¹Keby si videl blúdiť vola svojho brata alebo jeho dobytča, neskryješ sa pred nimi, ale doista ich dovedieš zpät svojmu bratovi.

¹Cui junak lê ras êrîtzßin tâsachk lix bôyx malaj ut lix carner ut lâex têril ru, incßaß têcanab chi joßcan. Têchap ut têcßam riqßuin laj êchal re.

²A keby tvoj brat nebol blízko teba, a neznal by si ho, dovedieš to do svojho domu, a bude u teba, dokiaľ ho nebude hľadať tvoj brat, a vrátiš mu ho.

²Cui laj êchal re li xul mâcuaß êrechcablal, malaj ut incßaß nequenau ani, têcßam li xul saß lê rochoch ut tâcuânk aran toj nak tâcuulak laj êchal re chixsicßbal. Nak tâcuulak têkßaxtesi re lix xul.

³Tak učiníš s jeho oslom a tak učiníš i s jeho rúchom, tak učiníš s každou ztratenou vecou svojho brata, ktorá by sa mu ztratila, keď ju najdeš; nebudeš sa môcť ukryť.

³Joßcan ajcuiß têbânu riqßuin junak li bûr, malaj ut junak tßicr malaj ut li cßaßak chic re ru li têtau chi tzßektzßo. Mêcanab yal chi joßcan.

⁴Neuvidíš svojho bratovho osla alebo jeho vola padlých ležať na ceste, aby si sa ukryl pred nimi; doista ich pozdvihneš s ním.

⁴Cui têril lix bûr malaj lix bôyx lê ras êrîtzßin tßantßo saß be, mêcanab yal chi joßcan. Têtenkßa ban chi cuaclîc cuißchic.

⁵Nebude na žene ničoho toho, čo patrí mužovi, ani si muž neoblečie rúcha ženy, lebo ohavnosťou je Hospodinovi, tvojmu Bohu, každý, kto to robí.

⁵Junak ixk incßaß naru târocsi li rakß li cuînk, chi moco li cuînk târûk târocsi li rakß li ixk xban nak aßan incßaß nacuulac chiru li Kâcuaß lê Dios.

⁶Keby sa nahodilo vtáčie hniezdo pred tebou na ceste, na jakomkoľvek strome alebo na zemi, v ktorom by boly mláďatá alebo vajcia, a matka by sedela na mláďatách alebo na vajciach, nevezmeš matky s mladými.

⁶Cui têtau junak xul chi huphu saß lix soc chire be malaj saß rukß junak li cheß, ut cuan li cocß ral, malaj ut lix mol chi rubel, incßaß naru têchßeß li naßbej.

⁷Doista pustíš matku a mladé si vezmeš, aby ti bolo dobre, a aby si predĺžil svoje dni.

⁷Naru têcßam li ral, abanan têrachab li naßbej re nak us tex-êlk riqßuin li cßaßru nequebânu ut re ajcuiß nak tânajtokß rok lê yußam.

⁸Keď vystavíš nový dom, spravíš zábradlie na svojej streche dookola, aby si neuvalil krvi na svoj dom, keby spadol niekto s neho.

⁸Nak têyîb lê rochoch, tento nak têqßue xramleb nak têyîb re nak incßaß tâcanâk saß êbên li chßaßajquilal cui junak tâtßanekß aran ut nacam.

⁹Neposeješ svojej vinice rôznym semenom, aby si neposvätil náplne semena, ktoré si vysial, a úrody vinice.

⁹Mêrau jalanil iyaj saß xnaßaj lê uvas. Cui têrau jalanil iyaj, naru nequesach li ru lê uvas ut têsach ajcuiß li iyaj li têrau.

¹⁰Nebudeš orať spolu na volovi a na oslovi.

¹⁰Mêqßue chi trabajic junak bôyx rochben junak bûr re têbec cuiß xnaßaj lê racuîmk.

¹¹Neoblečieš rúcha, zhotoveného z miešaného pradiva, utkaného z vlny a z ľanu spolu.

¹¹Mêrocsi li tßicr cui lana rochben lino lix nokßil.

¹²Spravíš si strapce na štyroch rohoch svojho odevu, ktorým sa odievaš.

¹²Têqßue xmach lê rakß saß xcâ xucûtil.

¹³Keby si niekto vzal ženu a vošiel by k nej a potom by ju nenávidel

¹³Mâre junak cuînk tixcßam jun li xkaßal chokß rixakil. Ut nak ac xcuan riqßuin incßaß chic târaj ru.

¹⁴a hovoril by o nej zlé veci a pustil by tak o nej zlú povesť a povedal by: Vzal som si túto ženu, a keď som sa jej priblížil, nenašiel som u nej panenstva.

¹⁴Nak ac xmux ru li xkaßal, li cuînk tâticßtißik ut tixye, “Ac cuanjenak riqßuin cuînk li ixk aßin nak xincßam,” chaßak.

¹⁵Vtedy vezme otec dievčiny i jej matka dôkaz panenstva dievčiny a vynesú ho ku starším mesta ku bráne.

¹⁵Tojoßnak lix naß xyucuaß li xkaßal teßxcßam li tßicr retalil nak yâl nak toj mâjiß cuanjenak riqßuin cuînk nak xcßameß xban li cuînk. Ut teßxcßut li tßicr chiruheb li nequeßcßamoc be saß xyânkeb li tenamit.

¹⁶A otec dievčiny povie starším: Svoju dcéru som dal tomuto mužovi za ženu, ktorý ju teraz nenávidí.

¹⁶Li yucuaßbej tixye reheb, “Lâin xinsumub lin rabin riqßuin li cuînk aßin, abanan xicß chic naril.

¹⁷A hľa, hovorí o nej zlé veci, vraj nenašiel som pri tvojej dcére panenstva. A toto je dôkaz panenstva mojej dcéry. A rozprestrú rúcho pred staršími mesta.

¹⁷Anakcuan xmux ru lin rabin ut naxye nak ac cuanjenak riqßuin cuînk nak quixcßam. Abanan arin cuan li tßicr retalil nak yâl nak toj mâjiß cuanjenak riqßuin cuînk.” Ut li naßbej ut li yucuaßbej teßxcßut li tßicr chiruheb li nequeßcßamoc be.

¹⁸Vtedy vezmú starší toho mesta muža a potrescú ho.

¹⁸Ut eb laj cßamol be teßxchap li cuînk ut teßxqßue chixtojbal xmâc.

¹⁹A pokutujú ho na sto striebra a dajú otcovi dievčiny, pretože vypustil zlú povesť o dcére Izraelovej, a bude mu ženou; nebude môcť ju preč poslať po všetky svoje dni.

¹⁹Tento nak li cuînk tixtoj jun ciento chi tumin plata re li yucuaßbej xban nak quixyoßob ticßtiß chirix li tukß ix aj Israel. Ut tento ajcuiß nak tâcanâk riqßuin li rixakil ut incßaß târûk tixjach rib riqßuin joß najtil chic yoßyôk li cuînk.

²⁰Ale ak by to bola pravda, a nenašiel by sa dôkaz panenstva dievčiny,

²⁰Abanan cui yâl nak cuanjenak riqßuin cuînk nak xtauheß xban li cuînk ut cui li naßbej ut li yucuaßbej incßaß nequeßxcßam li retalil lix tukß ixkilal,

²¹vtedy vyvedú dievčinu ku dveriam domu jej otca a uhádžu ju mužovia jej mesta kamením, a zomrie preto, že vykonala bláznovstvo v Izraelovi smilniac v dome svojho otca, a odpraceš také zlo zo svojho stredu.

²¹li xkaßal tâcßamekß chiru li puerta re li rochoch lix yucuaß ut eb li cuînk saß li tenamit aßan teßxcuti chi pec toj retal teßxcamsi xban nak xbânu li incßaß us nak toj cuan saß rochoch lix yucuaß. Chi joßcaßin têrisi li mâusilal aßan saß êyânk lâex.

²²Keby bol niekto najdený, že leží so ženou, vydatou za muža, vtedy zomrú obidvaja, i muž, ktorý ležal so ženou, i žena, a odpraceš také zlo z Izraela.

²²Cui junak cuînk natauheß chi cuârc riqßuin junak ixk ac sumsu, teßcamsîk chi xcaßbichaleb. Chi joßcaßin tâsachmânk li mâusilal saß êyânk lâex aj Israel.

²³Keby sa stalo, že by dievka, panna,, bola zasnúbená mužovi, a našiel by ju nejaký muž v meste a ležal by s ňou,

²³Cui junak xkaßal ac tzßâmanbil tâtauhekß xban junak chic cuînk saß be ut li ixk tixsume ut li cuînk tâcuânk riqßuin,

²⁴vtedy vyvediete obidvoch ku bráne toho mesta a uhádžete ich kamením a zomrú, dievku preto, že nekričala súc v meste, a muža preto, že ponížil ženu svojho blížneho, a tedy odpraceš také zlo zo svojho stredu.

²⁴aßaneb tento nak teßcßamekß chi xcaßbichaleb chiruheb laj rakol âtin saß li oquebâl re li tenamit ut teßcutekß chi pec toj retal teßcamsîk. Tâcamsîk li ixk xban nak incßaß quixjap re saß li tenamit chixcolbal rib. Ut li cuînk tâcamsîk xban nak quixmux ru li rixakil li ras rîtzßin. Chi joßcaßin têrisi li mâusilal saß êyânk.

²⁵Ale keby našiel muž zasnúbenú dievku na poli a keby jej ten muž urobil násilie a ležal by s ňou, vtedy zomrie muž, ktorý ležal s ňou, iba sám.

²⁵Abanan cui junak cuînk tixtau saß cßalebâl junak xkaßal ac tzßâmanbil ut tixchap chi puêrs ut tâcuânk riqßuin, li cuînk aßan tâcamsîk.

²⁶Ale dievke neurobíš ničoho; dievka nemá hriechu, pre ktorý by mala zomrieť, lebo vec je tá istá, jako keby povstal niekto na svojho blížneho a zavraždil ho.

²⁶Abanan mâcßaß têbânu re li xkaßal xban nak mâcßaß xmâc ut moco xcßulub ta nak tâcamsîk. Li cuînk aßin xcßulub câmc joß quixcßul li cuînk li quixcamsi ras rîtzßin,

²⁷Lebo ju našiel na poli; zasnúbená dievka kričala, a nebolo nikoho, kto by ju bol zachránil.

²⁷xban nak li cuînk quixcßul li xkaßal saß cßalebâl ut mâ ani quiru quicoloc re, usta quixjap re.

²⁸Keby našiel niektorý muž dievku, pannu, ktorá by nebola zasnúbená, a pochytil by ju a ležal by s ňou, a boli by najdení,

²⁸Cui junak cuînk tixtau jun li tukß ix li incßaß tzßâmanbil ut tixchap ut tâcuânk riqßuin, ut nequeßtaßli chi mâcobc,

²⁹vtedy dá muž, ktorý ležal s ňou, otcovi dievky päťdesiat šeklov striebra, a bude mu ženou, za to, že ju ponížil, nebude ju môcť poslať preč po všetky svoje dni.

²⁹li cuînk li quicuan riqßuin li xkaßal tento nak tixtoj lajêb roxcßâl chi tumin plata re lix yucuaß li xkaßal. Ut tento ajcuiß nak li cuînk tâsumlâk riqßuin li xkaßal xban nak quixmux ru. Ut incßaß târûk tixjach rib riqßuin joß najtil yoßyôk li cuînk.Mâ jun li cuînk naru tixchßic rib riqßuin rixakil lix yucuaß. Incßaß naru tixcßut xxutân lix yucuaß.

³⁰Nikto si nevezme ženy svojho otca a neodkryje krýdla rúcha svojho otca.

³⁰Mâ jun li cuînk naru tixchßic rib riqßuin rixakil lix yucuaß. Incßaß naru tixcßut xxutân lix yucuaß.