ul nabal li raylal jo' tenebanbil sa' xbên ut quicuacli cui'chic chi yo'yo sa' xyânkeb li camenak. Quixye reheb: -Li Jesús li yôquin chixyebal êre, a'an li Cristo laj Colonel, chan.

⁴A niektorí z nich uverili a boli losom Božím pridelení Pavlovi a Sílasovi i bohabojných Grékov veliké množstvo i popredných žien nemalý počet.

⁴Cuanqueb aj judío que'pâban ut que'cana chirochbeninquil laj Pablo ut laj Silas. Jo'can ajcui' que'xbânu nabaleb laj griego li neque'xlok'oni li Dios. Ut nabaleb li ixk li na'nôqueb ru que'pâban.

⁵Ale neveriaci Židia zapálení súc závisťou pribrali si niekoľko po trhu sa potulujúcich zlých mužov, sohnali zástup a pobúrili mesto urobiac útok na dom Jázonov hľadali ich vyviesť pred ľud.

⁵Ut eb laj judío li inc'a' que'pâban, c'ajo' nak que'josk'o' xban xcakaleb xch'ôl. Que'râtina jun ch'ûtal li cuînk inc'a' useb xna'leb li junes sa' be neque'cuan. Ut li jun ch'ûtal chi cuînk a'an que'oc chixchik'bal xjosk'ileb li tenamit. Xban nak yôqueb xjosk'il, que'oc sa' rochoch laj Jasón chixsic'baleb laj Pablo ut laj Silas re te'xc'ameb chiruheb li tenamit.

⁶A keď ich nenašli, vliekli Jázona a niektorých bratov k náčelníkom mesta a kričali: Títo, ktorí búria celý svet, prišli aj sem,

⁶Que'ril nak inc'a' que'xtau laj Pablo ut laj Silas. Que'xchap laj Jasón rochben cuib oxibeb laj pâbanel ut que'xc'am chiruheb li neque'taklan sa' li tenamit. Japjôqueb re chixyebal: -Eb li cuînk a'in, yôqueb chixpo'bal xch'ôleb li tenamit sa' chixjunil li ruchich'och' ut anakcuan xe'chal arin chixpo'bal xch'ôleb li katenamit.

⁷a Jázon ich prijal. A títo všetci robia proti nariadeniam cisára hovoriac, že je iný kráľom, Ježiš.

⁷Ut laj Jasón xc'uleb sa' rochoch. Yôqueb chixk'etbal lix chak'rab laj César li Acuabej. Yôqueb chixyebal nak cuan jun chic li rey, a'an li Jesús, chanqueb.

⁸A pobúrili zástup i náčelníkov mesta, ktorí to počuli.

⁸Li q'uila tenamit jo'queb ajcui' li neque'taklan sa' li tenamit que'sach xch'ôleb chirabinquil li c'a'ru yôqueb chixyebal eb a'an.

⁹Ale keď dostali od Jázona a od ostatných záruku, prepustili ich.

⁹Eb li neque'taklan sa' li tenamit que'xye reheb laj Jasón ut li rochben nak tento te'xtoj riq'uin tumin li reliqueb. Ut nak ac xe'xc'ul li tumin, que'ach'abâc laj Jasón ut eb li rochben.

¹⁰A bratia hneď cez noc vyslali Pavla a Sílasa do Beree, ktorí prijdúc ta odišli do synagógy Židov.

¹⁰Sa' ajcui' li k'ojyîn a'an eb laj pâbanel li cuanqueb aran que'risi laj Pablo ut laj Silas sa' li tenamit a'an ut que'xtaklaheb toj Berea. Nak que'cuulac aran, que'côeb sa' li cab li neque'xch'utub cui' ribeb laj judío.

¹¹A tí boli šľachetnejší ako tí v Tesalonike a prijali slovo s celou ochotou a zkúmali písma každý deň, či je tomu tak.

¹¹Eb li cuanqueb aran Berea k'axal k'uneb xch'ôl chiruheb li cuanqueb Tesalónica. Que'xc'ul chi sa sa' xch'ôleb li râtin li Dios li yô chixyebal laj Pablo. Ut rajlal cutan que'xtzol sa' li Santil Hu re rilbal ma jo'can tana naxye.

¹²A tak uverili mnohí z nich, i gréckych žien popredných i mužov uveril nemalý počet.

¹²Nabaleb laj judío que'pâban sa' xyânkeb a'an. Cuanqueb ajcui' ixk aj griego xnînkaleb ru que'pâban. Ut que'pâban ajcui' nabaleb li cuînk aj griego.

¹³Ale hneď ako zvedeli Židia z Tesaloniky, že Pavel i v Berei zvestoval slovo Božie, prišli aj tam nepokojiť a búriť zástupy.

¹³Que'rabi resil laj judío li cuanqueb Tesalónica nak laj Pablo yô chixjulticanquil li râtin li Dios aran Berea. Ut que'côeb aran chixpo'bal xch'ôleb li tenamit.

¹⁴Ale bratia potom hneď vyslali Pavla, aby išiel až k moru, ale i Sílas i Timoteus zostali tam.

¹⁴A'ut eb laj pâbanel sa' junpât que'xtakla laj Pablo chire li palau re nak tâxic sa' jalan na'ajej. Aban laj Silas ut laj Timoteo toj que'cana Berea.

¹⁵A tí, ktorí odprevádzali Pavla, zaviedli ho až do Atén a dostanúc príkaz pre Sílasa a Timotea, aby čím najskôr prišli za ním, odišli.

¹⁵Eb li que'côeb chi canabânc re laj Pablo, que'xc'am toj sa' li tenamit Atenas. Nak que'suk'i Berea, laj Pablo quixtakla resil chirixeb nak laj Silas ut laj Timoteo te'xic Atenas chi junpât.

¹⁶A kým ich Pavel čakal v Aténach, roznecoval sa v ňom jeho duch, keď videl, že je mesto plné modiel.

¹⁶Nak laj Pablo yô chiroybeninquileb laj Silas ut laj Timoteo sa' li tenamit Atenas, quixq'ue retal nak k'axal cui'chic nabaleb li yîbanbil Dios cuanqueb sa' li tenamit a'an. C'ajo' nak quiraho' sa' xch'ôl.

¹⁷Hovoril tedy v synagóge so Židmi i s bohabojnými inokmeňci i na tržisku každý deň s tými, ktorí sa ta práve nahodili.

¹⁷Jo'can nak qui-oc chixch'olobanquil lix yâlal chi tz'akal chiruheb li tenamit sa' li cab li neque'xch'utub cui' ribeb laj judío jo'queb ajcui' li mâcua'eb aj judío li que'xlok'oni li Dios. Ut rajlal cutan quixch'olob lix yâlal chiruheb li cuanqueb sa' c'ayil.

¹⁸A dali sa s ním do hádky aj niektorí z epikurejských a stoických filozofov, mudrcov. A jedni vraveli: Čože to chce ten žvatláč povedať? A iní zase: Zdá sa byť zvestovateľom cudzích bohov. Lebo im zvestoval Ježiša a zmŕtvychvstanie.

¹⁸Cuanqueb cuînk aj epicúreo ut eb aj estoico xc'aba'eb li neque'xc'oxla nak k'axal cuan xna'lebeb. Eb a'an que'oc chixcuech'inquil rix li c'a'ru yô chixyebal laj Pablo. Ut yôqueb chixyebal: -¿C'a'ru yô chixyebal li cuînk a'an li junes âtinac naxbânu? Ut cuan cui'chic yôqueb chi yehoc re: -Jo' li xchal anchal xyebal resil jalanil dios arin sa' katenamit, chanqueb. Que'xye chi jo'can xban nak laj Pablo yô chixch'olobanquil resil li colba-ib sa' xc'aba' li Jesucristo jo' ajcui' chirix lix cuaclijiqueb cui'chic li camenak chi yo'yo.

¹⁹A pochytili ho a zaviedli na Areopág a povedali: Či môžeme zvedieť, čo a jaké je to nové učenie, ktoré to ty hovoríš?

¹⁹Jo'can nak que'xc'am laj Pablo sa' li na'ajej li neque'xch'utub cui' ribeb li k'axal cuanqueb xna'leb. Areópago xc'aba' li na'ajej a'an. Ut que'xye re: -¿Ma târûk tâye ke c'a'ru xyâlal li ac' tijleb a'in li yôcat chixyebal?

²⁰Lebo nesieš čosi čudného do našich uší. Radi by sme tedy zvedieť, čo to chce byť.

²⁰Mâ jun sut kabiom li na'leb a'in. Takaj takanau c'a'ru xyâlal, chanqueb re.

²¹Lebo všetci Atéňania i tam bývajúci cudzinci na nič iného nestihnú ako alebo vravieť niečo alebo počúvať niečo nového.

²¹Sa' eb li cutan a'an chixjunileb laj Atenas ut eb li jalaneb xtenamit li cuanqueb aran, mâc'a' chic c'a'ak re ru neque'xc'oxla. Ca'aj chic rabinquil ut âtinac chirix li ac' na'leb neque'xbânu.

²²Vtedy si zastal Pavel naprostred Areopágu a povedal: Mužovia Atéňania, podľa všetkého vidím, že ste vy neobyčajne nábožní ľudia.

²²Ut laj Pablo quixakli chiruheb li cuanqueb sa' li na'ajej a'an, ut quixye reheb: -Ex cuînk aj Atenas, yôquin chixq'uebal retal nak nequepâb chixjunil li c'a'ak re ru.

²³Lebo jako som chodil po meste a obzeral som vaše posviatnosti, ktorým dávate božskú česť, našiel som aj oltár, na ktorom je napísané: Neznámemu Bohu. Toho teda, ktorého ctíte bez toho, žeby ste ho znali, toho vám ja zvestujem.

²³Nak yôquin chi bêc sa' lê tenamit xebinq'ue retal li c'a'ru nequelok'oni ut xintau ajcui' jun li artal tz'îbanbil chiru "Re li Dios li Inc'a' Naubil Ru". Li Dios li nequelok'oni lâex chi inc'a' nequenau ru, a'an ajcui' li yôquin chixch'olobanquil xyâlal chêru.

²⁴Bôh, ktorý učinil svet a všetko, čo je na ňom, súc Pánom nebies a zeme nebýva v chrámoch, učinených rukou,

²⁴Ut a'an ajcui' li Dios, li quiyîban re li ruchich'och' ut chixjunil li c'a'ak re ru cuan. A'an laj êchal re li choxa ut li ruchich'och'. A'an inc'a' nacuan sa' junak cab yîbanbil xban cuînk.

²⁵ani sa mu neslúži ľudskými rukami, jako čo by niečo potreboval, lebo veď on sám dáva všetkému život a dych a všetko

²⁵Chi moco a' ta li cuînk naq'uehoc c'a'ak re ru re a'an. A'an ban naq'uehoc ke li kayu'am ut a'an naq'uehoc li kamusik'. A'an li naq'uehoc chixjunil li c'a'ru cuan.

²⁶a učinil z jednej krvi všetok národ ľudí, aby bývali na celej tvári zeme, určiac vopred odriadené časy a medze ich bývania,

²⁶Riq'uin jun chi cuînk quixyo'obtesi chixjunileb li cristian li cuanqueb sa' ruchich'och'. Ut a'an yal re jo' najtil te'cuânk li junjûnk sa' ruchich'och'. Ut a'an ajcui' quiq'uehoc re lix na'ajeb li junjûnk chi tenamit.

²⁷aby hľadali Pána, ak by ho snáď len nejako nahmatali a našli, hoci nie je ďaleko od niktorého z nás.

²⁷Quixbânu chi jo'can re nak li junjûnk te'xsic' li Dios ut mâre te'xtau nak te'xsic'. Ut relic chi yâl moco ch'a'aj ta xtaubal cui te'xsic' chi anchaleb xch'ôl.

²⁸Lebo veď v ňom žijeme, hýbeme sa a sme, jako aj ktorísi z vašich básnikov povedali: Lebo i jeho rodina sme.

²⁸A'an naq'uehoc kayu'am ut sa' xc'aba' a'an nak yo'yôco ut noco-ec'an. Jo' quixye jun laj bichanel sa' êyânk: -Relic chi yâl nak lâo ralal xc'ajol li Dios, chan.

²⁹Tedy keď sme rodinou Božou, nemáme sa domnievať, že by Božstvo bolo podobné zlatu alebo striebru alebo kameňu, rytine, ktorú vytvorilo remeslo a ľudský výmysel.

²⁹Jo'can nak cui lâo ralal xc'ajol li Dios, inc'a' naru takac'oxla nak li Dios chanchan ta li oro, malaj li plata chi moco li pec li yîbanbil yal riq'uin xc'a'ux ut xna'lebeb li cuînk.

³⁰Bôh tedy prehliadol časy nevedomosti, ale teraz zvestuje ľuďom, všetkým všade, aby činili pokánie,

³⁰Li Dios inc'a' quixq'ue sa' xbêneb li tenamit lix mâqueb sa' eb li cutan nak inc'a' que'xtau ru lix yâlal. Abanan anakcuan naxjultica chiruheb chixjunileb li tenamit nak te'xyot' xch'ôl te'xjal xc'a'ux.

³¹pretože ustanovil deň, v ktorom bude súdiť celý svet v spravedlivosti v osobe muža, ktorého určil nato, a podáva všetkým ľuďom vieru vzkriesiac ho z mŕtvych.

³¹Li Dios ac xxakab jun li cutan re târakok âtin sa' xbêneb chixjunileb li cuanqueb sa' ruchich'och'. Ut quixxakab li ani târakok âtin sa' tîquilal. Quixc'ut chiku nak tz'akal yâl xban nak quixcuaclesi cui'chic chi yo'yo sa' xyânkeb li camenak, chan laj Pablo.

³²Ale keď počuli o vzkriesení z mŕtvych, jedni sa posmievali, a druhí povedali: Vypočujeme ťa o tom aj po druhé.

³²Nak eb li cuanqueb xna'leb que'rabi li yô chixyebal chirix lix cuaclijiqueb li camenak chi yo'yo, cuan que'se'en re ut cuan ajcui' que'yehoc re: -Takaj takabi cui'chic li c'a'ru yôcat chixyebal sa' junak chic cutan, chanqueb.

³³Takto vyšiel Pavel zpomedzi nich.

³³Ut chirix a'an, laj Pablo qui-el sa' xyânkeb.Cuanqueb ajcui' li que'xc'ul xch'ôl li quixye laj Pablo ut que'xpâb li Jesús. Sa' xyânkeb li que'pâban cuan laj Dionisio. A'an jun reheb li que'taklan sa' li tenamit. Ut quipâban ajcui' jun li ixk xDámaris xc'aba'. Ut cuanqueb ajcui' cuib oxib chic que'pâban.

³⁴No, niektorí mužovia sa pripojili k nemu a uverili, medzi ktorými bol aj Dionýzius Areopagský aj žena, menom Damaris, a iní s nimi.

³⁴Cuanqueb ajcui' li que'xc'ul xch'ôl li quixye laj Pablo ut que'xpâb li Jesús. Sa' xyânkeb li que'pâban cuan laj Dionisio. A'an jun reheb li que'taklan sa' li tenamit. Ut quipâban ajcui' jun li ixk xDámaris xc'aba'. Ut cuanqueb ajcui' cuib oxib chic que'pâban.