¹A keď videl ľud, že Mojžiš len neschádza s vrchu, shromaždil sa ľud na Árona, a povedali mu: Vstaň a sprav nám bohov, ktorí pojdú pred nami, lebo čo do toho Mojžiša, muža, ktorý nás vyviedol z Egyptskej zeme, nevieme, čo sa mu stalo.

¹Eb li cristian queßxqßue retal nak laj Moisés quibay chak chi sukßîc saß li tzûl. Queßxchßutub rib chiru laj Aarón ut queßxye re: —Tâyîb kadios re teßcßamok be chiku. Incßaß nakanau cßaßru xcßul chak laj Moisés, li qui-isin chak ke saß li tenamit Egipto, chanqueb.

²A Áron im povedal: Strhajte zlaté náušnice, ktoré sú na ušiach vašich žien, vašich synov a vašich dcér, a doneste ku mne.

²Ut laj Aarón quixye reheb: —Isihomakeb lix caßxic oro lê rixakil, lê ralal joß eb ajcuiß lê rabin ut cßamomak chak cue arin, chan.

³A všetok ľud, všetci si strhali zlaté náušnice, ktoré boly na ich ušiach, a doniesli k Áronovi.

³Ut chixjunileb li cristian queßrisiheb lix caßxic oro ut queßxcßam riqßuin laj Aarón.

⁴A vzal to z ich ruky a sformujúc to rydlom spravil z toho sliate teľa. A povedali: Toto sú tvoji bohovia, Izraelu, ktorí ťa vyviedli hore z Egyptskej zeme!

⁴Laj Aarón quilajxcßul li oro li joß qßuial queßxcßam riqßuin. Quixhaßobresi li oro ut quixyîb jun chßina cuacax chiru. Riqßuin chßîchß quixtîcobresi ru. Eb li cristian queßxye: —Aßin li kadios, lâo aj Israel. Aßan li qui-isin chak ke saß li tenamit Egipto, chanqueb.

⁵Keď to videl Áron, vystavil oltár pred ním, a Áron volal a riekol: Zajtra bude slávnosť Hospodinova.

⁵Nak quirabi aßin, laj Aarón quixyîb jun li artal chiru li cuacax oro ut quixye: —Cuulaj toninkßeîk saß xcßabaß li Kâcuaß Dios, chan.

⁶Potom na druhý deň vstali skoro ráno a obetovali zápaly a doviedli pokojné obeti. A ľud sadol, aby jedol a pil, a vstali, aby sa hrali.

⁶Joß cuulajak chic queßcuulac ekßela ut queßmayejac ut queßxqßue ajcuiß lix cßatbil mayej. Ut eb li tenamit queßcuaßac ut queßucßac ut quilajeßxbânu li moco uxc ta naraj.

⁷A Hospodin hovoril Mojžišovi: Idi, sídi, lebo sa porušil tvoj ľud, ktorý si vyviedol hore z Egyptskej zeme.

⁷Ut li Dios quixye re laj Moisés: —Ayu, cuben. Tatxic riqßuineb li cristian. Cßajoß xyibal ru yôqueb lâ tenamit li xacuisiheb chak saß li tenamit Egipto.

⁸Skoro sišli s cesty, ktorú som im prikázal; spravili si teľa, sliatinu, a klaňajú sa mu a obetujú mu a vravia: Toto sú tvoji bohovia, Izraelu, ktorí ťa vyviedli hore z Egyptskej zeme.

⁸Saß junpât queßxkßet li cuâtin. Ut queßxyîb jun cuacax oro chokß xdioseb. Yôqueb chi mayejac chiru ut yôqueb chixlokßoninquil. Yôqueb chixyebal, “Li cuacax aßin, aßan li kadios, lâo aj Israel. Li dios aßin, aßan li qui-isin chak ke saß li tenamit Egipto”, chanqueb.

⁹A Hospodin riekol Mojžišovi: Videl som tento ľud, a hľa, je to ľud tvrdej šije.

⁹Ut li Kâcuaß Dios quixye ajcuiß re laj Moisés: —Lâin xinqßue retal nak li cristian aßin kßaxal cauheb xchßôl. Incßaß nequeßabin chicuu.

¹⁰A tak teraz ma nechaj, aby sa rozpálil môj hnev na nich, a aby som ich vyhladil, a učiním teba veľkým národom.

¹⁰Canabin chixbânunquil li tincuaj. Xchal injoskßil xbaneb. Tinsach ruheb chi jun aj cua. Ut lâat, at Moisés, eb chic lâ cualal âcßajol teßqßuiânk ut teßtâmk. Ut eb aßan chic li sicßbilakeb ru inban, chan li Dios.

¹¹Ale Mojžiš prosil pokorne Hospodina, svojho Boha, o milosť a vravel: Prečo sa, ó, Hospodine, roznecuje tvoj hnev na tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egyptskej zeme veľkou silou a mocnou rukou?

¹¹Laj Moisés quixtzßâma chiru li Kâcuaß Dios ut quixye re: —At Kâcuaß Dios, ¿cßaßut nak mas xchal lâ joskßil saß xbêneb lâ tenamit? Riqßuin lix nimal âcuanquilal xacuisiheb chak saß li tenamit Egipto.

¹²Prečo majú povedať Egypťania, že vraj ich vyviedol na zlé, aby ich pobil na vrchoch a aby ich vyhladil s tvári zeme! Odvráť sa od prchlivosti svojho hnevu a ľutuj zlého, ktoré si usúdil svojmu ľudu!

¹²¿Cßaßut nak tâqßue âcuib chi hobecß xbaneb laj Egipto? Eb aßan teßxye, “¿Cßaßut nak li Dios xrisiheb arin ut xcßameb saß li chaki chßochß yal re tixcamsiheb saß li tzûl? Quixsacheb chi junaj cua”, chaßkeb. Mâqßue âjoskßil. Jal lâ cßaßux. Mâsach ruheb lâ tenamit.

¹³Pamätaj na Abraháma, Izáka a na Izraela, na svojich služobníkov, ktorým si prisahal sám na seba a hovoril si im: Rozmnožím vaše semeno jako hviezdy nebies a celú túto zem, o ktorej som hovoril, dám vášmu semenu, a zdedia ju na veky.

¹³Julticak âcue laj Abraham ut laj Isaac ut laj Jacob. Eb aßan aj cßanjeleb châcuu ut lâat xayechißi chi anchal âchßôl reheb. Xaye reheb nak tâqßue chi qßuiânc ut chi nabalocß li ralal xcßajoleb joß xqßuialeb li chahim saß choxa. Ut xayechißi jun châbil naßajej reheb aßan chi junelic ut reheb ajcuiß li ralal xcßajol, chan laj Moisés.

¹⁴A Hospodin ľutoval zlého, o ktorom hovoril, že ho učiní svojmu ľudu.

¹⁴Ut li Kâcuaß Dios quixjal xcßaßux ut incßaß quixsacheb lix tenamit.

¹⁵A Mojžiš obrátiac sa sišiel s vrchu, a dve dosky svedoctva mal vo svojej ruke, dosky, popísané na oboch stranách; z jednej i z druhej strany boly popísané.

¹⁵Laj Moisés quicube chak saß li tzûl. Quixcßam saß rukß li cuib chi perpôquil pec li tzßîbanbil cuiß li lajêb chi chakßrab. Tzßîbanbil li chakßrab chiru li perpôquil pec saß xcaß pacßalil.

¹⁶Dosky boly dielom Božím, písmo bolo písmom Božím, ktoré bolo vyryté na doskách.

¹⁶Eb li perpôquil pec aßin xbânuhom li Dios. Li âtin tzßîbanbil chiru li perpôquil pec, aß li Dios quitzßîban re.

¹⁷A keď počul Jozua hlas ľudu, že kričí, povedal Mojžišovi: Krik boja je v tábore.

¹⁷Laj Josué quirabi li chokînc nak eb li tenamit yôqueb chixjapbaleb re. Quixye re laj Moisés: —¿Cßaßru yôqueb li tenamit? Cßajoß nak yôqueb chi chokînc. Chanchan pletic yôqueb, chan.

¹⁸A on povedal: Nie je to krik, ako sa ozýva víťazstvo, ani nie je to krik, ako sa ozýva porážka; ja čujem hlas spevu.

¹⁸Laj Moisés quixye re: —Incßaß. Li chokînc nacuabi lâin mâcuaß xyâb pletic. Lâin nacuabi nak bichânc yôqueb, chan.

¹⁹A stalo sa, keď sa priblížil k táboru a keď uvidel teľa a kolotance, že sa rozpálil hnev Mojžišov a hodil dosky zo svojich rúk a rozbil ich pod vrchom.

¹⁹Laj Moisés quijiloc chi xcßatk lix muhebâleb. Quiril li cuacax oro ut quiril nak yôqueb chi xajoc chiru. Cßajoß nak quichal xjoskßil. Ut xban xjoskßil quixcut chi chßochß li cuib chi perpôquil pec li cuan saß rukß ut aran queßjoreß saß xtôn li tzûl.

²⁰Potom vzal teľa, ktoré spravili, a spálil ho v ohni a rozdrvil až na prach a vysypúc to na vody dal piť synom Izraelovým.

²⁰Laj Moisés quixchap li cuacax oro li queßxyîb ut quixcßat saß xam. Chirix aßan quixqueß ut quixqßue lix poksil saß li haß ut saß puêrs quixqßue chi ruqßueb.

²¹A Mojžiš povedal Áronovi: Čo ti urobil tento ľud, že si naň uviedol veľký hriech?

²¹Ut laj Moisés quixye re laj Aarón: —¿Cßaßru xeßxbânu âcue nak xaqßueheb chi mâcobc li tenamit aßin?—

²²A Áron povedal: Nech sa neroznecuje hnev môjho pána! Ty znáš tento ľud, že je náchylný ku zlému.

²²Laj Aarón quixye: —Kâcuaß Moisés, matjoskßoß cuiqßuin. Lâat ac nacanau chanruheb li tenamit aßin. Nacanau nak teßraj xbânunquil li incßaß us.

²³Povedali mi: Sprav nám bohov, ktorí pojdú pred nami, lebo čo do toho Mojžiša, muža, ktorý nás vyviedol hore z Egyptskej zeme, nevieme, čo sa mu stalo.

²³Eb aßan queßxye cue, “Yîb kadios re tâcßamok be chiku. Incßaß nakanau cßaßru xcßul chak laj Moisés, li qui-isin chak ke saß li tenamit Egipto”, chanqueb.

²⁴A povedal som im: Kto má zlato, strhajte si! A dali mi, a hodil som ho do ohňa, a vyšlo toto teľa.

²⁴Lâin xinye reheb nak ani cuan oro riqßuin xcßamak chak, chanquin reheb. Ut eb aßan xeßxcßam chak ut lâin caßaj cuiß xincut li oro saß xam ut aran xyâloß li cuacax oro aßin, chan.

²⁵A keď videl Mojžiš ľud, že je rozuzdený, pretože ho rozuzdil Áron na zlú povesť a na posmech medzi tými, ktorí povstávali proti nim,

²⁵Laj Moisés quiril nak eb li cristian incßaß chic nequeßxcßoxla li Dios. Quiril nak cßajoß xyibal ru yôqueb chixbânunquil xban nak laj Aarón incßaß xqßue xnaßlebeb ut queßxcßut xxutâneb chiruheb li xicß queßiloc reheb.

²⁶vtedy sa postavil Mojžiš v bráne tábora a povedal: Kto je Hospodinov, nech pristúpi ku mne! A shromaždili sa k nemu všetci synovia Léviho.

²⁶Tojoßnak laj Moisés quixakli saß li oquebâl bar cuan cuiß lix muhebâleb. Quixye reheb: —Li ani naxpâb li Kâcuaß Dios, châlkeb cuiqßuin, chan. Ut chixjunileb li ralal xcßajol laj Leví queßxchßutub rib chiru laj Moisés.

²⁷A povedal im: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Pripášte každý svoj meč na svoje bedrá, prejdite ta i nazpät, od brány k bráne v tábore, a zabite každý svojho brata a každý svojho priateľa a každý svojho blížneho.

²⁷Ut laj Moisés quixye reheb: —Joßcaßin xye li Kâcuaß Dios reheb laj Israel. “Chapomak lê chßîchß ut têsuti lix muhebâleb. Chixjunileb li incßaß niquineßxpâb têcamsi. Usta êras, usta êrîtzßin, usta êrechßalal, usta êrech cabal, tâcamsîk,” chan.

²⁸A synovia Léviho učinili podľa slova Mojžišovho, a padlo z ľudu toho dňa tak asi tri tisíce mužov.

²⁸Eb laj Leví queßxbânu li cßaßru quixye laj Moisés. Ut oxib mil chi cristian queßxcamsi saß li cutan aßan.

²⁹A Mojžiš povedal: Naplňte každý svoju ruku dnes a tak sa posväťte Hospodinovi, lebo každý vykonal súd na svojom synovi a na svojom bratovi, nato, aby dal dnes na vás požehnanie.

²⁹Laj Moisés quixye reheb laj Leví: —Saß li cutan aßin xakabanbilex chi cßanjelac chiru li Kâcuaß Dios chokß aj tij. Li Dios texrosobtesi saß li cutan aßin xban nak xebânu li cßaßru quixye. Xecamsi li queßkßetoc re li râtin li Dios usta êras, usta êrîtzßin, usta lê ralal êcßajol, chan.

³⁰A stalo sa na druhý deň, že povedal Mojžiš ľudu: Vy ste zhrešili veľkým hriechom, a tak teraz odídem hore k Hospodinovi, ak by som mohol nejako smieriť váš hriech.

³⁰Joß cuulajak chic laj Moisés quixye reheb li tenamit: —Lâex xexmâcob. Anakcuan tintakekß saß li tzûl bar cuan cuiß li Kâcuaß Dios. Tintzßâma chak êcuybal chiru li Dios ut mâre tâcuyekß êmâc, chan.

³¹Potom sa navrátil Mojžiš k Hospodinovi a povedal: Prosím, ó, Pane, tento ľud zhrešil veľkým hriechom, a spravili si zlatých bohov.

³¹Tojoßnak laj Moisés quisukßi cuißchic riqßuin li Dios ut quixye re: —Eb li tenamit aßin nimla mâc queßxbânu. Queßxyîb lix dioseb oro.

³²A tak teraz, ak odpustíš ich hriech -; a keď nie, vytri ma, prosím, zo svojej knihy, ktorú si napísal.

³²Ut anakcuan tintzßâma châcuu, bânu usilal, chacuy lix mâqueb. Cui incßaß naru tâcuy lix mâqueb, bânu usilal tâcuisi lin cßabaß saß lâ hu li tzßîbanbil cuiß xcßabaßeb li tîqueb xchßôl, chan.

³³A Hospodin riekol Mojžišovi: Kto zhrešil proti mne, toho vytriem zo svojej knihy.

³³Ut li Dios quixye re laj Moisés: —Incßaß. Li ani xeßmâcob chicuu, aßan li tincuisi xcßabaß saß lin hu.

³⁴A tak teraz iď, a veď ľud ta, kam som ti hovoril. Hľa, môj anjel pojde pred tebou. Ale keď prijde deň môjho navštívenia, navštívim na nich ich hriech.

³⁴Ayu. Cuben ut tatcßamok be chiruheb li tenamit. Texxic saß li naßajej xinye âcue. Ut lin ángel tâcßamok be châcuu. Aban nak tâcuulak xkßehil tinrakok âtin saß xbêneb, aran teßxtoj lix mâqueb, chan li Dios.Ut li Kâcuaß Dios quixtakla jun raylal saß xbêneb li tenamit xban nak queßxqßue chi yîbâc li cuacax oro xban laj Aarón.

³⁵A Hospodin bil ľud preto, že boli spravili to teľa, ktoré spravil Áron.

³⁵Ut li Kâcuaß Dios quixtakla jun raylal saß xbêneb li tenamit xban nak queßxqßue chi yîbâc li cuacax oro xban laj Aarón.