1Toto sú ustanovenia a súdy, ktoré budete ostríhať, aby ste ich činili v zemi, ktorú ti dal Hospodin, Bôh tvojich otcov, aby si ju zaujal do dedičstva, po všetky dni, v ktorých budete živí na zemi.
1Aßaneb aßin li chakßrab ut lê taklanquil li tento têbânu nak cuânkex saß li naßajej li tixqßue êre li Kâcuaß lix Dioseb lê xeßtônil yucuaß. Chebânu li cßaßru naxye saß li chakßrab aßin joß najtil texcuânk saß li naßajej li tixqßue êre li Kâcuaß.
2Doista zkazíte všetky miesta, na ktorých slúžily národy, ktoré vy zaujmete do dedičstva, svojim bohom ako na vysokých vrchoch tak i na vŕškoch i pod každým stromom zeleným.
2Têsach chi junaj cua chixjunileb li naßajej li nequeßxlokßoni cuiß li jalanil dios eb li tenamit li têrêchani. Têjucß chi junaj cua lix artal li cuanqueb saß eb li tzûl, ut saß xbên bol, joß eb ajcuiß li cuanqueb rubel li cheß li nînkeb xmu.
3A rozboríte ich oltáre a skrúšite ich modly a ich háje popálite ohňom a rytiny ich bohov posekáte a vyhubíte ich meno z toho miesta.
3Têjucß chi junaj cua lix artaleb. Têjori li pec li nequeßlokßonin cuiß ut têcßat ajcuiß li cheß li nequeßxlokßoni cuiß lix Asera lix dioseb. Sachomak ruheb chi junaj cua chixjunil li yîbanbil dios re nak mâ ani chic tâjulticânk re lix cßabaßeb.
4Neučiníte tak Hospodinovi, svojmu Bohu!
4Abanan nak lâex têlokßoni li Kâcuaß lê Dios, mêbânu joß nequeßxbânu eb aßan nak nequeßxlokßoni li jalanil dios.
5Ale na mieste, ktoré si vyvolí Hospodin, váš Bôh, zo všetkých vašich pokolení, aby tam položil svoje meno, tam, kde bude bývať, budete ho hľadať, a ta prijdeš.
5Li Kâcuaß ban tâsicßok ru li naßajej bar têlokßoni cuiß lix cßabaß. Ut lâex texxic saß li naßajej aßan chixlokßoninquil li Kâcuaß.
6A ta tiež donesiete svoje zápalné obeti a svoje bitné obeti ako aj svoje desatiny a obeť pozdvihnutia svojej ruky i svoje sľuby i svoje dobrovoľné obeti i prvorodené svojho dobytka i svojho drobného stáda.
6Ut aran têcßam lê mayej xul ut têcamsi ut têcßat re xqßuebal xlokßal li Kâcuaß. Ut têcßam ajcuiß lê mayej li junjûnk saß xlajêtkil joß ajcuiß li mayej li na-ala saß êchßôl xqßuebal. Têcßam ajcuiß lê mayej li ac xeyechißi re li Kâcuaß. Ut aran ajcuiß têmayeja li xbên ral lê cuacax ut li xbên ral lê carner.
7A tam budete jesť pred Hospodinom, svojím Bohom, a radovať sa budete všetkému, k čomu ste priložili svoju ruku, vy i vaše domy, ktorými ťa požehná Hospodin, tvoj Bôh.
7Saß li naßajej aßan texcuaßak chiru li Kâcuaß lê Dios ut tâsahokß saß êchßôl lâex êrochben lê ralal êcßajol xban nak li Kâcuaß lê Dios xexrosobtesi.
8Neučiníte ničoho takého, čo my tu činíme dnes, každý to, čo je spravedlivé v jeho očiach, nech už je to čokoľvek!
8Saß li naßajej aßan incßaß chic têbânu joß nakabânu lâo saß li naßajej aßin. Anakcuan nakabânu joß nakaj lâo chikajûnkal.
9Lebo doteraz ste ešte neprišli k odpočinutiu a k dedičstvu, ktoré ti dá Hospodin, tvoj Bôh.
9Toj mâjiß nequexcuulac saß li naßajej li tixqßue êre li Kâcuaß li texcuânk cuiß saß tuktûquil usilal.
10Ale keď prejdete cez Jordán a budete bývať v zemi, ktorú vám Hospodin, váš Bôh, dá do dedičstva, a keď vám dá odpočinutie od všetkých vašich nepriateľov zo všetkých strán, takže budete bývať bezpečne,
10Nak acak xexcuulac jun pacßal li nimaß Jordán, li Kâcuaß texcanab chi cuânc aran. Texcuânk saß tuktûquil usilal xban nak incßaß chic tixqßueheb li xicß nequeßiloc êre chi pletic êriqßuin, usta cuanqueb chi xjun sutam lê naßaj.
11vtedy na to miesto, ktoré si vyvolí Hospodin, váš Bôh, nato, aby tam prebývalo jeho meno, budete donášať všetko to, čo vám ja prikazujem, svoje zápalné obeti a svoje bitné obeti, svoje desatiny a obeť pozdvihnutia svojej ruky jako i všetko najlepšie svojich sľubov, ktoré sľúbite Hospodinovi.
11Li Kâcuaß lê Dios tixsicß ru jun li naßajej li tâlokßonîk cuiß. Ut lâex têcßam aran lê mayej li têqßue re li Kâcuaß. Têcßam aran lê cßatbil mayej ut li mayej li junjûnk saß xlajêtkil, ut li mayej li na-ala saß êchßôl xqßuebal, joß ajcuiß li mayej li têqßue nak nequeyechißi xbânunquil li cßaßak re ru re li Kâcuaß Dios.
12A radovať sa budete pred Hospodinom, svojím Bohom, vy i vaši synovia i vaše dcéry i vaši sluhovia i vaše dievky i Levita, ktorý je vo vašich bránach, lebo nemá podielu ani dedičstva s vami.
12Ut nak cuânkex saß li naßajej aßan tâsahokß saß êchßôl lâex chiru li Kâcuaß lê Dios. Tâsahokß saß êchßôl lâex êrochben lê ralal êcßajol, ut eb lê môs cuînk ut eb lê môs ixk ut êrochben ajcuiß eb laj levita li cuanqueb saß êyânk. Eb aßan incßaß queßxcßul lix naßajeb.
13Vystríhaj sa, aby si neobetoval svojich zápalných obetí na ktoromkoľvek mieste, ktoré uvidíš,
13Chebânu cuênt nak incßaß têcßat lê mayej yalak bar.
14ale iba na mieste, ktoré si vyvolí Hospodin v jednom z tvojich pokolení, tam budeš obetovať svoje zápalné obeti a tam budeš činiť všetko, čo ti ja prikazujem.
14Caßaj cuiß saß li naßajej li tixsicß ru li Kâcuaß saß lix naßajeb li jun xtêpaleb laj Israel naru têqßue lê cßatbil mayej. Ut aran ajcuiß têbânu li yôquin chixyebal êre.
15Ináče, čo a koľko len sa bude žiadať tvojej duši, zabiješ si a budeš jesť mäso podľa požehnania Hospodina, svojho Boha, ktoré ti dá, vo všetkých tvojich bránach, čistý i nečistý ho bude jesť ako srnu a jako jeleňa.
15Abanan naru têcamsiheb li xul li têtzaca yalak bar cuanquex, joß nak nequetzaca xtibel li quej. Naru têtzaca li joß qßuial têraj, aß yal joß qßuial tixqßue êre li Kâcuaß. Naru nequextzacan usta muxbil êru, usta incßaß muxbil êru.
16Len krvi nebudete jesť; na zem ju vyleješ ako vodu.
16Caßaj cuiß lix quiqßuel li xul incßaß naru têtzaca. Tento nak têhoy saß chßochß joß nak nequehoy li haß.
17Nebudeš môcť jesť vo svojich bránach desatiny svojho obilia ani užívať desatiny svojho vína a svojho oleja ani prvorodených kusov svojho dobytka a svojho drobného stáda ani niktorých svojich sľubov, ktoré sľúbiš, ani svojich dobrovoľných obetí a obetí pozdvihnutia svojej ruky.
17Abanan li mayej li nequeqßue chiru li Kâcuaß incßaß naru têtzaca saß lê tenamit, joß li junjûnk saß xlajêtkil li ru lê racuîmk, ut lê vino, ut lê aceite, joß ajcuiß li xbên ral lê cuacax, ut li xbên ral lê carner. Ut incßaß naru têtzaca saß lê tenamit li mayej li nequeqßue nak nequeyechißi re li Dios xbânunquil li cßaßak re ru, ut li mayej li na-ala saß êchßôl xqßuebal, joß ajcuiß li mayej li nequetaksi chiru li Kâcuaß sa lê rukß.
18Ale iba pred Hospodinom, svojím Bohom, to budeš jesť na mieste, ktoré si vyvolí Hospodin, tvoj Bôh, ty i tvoj syn i tvoja dcéra, tvoj sluha i tvoja dievka i Levita, ktorý je v tvojich bránach, a budeš sa radovať pred Hospodinom, svojím Bohom, všetkému, k čomu si priložil svoju ruku.
18Têtzaca ban li mayej aßan chiru li Kâcuaß saß li naßajej li tixsicß ru li Kâcuaß lê Dios. Joßcan têbânu lâex, ut eb lê ralal êcßajol, eb lê môs ixk ut eb lê môs cuînk, joß eb ajcuiß laj levita li cuânkeb saß lê tenamit. Ut tâsahokß saß êchßôl chiru li Kâcuaß riqßuin chixjunil li cßanjel têbânu.
19Vystríhaj sa, aby si nikdy neopustil Levitu, po všetky svoje dni, ktoré budeš žiť na svojej zemi.
19Chebânuhak cuênt re nak incßaß têcanabeb laj levita chi mâcßaß cuan reheb joß najtil texcuânk saß ruchichßochß.
20Keď rozšíri Hospodin, tvoj Bôh, tvoje hranice, tak ako ti hovoril, a povieš: Budem jesť mäso; lebo tvoja duša si žiada jesť mäso; čo a koľko len sa bude žiadať tvojej duši, budeš jesť mäsa.
20Ut nak li Kâcuaß lê Dios naxnimobresi lê naßaj joß quixye êre, naru têtzaca li tib yalak jokße têraj.
21Keď bude ďaleko od teba miesto, ktoré vyvolí Hospodin, tvoj Bôh, aby tam položil svoje meno, teda si zabiješ zo svojich hoviad alebo zo svojho drobného stáda, ktoré ti dá Hospodin, tak ako som ti prikázal, a teda budeš jesť vo svojich bránach, čo a koľko len sa bude žiadať tvojej duši.
21Cui najt cuan li naßajej li tixsicß ru li Dios re tâlokßonîk cuiß, naru têcamsi li xul li têsicß ru saß xyânkeb lê quetômk li quixqßue êre li Kâcuaß. Ut naru têtzaca saß lê tenamit lix tibel li joß qßuial têraj.
22Ale to budeš jesť iba tak, ako sa jie srna alebo jeleň; nečistý i čistý to bude spolu jesť.
22Joß nak nequetzaca xtibel li quej, joßcan ajcuiß nak têtzaca. Eb li cristian li muxbil ruheb naru teßxtzaca, joß eb ajcuiß li incßaß muxbil ruheb.
23Len buď silný, aby si nejedol krvi, lebo krv je dušou, a preto nebudeš jesť duše s mäsom.
23Abanan, incßaß naru têtzaca lix quiqßueleb li xul xban nak li quicß, aßan li naqßuehoc xyußam li xul. Ut incßaß naru têtzaca li naqßuehoc yußam rochben li tib.
24Nebudeš jej jesť; na zem ju vyleješ ako vodu.
24Incßaß naru têtzaca li quicß. Têhoy ban saß chßochß joß nak nequehoy li haß.
25Nebudeš jej jesť, aby ti bolo dobre i tvojim synom po tebe, keď budeš robiť to, čo je pravé v očiach Hospodinových.
25Mêtzaca li quicß re nak us tex-êlk riqßuin li cßaßru têbânu. Ut re ajcuiß nak us teßêlk lê ralal êcßajol li teßcuânk mokon xban nak yôkex chixbânunquil li tîquilal chiru li Kâcuaß.
26Len svoje posviatne veci, ktoré budeš mať, a svoje sľuby vezmeš a pojdeš na miesto, ktoré si vyvolí Hospodin.
26Abanan têcßam lê mayej li ac kßaxtesinbil re Dios saß li naßajej li sicßbil ru xban li Kâcuaß ut têcßam ajcuiß aran li ac yechißinbil.
27A tam budeš obetovať svoje zápalné obeti, mäso i krv, na oltári Hospodina, svojho Boha, a krv tvojich bitných obetí sa vyleje na oltár Hospodina, tvojho Boha, a mäso budeš jesť.
27Aran saß li naßajej li sicßbil ru têqßue li mayej li tâcßatmânk chi jun saß xbên lix artal li Kâcuaß. Ut têqßue ajcuiß li mayej li têtzaca xtibel ut têmayeja xquiqßuel saß xbên lix artal li Kâcuaß.
28Ostríhaj a poslúchaj všetky tieto slová, ktoré ti ja prikazujem, aby bolo dobre i tebe i tvojim synom po tebe až na veky, keď budeš robiť to, čo je dobré a pravé v očiach Hospodina, tvojho Boha.
28Chebânu chi anchal êchßôl chixjunil li yôquin chixyebal êre re nak us tex-êlk joß eb ajcuiß lê ralal êcßajol li teßcuânk mokon. Us tex-êlk xban nak yôkex chixbânunquil li us ut li tîc chiru li Kâcuaß lê Dios.
29Keď vyplieni Hospodin, tvoj Bôh, od tvojej tvári národy, ku ktorým ideš, aby si ich zaujal do dedičstva, a keď ich zaujmeš do dedičstva a budeš bývať v ich zemi,
29Li Kâcuaß lê Dios tixsach ruheb chixjunileb li xnînkal ru tenamit li cuanqueb saß li naßajej li texxic cuiß chi cuânc lâex.
30vystríhaj sa, aby si neuviazol do osídla a tak neodišiel za nimi, keď budú vyhladení od tvojej tvári, a aby si sa nepýtal po ich bohoch povediac: Ako slúžily tieto národy svojim bohom? A budem tak robiť i ja.
30Nak ac cuânkex chic saß li naßajej ut nak ac xeßsacheß ruheb, mêqßue êrib chi balakßîc xbaneb. Mêpatzßi lix jalanil dios ut mêye nak têlokßoniheb li jalanil dios joß nak nequeßxlokßoni eb aßan.
31Neučiníš tak Hospodinovi, svojmu Bohu, lebo všetko, čo je ohavnosťou Hospodinovi, čoho on nenávidí, robili svojim bohom, lebo ešte len aj svojich synov aj svoje dcéry pálili ohňom svojim bohom.
31Nak texlokßonînk chiru li Kâcuaß lê Dios, mêbânu li incßaß us joß nequeßxbânu li jalan xtenamiteb nak nequeßxlokßoni lix yîbanbil dioseb. Nequeßxbânu li mâusilal toj retal nak nequeßxcßat li ralal xcßajol chokß xmayejeb chiru lix jalanil dios.Têbânu chixjunil li cßaßru xinye êre. Mêqßue xtzßakob li cuâtin, chi moco têcßos li cßaßru xinye êre.
32Každé slovo, ktoré vám ja prikazujem, to budete ostríhať, aby ste ho činili; nepridáš k nemu ničoho ani neodnímeš od neho.
32Têbânu chixjunil li cßaßru xinye êre. Mêqßue xtzßakob li cuâtin, chi moco têcßos li cßaßru xinye êre.