¹A Mojžiš svolal všetok izraelský ľud a povedal im: Čuj, Izraelu, ustanovenia a súdy, ktoré ja dnes hovorím vo vaše uši, naučíte sa im a budete ostríhať, aby ste ich činili.

¹Laj Moisés quixchßutubeb chixjunileb laj Israel ut quixye reheb: —Lâex aj Israel, abihomak li chakßrab ut lê taklanquil li oc cue chixyebal êre anakcuan. Chetzolak chi us li chakßrab ut qßuehomak êchßôl chixbânunquil.

²Hospodin, náš Bôh, učinil s nami smluvu na Horebe.

²Li Kâcuaß li kaDios quixbânu jun li contrato kiqßuin saß li tzûl Horeb.

³Nie s našimi otcami učinil Hospodin tú smluvu, ale s nami, s nami samými, ktorí tu dnes všetci žijeme.

³Moco caßaj cuiß ta riqßuineb li kaxeßtônil yucuaß quixbânu li contrato. Quixbânu ban ajcuiß kiqßuin lâo li cuanco arin anakcuan.

⁴Tvárou v tvár hovoril Hospodin s vami na vrchu zprostred ohňa.

⁴Li Kâcuaß quiâtinac êriqßuin chi tzßakal saß li xam aran saß li tzûl.

⁵Ja som stál medzi Hospodinom a medzi vami toho času, aby som vám oznámil slovo Hospodinovo, lebo ste sa báli ohňa a nevyšli ste na vrch. A Hospodin povedal:

⁵Lâin quinqßue cuib saß êyi lâex ut li Kâcuaß re nak tinye êre cßaßru naxye li Kâcuaß. Lâex quexxucuac xban li xam. Joßcan nak incßaß quextakeß saß li tzûl.

⁶Ja som Hospodin, tvoj Bôh, ktorý som ťa vyviedol z Egyptskej zeme, z domu sluhov.

⁶Ut li Kâcuaß quixye, “Lâin li Kâcuaß lê Dios. Lâin quin-isin chak êre saß li tenamit Egipto, saß li naßajej li xexrahobtesîc cuiß chak.

⁷Nebudeš mať iných bohov predo mnou.

⁷Incßaß naru nacuan jalanil dios êriqßuin chicuu lâin.

⁸Neučiníš si rytiny nijakej podoby vecí, ktoré sú na nebi hore ani tých, ktoré sú na zemi dole, ani tých, ktoré sú vo vodách pod zemou.

⁸Mêyîb êpechßbil dios chi moco xjalam ûch ta li cuan saß choxa, chi moco li cuan saß ruchichßochß, chi moco li cuan saß haß.

⁹Nebudeš sa im klaňať ani im nebudeš slúžiť, lebo ja Hospodin, tvoj Bôh, som silný Bôh revnivý, ktorý navštevujem neprávosť otcov na synoch ešte i na treťom i na štvrtom pokolení tých, ktorí ma nenávidia,

⁹Mêcuikßib êrib chiruheb li yîbanbil dios, chi moco chelokßoniheb. Lâin li Kâcuaß lê Dios. Cau cuib. Lâin incßaß nacuulac chicuu nak jalan têqßue xlokßal. Ut ninrahobtesiheb li alal cßajolbej riqßuin lix mâqueb lix naß xyucuaßeb toj saß rox saß xcâ xtasalil li ralal xcßajoleb li xicß nequeßiloc cue.

¹⁰a činím milosť tisícim, tým, ktorí ma milujú a ktorí ostríhajú moje prikázania.

¹⁰Ut nacuuxtânaheb ru chixjunileb li nequeßrahoc cue li nequeßxpâb lin chakßrab.

¹¹Nevezmeš mena Hospodina, svojho Boha, nadarmo, lebo Hospodin nenechá bez pomsty toho, kto by vzal jeho meno nadarmo.

¹¹Mêpatzß xcßabaß li Kâcuaß lê Dios saß yoßobanbil âtin. Li Kâcuaß Dios moco tixcanab ta chi incßaß tixtoj xmâc li ani tixpatzß lix cßabaß chi mâcßaß rajbal.

¹²Ostríhať budeš deň soboty, aby si ho svätil, tak ako ti prikázal Hospodin, tvoj Bôh.

¹²Julticak êre li hilobâl cutan re nak oxlokßinbilak chêru, joß quixye êre li Kâcuaß lê Dios.

¹³Šesť dní budeš pracovať a budeš konať hocijakú svoju prácu.

¹³Cuakib cutan texcßanjelak ut têbânu chixjunil lê trabaj.

¹⁴Ale siedmy deň je sobotou Hospodinovi, tvojmu Bohu; nebudeš robiť nijakej práce, ani ty, ani tvoj syn ani tvoja dcéra ani tvoj sluha ani tvoja dievka ani tvoj vôl ani tvoj osol ani niktoré tvoje hovädo ani tvoj pohostín, ktorý je v tvojich bránach, aby si odpočinul tvoj sluha i tvoja dievka jako ty.

¹⁴Saß xcuuk li cutan aßan jun hilobâl cutan chiru li Kâcuaß lê Dios. Mâ jun li cßanjel têbânu. Mâ ani tâtrabajik chi moco lâex, chi moco lê ralal êcßajol, chi moco lê môs cuînk, chi moco lê môs ixk, chi moco lê bôyx, chi moco lê bûr. Mâ jun reheb lê xul têqßue chi cßanjelac, chi moco junak li jalan xtenamit li cuan saß lê rochoch re nak teßhilânk lê môs cuînk lê môs ixk joß nak texhilânk lâex.

¹⁵A budeš pamätať na to, že si bol sluhom v Egyptskej zemi, a že ťa vyviedol odtiaľ Hospodin, tvoj Bôh, silnou rukou a vystretým ramenom, preto ti prikázal Hospodin, tvoj Bôh, aby si svätil sobotný deň.

¹⁵Chijulticokß êre lâex nak quexcuan chak chokß rahobtesinbil môs aran Egipto. Abanan li Kâcuaß lê Dios quexrisi chak saß li naßajej aßan riqßuin lix nimal xcuanquilal. Joßcan nak li Kâcuaß yô chixyebal êre nak têqßue xlokßal li hilobâl cutan.

¹⁶Cti svojho otca i svoju mať, ako ti prikázal Hospodin, tvoj Bôh, aby sa predĺžily tvoje dni, a aby ti bolo dobre na zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh.

¹⁶Che-oxlokßi lê naß lê yucuaß joß xextakla cuiß li Dios re nak tânajtokß ru lê yußam ut re ajcuiß nak us tex-êlk saß li chßochß li yô chixqßuebal êre li Kâcuaß lê Dios.

¹⁷Nezabiješ!

¹⁷Mêcamsi êras êrîtzßin.

¹⁸Nezosmilníš!

¹⁸Mexmuxuc caxâr.

¹⁹Neukradneš!

¹⁹Mex-êlkßac.

²⁰Nepovieš na svojho blížneho falošného svedoctva!

²⁰Mexyoßoban âtin chirix lê ras êrîtzßin.

²¹Nepožiadaš ženy svojho blížneho, ani si nezaželáš domu svojho blížneho, jeho poľa ani jeho sluhu ani jeho dievky, jeho vola ani jeho osla ani ničoho, čo je tvojho blížneho.

²¹Mêra ru rixakil lê ras êrîtzßin, chi moco li rochoch, chi moco lix chßochß, chi moco lix môs cuînk, chi moco lix môs ixk. Mêra ru lix bôyx chi moco lix bûr. Mâcßaß cßaßak chic re ru, re lê ras êrîtzßin têra ru”, chan li Kâcuaß.

²²Tie slová hovoril Hospodin všetkému vášmu shromaždeniu na vrchu zprostred ohňa, oblaku a mrákavy veľkým hlasom a nepridal k tomu. A napísal ich na dve kamenné dosky a dal ich mne.

²²Aßaneb aßin li chakßrab li quixqßue êre li Kâcuaß nak chßutchßûquex chêjunilex saß xtôn li tzûl. Li Kâcuaß quiâtinac chi cau xyâb xcux saß li xam, ut saß li chok li kßojyîn ru. Ut mâcßaß chic quixye. Chirix aßan quixtzßîba li chakßrab aßan chiru li cuib chi perpôquil pec, ut quixqßue cue li pec aßan.

²³A stalo sa, keď ste počuli hlas zprostred tmy a videli ste, že vrch horí ohňom, pristúpili ste ku mne, všetky hlavy vašich pokolení i vaši starší,

²³Nak querabi lix yâb xcux li Kâcuaß nak quiâtinac chak saß li kßojyîn ru ut yô chi cßatc li tzûl, eb li nequeßcßamoc be ut eb li nequeßtaklan saß xbêneb li junjûnk xtêpaleb laj Israel queßcuulac cuiqßuin.

²⁴a povedali ste: Hľa, Hospodin, náš Bôh, nám ukázal svoju slávu a svoju veľkosť, a jeho hlas sme počuli zprostred ohňa; dnešného dňa sme videli, že Bôh hovoril s človekom, a žije.

²⁴Ut queßxye cue, “Li Kâcuaß li kaDios quixcßut chiku lix lokßal ut lix cuanquilal. Xkabi lix yâb xcux nak quiâtinac chak saß li xam. Nakanau nak li Dios naru naâtinac riqßuineb li cuînk ut incßaß teßcâmk li cuînk.

²⁵A tedy prečo máme teraz zomrieť, lebo veď nás strávi tento veľký oheň, ak budeme ešte ďalej počúvať hlas Hospodina, svojho Boha, a pomrieme.

²⁵Abanan, ¿cßaßut nak takaqßue kib chi câmc? To-osokß xban li xam li kßaxal xiu xiu. Incßaß chic takacuy cui li Dios tââtinak cuißchic kiqßuin.

²⁶Lebo ktože je, akékoľvek telo, ktoré by počulo hlas živého Boha, hovoriaceho zprostred ohňa, ako my, aby žilo?!

²⁶¿Ma cuan ta biß chic junak qui-abin re lix yâb xcux li yoßyôquil Dios nak quiâtinac saß xam joß nak quikabi lâo ut incßaß xcam?

²⁷Ty sa priblíž a počuj všetko, čo povie Hospodin, náš Bôh, a ty budeš hovoriť nám všetko, čo bude hovoriť Hospodin, náš Bôh, tebe, a my budeme počúvať a činiť.

²⁷At Kâcuaß Moisés, tatjilok cuißchic lâat ut tâcuabi chixjunil li cßaßru tixye li Kâcuaß li kaDios. Chirix aßan tâye ke cßaßru tixye ut lâo takabi ut takabânu li cßaßru tixye ke”, chanqueb.

²⁸A Hospodin uslyšal hlas vašich slov, keď ste mi to hovorili, a Hospodin mi riekol: Počul som hlas slov tohoto ľudu, ktoré ti hovorili. Dobre hovorili všetko, čo hovorili.

²⁸Li Kâcuaß quirabi li cßaßru xeye cue ut quixye cue, “Lâin xcuabi chixjunil li queßxye âcue eb li tenamit aßin. Us li cßaßru xeßxye.

²⁹Oj, aby mali také srdce, jako toto, aby sa ma báli a aby ostríhali všetky moje prikázania po všetky dni, aby im bolo dobre aj ich synom na veky!

²⁹Us raj nak eb li cualal incßajol incßaß teßxjal xcßaßuxeb. Junelic raj teßxxucua cuu. Junelic raj teßxbânu li cßaßru naxye saß lin chakßrab re nak junelic us teßêlk joß eb ajcuiß li ralal xcßajoleb.

³⁰Idi, povedz im: Navráťte sa do svojich stánov!

³⁰Tatxic ut tâye reheb nak teßsukßîk saß lix muhebâleb.

³¹A ty stoj tu pri mne, a budem ti hovoriť všetky prikázania a ustanovenia a súdy, ktorým ich budeš učiť, aby ich činili v zemi, ktorú im ja dám, aby ju zaujali dedične.

³¹Abanan, lâat tatchâlk cuißchic ut tatcanâk arin cuiqßuin re nak târûk tinqßue âcue chixjunileb li chakßrab, ut lê taklanquil ut lê tijbal. Ut lâat tâcßut chiruheb re nak teßxbânu chi joßcan saß li naßajej li tinqßue reheb”, chan li Kâcuaß.

³²A tedy pozorujte, aby ste činili tak, ako vám prikázal Hospodin, váš Bôh; neuchýlite sa ani napravo ani naľavo.

³²Joßcan nak cheqßuehak retal ut têbânu li cßaßru naxye êre li Kâcuaß lê Dios. Mêcanab xbânunquil. Têbânu ban chixjunil li naxye li Kâcuaß.Chebânu chixjunil li naxye êre li Kâcuaß lê Dios re nak cuânk lê yußam ut us tex-êlk riqßuin li cßaßru têbânu ut re ajcuiß nak najt texcuânk saß li naßajej li quixqßue êre li Kâcuaß re têrêchani.

³³Po každej tej ceste, ktorú vám prikázal Hospodin, váš Bôh, pojdete, aby ste žili, a aby vám bolo dobre, a aby ste dlho žili v zemi, ktorú zaujmete do dedičstva.

³³Chebânu chixjunil li naxye êre li Kâcuaß lê Dios re nak cuânk lê yußam ut us tex-êlk riqßuin li cßaßru têbânu ut re ajcuiß nak najt texcuânk saß li naßajej li quixqßue êre li Kâcuaß re têrêchani.