¹Ľúbilo sa Dáriovi ustanoviť nad kráľovstvom sto dvadsať satrapov, aby boli po celom kráľovstve.

¹Qui-ala saß xchßôl li rey Darío xxakabanquil jun ciento riqßuin jun may chi cuînk re tixqßue xcuanquileb chi taklânc saß chixjunil li naßajej.

²A nad nimi postavil tri kniežatá, z ktorých jedným bol Daniel, ktorým tí satrapovia dávali počet, aby sa kráľovi nediala škoda.

²Ut quixxakabeb oxibeb chic li cuînk re nak eb aßan teßtaklânk saß xbêneb li jun ciento riqßuin junmay chi cuînk li ac quixxakabeb. Laj Daniel aßan jun saß xyânkeb li oxib li queßxakabâc re nak teßril ma tzßakal re ru lix cßanjeleb li jun ciento riqßuin junmay ut re ajcuiß nak teßril chi us li cßaßru cuan re li rey.

³Vtedy prevyšoval tento Daniel tie kniežatá i satrapov, pretože bol v ňom veľký duch, a kráľ zamýšľal ustanoviť ho nad celým kráľovstvom.

³Laj Daniel kßaxal cuißchic us quixbânu chiruheb li cuib chic chi gobernador joßqueb ajcuiß chixjunileb li nequeßtaklan xban nak kßaxal cuißchic châbil xnaßleb chiruheb chixjunileb. Joßcan nak li rey quixcßoxla xqßuebal laj Daniel chi taklânc saß xbêneb chixjunileb li tenamit.

⁴Vtedy sa snažily kniežatá a satrapovia najsť nejakú príčinu proti Danielovi so strany kráľovstva; ale nemohli najsť nijakej príčiny ani vady, pretože bol verný, a nenašiel sa pri ňom nijaký omyl ani vada.

⁴Ut eb li gobernador ut eb li nequeßtaklan saß li tenamit, queßoc chixcakalinquil laj Daniel. Queßoc chixsicßbal chanru nak tâpaltok re nak târûk teßjitok chirix chiru li rey. Abanan incßaß queßxtau chanru nak teßjitok chirix xban nak laj Daniel tîc xchßôl ut mâcßaß xmâc, chi moco quixbalakßiheb li tenamit.

⁵Vtedy povedali tí mužovia: Nenajdeme nijakej príčiny proti tomuto Danielovi, krome ak by sme našli proti nemu niečo dotyčne zákona jeho Boha.

⁵Tojoßnak eb li cuînk aßan queßxye: —Mâcßaß târûk tojitok cuiß chirix laj Daniel cui incßaß takabânu saß xcßabaß lix pâbanquil xchakßrab lix Dios, chanqueb.

⁶Vtedy sa ruchom shromaždily tie kniežatá i tí satrapovia ku kráľovi a takto mu vraveli: Kráľu Dárie, ži na veky!

⁶Ut eb li gobernador joßqueb ajcuiß li nequeßtaklan saß xbêneb li tenamit queßxchßutub ribeb chiru li rey ut queßxye re: —At rey Darío, chicuânk taxak lâ yußam chi junelic.

⁷Uradily sa všetky kniežatá kráľovstva, vojvodovia, satrapovia, radcovia a náčelníci, aby kráľ ustanovil ustanovenie a vydal pevnú zápoveď tak, aby každý, kto by za tridsať dní žiadal nejakú žiadosť od ktoréhokoľvek boha alebo človeka krome od teba, kráľu, bol uvrhnutý do jamy ľvov.

⁷Chikajunilo lâo li gobernador ut eb li capitán, eb li comisionado ut eb li nînk xcuanquileb, xkacßûb ru chi kibil kib nak lâat tâqßue jun li chakßrab ut tâxakab xcuanquil. Tâchakßrabiheb li tenamit nak chiru li lajêb xcaßcßâl cutan li tâchâlk mâ ani naru tâtzßâmânk chiru lix Dios chi moco chiru junak cuînk. Caßaj cuiß châcuu lâat târûk teßtzßâmânk. Ut cui cuan junak naxkßet lâ chakßrab, li jun aßan tâcutekß saß xyânkeb li cakcoj.

⁸A tak teraz, ó, kráľu, ustanov zápoveď a napíš písmo, ktoré by nemohlo byť zmenené podľa zákona Médov a Peržanov, ktorý sa nemení.

⁸Tâqßue li chakßrab aßin ut tâtzßîba lâ cßabaß chiru re nak tâxakabâk xcuanquil ut mâ ani târûk tâjalok ru. Aßanak lix chakßrabeb laj Medo ut eb laj Persia ut mâ ani târûk tâsachok re xcuanquil, chanqueb re li rey.

⁹Preto kráľ Dárius napísal písmo a vydal zápoveď.

⁹Joßcan nak li rey Darío quixqßue li chakßrab ut quixtzßîba lix cßabaß chiru.

¹⁰A Daniel, keď sa dozvedel, že bolo napísané také písmo, odišiel hore do svojho domu (a obloky mu boly otvorené hore na jeho izbe proti Jeruzalemu), a trikrát za deň kľakol na svoje kolená a modlil sa a chváliac ďakoval pred svojím Bohom, preto, že to tak robieval i predtýmto.

¹⁰Nak quixnau nak li rey quixqßue li chakßrab aßan, laj Daniel cô saß rochoch. Ut quixcanab chi teto lix ventanil lix cuaribâl li cuan saß xjayal li tenamit Jerusalén. Joß cßaynak xbânunquil laj Daniel, quixcuikßib rib aran ut oxib sut chiru li cutan quitijoc ut quibantioxin chiru li Kâcuaß lix Dios joß naxbânu rajlal.

¹¹Vtedy sa náhle s hrmotom shromaždili tí mužovia a našli Daniela prosiť a pokorne sa modliť pred jeho Bohom.

¹¹Ut eb li xicß nequeßiloc re laj Daniel queßxchßutub ribeb chiru lix ventana ut queßril nak laj Daniel yô chi tijoc ut yô chi tzßâmânc chiru lix Dios.

¹²Vtedy sa priblížili a hovorili pred kráľom o zápovedi kráľovej: Či si nenapísal zápovedi, aby každý človek, ktorý by za tridsať dní prosil niečo od ktoréhokoľvek boha alebo človeka krome od teba, kráľu, bol uvrhnutý do jamy ľvov? Na to odpovedal kráľ a riekol: To slovo stojí pevne podľa zákona Médov a Peržanov, ktorý sa nemení.

¹²Ut queßcôeb saß junpât riqßuin li rey ut queßâtinac riqßuin chirix li chakßrab li quixqßue ut queßxye re: —¿Ma incßaß ta biß xaqßue li chakßrab nak chiru lajêb xcaßcßâl cutan mâ ani tâtzßâmânk chiru lix Dios, malaj ut chiru junak cuînk cui mâcuaß âcuiqßuin lâat, at rey? ¿Ma incßaß ta biß caye nak li ani tâtzßâmânk chiru lix Dios, li jun aßan tâcutekß saß xnaßajeb li cakcoj? chanqueb. Quichakßoc li rey ut quixye: —Yâl nak joßcan. Aßan lix chakßrabeb laj Medo ut eb laj Persia ut mâ ani naru tâjalok re aßan, chan.

¹³Vtedy odpovedali a riekli pred kráľom: Daniel, ktorý je zo synov judského zajatia, nedbá na tvoje slovo, ó, kráľu, ani na tvoju zápoveď, ktorú si napísal, ale trikrát za deň prosí svoju prosbu od svojho Boha.

¹³Ut queßxye re li rey: —Laj Daniel li ralal xcßajoleb laj judío li queßchapeß ut queßcßameß chak arin, aßan incßaß naxqßue âcuanquil, at rey, chi moco naxpâb li chakßrab li xaqßue. Oxib sut chiru li cutan natzßâman chiru lix Dios, chanqueb.

¹⁴Vtedy sa kráľ, keď počul to slovo, veľmi zarmútil a obrátil na Daniela svoje srdce, aby ho vyslobodil a usiloval sa až do západu slnca, aby ho vytrhol.

¹⁴Cßajoß nak quirahoß xchßôl li rey nak quirabi cßaßru queßxye eb aßan. Ut aßan quixcßoxla saß xchßôl nak tixcol laj Daniel. Ut quixyal xkße xsicßbal chanru nak tixcol toj chalen nak qui-ecuu.

¹⁵Vtedy sa znova s hrmotom shromaždili tí mužovia ku kráľovi a vraveli kráľovi: Vedz, ó, kráľu, že Médovia a Peržania majú zákon, aby každá zápoveď a každé ustanovenie, ktoré ustanoví kráľ, bolo nezmeniteľné.

¹⁵Eb li cuînk queßsukßi cuißchic riqßuin li rey ut queßxchßutub rib riqßuin ut queßxye re: —At rey, lâat nacanau nak lix chakßrab eb laj Medo ut eb laj Persia naxye nak mâ ani naru najaloc ru li chakßrab xakabanbil xcuanquil xban junak rey, chanqueb.

¹⁶Vtedy rozkázal kráľ, a doviedli Daniela a hodili ho do jamy ľvov. A kráľ odpovedal a riekol Danielovi: Tvoj Bôh, ktorému slúžiš neprestajne, ten ťa vyslobodí.

¹⁶Joßcan nak li rey quixtakla xcßambal chak laj Daniel ut quixye re: —Aß taxak li Kâcuaß lâ Dios li nacacßanjela ru junelic, aßan taxak chicolok âcue saß rukßeb li cakcoj, chan re. Ut queßxcut laj Daniel saß xyânkeb li cakcoj.

¹⁷A donesený bol jeden kameň a položený na otvor jamy, a kráľ ho zapečatil svojím prsteňom a prsteňom svojich veľmožov, aby sa nič nezmenilo pri Danielovi.

¹⁷Ut queßxcßam jun li nimla pec ut riqßuin aßan queßxtzßap li oquebâl re lix naßajeb li cakcoj. Ut li rey quixqßue li sello chiru li pec riqßuin lix matkßab ut riqßuin ajcuiß lix matkßab eb laj cßanjel chiru. Aßan li retalil nak mâ ani tâtehok re.

¹⁸Vtedy odišiel kráľ do svojho paláca a ztrávil noc v pôste ani nedal doniesť hore pred seba hudobné nástroje, áno, i spánok ušiel od neho.

¹⁸Tojoßnak li rey cô saß li palacio ut quixyocob rib saß xchßât chi incßaß quicuaßac, chi moco quichßeßeß li cuajb re xqßuebal xsahil xchßôl. Ut incßaß quicuar li rey xban xcßaßux.

¹⁹Potom vstal kráľ skoro ráno na úsvite a ponáhľajúc sa išiel k jame ľvov.

¹⁹Sakêuc re nak quicuacli li rey ut cô saß junpât saß lix naßajeb li cakcoj.

²⁰A keď sa priblížil k jame, zavolal na Daniela žalostným hlasom. Kráľ prehovoril a riekol Danielovi: Danielu, služobníku živého Boha, či ťa mohol tvoj Bôh, ktorému slúžiš neprestajne, vyslobodiť od ľvov?

²⁰Nak yô chi nachßoc aran, chi ra saß xchßôl, li rey quixbok laj Daniel ut quixye re: —At Daniel, lâat aj cßanjel chiru li yoßyôquil Dios. ¿Ma xatxcol lâ Dios li junelic nacacßanjela ru? ¿Ma xatxcol chiruheb li cakcoj? chan re.

²¹Vtedy hovoril Daniel s kráľom a povedal: Kráľu, ži na veky!

²¹Laj Daniel quichakßoc ut quixye re: —At rey, chicuânk taxak lâ yußam chi junelic.

²²Môj Bôh poslal svojho anjela, ktorý zatvoril ústa ľvom, a neuškodili mi, lebo mi je najdená pred ním nevina, áno, ani pred tebou, ó, kráľu, neučinil som ničoho zlého.

²²Lin Dios quixtakla chak lix ángel ut aßan quitzßapoc re lix tzßûmal reheb li cakcoj re nak incßaß tineßxcamsi xban nak chiru li Dios mâcßaß inmâc chi moco châcuu lâat xinbânu li incßaß us, chan re li rey.

²³Vtedy sa veľmi zaradoval kráľ a rozkázal vytiahnuť Daniela z jamy, a Daniel bol vytiahnutý z jamy, a nenašiel sa na ňom nijaký úraz, lebo veril v svojho Boha.

²³Cßajoß nak quisahoß xchßôl li rey xban nak quicoleß laj Daniel ut quixtakla risinquil saß xnaßajeb li cakcoj. Ut mâcßaß quixcßul laj Daniel xban nak cßojcßo xchßôl riqßuin lix Dios.

²⁴A kráľ rozkázal, a doviedli tých mužov, ktorí boli osočili Daniela, a hodili ich do jamy ľvov aj ich synov aj ich ženy, a ešte ani len neboli dopadli na spodok jamy, keď sa ich zmocnili ľvi a skrúšili všetky ich kosti.

²⁴Ut li rey quixtakla lix takl re nak teßcßamekß riqßuin chixjunileb li cuînk li queßjitoc re laj Daniel. Ut queßcuteß saß xyânkeb li cakcoj rech xiquic li rixakileb joßqueb ajcuiß lix cocßaleb. Ut toj mâjiß ajcuiß nequeßnak saß lix naßajeb li cakcoj nak queßchapeß xbaneb ut queßtokîc lix bakeleb.

²⁵Vtedy napísal kráľ Dárius všetkým národom, ľuďom a jazykom, ktorí bývali po celej zemi: Nech je veľký váš pokoj!

²⁵Tojoßnak li rey Darío quitzßîbac riqßuineb chixjunileb li tenamit cuanqueb saß chixjunil li ruchichßochß ut riqßuineb li jalan jalânk râtinobâleb ut quixye reheb: —Chinumtâk taxak li tuktûquil usilal êriqßuin.

²⁶Odo mňa vyšlo nariadenie, aby v celom panstve môjho kráľovstva triasli sa a báli pred Bohom Danielovým, lebo on je živý Bôh a stojí pevne až naveky; jeho kráľovstvo je to, ktoré nebude zkazené, a jeho panstvo bude trvať až do konca.

²⁶Lâin yôquin chixqßuebal êre li chakßrab aßin yalak bar saß eb li naßajej li nintaklan cuiß. Chixjunileb teßxxucua ru ut teßxlokßoni li Kâcuaß Dios li naxlokßoni laj Daniel, xban nak aßan li yoßyôquil Dios li cuan chi junelic kße cutan. Aßan li nataklan chi junelic ut lix cuanquilal incßaß tâosokß. Tâcuânk ban chi junelic.

²⁷Vyslobodzuje a vytrhuje a činí znamenia a divy na nebi a na zemi, ktorý vyslobodil Daniela z moci ľvov.

²⁷Li Kâcuaß Dios, aßan li na-achßaban ut aßan li nacoloc. Aßan li nabânun re li milagro ut li sachba chßôlej joß saß choxa joß ajcuiß saß ruchichßochß. Aßan li quicoloc re laj Daniel. Incßaß quixcanab chi camsîc xbaneb li cakcoj, chan.Ut kßaxal cuißchic quiqßueheß xcuanquil laj Daniel nak laj Darío cuan chokß rey ut quiqßueheß ajcuiß xcuanquil nak laj Ciro aj Persia qui-oc chokß rey.

²⁸A tomuto Danielovi sa dobre vodilo i v kráľovstve Dáriovom i v kráľovstve Peržana Cýra.

²⁸Ut kßaxal cuißchic quiqßueheß xcuanquil laj Daniel nak laj Darío cuan chokß rey ut quiqßueheß ajcuiß xcuanquil nak laj Ciro aj Persia qui-oc chokß rey.