¹A stalo sa vo dňoch Ahasvera (To bol ten Ahasver, ktorý kraľoval od Indie až po Ethiopiu, nad sto dvadsiatimi a siedmimi krajinami),

¹Aßan aßin li quicßulman saß eb li cutan nak quicuan chokß rey laj Asuero. Aßan quitaklan saß xbên li tenamit La India. Ut aßan ajcuiß quitaklan saß xbêneb chixjunileb li tenamit quicuulac toj saß li tenamit Etiopía. Jun ciento riqßuin cuukub xcaßcßâl chi tenamit queßcuan rubel xcuanquil laj Asuero.

²že v tých dňoch, keď sedel kráľ Ahasver na tróne svojho kráľovstva, ktorý bol na hrade Súsane,

²Saß li tenamit Susa quicuan lix naßaj li quitaklan cuiß.

³v treťom roku svojho kraľovania, urobil hostinu všetkým svojim kniežatám a svojim služobníkom. Vojsko Peržanov a Médov, veľmoži a kniežatá jednotlivých krajín boli pred ním,

³Yô rox chihab roquic chokß rey laj Asuero nak quixbânu jun li ninkße chokß reheb li nequeßcßanjelac chiru. Ut quixbokeb saß li ninkße li nequeßtaklan saß li junjûnk chi tenamit joßqueb ajcuiß li nequeßcßamoc be saß xyânkeb lix soldado eb laj Persia ut eb laj Media.

⁴keď ukazoval bohatstvo slávy svojho kráľovstva a skvosty, nádheru svojho veličenstva, za mnoho dní, za sto osemdesiat dní.

⁴Quixbokeb chixjunileb re xcßutbal chiruheb lix nimal ut lix lokßal lix cuanquilal ut lix biomal. Li ninkße aßan quicuan cuakib po.

⁵A keď sa vyplnily tie dni, urobil kráľ všetkému ľudu, ktorý sa nachádzal na hrade Súsane, od najväčšieho do najmenšieho, hostinu, ktorá trvala sedem dní, v nádvorí, v zahrade paláca kráľovho.

⁵Nak ac xeßnumeß li cutan aßan, quixbânu jun chic li ninkße chiru li nebâl re li rochoch li rey Asuero. Cuukub cutan chic quibay li ninkße aßan. Chixjunileb li cuanqueb Susa queßbokeß saß li ninkße, li cuanqueb xcuanquil joßqueb ajcuiß li mâcßaßeb xcuanquil.

⁶Boly tam na kmentových a šarlatových povrázkoch pripevnené biele, zelené a hyacintovomodré čalúny, na strieborných krúžkoch a na stĺpoch z bieleho mramoru, lože, zlaté a strieborné, na dlažbe zo zeleného, bieleho, žltého a čierneho mramoru.

⁶Queßxyîb chi châbil li nebâl. Queßxqßue li châbil tßicr sak, rax ut azul ut queßxbacß chiru li nînki pilar yîbanbil riqßuin li châbil pec mármol. Li tßicr chapcho riqßuin cßâm lino morado. Li cßâm chapcho saß li junjûnk chi pilar riqßuin argollas yîbanbil riqßuin plata. Li cßojaribâl, li queßhilan cuiß li ulaß yîbanbil riqßuin oro ut plata. Li xan yîbanbil riqßuin li châbil pec pórfido ut mármol ut riqßuin li pec alabastro ut jacinto. Eb li pec aßan kßaxal tertôqueb xtzßak.

⁷A nápoj podávali v zlatých nádobách, a to v nádobách iných a iných, a kráľovského vína hojne, podľa kráľovej veľkej možnosti.

⁷Li secß li queßucßac cuiß junes oro ut jalan jalânk xyîbanquil. Kßaxal nabal li vino xcomon li châbil li narucß li rey ut quiqßueheß chi nabal joß quiraj aßan.

⁸Ale sa pilo podľa nariadenia: nikto nenútil; lebo tak bol naložil kráľ všetkým správcom svojho domu, aby urobili každému podľa toho, jako sa ktorému bude ľúbiť.

⁸Li rey quixqßue jun li chakßrab reheb laj jecßol vino ut quixye reheb nak mâ ani teßxmin ruheb chi ucßac. Aß yal re li junjûnk cßaßru târaj rucßbal.

⁹I kráľovná Vasta spravila hostinu ženám v kráľovskom dome, ktorý patril kráľovi Ahasverovi.

⁹Ut li reina Vasti, li rixakil li rey, quixbânu ajcuiß jun li ninkße reheb li ixk saß li rochoch li rey Asuero.

¹⁰Potom siedmeho dňa, keď sa bolo rozveselilo srdce kráľovo vínom, rozkázal Mehúmanovi, Bizetovi, Charbonovi, Bigtovi a Abagtovi, Zetarovi a Karkasovi, siedmim komorníkom, ktorí slúžili pred kráľom Ahasverom,

¹⁰Saß xcuuk li cutan re li ninkße, cßajoß xsahil xchßôl li rey Asuero xban lix calajic. Quixtaklaheb li cuukub chi eunucos li nequeßcßanjelac chiru. Aßaneb laj Mehumán, laj Bizta, laj Harbona, laj Bigta, laj Abagta, laj Zetar ut laj Carcas.

¹¹aby doviedli kráľovnú Vastu pred kráľa v kráľovskej korune, aby ukázal národom a kniežatám jej krásu, preto že bola pekného vzozrenia.

¹¹Li rey quixye reheb nak teßxbok chak li reina Vasti. Ut quixye reheb nak cuânk chak lix corona saß xjolom nak tâchâlk chiru li rey re xcßutbal lix chßinaßusal chiruheb li tenamit ut chiruheb ajcuiß li nequeßtaklan saß li junjûnk chi tenamit xban nak kßaxal chßinaßus lix Vasti.

¹²Ale kráľovna Vasta odoprela prijsť na slovo kráľovo, ktoré poslal po komorníkoch. Vtedy sa veľmi rozhneval kráľ, a jeho prchlivosť horela v ňom ako oheň.

¹²Li cuukub chi cuînk queßcuulac riqßuin li reina Vasti ut queßxye re li cßaßru quixye li rey. Abanan lix Vasti incßaß quixbânu li cßaßru quiraj li rey. Joßcan nak cßajoß nak quijoskßoß li rey.

¹³A kráľ povedal mudrcom, znajúcim časy (lebo tak sa riešila vec kráľova, pred všetkými znalými zákona a práva;

¹³Xban nak yô xjoskßil li rey quipatzßoc reheb li cuanqueb xnaßleb cßaßru us xbânunquil. Saß eb li cutan aßan cßaynakeb li rey chixpatzßbal xnaßlebeb riqßuineb li nequeßxnau li chakßrab.

¹⁴a najbližší k nemu bol Karšena, Šetár, Admata, Taršíš, Meres, Marsena a Memúchan, sedem kniežat, perzských a médskych, ktorí hľadeli na tvár kráľovu a ktorí sedeli na prvom mieste v kráľovstve):

¹⁴Cuanqueb riqßuin li rey laj Carsena, laj Setar, laj Admata ut laj Tarsis. Ut cuanqueb ajcuiß laj Meres, laj Marsena ut laj Memucán. Aßaneb li cuukub chi xnînkal ru cuînk saß xyânkeb laj Persia ut laj Media. Junelic cuanqueb aran chixqßuebal xnaßleb li rey ut kßaxal nînkeb xcuanquil.

¹⁵Čo urobiť podľa zákona kráľovnej Vaste, keď nevykonala rozkazu kráľa Ahasvera, vyriadeného po komorníkoch?

¹⁵Li rey Asuero quixpatzß reheb: —¿Cßaßru naxye li chakßrab? ¿Cßaßru us takabânu riqßuin li reina Vasti? Xintaklaheb laj cßanjel chicuu chixbokbal. Abanan aßan incßaß xbânu li cßaßru xinye, chan.

¹⁶Vtedy povedal Memúchan pred kráľom a pred kniežatami: Nie len proti samému kráľovi prehrešila sa kráľovna Vasta, ale aj proti všetkým kniežatám a proti všetkým národom, ktoré sú vo všetkých krajinách kráľa Ahasvera.

¹⁶Ut laj Memucán quichakßoc ut quixye re li rey ut reheb ajcuiß chixjunileb li cuanqueb xcuanquil saß eb li tenamit: —Moco caßaj cuiß ta chiru li rey xmâcob nak quixkßet li râtin. Xmâcob ajcuiß chiruheb li cuanqueb xcuanquil joß ajcuiß chiruheb chixjunileb li tenamit li cuanqueb rubel xcuanquil li rey.

¹⁷Lebo to, čo urobila kráľovná, roznesie sa ku všetkým ženám, a bude to na to, aby pohŕdly svojimi mužmi vo svojich očiach, keď povedia: Kráľ Ahasver rozkázal doviesť kráľovnú Vastu pred seba, a neprišla.

¹⁷Li cßaßru xbânu li reina tâcuulak saß xxiqueb chixjunileb li ixk. Cui teßrabi aßan, eb li ixk incßaß chic teßxqßue saß ruheb lix bêlomeb. Eb aßan teßxye, “Li rey Asuero xtakla xbokbal li reina Vasti ut aßan incßaß qui-abin chiru,” chaßkeb.

¹⁸Áno, už tohoto dňa to budú hovoriť kňahyne Peržanov a Médov, ktoré počuly o tom, čo urobila kráľovná, všetkým kniežatám kráľovým, a naplodí sa hojne opovrženia a hnevu.

¹⁸Ut anakcuan eb li rixakil li cuanqueb xcuanquil saß xyânkeb laj Media ut eb laj Persia cau chic teßrâtina lix bêlomeb xban nak teßrabi li cßaßru xbânu li reina Vasti. Teßjoskßok chiruheb lix bêlom ut tâcuânk chßaßajquilal chi joßcan.

¹⁹Jestli sa tedy vidí kráľovi za dobré, nech vyjde kráľovský rozkaz zpred jeho tvári, a nech sa to napíše medzi zákony Peržanov a Médov, aby toho nikto neprekročil, že Vasta neprijde viacej pred kráľa Ahasvera, a jej kráľovstvo nech dá kráľ jej družke, ktorá je lepšia než ona.

¹⁹Cui lâat tixcßul âchßôl, at rey, tâqßue junak chakßrab ut tzßîbanbilak retalil saß li chakßrab re Persia ut re Media re nak mâ ani tâkßetok re. Li chakßrab aßan tixye nak li reina Vasti incßaß chic tixcßut rib chi junaj cua chiru li rey ut tâisîk chokß reina. Ut junak chic kßaxal châbil chiru aßan tâqßuehekß chokß reina.

²⁰A keď sa počuje výrok kráľov, ktorý dá vyhlásiť po celom svojom kráľovstve, lebo je veľké, dajú všetky ženy svojim mužom úctu, od najväčšieho do najmenšieho.

²⁰Nak tâêlk resil li chakßrab li tâqßue, at rey, teßrabi chixjunileb li cuanqueb rubel âcuanquil. Ut chixjunileb li ixk teßxqßue xlokßal lix bêlom, usta cuan xcuanquil usta mâcßaß xcuanquil, chan.

²¹A slovo bolo dobré v očiach kráľa i kniežat. A tak učinil kráľ podľa slova Memúchanovho.

²¹Li cßaßru quixye laj Memucán quixcßul xchßôl li rey joßqueb ajcuiß li nînkeb xcuanquil li cuanqueb aran. Ut li rey Asuero quixbânu joß quiyeheß re xban laj Memucán.Ut li rey quixtaklaheb li hu saß li junjûnk chi tenamit. Quixtzßîba saß li râtinobâleb ut quixtzßîba ajcuiß joß nequeßtzßîbac saß eb li junjûnk chi tenamit. Quixye reheb nak eb li cuînk, aßaneb li teßtaklânk saß li rochocheb. Ut quixye ajcuiß nak tâyehekß resil li chakßrab aßan reheb chixjunileb li tenamit saß li râtinobâleb li junjûnk chi tenamit.

²²A rozoslal listy do všetkých krajín kráľových, do každej krajiny jej vlastným písmom a ku každému národu v jeho vlastnom jazyku, aby bol každý muž pánom vo svojom dome a hovoril to jazykom svojho ľudu.

²²Ut li rey quixtaklaheb li hu saß li junjûnk chi tenamit. Quixtzßîba saß li râtinobâleb ut quixtzßîba ajcuiß joß nequeßtzßîbac saß eb li junjûnk chi tenamit. Quixye reheb nak eb li cuînk, aßaneb li teßtaklânk saß li rochocheb. Ut quixye ajcuiß nak tâyehekß resil li chakßrab aßan reheb chixjunileb li tenamit saß li râtinobâleb li junjûnk chi tenamit.