¹Lebo to všetko som priložil k svojmu srdcu, a to aby som vysvetlil všetko to, že spravedliví a múdri jako aj ich skutky sú v ruke Božej, i láska i nenávisť. Človek nevie o ničom, čo je pred ktorým.

¹Relic chi yâl lâin quinqßue inchßôl chixtzolbal rix chixjunil li cßaßak re ru aßin. Ut quinqßue retal nak li tîqueb xchßôl ut li cuanqueb xnaßleb cuanqueb saß rukß li Dios, joß ajcuiß li cßaßru nequeßxbânu. Mâ ani naxnau ma nequeßraheß malaj ut xicß nequeßileß. Ut incßaß nequeßxnau cßaßru teßxcßul mokon.

²Všetko deje sa jednako všetkým. Jedna a tá istá príhoda sa prihodí spravedlivému a bezbožnému, dobrému a čistému i nečistému, tomu, kto obetuje, i tomu, kto neobetuje, jako dobrému tak i hrešiacemu, tomu, kto prisahá, jako i tomu, kto sa bojí prísahy.

²Chixjunileb juntakßêt teßxcßul. Juntakßêt teßxcßul li tîqueb xchßôl riqßuineb li incßaß tîqueb xchßôl. Juntakßêt teßxcßul li châbileb xnaßleb riqßuineb li incßaß useb xnaßleb. Juntakßêt teßxcßul li nequeßxbânu li us riqßuineb li nequeßxbânu mâusilal. Juntakßêt teßxcßul li nequeßxqßue lix cßatbil mayej riqßuineb li incßaß nequeßxqßue lix cßatbil mayej. Juntakßêt teßxcßul li mâcßaßeb xmâc riqßuineb li cuanqueb xmâc. Juntakßêt teßxcßul li nequeßyechißin cßaßak re ru riqßuin juramento riqßuineb li incßaß nequeßxbânu li juramento.

³To je zlo, a je pri všetkom, čo sa deje pod slnkom, lebo jedna a tá istá príhoda prihodí sa všetkým, a k tomu aj srdce synov človeka je plné zlého, a šialenstvo je v ich srdci, kým len žijú, a potom k mŕtvym.

³Li cßaßru incßaß us ninqßue retal, aßan nak juntakßêt nequeßxcßul chixjunileb li cuanqueb saß ruchichßochß. Junes mâusilal ut tôntil naßleb nequeßxcßoxla xbânunquil joß najtil nequeßcuan saß ruchichßochß. Ut chirix aßan nequeßcam.

⁴Lebo kde kto je z toho vyňatý? No, u všetkých živých je ešte vždy nádej, lebo je lepšie živému psu ako mŕtvemu ľvu.

⁴Li ani toj yoßyo cuan cßaßru naroybeni. Abanan li camenak chic mâcßaß cßaßru naroybeni. Jun li tzßiß yoßyo nacßanjelac, abanan li cakcoj camenak chic, aßan mâcßaß na-oc cuiß. Naraj naxye nak kßaxal us chokß re li yoßyo chiru li ac camenak chic.

⁵Lebo živí vedia, že zomrú; ale mŕtvi nevedia ničoho ani nemajú viacej nijakej odplaty, lebo sa zabudla ich pamiatka.

⁵Li toj yoßyôqueb nequeßxnau nak teßcâmk. Ut eb li ac camenakeb chic mâcßaß nequeßxnau, chi moco cuan ta cßaßru teßroybeni. Ut mâ ani chic tâjulticânk reheb.

⁶Aj ich láska aj ich nenávisť aj ich revnivosť už dávno zahynula, a nemajú viacej nijakého podielu na veky v ničom tom, čo sa deje pod slnkom.

⁶Li ac camenakeb chic incßaß chic nequeßrahoc, chi moco xicß chic nequeßiloc ut incßaß chic nequeßcakalin, chi moco teßoquênk chic riqßuin li cßaßru na-uxman saß ruchichßochß.

⁷Iď, teda, jedz svoj chlieb v radosti a pi svoje víno veselým srdcom, lebo už dávno si Bôh obľúbil tvoje skutky.

⁷Joßcan nak anakcuan chatcuaßak chi sa saß âchßôl ut chacuucßak li vino riqßuin sahil chßôlej xban nak li Dios mâcßaß naxye riqßuin li cßaßru nacabânu.

⁸Tvoje rúcho nech je každého času biele, a oleja na tvojej hlave nech nie je nedostatok.

⁸Tâqßue saki akß châbil châcuix ut tâqßue rajlal li sununquil ban saß âjolom.

⁹Užívaj život so svojou ženou, ktorú miluješ, po všetky dni života svojej márnosti, ktoré ti dal Bôh pod slnkom, po všetky dni svojej márnosti, lebo to je tvoj podiel v živote a v tvojej práci, ktorou sa trudíš pod slnkom.

⁹Chanumsi lâ yußam chi sa saß âchßôl riqßuin li ixk li nacara. Chanumsihak chi us lâ yußam li mâcßaß na-oc cuiß li quiqßueheß âcue saß ruchichßochß, xban nak caßaj cuiß aßan li naru tâbânu re xyalbal xsahil lâ cßanjel.

¹⁰Všetko, čo najde tvoja ruka robiť v tvojej sile, rob; lebo neni diela ani výmyslu ani vedomosti ani múdrosti v ríši mŕtvych, kam ideš.

¹⁰Chixjunil li naru tâbânu saß ruchichßochß, chabânuhak, aß yal joß qßuial tâcuy xbânunquil. Nak tatcâmk, mâcßaß chic târûk tâbânu. Nak ac cuânkat chic saß li jul, incßaß chic tatcßanjelak. Mâcßaßak chic âcßaßux ut mâcßaßak chic ânaßleb.

¹¹A zase obrátiac sa videl som pod slnkom, že nie je beh vecou rýchlych ani boj udatných ako ani živnosť múdrych ani bohatstvo rozumných ani priazeň umných, ale čas a náhoda prihodí sa všetkým.

¹¹Cuan jun chic xinqßue retal saß ruchichßochß nak mâcuaßeb li kßaxal sêbeb li nequeßêchanin re li mâtan saß li âlinac, chi moco eb li cauheb rib li nequeßnumta saß li plêt. Ut eb li cuanqueb xnaßleb incßaß nequeßxtau xtzacaêmkeb yal xban nak cuanqueb xnaßleb. Ut eb li sêbeb xchßôl incßaß nequeßbiomoß yal xban nak sêbeb xchßôl. Ut eb li tzolbileb moco rajlal ta nequeßcßuleß saß usilal. Chixjunil aßin moco nequeßxnau ta jokße teßxcßul li chßaßajquilal.

¹²Lebo človek ani nezná svojho času jako ryby, ktoré sa chytajú do zhubnej siete, a jako vtáci, chytaní do osídla, tak podobne bývajú lapení synovia človeka na zlý čas, keď náhle pripáda na nich.

¹²Li cuînk incßaß naxnau jokße tixcßul junak chßaßajquilal. Chanchaneb li car li nequeßchapeß riqßuin yoy. Ut chanchaneb li xul li nequeßchapeß riqßuin raßal. Joßcan ajcuiß nequeßxcßul li cuînk. Eb aßan nequeßxcßul li chßaßajquilal chi mâcßaßeb saß xchßôl nak nacuulac xkßehil.

¹³Aj túto múdrosť som videl pod slnkom, a bola veľká u mňa.

¹³Ut quinqßue ajcuiß retal jun li naßleb li na-uxman saß ruchichßochß, li na-oc incßaßux xban.

¹⁴Bolo malé mesto a mužov v ňom málo, a prišiel proti nemu veľký kráľ a obľahol ho dookola a vystavil proti nemu veľké bašty.

¹⁴Cuan jun li tenamit caßchßin. Incßaß qßuiheb li cristian cuanqueb aran. Ut nachal jun li rey kßaxal cau rib chi pletic riqßuineb. Naxsut rix li tenamit ut na-oc chi pletic.

¹⁵Ale našiel v ňom chudobného muža múdreho, a ten vyslobodil mesto svojou múdrosťou, hoci nikto nepamätal na toho chudobného muža.

¹⁵Ut saß li tenamit aßan, cuan jun li cuînk cuan xnaßleb usta nebaß. Li cuînk aßan xru raj xcolbal li tenamit xban nak cuan xnaßleb. Abanan mâ ani quixcßoxla nak aßan cuan xnaßleb xban nak nebaß.

¹⁶Preto som povedal: Lepšia je múdrosť ako sila; ale múdrosť chudobného je opovrhnutá, a jeho slová sa nečujú.

¹⁶Nak ninqßue retal aßin lâin ninye nak kßaxal us nak cuânk kanaßleb chiru nak cauhak kib. Abanan eb aßan queßxtzßektâna lix naßleb li cuînk aßan yal xban nak nebaß ut incßaß queßrabi li cßaßru quixye.

¹⁷Slová múdrych, počuté v pokoji, sú viac ako krik toho, kto panuje medzi bláznami.

¹⁷Kßaxal us rabinquil lix yâlal li naxye li cuan xnaßleb, usta timil naxye, chiru rabinquil li cßaßru naxye li nacßamoc be saß xyânkeb li mâcßaßeb xnaßleb usta tixjap re chixyebal.Kßaxal us nak cuânk kanaßleb chiru nak cuânk kacßanjelebâl re pletic. Li ani incßaß us xnaßleb naxpoß ru li us.

¹⁸Múdrosť je lepšia ako vojenné nástroje; ale jeden hriešnik zahubí mnoho dobrého.

¹⁸Kßaxal us nak cuânk kanaßleb chiru nak cuânk kacßanjelebâl re pletic. Li ani incßaß us xnaßleb naxpoß ru li us.