¹Keď ťa vovedie Hospodin, tvoj Bôh, do zeme, do ktorej ideš, aby si ju zaujal do dedičstva, a vyplieni mnohé národy zpred tvojej tvári, Heteja, Gergezeja, Amoreja, Kananeja, Ferezeja, Heveja a Jebuzeja, sedem národov, väčších čo do počtu a mocnejších, ako si ty.

¹Li Kâcuaß lê Dios tâocsînk êre saß li naßajej li têrêchani lâex. Târisiheb chêru li cuukub chi xnînkal ru tenamit. Aßaneb laj heteo, eb laj gergeseo, eb laj amorreo, eb laj cananeo, eb laj ferezeo, eb laj heveo, ut eb laj jebuseo. Eb li tenamit aßin cauheb rib ut kßaxal nînkeb xcuanquil chêru lâex.

²A Hospodin, tvoj Bôh, ich vydá pred tebou, a pobiješ ich; istotne ich vyhladíš zarieknuc ich na úplnú záhubu; neučiníš s nimi smluvy ani sa nezľutuješ nad nimi.

²Li Kâcuaß lê Dios tixkßaxtesiheb saß êrukß re nak texpletik riqßuineb ut texnumtâk saß xbêneb. Incßaß têbânu li contrato riqßuineb, chi moco têril xtokßobâl ruheb. Têsach ban ruheb chi junaj cua.

³Ani sa s nimi nedáš ženbou do rodiny alebo vydajom; svojej dcéry nedáš jeho synovi ani jeho dcéry nevezmeš svojmu synovi.

³Incßaß texsumlâk riqßuineb ut incßaß têsumubeb lê rabin riqßuineb li ralal eb aßan, chi moco têsumubeb lê ralal riqßuin lix rabin eb aßan.

⁴Lebo by odvrátil tvojho syna, takže by ma nenasledoval, ale by slúžili iným bohom, a zanietil by sa na vás hnev Hospodinov a vyhladil by ťa rýchle.

⁴Cui texsumlâk riqßuineb, teßrisi ribeb lê ralal êcßajol riqßuin li Kâcuaß ut teßoc chixlokßoninquil li jalanil dios. Riqßuin aßan tâchâlk xjoskßil li Kâcuaß saß êbên ut saß junpât tâsachekß êru chi junaj cua.

⁵Ale im takto učiníte: ich oltáre rozboríte, ich modlárske stĺpy skrúšite, ich háje zosekáte a ich rytiny spálite ohňom.

⁵Li cßaßru tento têbânu, aßan aßin: têsach chi junaj cua lix artaleb. Têsach chixjunil li joß qßuial cuan saß li naßajej li nequeßxlokßoni cuiß li jalanil dios. Têsach lix jalam ûcheb lix Asera xcßabaß ut têcßat chixjunileb lix yîbanbil dios.

⁶Lebo ty si svätý ľud Hospodinovi, svojmu Bohu. Teba si vyvolil Hospodin, tvoj Bôh, aby si mu bol ľudom zvláštneho vlastníctva nad všetky národy, ktoré sú na tvári zeme.

⁶Têbânu chi joßcan xban nak lâex jun xsantil tenamit li Kâcuaß lê Dios. Li Kâcuaß lê Dios quisicßoc êru saß xyânkeb chixjunileb li cuanqueb saß ruchichßochß re nak lâexak lix tenamit. Ut kßaxal lokßex chiru li Dios.

⁷Nie preto, že by vás bolo viac ako ktoréhokoľvek iného národa, priľnul k vám Hospodin a vyvolil si vás, lebo vás bolo menej od všetkých iných národov.

⁷Moco xban ta nak kßaxal nabalex joß eb li tenamit jun chßol chic nak quixsicß êru li Dios ut quexra, xban nak lâex moco qßuihex ta.

⁸Ale preto, že vás miloval Hospodin a že zachoval prísahu, ktorú prisahal vašim otcom, vyviedol vás Hospodin silnou rukou a vyslobodil ťa z domu sluhov, z ruky faraona, egyptského kráľa.

⁸Quixsicß ban êru xban nak nequexra ut xban nak quiraj xbânunquil li quixyechißi reheb lê xeßtônil yucuaß nak texrisi Egipto. Joßcan nak quexrisi riqßuin xcuanquil saß li naßajej li quexcuan cuiß chokß rahobtesinbil môs rubel xcuanquil laj faraón.

⁹A budeš vedieť, že Hospodin, tvoj Bôh, je Bôh a že je silný Bôh verný, ktorý ostríha smluvu a milosť tým, ktorí ho milujú a ktorí ostríhajú jeho prikázania, do tisíceho pokolenia

⁹Joßcan nak chenauhak nak li Kâcuaß lê Dios, aßan li tzßakal Dios. Aßan châbil ut tîc xchßôl chixbânunquil li cßaßru naxyechißi ut naruxtâna ruheb li nequeßrahoc re li Dios ut nequeßxbânu li cßaßru naxye toj saß xnabalil xtasalil li ralal xcßajol.

¹⁰a ktorý odpláca tým, ktorí ho nenávidia, každému do jeho tvári tak, aby ho zahubil. Nebude čakať tomu, kto ho nenávidí, do jeho tvári mu zaplatí.

¹⁰Abanan li Kâcuaß moco tixcanab ta chi incßaß tixqßue chixtojbal xmâc li ani xicß na-iloc re. Tixqßue ban chixtojbal xmâc. Ut tixsach ruheb li nequeßtzßektânan re.

¹¹Preto budeš ostríhať prikázanie, ustanovenia a súdy, ktoré ti ja dnes prikazujem, aby si ich činil.

¹¹Joßcan nak cheqßuehak retal ut têbânu chixjunil li naxye li chakßrab ut têbânu lê taklanquil li quixqßue li Dios. Têbânu chixjunil li tinye êre anakcuan.

¹²A stane sa za to, že budete počúvať tieto súdy a budete ich ostríhať a činiť, že Hospodin, tvoj Bôh, bude ostríhať tebe smluvu a milosť, čo prisahal tvojim otcom.

¹²Cui lâex têqßue retal li chakßrab aßin ut cui têqßue êchßôl chixbânunquil, li Kâcuaß lê Dios tixbânu joß quixye saß li contrato ut târuxtâna êru joß quixyechißi reheb lê xeßtônil yucuaß.

¹³a bude ťa milovať a požehná ťa a rozmnoží ťa, a požehná plod tvojho života a plod tvojej zeme, tvoje obilie a tvoju vínnu šťavu a tvoj olej, plod tvojich hoviad, matky tvojho drobného stáda na zemi, ktorú prisahal tvojim otcom, že ti ju dá.

¹³Li Kâcuaß texra ut texrosobtesi ut tixqßue chi qßuiânc lê ralal êcßajol ut târosobtesiheb. Ut tixqßue ajcuiß chi nabalocß li ru lê racuîmk. Tixqßue nabal lê trigo, lê vino ut lê aceite. Tixqßue nabal li ral lê cuacax ut lê carner saß li naßajej li quixyechißi riqßuin juramento reheb lê xeßtônil yucuaß.

¹⁴Budeš požehnaný nad všetky národy; nebude u teba neplodného ani neplodnej, ani medzi tvojím dobytkom.

¹⁴Kßaxal cuißchic nabal lê rosobtesinquil tixqßue li Kâcuaß chiruheb chixjunileb li tenamit. Mâ jun êre incßaß ta teßcuânk ralal xcßajol, joß cuînk joß ixk. Ut teßcuânk ajcuiß li raleb lê quetômk.

¹⁵Hospodin odstráni od teba každú nemoc a všetky zlé neduhy egyptské, ktoré znáš; nevzloží ich na teba, ale ich dá na všetkých tých, ktorí ťa nenávidia.

¹⁵Li Kâcuaß tâcolok êre chiruheb li yajel. Incßaß têyajeni li yibru yajel li queßxcßul eb laj Egipto nak cuanquex chak aran. Tixtakla ban li yajel saß xbêneb li xicß nequeßiloc êre.

¹⁶A stráviš všetky národy, ktoré ti dá Hospodin, tvoj Bôh. Nezľutuje sa tvoje oko nad nimi, a nebudeš slúžiť ich bohom, lebo by ti to bolo osídlom.

¹⁶Tento nak têsach ruheb chixjunileb li tenamit li tixkßaxtesi saß êrukß li Kâcuaß lê Dios. Incßaß têruxtâna ruheb chi moco têril xtokßobâl ruheb. Ut mêlokßoniheb lix yîbanbil dios re nak incßaß tâsachekß êru.

¹⁷Keby si povedal vo svojom srdci: Tieto národy sú čo do počtu väčšie, ako som ja, ako ich budem môcť vyhnať?

¹⁷Mâre têye chi ribil êrib, “Eb li tenamit aßin kßaxal cauheb rib chiku lâo. ¿Chanru nak târûk takisiheb saß li naßajej aßin?”

¹⁸Nebudeš sa ich báť, ale dozaista budeš pamätať na to, čo učinil Hospodin, tvoj Bôh, faraonovi, a všetkým Egypťanom.

¹⁸Abanan, mexxucuac chiruheb. Chinak ban saß êchßôl cßaßru quixbânu li Kâcuaß lê Dios re laj faraón ut reheb chixjunileb laj Egipto.

¹⁹na tie veliké zkúšky, ktoré videly tvoje oči, tie znamenia a tie zázraky a tú presilnú ruku a to vystreté rameno, ktorým ťa vyviedol Hospodin, tvoj Bôh. Tak učiní Hospodin, tvoj Bôh, všetkým národom, ktorých by si sa ty bál.

¹⁹Riqßuin xnakß êru lâex xeril li sachba chßôlej ut li milagro li quixbânu li Kâcuaß riqßuin xnimal xcuanquil nak quexrisi saß li raylal li cuanquex cuiß. Ut joßcan ajcuiß tixbânu li Kâcuaß lê Dios riqßuineb li tenamit aßin li yôqueb chixqßuebal êxiu.

²⁰Ba ešte len aj sršne pošle Hospodin, tvoj Bôh, na nich, dokiaľ len nezahynú aj tí, ktorí pozostali, a ktorí sa skryli pred tebou.

²⁰Ut tixseßbesiheb xbaneb li chßub li tixtakla re xtiubaleb toj retal nak teßosokß chixjunileb, usta yôkeb chixmukbal ribeb chêru.

²¹Netras sa pred nimi, lebo Hospodin, tvoj Bôh, je v tvojom strede, silný Bôh veľký a strašný.

²¹Mexxucuac chiruheb xban nak li Kâcuaß lê Dios li cuan êriqßuin, aßan li kßaxal nim xcuanquil chêtenkßanquil.

²²A Hospodin, tvoj Bôh, vyplieni tie národy zpred tvojej tvári po kuse; nebudeš ich môcť vyhladiť narýchle, aby sa nerozmnožila na teba poľná zver.

²²Chi caßchßinkil li Kâcuaß lê Dios târisiheb li tenamit aßan chêru nak yôkex chi xic. Incßaß naru têsacheb ru chi junaj cua re nak incßaß teßtâmk li joskß aj xul saß lê naßaj re nak incßaß texchßißchßißîk xbaneb.

²³Avšak Hospodin, tvoj Bôh, ich vydá pred tvojou tvárou a bude ich desiť veľkým desením, dokiaľ nebudú vyhladení.

²³Tâcuulak xkßehil nak li Kâcuaß lê Dios tixkßaxtesiheb saß êrukß. Tixsach lix cuanquileb ut tixsacheb ru chi junaj cua.

²⁴A ich kráľov dá do tvojej ruky, a vyhubíš ich meno zpod nebies; nikto neobstojí pred tebou, dokiaľ ich len nezahladíš.

²⁴Li Kâcuaß tixkßaxtesiheb lix reyeb saß êrukß. Têcamsiheb ut mâ ani chic tâjulticânk reheb. Mâ ani tixcuy êsumenquil lâex. Têsach ban ruheb chixjunileb.

²⁵Rytiny ich bohov popálite ohňom: nepožiadaš striebra ani zlata, ktoré je na nich, a nevezmeš si ho, aby si sa nezaplietol do toho jako do osídla, lebo je to ohavnosťou Hospodinovi, tvojmu Bohu.

²⁵Têcßat chixjunileb lix yîbanbil dios. Mêrahi ru li plata ut li oro li cuan chiru lix dioseb ut mêxoc chokß êre mâre anchal têtzßek êrib xbaneb, xban nak li Kâcuaß xicß narileb lix yîbanbil dios.Mêrocsi saß lê rochoch li cßaß re ru tzßektânanbil xban li Dios. Mêqßue êrib chi sachecß xbaneb re nak incßaß texsachekß ajcuiß lâex. Xicß ban têril chixjunileb. Tento nak teßsachekß ru chi junaj cua xban nak ac kßaxtesinbil re sachecß.

²⁶A nevnesieš ohavnosti do svojho domu, aby si nebol tiež prekliaty na úplnú záhubu jako ono; oškliviť sa ti to bude, a bude ti to ohavnosťou, lebo je to prekliate na úplnú záhubu.

²⁶Mêrocsi saß lê rochoch li cßaß re ru tzßektânanbil xban li Dios. Mêqßue êrib chi sachecß xbaneb re nak incßaß texsachekß ajcuiß lâex. Xicß ban têril chixjunileb. Tento nak teßsachekß ru chi junaj cua xban nak ac kßaxtesinbil re sachecß.