¹A najvyšší kňaz povedal: Či je teda tomu tak?

¹Ut li xyucua'il eb laj tij quixpatz' re laj Esteban ma yâl li yôqueb chixyebal.

²A on riekol: Mužovia bratia a otcovia, počujte! Bôh slávy sa ukázal nášmu otcovi Abrahámovi, keď bol v Mezopotámii, prv ako býval v Chárane,

²Quichak'oc laj Esteban ut quixye: -Ex cuas cuîtz'in ut lâex li nequexc'amoc be, abihomak li oc cue chixyebal. Li Dios li k'axal lok' quixc'utbesi rib chiru laj Abraham li kaxe'tônil yucua' nak cuan aran Mesopotamia nak toj mâji' naxic chi cuânc sa' li na'ajej Harán.

³a povedal mu: Vyjdi zo svojej zeme a zo svojho príbuzenstva a poď do zeme, ktorú ti ukážem.

³Quixye re: -Tat-êlk sa' li na'ajej a'in. Tâcanabeb lâ cuech'alal ut tatxic sa' jun li na'ajej li tinc'ut châcuu lâin, chan.

⁴Vtedy vyšiel zo zeme Chaldejov a býval v Chárane, a odtiaľ, keď zomrel jeho otec, ho prestehoval do tejto zeme, v ktorej teraz vy bývate.

⁴Qui-el ut laj Abraham sa' li na'ajej Caldea ut cô chi cuânc sa' li na'ajej Harán. Nak ac cuan sa' li na'ajej a'an quicam lix yucua'. Ut chirix a'an li Dios quixtakla chi cuânc sa' li na'ajej li cuanquex cui' lâex anakcuan.

⁵A nedal mu v nej dedičstva ani na stopu nohy a zasľúbil, že mu ju dá do vlastníctva i jeho semenu po ňom, vtedy, keď ešte nemal dieťaťa.

⁵Abanan li Dios inc'a' quixq'ue xch'och' laj Abraham aran. Chi tîc mâc'a' quixq'ue re. Abanan quixye re nak tixq'ue chok' reheb li ralal xc'ajol li te'cuânk mokon usta toj mâ jun lix coc'al cuan.

⁶A takto povedal Bôh, že totiž jeho semä bude pohostínom v cudzej zemi, a zotročia ho a budú s ním zle nakladať štyristo rokov.

⁶A'an a'in li quixye li Dios re laj Abraham: -Eb lâ cualal âc'ajol te'cuânk sa' jalan tenamit mâcua' xtenamiteb. Ut sa' li tenamit a'an te'cuânk chok' rahobtesinbil môs ut xic' te'ilek' chiru câhib ciento chihab.

⁷Ale národ, ktorému budú slúžiť, budem ja súdiť, povedal Bôh, a potom vyjdú a budú mi svätoslúžiť na tomto mieste.

⁷Ut lâin tinrakok âtin sa' xbên li tenamit a'an li te'rahobtesînk reheb lâ cualal âc'ajol. Ut nak te'êlk sa' li tenamit a'an te'c'anjelak chicuu sa' li na'ajej a'in, chan li Dios.

⁸A dal mu smluvu obriezky, a tak splodil Izáka a obrezal ho ôsmeho dňa, a Izák splodil Jakoba a Jakob dvanástich patriarchov.

⁸Nak li Dios quixbânu li contrato riq'uin laj Abraham quixye re nak tento te'xbânu li circuncisión. Jo'can nak laj Abraham quixbânu li circuncisión riq'uin laj Isaac li ralal nak ac cuan cuakxakib cutan re. Ut laj Isaac quixbânu riq'uin laj Jacob li ralal ut jo'can ajcui' quixbânu laj Jacob riq'uineb li ralal cablaju.

⁹A patriarchovia závidiac Jozefovi predali ho do Egypta, ale Bôh bol s ním

⁹Eb li ralal laj Jacob c'ajo' nak que'xcakali laj José li rîtz'ineb. Jo'can nak que'xc'ayi laj José ut quic'ame' aran Egipto. Abanan nak ac cuan aran Egipto, li Dios yô chi tenk'ânc re.

¹⁰a vytrhol si ho zo všetkých jeho súžení a dal mu milosť a múdrosť pred faraonom, kráľom Egypta, a ustanovil ho za správcu nad Egyptom i nad celým svojím domom.

¹⁰Ut a'an quitenk'an re chixcuybal li raylal li quixc'ul. Quirosobtesi ut quixq'ue xna'leb. Ut laj faraón li acuabej aran Egipto quixq'ue retal nak laj José cuan xna'leb ut quixxakab chi taklânc sa' xbên li tenamit ut sa' xbêneb ajcui' li cuanqueb sa' li rochoch.

¹¹Potom prišiel hlad na celý Egypt a na Kanaán a veľké súženie, a naši otcovia nachádzali potravín.

¹¹Ut quicuan jun nimla cue'ej ut jun nimla raylal sa' eb li tenamit Egipto ut Canaán. Ut eb li kaxe'tônil yucua' inc'a' chic que'xtau xtzacaêmkeb.

¹²A keď počul Jakob, že je obilie v Egypte, vyslal najprv našich otcov,

¹²Nak quirabi laj Jacob nak aran Egipto cuan nabal li trigo, quixtaklaheb li ralal aran chixc'ambaleb xtrigo.

¹³a po druhé sa dal Jozef poznať svojim bratom, a faraon sa dozvedel o rode Jozefovom.

¹³Nak que'côeb cui'chic xca' sut li ralal aran Egipto, laj José quixye reheb nak a'an laj José li rîtz'ineb. Ut sa' ajcui' li cutan a'an laj faraón quixnau nak laj José, a'an xcomoneb li ralal xc'ajoleb laj judío.

¹⁴Vtedy poslal Jozef povolať k sebe Jakoba, svojho otca, a celú svoju rodinu v sedemdesiatich piatich dušiach.

¹⁴Ut chirix a'an laj José quixtakla xc'ambal lix yucua' jo'queb ajcui' li rech'alal. Chixjunileb li rech'alal cuanqueb o'laju xcâc'âl.

¹⁵A Jakob sišiel dolu do Egypta a zomrel on i naši otcovia,

¹⁵Jo'ca'in nak côeb aran Egipto laj Jacob li kaxe'tônil yucua' ut aran quicam jo'queb ajcui' li ralal.

¹⁶a preniesli ich do Sichema a pochovali v hrobe, ktorý bol kúpil Abrahám za cenu striebra od synov Emora, otca Sichemovho.

¹⁶Lix bakeleb que'c'ame' Siquem ut que'muke' sa' li na'ajej li quixlok' laj Abraham riq'uineb li ralal xc'ajol laj Hamor.

¹⁷Ale jako sa blížil čas zasľúbenia, ktoré s prísahou dal Bôh Abrahámovi, rástol ľud a množil sa v Egypte,

¹⁷C'ajo' nak yôqueb chi q'uiânc li ralal xc'ajol laj Israel aran Egipto nak ac yô chi cuulac xk'ehil nak te'isîk sa' li tenamit a'an jo' quiyechi'îc re laj Abraham xban li Dios.

¹⁸dokiaľ nepovstal iný kráľ nad Egyptom, ktorý neznal Jozefa.

¹⁸Ut qui-oc jalan chic acuabej ut a'an inc'a' quixnau ru laj José chi moco quixnau chanru lix na'leb nak quicuan.

¹⁹Ten preľstil náš rod a tak trápil našich otcov, že museli vyhadzovať svoje nemluvňatá, aby nezostaly nažive.

¹⁹Li acuabej a'an quixsic' xyâlal chanru nak tixbânu raylal reheb li kaxe'tônil yucua'. Quixrahobtesiheb nak quixtakla xcamsinquileb li coc' têlom li te'yo'lâk re nak inc'a' chic te'tâmk li ralal xc'ajoleb.

²⁰V tom čase sa narodil Mojžiš a bol krásny Bohu, a chovali ho tri mesiace v dome jeho otca.

²⁰Sa' eb li cutan a'an quiyo'la laj Moisés. Li c'ula'al a'an raro xban li Kâcua'. Ut oxib po quiq'uiresîc xbaneb lix na' xyucua'.

²¹A keď ho vyložili, zdvihla a vzala ho dcéra faraonova a vychovala si ho sebe za syna.

²¹Abanan quicuulac xk'ehil nak quicanabâc chak sa' li nima' ut lix rabin laj faraón quixococ re, re târûk tâcolek'. Quixc'am chok' re ut quixq'uiresi jo' tz'akal re.

²²A vyučili Mojžiša všetkej múdrosti Egypťanov, a bol mocný vo svojich slovách i skutkoch.

²²Laj Moisés quixtzol rib jo' neque'xtzol ribeb laj Egipto. Ut cuan xna'leb chi âtinac ut chixbânunquil li châbil na'leb.

²³A keď mu bolo štyridsať rokov, vzišlo na jeho srdce, aby navštívil svojich bratov, synov Izraelových.

²³Nak ac xbânu li ca'c'âl chihab, qui-ala sa' xch'ôl xic chirilbaleb laj Israel li rech tenamitil.

²⁴A vidiac ktoréhosi z nich, že sa mu krivdí, zastal sa ho a pomstil toho, ktorému sa diala krivda, zabijúc Egypťana.

²⁴Nak quiril jun reheb yô chi saq'uec' xban jun aj Egipto, quixcol sa' ruk'. Quixchap laj Egipto ut quixcamsi. Chi jo'ca'in quixq'ue rêkaj li quixbânu re li rech tenamitil.

²⁵A domnieval sa, že jeho bratia rozumejú, že im Bôh skrze jeho ruku podáva záchranu. Ale oni neporozumeli.

²⁵Laj Moisés quixc'oxla nak eb li rech tenamitil te'xq'ue retal nak a'an li tâc'anjelak chiru li Dios re xcolbaleb. Abanan eb a'an inc'a' que'xq'ue retal.

²⁶Potom nasledujúceho dňa sa im ukázal, keď sa vadili, a hnal ich k pokoju a povedal: Mužovia, bratia ste, prečo si navzájom krivdíte?

²⁶Cuulajak chic laj Moisés quixtau cuib laj Israel yôqueb chi pletic. Quixk'useb re te'xcanab xch'e'bal rib. Quixye reheb: -Lâex êcomon êrib. ¿C'a'ut nak yôquex chixpletinquil êrib? chan reheb.

²⁷Ale ten, ktorý krivdil blížnemu, odsotil ho a povedal: Kto teba ustanovil za knieža alebo za sudcu nad nami?

²⁷Ut li jun li yô chi sac'oc re li jun chic quixtiquisi laj Moisés ut quixye re: -¿Ani xq'uehoc âcue chi taklânc ut chi rakoc âtin sa' kabên?

²⁸Či ma ty chceš zabiť, ako si včera zabil toho Egypťana?

²⁸¿Ma tâcuaj tinâcamsi lâin jo' nak xacamsi laj Egipto ecuêr? chan re laj Moisés.

²⁹A Mojžiš utiekol pre to slovo a stal sa pohostínom v Madiansku, kde splodil dvoch synov.

²⁹Nak quirabi li c'a'ru quixye, laj Moisés quixucuac ut quiêlelic. Cô chi cuânc sa' li na'ajej Madián li moco tz'akal xtenamit ta. Nak cuan aran, que'yo'la cuib li ralal.

³⁰A keď sa naplnilo zase štyridsať rokov, ukázal sa mu anjel Pánov na púšti vrchu Sinai v plameni ohňa, vystupujúcom z kra.

³⁰Ac xnume' chic ca'c'âl chihab roquic sa' li chaki ch'och' a'an, nak quiril jun tôn li q'uix yô xxamlel nach' riq'uin li tzûl Sinaí. Ut sa' li xam a'an quixc'utbesi rib jun li ángel chiru.

³¹A keď to videl Mojžiš, divil sa videniu a keď sa išiel podívať na to, povedal mu hlas Pánov:

³¹Ut laj Moisés c'ajo' nak quisach xch'ôl chirilbal ut quinach'oc riq'uin re târil chi us. Quirabi xyâb xcux li Kâcua' nak quixye:

³²Ja som Bôh tvojich otcov, Bôh Abrahámov, Bôh Izákov a Bôh Jakobov. A Mojžiš sa zhrozil, až sa triasol od strachu a neopovážil sa pozrieť.

³²-Lâin li Kâcua' Dios li que'xlok'oni chak lâ xe'tônil yucua'. Lâin li Dios li que'xlok'oni chak laj Abraham, laj Isaac, ut laj Jacob, chan. Ut laj Moisés nasicsot xban xxiu ut inc'a' chic quixcuy rilbal.

³³A Pán mu povedal: Sozuj svoju obuv so svojich nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je svätá zem.

³³Ut quixye li Kâcua' re: -Isi lâ xâb châcuok xban nak li na'ajej cuancat cui', a'an santil na'ajej.

³⁴Videl, áno videl som trápenie svojho ľudu, ktorý je v Egypte, a počul som ich vzdychanie a sostúpil som, aby som ich vyslobodil. A tak teraz poď, nech ťa pošlem do Egypta.

³⁴Relic chi yâl lâin yôquin chirilbal li raylal li yôqueb chixc'ulbal lin tenamit li cuanqueb Egipto. Ut yôquin ajcui' chirabinquil nak yôqueb xk'okonquil ribeb xban li raylal. Jo'can nak xinchal chixcolbaleb sa' ruk'eb laj Egipto. Abi li tinye âcue. Tatintakla Egipto, chan li Kâcua' re laj Moisés.

³⁵Toho Mojžiša, ktorého zapreli povediac: Kto teba ustanovil za knieža alebo za sudcu? práve toho poslal Bôh ako knieža a vykupiteľa prostredníctvom anjela, ktorý sa mu ukázal v kre.

³⁵Laj Moisés, a'an li que'xtz'ektâna laj Israel nak que'xye: -¿Ani xq'uehoc âcue chi taklânc ut chi rakoc âtin? chanqueb. A'an li quitaklâc chixtenk'anquileb laj Israel ut chixcolbaleb. Quitaklâc xban li Kâcua' nak li ángel quixc'utbesi rib chiru sa' li jun tôn chi q'uix yô xxamlel.

³⁶Ten ich vyviedol učiniac zázraky a divy v Egypte i na Červenom mori i na púšti, a tak to robil štyridsať rokov.

³⁶Laj Moisés, a'an li qui-isin reheb Egipto. Nabal li milagro ut li sachba ch'ôlej quixbânu aran Egipto ut sa' li Caki Palau. Chiru ca'c'âl chihab quic'amoc be chiruheb sa' li chaki ch'och'.

³⁷To je ten Mojžiš, ktorý povedal synom Izraelovým: Proroka vám vzbudí Pán, váš Bôh, zpomedzi vašich bratov, ako mňa, toho budete poslúchať.

³⁷A'an laj Moisés li quiyehoc chak re a'in reheb laj Israel: -Li Kâcua' lê Dios tixq'ue junak profeta sa' êyânk sic'bil ru xban jo' lâin. Êcomon ajcui' lâex. Chebânu chixjunil li c'a'ru tixye êre, chan.

³⁸To je ten, ktorý to bol v sbore ľudu na púšti s anjelom, ktorý mu hovoril na vrchu Sinai, i s našimi otcami, ktorý prijal živé slová, aby ich dal nám,

³⁸A'an li quicuan rochbeneb laj Israel nak que'xch'utub ribeb sa' li chaki ch'och'. Quicuan rochbeneb li kaxe'tônil yucua' ut rochben ajcui' li ángel li quiâtinac riq'uin sa' li tzûl Sinaí nak quixye re li râtin li Dios li naq'uehoc yu'am re nak a'an chic tâyehok ke lâo.

³⁹ktorého nechceli poslúchať naši otcovia, ale ho odsotili a obrátili sa svojimi srdcami do Egypta

³⁹Abanan eb li kaxe'tônil yucua' inc'a' que'raj xpâbanquil li c'a'ru quixye. Que'xtz'ektâna ban ut que'raj raj suk'îc cui'chic Egipto.

⁴⁰povediac Áronovi: Sprav nám bohov, ktorí pojdú pred nami, lebo ten Mojžiš, ktorý nás vyviedol s Egyptskej zeme, nevieme, čo sa mu stalo.

⁴⁰Que'xye re laj Aarón: -Yîb kadios re te'c'amok be chiku. Inc'a' nakanau c'a'ru xc'ul chak laj Moisés li qui-isin chak ke Egipto. ¿C'a'ru aj e nak yôko chiroybeninquil? chanqueb li kaxe'tônil yucua'.

⁴¹A spravili si v tých dňoch teľa a obetovali modle obeť a veselili sa v dielach svojich rúk.

⁴¹Jo'can nak que'xyîb riq'uin oro xjalam ûch jun li cuacax ut que'mayejac chiru. C'ajo' nak que'saho' sa' xch'ôleb chirilbal lix dioseb li que'xyîb riq'uin ruk'eb. Ut que'xbânu jun li nink'e re xlok'oninquil.

⁴²Ale Bôh sa odvrátil a vydal ich, aby slúžili nebeskému vojsku, jako je napísané v knihe prorokov: Či ste mi azda za štyridsať rokov doniesli bitné a iné obeti na púšti, dome Izraelov?

⁴²Jo'can nak li Kâcua' Dios quixcanabeb xjuneseb. Quixcanabeb chixlok'oninquil li chahim li cuan chiru choxa. Ut quitz'akloc ru li tz'îbanbil chak najter xbaneb li profeta nak que'xye: Lâex aj Israel, ¿ma quexmayejac ta bi' chak chicuu lâin nak yôquex chak chi numec' sa' li chaki ch'och' chiru ca'c'âl chihab?

⁴³A vzali ste a nosili stán Molochov a hviezdu svojho boha Remfana, podoby, ktorých ste si narobili, aby ste sa im klaňali, a preto vás presídlim ta za Babylon.

⁴³¿Ma mâcua' ta bi' lê yîbanbil dios Moloc ut Renfán quelok'oni? Lâex queyîb li jalam ûch a'in re têlok'oni. Jo'can nak texincanab re nak jalan tenamit tânumtâk sa' êbên ut texc'amek' chi najt sa' jun li na'ajej li cuan jun pac'al li tenamit Babilonia, chan li Kâcua'. (Amós 5:25-27)

⁴⁴Stán svedoctva mali naši otcovia na púšti, jako bol nariadil ten, ktorý hovoril Mojžišovi, aby ho urobil podľa vzoru, ktorý bol videl,

⁴⁴Eb li kaxe'tônil yucua' que'xyîb ajcui' chak li tabernáculo nak yôqueb chak chi numec' sa' li chaki ch'och' ut aran xocxo li chak'rab. Que'xyîb jo' li retalil li quic'ute' chiru laj Moisés xban li Dios.

⁴⁵ktorý to stán prevzali naši otcovia i vniesli s Jozuom do zeme, ktorá bola vlastníctvom pohanov, ktorých Bôh vyhnal zpred tvári našich otcov, čo tak trvalo až do dní Dávida,

⁴⁵Eb li kaxe'tônil yucua' que'xc'ul li muhebâl a'in. Ut nak laj Josué quic'amoc be chiruheb chi pletic, que'xc'am li muhebâl chirixeb. Ut que'rêchani lix ch'och'eb li mâcua'eb aj judío nak li Dios quirisi chiruheb li kaxe'tônil yucua' li xic' que'iloc reheb. Li muhebâl a'an quic'anjelac sa' eb li cutan a'an toj chalen nak quicuan laj David chok' rey.

⁴⁶ktorý našiel milosť pred Bohom a prosil, žeby smel najsť príbytok Bohu Jakobovmu.

⁴⁶Laj David quixbânu li c'a'ru quiraj li Dios, ut li Dios quisaho' xch'ôl riq'uin. Quixtz'âma chiru li Dios nak tixyîb li templo bar te'xlok'oni cui' li Dios li quixlok'oni laj Jacob.

⁴⁷A Šalamún mu vystavil dom.

⁴⁷Abanan mâcua' laj David quiyîban re li templo. Laj Salomón, a'an li quiyîban re.

⁴⁸Ale Najvyšší nebýva v chrámoch, učinených rukou, jako hovorí prorok:

⁴⁸Quixyîb li templo usta li nimajcual Dios inc'a' nacuan sa' junak cab yîbanbil xban cuînk jo' quixye chak li profeta Isaías nak quixye chi jo'ca'in:

⁴⁹Nebo mi je trónom a zem podnožou mojim nohám; akýže mi vystavíte dom? hovorí Pán. Alebo kde jaké je miesto môjho odpočinku?

⁴⁹Li choxa, a'an li na'ajej li ninc'ojla cui' ut li ruchich'och', a'an xna'aj li cuok. ¿C'a'ru chi ochochil târûk têyîb chok' cue? Ut, ¿bar cuan lin na'aj li tinhilânk cui'?

⁵⁰Či toho všetkého neučinila moja ruka?

⁵⁰¿Ma mâcua' ta bi' lâin xinyîban re chixjunil li c'a'ru cuan? chan li Kâcua'. (Isa. 66:1-2)

⁵¹Tvrdošijní a neobrezaného srdca aj uší, vy sa vždycky protivíte Svätému Duchu, jako vaši otcovia, tak aj vy.

⁵¹Lâex inc'a' nequetau xyâlal. K'axal cau êch'ôl. Chanchanex li inc'a' neque'pâban re li Dios. Junelic nequek'etk'eti êrib chiru li Santil Musik'ej jo' que'xbânu lê xe'tônil yucua'.

⁵²Ktoréhože z prorokov neprenasledovali vaši otcovia? A pobili tých, ktorí predzvestovali o príchode toho Spravedlivého, ktorého ste sa vy teraz stali zradcami a vrahmi,

⁵²¿Ma cuan ta bi' junak profeta inc'a' quirahobtesîc xbaneb lê xe'tônil yucua'? ¿Ma inc'a' ta bi' que'xcamsiheb li que'ch'oloban chak resil lix c'ulunic li jun li Tîc Xch'ôl, li quek'axtesi lâex chi camsîc?

⁵³ktorí ste vzali zákon na nariadenia anjelov a nezachovali ste.

⁵³Lâex quec'ul li chak'rab li quixq'ue êre li ángel, abanan inc'a' nequebânu li c'a'ru naxye, chan laj Esteban.

⁵⁴A keď to počuli, bolo im, ako by ich bodnul do srdca, a zúriac v hneve škrípali zubami na neho.

⁵⁴Nak que'rabi li c'a'ru yô chixyebal laj Esteban, c'ajo' nak que'josk'o'. Que'xc'uxuxi li ruch re xbaneb xjosk'il.

⁵⁵A on súc plný Svätého Ducha uprel zrak do neba a videl slávu Božiu a Ježiša stáť po pravici Božej

⁵⁵Ut laj Esteban nujenak chi Santil Musik'ej. Qui-iloc sa' choxa ut quiril lix nimajcual lok'al li Dios ut quiril li Jesús sa' xnim uk' li Dios.

⁵⁶a povedal: Hľa, vidím nebesia otvorené a Syna človeka stáť po pravici Božej!

⁵⁶Quixye: -Ilomak. Teto li choxa nak nacuil ut li C'ajolbej cuan chi xnim uk' li Dios, chan.

⁵⁷A oni skríkli velikým hlasom, zapchali si uši a jednomyseľne sa vrhli na neho

⁵⁷Ut eb li tenamit xic' que'rabi li quixye ut que'xtz'ap lix xiqueb ut que'xjap reheb chi cau xban xjosk'ileb ut jun xiquiqueb sa' xbên nak que'xchap.

⁵⁸a vyženúc ho von z mesta kameňovali. A svedkovia si složili svoje rúcha k nohám mládenca, ktorý sa volal Saul.

⁵⁸Que'risi laj Esteban sa' li tenamit. Ut eb li oqueb re chi cutuc re chi pec, que'xcanab li rak'eb chi rok jun li sâj cuînk aj Saulo xc'aba'.

⁵⁹A kameňovali Štefana, ktorý volal na Pána a hovoril: Pane Ježišu, prijmi môjho ducha!

⁵⁹Nak yôqueb chixcutbal chi pec, laj Esteban yô chi tijoc ut quixye: -At Kâcua' Jesús, c'ul lin musik'.-Quixcuik'ib rib, quixjap re chi cau ut quixye: -At Kâcua', mâq'ue li mâc a'in sa' xbêneb.- Ut nak quixye a'an, quicam.

⁶⁰A skloniac kolená skríkol velikým hlasom: Pane, nepočítaj im tohoto hriechu! A keď to povedal, usnul.

⁶⁰Quixcuik'ib rib, quixjap re chi cau ut quixye: -At Kâcua', mâq'ue li mâc a'in sa' xbêneb.- Ut nak quixye a'an, quicam.

⁶¹A Saul súhlasil s jeho zabitím.