1Strež svoju nohu, keď ideš do domu Božieho, a pristúp, aby si počul, lebo to je lepšie, ako keď blázni dávajú bitnú obeť, pretože nevedia o tom, keď robia zle.
1Nak texxic saß lix templo li Dios cheqßuehak retal chi us chanru lê naßleb. Incßaß têqßue êchßôl xqßuebal li cßatbil mayej joß nequeßxbânu li mâcßaßeb xnaßleb. Eb aßan incßaß nequeßxqßue retal nak incßaß us yôqueb xban nak incßaß nequeßxtau ru lix yâlal li yôqueb chixbânunquil. Cheqßuehak ban êchßôl chixtzolbal lix yâlal.
2Nenáhli svojimi ústami, a tvoje srdce nech sa neponáhľa vyniesť slovo pred Bohom, pretože Bôh je na nebesiach, a ty si na zemi, preto nech je tvojich slov málo.
2Moco yalak cßaßru ta têye chi incßaß têcßoxla chi us. Incßaß tex-oc xyechißinquil re li Dios li cßaßru incßaß naru têqßue xban nak li Dios saß choxa cuan ut lâex saß ruchichßochß cuanquex. Chebânuhak cuênt re nak incßaß tex-âtinak nabal.
3Lebo jako ide spánok s mnohým zamestnaním, tak i hlas blázna s mnohými slovami.
3Incßaß us nak yôkex chi cßoxlac chirix li cßaßak re ru, xban nak cui yôkex chi cßoxlac, yalak cßaßru tixcßut rib chêru saß lê matcß. Ut cui junes âtinac nequebânu, yôquex chixbânunquil joß nequeßxbânu li mâcßaßeb xnaßleb.
4Keby si sľúbil Bohu sľub, neodkladaj ho splniť; lebo neni záľuby v bláznoch; to, čo sľúbiš, splň!
4Cui cßaßru têraj xyechißinquil re li Dios, chebânuhak chi junpât xban nak li Dios incßaß nacuulac chiru nak incßaß nequebânu li cßaßru nequeyechißi re.
5Je lepšie, aby si nesľuboval, než aby si sľúbil a nesplnil.
5Kßaxal us nak mâcßaß têyechißi cui nequecßoxla nak incßaß naru têbânu.
6Nedaj svojich úst, aby spôsobily to, že by hrešilo tvoje telo, ani nepovedz pred anjelom, že je to omyl. Prečo sa má Bôh hnevať na tvoj hlas a zkaziť dielo tvojich rúk?
6Cheqßuehak retal li cßaßru têbânu re nak incßaß texmâcobk xban li cßaßru têyechißi. Mâre mokon têye re laj cßanjel chiru li Dios nak xmâcßaßil ênaßleb xebânu cuiß. Li Dios naru nasach ru li ac xebânu. ¿Cßaßut nak têchikß xjoskßil li Dios riqßuin li cßaßru nequeye?
7Lebo kde je mnoho snov, tam i márnosti, i kde mnoho slov. Boj sa istotne Boha!
7Joßcan nak cui lâex junes matqßuec nequebânu ut junes âtinac nequebânu, aßan mâcßaß na-oc cuiß. Li cßaßru tento xbânunquil, aßan xxucuanquil ru li Kâcuaß Dios.
8Keby si videl utiskovanie chudobného a olupovanie súdu a spravedlivosti v krajine, nediv sa tej veci; lebo však vysoký s hora pozoruje vysokého a vysokí nad nimi.
8Misach êchßôl chirilbal nak saß junak tenamit yôk xbânunquil raylal reheb li nebaß. Nabal raylal nequeßxbânu ut incßaß nequeßrakoc âtin saß tîquilal xban nak li cuan saß xcuanquil taklanbil xban li nim xcuanquil chiru aßan. Ut li jun, li nim xcuanquil, taklanbil ajcuiß xban jun chic kßaxal nim xcuanquil.
9A užitok zeme je vo všetkom; i samému kráľovi slúži pole.
9¿Ma incßaß ta biß nacßanjelac re chixjunileb chixjunil li acuîmk li na-el saß li chßochß? Li acuîmk li na-el saß li chßochß nacßanjelac ajcuiß re li rey.
10Ten, kto miluje peniaze, nenasýti sa peňazí; a ten, kto miluje bohatstvo, nenasýti sa dôchodku. Aj to je márnosť.
10Li ani cuan xtumin, toj naraj nabal xtzßakob. Ut li ani cuan nabal lix biomal, incßaß natzßakloc re. Toj târaj cuißchic xtzßakob. Chixjunil aßin mâcßaß na-oc cuiß.
11Keď sa množí majetok, množia sa i tí, ktorí ho jedia; a jaký iný užitok má jeho pán krome že sa naň dívajú jeho oči?
11Li ani cuan nabal cßaßru re, nabal ajcuiß naxsach. ¿Cßaßru naxra nak cuan nabal cßaßru re? Mâcßaß, xban nak yal naril nak na-osoß chiru.
12Sladký je sen pracujúceho, už či jie málo a či mnoho; ale sýtosť bohatého nedopustí mu spať.
12Li ani nacßanjelac, sa nacuar, usta natzacan chi us usta incßaß. Abanan li biom incßaß nacuar chixcßoxlanquil li cßaßru cuan re.
13Je šeredné zlo, ktoré som videl pod slnkom: bohatstvo, zachované jeho majiteľovi na jeho zlé.
13Cuan jun chic li chßaßajquilal ninqßue retal arin saß ruchichßochß kßaxal ra rilbal. Aßan li xxocbal nabal li biomal yal re nak tixcßul chßaßajquilal mokon.
14Také bohatstvo zhynie pre zlú správu, a jestli splodil syna, nieto ničoho v jeho ruke.
14Cui incßaß teßxnau rilbal lix biomal, mâre tixsach chixjunil chi mâcßaß rajbal ut mâcßaß chic tâcanâk reheb li ralal xcßajol.
15Jako vyšiel zo života svojej matky, zase tak odchádza nahý, jako prišiel, ani nevezme ničoho za svoju prácu, čo by odniesol vo svojej ruke.
15Nak nayoßla li cristian, tßustßu. Mâcßaß cuan re. Joßcan ajcuiß nak tâcâmk. Mâcßaß naru tixcßam chirix. Incßaß naru naxcßam li cßaßru re li ac xcßanjela.
16Aj to je šeredné zlo, že celkom tak, ako prišiel, aj odíde, a tedy jaký má užitok z toho, že pracoval do vetra?
16Aßin chßaßaj xcßoxlanquil nak nayoßla li cristian mâcßaß cuan re. Joßcan ajcuiß nak nacam. Mâcßaß naxcßam chirix. Riqßuin aßin nakaqßue retal nak mâcßaß aj e nak naxcamsi rib chi cßanjelac.
17A ešte k tomu jedol po všetky svoje dni vo tme, pri čom zažil mnoho nevole i nemoci i hnevu.
17Li ani naxnumsi lix yußam chi mâcßaß rajbal chanchan saß kßojyîn cuan. Nabal li raylal xcßul ut nabal li chßaßajquilal ut yajel.
18Hľa, čo som ja videl: čo je dobré a čo pekné, je to, aby jedol človek a pil a videl dobré vo všetkej svojej práci, ktorou sa trudí pod slnkom ten skromný počet dní svojho života, ktoré mu dal Bôh, lebo to je jeho podiel.
18Riqßuin chixjunil aßin lâin xinqßue retal nak li cßaßru us tixbânu li cuînk, aßan cuaßac ut ucßac ut xyalbal xsahil li quixcßanjela ru nak cuan arin saß ruchichßochß. Lix yußam quiqßueheß re xban li Dios. Tento tâcßanjelak xban nak ac tenebanbil saß xbên.
19Ako aj keď dal Bôh ktorémukoľvek človekovi bohatstvo a poklady a učinil ho pánom, aby jedol z toho a bral svoj podiel a radoval sa vo svojej práci, je to dar Boží.
19Cui li Dios naxqßue xbiomal li junjûnk, naxqßue re nak târûk tâcuaßak ut tâucßak ut tixyal xsahil lix cßanjel ut tâsahokß saß xchßôl nak yô chi cßanjelac. Aßin aßan jun mâtan naxqßue li Dios.Li Dios naxqßue li sahil chßôlej re. Joßcan nak incßaß nacßoxlac chirix li cßaßru naxcßul saß lix yußam saß ruchichßochß.
20(Lebo nebude toho mnoho, čo bude pamätať na dni svojho života), pretože Bôh odpovedá radosťou jeho srdca.
20Li Dios naxqßue li sahil chßôlej re. Joßcan nak incßaß nacßoxlac chirix li cßaßru naxcßul saß lix yußam saß ruchichßochß.