¹A ja som stál v prvom roku Méda Dária, aby som ho posilňoval a bol mu na pomoc.

¹Saß xbên li chihab nak laj Darío cuan chokß xreyeb laj Medo, lâin quintaklâc chixtenkßanquil aßan. Lâin quinqßuehoc re lix cacuilal ut lix cuanquil.

²A teraz ti oznámim pravdu. Hľa, ešte traja kráľovia budú stáť Perzii, a štvrtý nadobudne veľkého bohatstva, viac od nich od všetkých. A keď zmocneje vo svojom bohatstve, zobudí všetko proti gréckemu kráľovstvu.

²Ut anakcuan lâin ajcuiß tinyehok âcue lix yâlal li tâcßulmânk. Teßcuânk oxib lix reyeb laj Persia ut lix câ reyeb, aßan kßaxal nabal xbiomal tâcuânk chiruheb li oxib li teßcuânk. Tixcacuubresi rib riqßuin lix biomal ut tâoc chi pletic riqßuin li tenamit Grecia.

³A povstane hrdinský kráľ a bude panovať nad veľkým panstvom a bude robiť po svojej vôli.

³Ut aran Grecia tâcuânk jun li rey kßaxal cau rib. Aßan tâtaklânk riqßuin xnimal lix cuanquil ut tixbânu li cßaßru naraj.

⁴A vtedy, keď už bude stáť, bude skrúšené jeho kráľovstvo a bude rozdelené vo štyri nebeské vetry, ale nie medzi jeho potomstvo, ani to už nebude panstvo jaké bolo jeho panstvo, nad ktorým panoval, lebo jeho kráľovstvo bude vykorenené a dostane sa iným, mimo nich.

⁴Abanan nak ac xakxôk chic chi tzßakal lix cuanquilal, tâsachekß lix cuanquil ut lix tenamit câhib jachal tâêlk. Ut incßaß teßoc chokß rey li ralal xcßajol chi moco teßcuânk xcuanquil joß xcuanquil aßan xban nak tâsachekß lix cuanquil ut jalaneb chic teßêchanînk re.

⁵A zmocneje kráľ na juhu, a jedno z jeho kniežat, a bude mocnejšie nad neho a bude panovať, a jeho panstvo bude veľkým panstvom.

⁵Ut li rey li cuan saß li sur (Egipto), aßan kßaxal nimâk xcuanquil. Abanan jun reheb li nequeßcßanjelac chiru tânimânk xcuanquil ut aßan chic li kßaxal nimâk xcuanquil chiru aßan.

⁶Ale po niekoľkých rokoch sa spolčia, a dcéra kráľa juhu prijde ku kráľovi severa, aby učinila mier. Ale nezadrží v sebe sily ramena, ani neobstojí on ani jeho ramä, lež bude vydaná ona i tí, ktorí ju dovedú, i ten, ktorý ju splodil, ako i ten, ktorý ju posilňoval v tých časoch.

⁶Nak acak xnumeß cuib oxib chihab teßxbânu jun li contrato. Lix rabin li rey li cuan saß li sur tâsumlâk riqßuin li rey li cuan saß li norte (Siria) yal re nak teßxcßam rib saß usilal li cuib chi tenamit. Abanan incßaß najt teßcuânk saß usilal. Li rey li cuan saß li norte tixkßet li contrato ut incßaß târabi râtin li rixakil xban nak li ixakilbej mâcßaßak xcuanquil chiru. Joßcan nak tâcamsîk li ixakilbej rochben lix yum ut rochbeneb ajcuiß li quixcßameb chirix nak cô aran saß li norte, ut tâcamsîk ajcuiß lix bêlom.

⁷No, potom povstane muž z mládnika jej koreňov na jeho mieste a prijde k vojsku a vojde do pevnosti kráľa severa a bude konať proti nim a zmocní sa ich.

⁷Abanan jun reheb li rechßalal li ixakilbej tâcuânk xcuanquil. Aßan tixcßameb chak lix soldado re teßpletik riqßuin li rey li cuan saß li norte. Teßoc saß li tenamit ut teßnumtâk saß xbêneb.

⁸Áno, aj ich bohov s ich kniežatami, s ich vzácnymi nádobami, zo striebra a zo zlata, zavedie do zajatia do Egypta a on bude stáť nejaké roky dlhšie od kráľa severa

⁸Ut teßxcßam saß li sur chixjunil li cuan saß li norte. Teßcßamekß lix dioseb li yîbanbil riqßuin chßîchß ut teßcßamekß ajcuiß li cßaßak chic re ru yîbanbil riqßuin oro ut plata. Ut li cuanqueb saß li norte teßcuânk rubel xcuanquil laj Egipto chiru nabal chihab.

⁹a prijde do kráľovstva kráľa juhu, ale sa navráti do svojej zeme.

⁹Nak acak xnumeß cuib oxib chihab, li cuanqueb saß li norte teßxic saß li sur ut teßxyal numtâc saß xbêneb, abanan incßaß teßrûk. Teßsukßîk cuißchic saß lix tenamiteb.

¹⁰No, jeho synovia sa dajú do vojny a shromaždia množstvo veľkých vojsk, ktoré prijde a zaplaví zem ako povodeň a prejde, a zase sa dajú do vojny, a prederú sa až k jeho pevnosti.

¹⁰Abanan eb li ralal xcßajol lix reyeb li cuanqueb saß li norte, kßaxal cuißchic teßjoskßok ut teßxtiquib xcauresinquil ribeb re pletic. Teßxchßutub nabaleb lix soldado ut teßxic cuißchic chi pletic. Chanchanakeb jun li nimaß nak teßoc ut tâcuânk cuißchic jun nimla plêt nak teßxyal numtâc saß xbêneb li cuanqueb saß li sur.

¹¹Na to sa rozhorčí kráľ juhu a vyjde a bude s ním bojovať, s kráľom severa, a postaví veľké množstvo, a to množstvo bude dané do jeho ruky.

¹¹Cßajoß nak tâjoskßok li rey li cuan saß li sur. Aßan tâêlk chak saß lix naßaj ut tâpletik riqßuineb li cuanqueb saß li norte. Ut chixjunileb li qßuila okßob chi soldado re li norte teßtßanekß saß rukßeb li cuanqueb saß li sur.

¹²A pojme množstvo, ale jeho srdce sa povýši, a tak síce porazí desaťtisíce, ale nebude dosť mocný,

¹²Ut kßaxal cuißchic tixnimobresi rib li rey li cuan saß li sur nak tânumtâk saß xbêneb li cuanqueb saß li norte xban nak târêchaniheb. Ut tixqßueheb nabal chi camsîc. Abanan incßaß chic najt tâcuânk saß lix cuanquil.

¹³lebo zase postaví kráľ severa veľké množstvo, väčšie ako bolo to prvé, a ku koncu časov a rokov prijde s veľkým vojskom a s veľkým imaním.

¹³Mokon chic li rey li cuan saß li norte tixchßutubeb ut tixcauresiheb lix soldado ut kßaxal cuißchic nabal chiru li queßpletic junxil. Nak tâcuulak xkßehil tâxic cuißchic saß li sur riqßuin lix qßuila soldado ut cuânk lix châbil cßanjelebâl re pletic.

¹⁴V tých časoch povstanú mnohí proti kráľovi juhu, a synovia násilníkov z tvojho ľudu sa pozdvihnú, aby postavili videnie, a padnú.

¹⁴Ut nabaleb li tenamit teßxjunaji ribeb riqßuineb li cuanqueb saß li norte re nak teßnumtâk saß xbêneb li cuanqueb saß li sur. Ut cuânkeb ajcuiß li cuînk li incßaß useb xnaßleb saß xyânkeb laj Israel. Eb aßan teßxjunaji ribeb riqßuineb li cuanqueb saß li norte joß quicßutbesîc châcuu saß li visión. Abanan eb aßan incßaß ajcuiß teßxcuy saß rukßeb li cuanqueb saß li sur.

¹⁵Potom prijde kráľ severa a nasype val a zaujme opevnené mesto, a neobstoja pomocné ramená juhu ani jeho vybraný ľud ani nebude sily obstáť.

¹⁵Tojoßnak li rey li cuan saß li norte tixchap jun li tenamit cau rib chi pletic ut tixsut saß tzßac re xrambaleb. Ut incßaß chic teßxcuy pletic li soldado re li sur, usta kßaxal cauhak ribeb.

¹⁶A ten, ktorý prijde proti nemu, bude robiť podľa svojej vôle, a nebude nikoho, kto by obstál pred ním. A postaví sa i v Krásnej zemi, a zkaza bude v jeho ruke,

¹⁶Ut li rey li cuan saß li norte tixbânu li cßaßru naraj riqßuineb. Ut tâcanâk saß li châbil naßajej yechißinbil reheb laj Israel ut chixjunil tâcanâk saß rukß aßan ut mâ ani târûk tâcolok reheb.

¹⁷a obráti svoju tvár, aby prišiel s mocou celého svojho kráľovstva, a úprimní s ním, a bude konať. A dá mu dcéru žien, aby to zkazila; ale ona neobstojí ani nebude za neho.

¹⁷Ut li rey li cuan saß li norte tixtiquib xcßûbanquil chanru nak tixchapeb li cuanqueb saß li sur. Joßcan nak tixbânu jun li contrato riqßuineb re tânumtâk saß xbêneb. Ut tixsumub jun lix rabin riqßuin li rey li cuan saß li sur, abanan incßaß us tâêlk chiru li tixcßoxla xbânunquil xban nak lix rabin incßaß tâoquênk chirix lix yucuaß.

¹⁸Tu zase obráti svoju tvár k ostrovom a zaujme mnohé z nich; ale knieža urobí prietrž jeho hanobeniu a nad to jeho pohanu obráti na neho.

¹⁸Mokon chic li rey li cuan saß li norte tixyal xkße chi numtâc saß xbêneb li tenamit cuanqueb chire li nimla palau ut târêchani nabal. Abanan jun cuînk nim xcuanquil tixcuy pletic riqßuin ut tixcut xxutân li rey li cuan saß li norte nak tânumtâk saß xbêneb.

¹⁹Potom obráti svoju tvár k pevnostiam svojej zeme a klesne a padne ani sa nenajde viacej.

¹⁹Ut li rey li cuan saß li norte tâêlelik chiru ut yôk raj chi sukßîc saß lix tenamit. Abanan tâcuânk xchßaßajquilal saß be ut incßaß tâcuulak.

²⁰A na jeho mieste povstane taký, ktorý pošle vyberajúceho dane v sláve kráľovstva, ale bude skrúšený v niekoľkých dňoch, a to nie v hneve ani nie v boji.

²⁰Ut li jun li tâoc chokß rêkaj tixtaklaheb laj titzßol toj saß lix tenamiteb laj Israel re nak tâbiomokß. Ut incßaß najt tâcuânk saß xcuanquil xban nak tâcamsîk abanan moco saß plêt ta tâcamsîk.

²¹A zase na jeho mieste povstane opovržený človek, na ktorého nedajú slávy kráľovstva, ale prijde v pokoji a zmocní sa kráľovstva úlisnosťou.

²¹Li jun chic li tâoc chokß rey, aßan jun cuînk kßaxal yibru xnaßleb ut mâcuaß xcomoneb li nequeßoc chokß rey. Aßan tâoc chokß rey xban nak tixbalakßiheb li tenamit ut tixmuk chiruheb li cßaßru cuan saß xcßaßux.

²²A ramená záplavy budú odplavené sťa povodňou zpred jeho tvári, a budú skrúšení, áno i knieža smluvy.

²²Li ani teßxyal numtâc saß xbên, teßsachekß. Chanchan tâchâlk butß saß xbêneb nak tixsacheb. Li cuînk aßan tixsach ru li jun li quibânun re li contrato riqßuin.

²³Lebo od toho času, jako sa spolčia s ním, bude robiť falošne a prijde hore a zmocní sa kráľovstva s malým počtom ľudu.

²³Nak acak xeßxbânu li contrato riqßuin, tixbalakßiheb. Kßaxal cuißchic tânimânk xcuanquil usta moco nim ta lix tenamit.

²⁴V bezpečnosti vnikne i do najtučnejších miest krajiny a bude robiť to, čoho nerobili jeho otcovia ani otcovia jeho otcov; lúpež a korisť a imanie im bude rozhadzovať, i na opevnené mestá bude vymýšľať svoje výmysly, a to do času.

²⁴Chi mâcßaß saß xchßôleb li tenamit li cuanqueb saß xyâlal, li cuînk aßan tâoc saß eb li châbil naßajej. Ut tixbânu li mâ jun sut queßxbânu lix xeßtônil yucuaß saß eb li tenamit aßan. Tixchap lix biomal ut tixjeqßui saß xyânkeb li nequeßtâken re. Us tâêlk nak tixchap li nînki tenamit abanan incßaß najt tâcuânk saß cuanquil.

²⁵A zobudí svoju silu a svoje srdce proti kráľovi juhu s veľkým vojskom. A kráľ juhu sa pustí do boja s náramne veľkým a mocným vojskom; ale neobstojí, lebo vymyslia proti nemu výmysly.

²⁵Târecßa nak cauhak chic rib ut nimak chic xcuanquil li rey li cuan saß li norte. Tâxic chi pletic riqßuineb li cuanqueb saß li sur. Usta kßaxal nabaleb li soldado li cuanqueb saß li sur, abanan incßaß ajcuiß teßxcuy pletic xban nak cuanqueb saß li sur li teßxbalakßi lix reyeb ut teßxcßayi lix tenamiteb reheb li cuanqueb saß li norte.

²⁶A tí, ktorí jedia jeho kráľovský pokrm, ho skrúšia, a jeho vojsko zaplaví zem, a padnú pobití mnohí.

²⁶Aßaneb ajcuiß li nequeßcuaßac saß mêx rochben li rey li teßcßûbânk re chanru nak teßxsach ru lix cuanquil. Nabaleb lix soldado teßcamsîk ut nabaleb teßêlelik.

²⁷Srdce obidvoch tých kráľov bude myslieť urobiť zlé, a za jedným a tým istým stolom budú hovoriť lož, ale sa nepodarí, lebo koniec bude ešte odložený na určený čas.

²⁷Li cuib chi rey teßcßojlâk chi cuaßac saß jun li mêx, abanan junes raylal teßxcßoxla xbânunquil chi ribileb rib. Junes ticßtiß teßxye chi ribileb rib. Ut mâ jun reheb târûk tixbânu li cßaßru tixcßoxla xbânunquil xban nak toj mâjiß nacuulac xkßehil.

²⁸A navráti sa do svojej zeme s veľkým imaním, a jeho srdce bude proti svätej smluve, a vykoná a navráti sa do svojej zeme.

²⁸Ut li rey li cuan saß li norte tâsukßîk cuißchic saß lix tenamit ut tixcßam nabal li biomal riqßuin li tixmakß chiruheb li cuanqueb saß li sur. Ut xicß târil li contrato li quixbânu li Dios riqßuineb laj Israel. Ut tixbânu li joß qßuial târaj aßan nak yôk chi sukßîc saß xtenamit.

²⁹Potom na určený čas sa vráti a prijde na juh, ale to posledné už nebude jako to prvé.

²⁹Nak tâcuulak xkßehil li ac yebil, tâxic cuißchic saß li sur chi pletic. Abanan saß li plêt aßan incßaß us tâêlk.

³⁰Lebo priplujú na neho kittejské lode, a ochabne a navráti sa a bude sa zlostiť na svätú smluvu a bude konať. A navráti sa a bude pozorovať na tých, ktorí opustili svätú smluvu.

³⁰Moco joß ta nak queßpletic xbên cua xban nak nabaleb li soldado teßchâlk Quitim saß li nînki jucub re pletic ut teßxram xbeheb chiruheb. Ut mâcßajoß nak teßxucuak ut teßsukßîk cuißchic saß lix tenamiteb. Ut li rey kßaxal cuißchic xicß târileb laj Israel lix tenamit li Dios. Cuanqueb laj Israel teßxtzßektâna li santil contrato ut teßkßaxônk saß xyânkeb li cuanqueb saß li norte. Ut aßanakeb chic teßqßuehok xnaßleb li rey re xbânunquil li incßaß us.

³¹A budú stáť z jeho strany ramená a poškvrnia svätyňu, pevnosť, a odstránia ustavičnú obeť a dajú na to miesto pustošiacu ohavnosť.

³¹Ut eb li soldado teßxmux ru lix Templo li Dios joß ajcuiß li tzßac li sutsu cuiß. Ut tâqßuehekß aran saß li templo li kßaxal xiu xiu rilbal. Ut incßaß chic teßrûk teßmayejak saß li templo rajlal cutan lix tenamit li Dios.

³²A tých, ktorí sa bezbožne chovajú voči smluve, zvedie k pokrytstvu lichoteniami. No, ľudia znajúci svojho Boha, sa zmocnia a vykonajú hrdinstvo.

³²Ut li rey li cuan saß li norte tixbalakßiheb laj Israel li ac queßxtzßektâna li santil contrato ut eb aßan teßoquênk chirix. Abanan li tzßakal xtenamit li Dios teßxcacuubresi ribeb chixcolbal ribeb chiru li rey.

³³A rozumní z ľudu dajú rozumieť mnohým, ale budú klesať od meča a od plameňa, v zajatí a v zboji určené dni.

³³Eb li cuanqueb xnaßleb saß xyânkeb laj Israel teßxchßolob lix yâlal chiruheb nabal. Abanan cuan teßcamsîk riqßuin chßîchß, cuan teßcßatekß, cuan teßelkßâk cßaßru reheb, ut cuan teßchapekß ut teßcßamekß saß jalan naßajej. Abanan incßaß najt teßrahobtesîk.

³⁴A keď budú klesať, dostane sa im nejaká malá pomoc, a pripoja sa k nim mnohí v úlisnosti.

³⁴Nak yôkeb chixcßulbal li raylal, cuan junjûnk teßtenkßânk reheb ut cuânkeb ajcuiß nabal li teßxjunaji rib riqßuineb re xtenkßanquileb chi pletic yal xban nak cuan cßaßru teßraj teßrêchani.

³⁵A niektorí z tých rozumných klesnú prečistiť medzi nimi sťa ohňom, očistiť ich a zbieliť až do konečného času, lebo to tak potrvá ešte až do určeného času.

³⁵Ut cuanqueb ajcuiß saß xyânkeb li nequeßqßuehoc naßleb saß li tenamit teßcamsîk. Tâcßulmânk chi joßcan yal re xtenkßanquileb li jun chßol chic ut re ajcuiß nak tâcßutûnk li ani tzßakal tîc xchßôl saß xyânkeb re nak tzßakalakeb re ru nak tâcuulak xkßehil nak târakekß li raylal li yôqueb chixcßulbal joß yebil chak xban li Dios.

³⁶A rečený kráľ bude robiť podľa svojej vôle a bude sa povyšovať a zvelebovať nad každého boha, i proti silnému Bohu bohov bude hovoriť podivné veci, a šťastne sa mu bude vodiť, dokiaľ sa nedovŕši zúrivý hnev, lebo to, čo je určené, sa vykoná.

³⁶Li rey li cuan saß li norte tixbânu li cßaßru târaj. Tixnimobresi rib ut tixye nak aßan kßaxal nim xcuanquil chiru yalak cßaßru chi diosil. Ut tixye ajcuiß nak aßan kßaxal nim xcuanquil chiru li tzßakal Dios. Ut chixjunil us tâêlk chiru toj tâcuulak xkßehil nak li Dios tixqßue chixtojbal rix lix mâc xban nak ac chßolchßo nak joßcan tâcßulmânk.

³⁷Nebude dbať o bohov svojich otcov ani o pôvab žien ani o niktorého boha nebude dbať, lebo sa bude zvelebovať nad to nado všetko.

³⁷Li rey li cuan saß li norte tixtzßektânaheb lix dioseb lix xeßtônil yucuaß ut tixtzßektâna ajcuiß li dios li nequeßxlokßoni li ixk. Mâ jun li dios tixqßue xcuanquil xban nak tixcßoxla nak caßaj cuiß aßan li kßaxal nim xcuanquil saß xbêneb chixjunileb.

³⁸Ale na to miesto bude ctiť boha pevnosti, a boha, ktorého neznali jeho otcovia, bude ctiť zlatom a striebrom, drahými kameňmi a inými drahocennosťami.

³⁸Aßan tixlokßoni jun li jalanil dios li mâ jun cua queßxlokßoni lix xeßtônil yucuaß xban nak aßan tixcßoxla nak li dios aßan tâqßuehok xmetzßêuheb saß li plêt. Tixmayeja chiru li dios aßan li oro, li plata, li tertôquil pec ut li cßaßak chic re ru terto xtzßak.

³⁹A narobí hradieb pevností s cudzím bohom. Toho, kto ho uzná, obdarí veľkou slávou, a takým dá, aby panovali nad mnohými, a za odmenu im rozdelí zem.

³⁹Ut eb li nequeßxlokßoni li jalanil dios aßan, aßaneb li teßxakabâk xban li rey re nak teßxcol rix lix naßaj ut tixqßue xlokßaleb li nequeßxcanab rib rubel xcuanquil. Tixqßueheb xcuanquil ut tixjeqßui li chßochß reheb chokß xkßajcâmunquileb.

⁴⁰A v tom čase, keď tomu bude mať byť koniec, podŕga sa s ním kráľ juhu. A kráľ severa prijde na neho jako víchrica s vozmi a s jazdcami a s mnohými loďami a prijde do zemí, zaplaví a prejde.

⁴⁰Nak acak cuulac re rosoßjic lix cuanquil li rey li cuan saß li norte, li rey li cuan saß li sur tâxic chi pletic riqßuin. Chanchan xmetzßêu li câk-sut-ikß nak eb li soldado li teßchâlk saß li norte teßoc chi pletic. Riqßuin xnimal xcuanquileb teßpletik riqßuin lix cacuây ut lix carruaje ut lix jucub. Chanchan li butß nak naxhel rib saß li chßochß nak teßnumtâk saß xbêneb nabal chi tenamit.

⁴¹Potom prijde do Krásnej zeme, a mnohé zeme klesnú, ale títo uniknú z jeho ruky: Edom a Moáb a prvotina synov Ammonových.

⁴¹Nak yôkeb chi xic saß li sur, li soldado li teßchâlk saß li norte teßoc saß nabal chi tenamit chi pletic. Ut teßoc aran Israel saß li naßajej yechißinbil reheb lix tenamit li Dios. Ut teßxcamsi nabaleb laj Israel. Abanan eb li tenamit Edom ut Moab ut lix qßuialeb li ralal xcßajol laj Amón teßxcol ribeb chiruheb.

⁴²A vystrie svoju ruku na zeme, a Egyptská zem neunikne.

⁴²Nabaleb chic li tenamit teßoc cuiß chi pletic ut incßaß teßxcuy xcolbaleb rib chiruheb li soldado li teßchâlk saß li norte. Ut chi moco eb laj Egipto târûk teßxcol rib chiruheb.

⁴³A bude vládnuť nad pokladmi zlata a striebra a nad všetkými drahocennosťami Egypta. A budú ho sledovať Lýbovia i Ethiopi.

⁴³Ut eb li soldado li teßchâlk saß li norte teßxmakß chixjunil lix biomaleb laj Egipto, joß lix oro ut lix plata ut li cßaßak chic re ru terto xtzßak. Ut teßnumtâk ajcuiß saß xbêneb li tenamit Libia ut Etiopía.

⁴⁴Ale ho predesia zvesti od východu a od severa, preto vyjde vo veľkom vzteku, aby zahladil a zničil mnohých.

⁴⁴Ut chirix aßan tâcuulak esil riqßuin li rey li cuan saß li norte. Li esil aßan tâchâlk chak saß li este ut saß li norte. Nak târabi cßajoß nak tâoc xcßaßux xban. Ut cßajoß nak tâchâlk xjoskßil ut tâxic chixcamsinquil nabal li tenamit ut chixsachbaleb ru.Tixyîb lix muhebâl saß xyânkeb li cuib chi palau nachß riqßuin li tzûl bar cuan cuiß lix Templo li Kâcuaß. Ut tâcuulak xkßehil nak tâosokß li rey. Ut aran tâcâmk ut mâ ani chic tâtenkßânk re.

⁴⁵A postaví stány svojho paláca medzi morami a medzi vrchom krásy svätosti. Potom prijde k svojmu koncu, a nebude mať spomocníka.

⁴⁵Tixyîb lix muhebâl saß xyânkeb li cuib chi palau nachß riqßuin li tzûl bar cuan cuiß lix Templo li Kâcuaß. Ut tâcuulak xkßehil nak tâosokß li rey. Ut aran tâcâmk ut mâ ani chic tâtenkßânk re.