¹A Hospodin riekol Mojžišovi: Uteš si dvoje dosiek z kameňa, také, jaké boly tamtie prvé, a ja napíšem na dosky slová, ktoré boly na tých prvých doskách, ktoré si rozbil.

¹Li Dios quixye re laj Moisés: —Tâtîcobresi ru cuibak li pec joß li cuib li xajor junxil. Ut chiruheb aßan lâin tintzßîba lin chakßrab li xcuan chiruheb li xajor.

²A buď hotový na ráno a ráno vyjdeš na vrch Sinai a tam mi budeš stáť na temene vrchu.

²Tâcauresi âcuib ut cuulaj ekßela, tattakekß chiru li tzûl Sinaí. Aran tatcuulak cuiqßuin saß xbên li tzûl.

³Nikto nevyjde hore s tebou, ani nech sa nikto neukáže na celom tom vrchu, ani ovce ani voly nech sa nepasú naproti tomu vrchu.

³Âjunes tatxic. Mâ ani tâcßam châcuix. Mâ jun reheb li tenamit naru tâtakekß yalak bar chiru li tzûl chi moco li quetômk tâichajibk saß li tzûl, chan li Dios.

⁴Utesal tedy dvoje dosiek z kameňa, ako boly tie prvé, a potom vstal Mojžiš skoro ráno a vyšiel na vrch Sinai, tak ako mu prikázal Hospodin, a vzal do svojej ruky dvoje dosiek z kameňa.

⁴Tojoßnak laj Moisés quixtîcobresi li cuib chi pec chanchan ajcuiß li quixjor junxil. Quicuacli ekßela ut quitakeß chiru li tzûl. Quixcßam saß rukß li cuib chi pec. Joß quiyeheß re xban li Dios, joßcan quixbânu.

⁵A Hospodin sostúpil v oblaku a stál s ním tam a zavolal menom: HOSPODIN.

⁵Ut li Kâcuaß Dios quicube saß li chok. Quicuulac cuan cuiß laj Moisés. Li Dios quixchßolob xyâlal chirix lix nimal cuanquilal joß ajcuiß lix lokßal.

⁶A Hospodin idúc popri ňom volal: Hospodin, Hospodin, silný Bôh ľútostivý a milosrdný, dlho zhovievajúci a veľký čo do milosti a pravdy,

⁶Li Dios quinumeß chiru laj Moisés ut quixye re: —Lâin li Kâcuaß Dios. Lâin li nimajcual Dios. Lâin li nintokßoban u ut lâin ajcuiß nin-uxtânan u. Lâin incßaß ninjoskßoß chi junpât. Numtajenak lin rahom. Mâ jaruj ninpaltoß. Cuanquin chi junelic.

⁷ktorý zachováva milosť tisícim a odpúšťa neprávosť, prestúpenie a hriech, ktorý však nijakým činom nenechá bez tresu vinného, ale navštevuje neprávosť otcov na svojich synoch i na synoch synov, na treťom i na štvrtom pokolení.

⁷Lâin chi qßuila okßob li cristian nacuuxtânaheb ru. Nincuy li qßuila mâc li nequeßxbânu. Eb li nequeßmâcob teßxtoj rix lix mâc. Ninrahobtesiheb li alal cßajolbej riqßuin lix mâqueb lix naß xyucuaßeb toj saß rox saß xcâ xtasalil li ralal xcßajoleb, chan li Dios.

⁸A Mojžiš rýchle sklonil hlavu k zemi a klaňal sa.

⁸Saß junpât quixxulub lix jolom laj Moisés ut quixlokßoni li Dios.

⁹A povedal: Prosím, jestli som našiel milosť v tvojich očiach, ó, Pane, prosím, nech ide Pán v našom strede, lebo je to ľud tvrdej šije, a odpustíš našu neprávosť a náš hriech a prijmeš nás za svoje dedičstvo!

⁹Ut quixye: —At Kâcuaß, cui tincßam cuib saß usilal âcuiqßuin, bânu usilal tatcuânk saß kayânk. Usta cau kachßôl, chacuy kamâc. Ut choâcßul cuißchic chokß âcualal âcßajol, chan laj Moisés.

¹⁰A on riekol: Hľa, učiním smluvu pred všetkým tvojím ľudom. Učiním čudesá, jaké neboly stvorené nikdy a nikde na celej zemi ani nikde v niktorom národe, a bude vidieť všetok ľud, v ktorého strede si ty, dielo Hospodinovo, lebo to bude strašné, čo ja učiním s tebou.

¹⁰Ut li Dios quixye: —Lâin tinbânu lin contrato êriqßuin. Chiruheb chixjunileb li cristian tincßut lin cuanquilal. Mâ jun cua êrilom saß ruchichßochß li tinbânu lâin. Ut chixjunileb laj Israel teßril li tinbânu ut teßxnau nak aßan xbânuhom li Dios xban nak nimla sachba chßôlej li tinbânu êriqßuin.

¹¹Zachovaj si, čo ti prikazujem dnes! Hľa, vyženiem zpred tvojej tvári Amoreja, Kananeja, Heteja, Ferezeja, Heveja a Jebuzeja.

¹¹Qßue retal li cßaßru tinye âcue anakcuan. Oc cue chirisinquileb chêru eb laj amorreo, eb laj cananeo, eb laj heteo, eb laj ferezeo, eb laj heveo, joß eb ajcuiß laj jebuseo.

¹²Chráň sa, aby si neučinil smluvy s obyvateľmi zeme, do ktorej vojdeš, aby neboli osídlom v tvojom strede!

¹²Chebânu cuênt ut mêbânu junak contrato riqßuineb li tenamit li cuanqueb saß li naßajej li xic cuiß êre. Naru nequeqßue êrib chi âlêc xbaneb.

¹³Ale ich oltáre rozboríte a ich modlárske stĺpy polámete a ich háje povytínate,

¹³Têjucß chi junaj cua lix artaleb ut têpoß ajcuiß lix dioseb Asera xcßabaß. Têyoqßui li cheß li nequeßxxakaxi aran li nequeßxlokßoni ru.

¹⁴lebo sa nebudeš klaňať inému bohu, pretože Hospodin, ktorého meno je Žiarlivý, je silný Bôh žiarlivý.

¹⁴Mêlokßoni jalanil dios xban nak lâin li Kâcuaß Dios ut incßaß nacuulac chicuu nak jalan têqßue xlokßal.

¹⁵Aby sa nestalo, keď by si učinil smluvu s obyvateľmi zeme, a smilnili by idúc za svojimi bohmi a obetovali by bitné obeti svojim bohom, že by ťa pozval niektorý z nich, a jedol by si z jeho obeti

¹⁵Mêbânu junak contrato riqßuineb xban nak cui têbânu aßan naru nequejunaji êrib riqßuineb. Mêlokßoni lix dioseb ut nak tâcuânk lix ninkße lix dioseb, mexxic chi cuaßac riqßuineb nak texbokekß xbaneb.

¹⁶a vzal by si z jeho dcér svojim synom ženy, a jeho dcéry by smilnily idúc za svojimi bohmi a spôsobily by to, že by smilnili aj tvoji synovia odíduc za ich bohmi.

¹⁶Cui lâex têsumub lê ralal riqßuin lix rabineb, aßan ajcuiß tâcßamok xbeheb lê ralal chixlokßoninquil lix dioseb xban nak eb aßan nequeßxlokßoni li jalanil dios.

¹⁷Nespravíš si liatych bohov.

¹⁷Mêyîb êjalanil dios.

¹⁸Zachovávať budeš slávnosť nekvasených chlebov; sedem dní budeš jesť nekvasené chleby, jako som ti prikázal, na určený čas, v mesiaci abíbe, lebo v mesiaci abíbe si vyšiel z Egypta.

¹⁸Joß xinye êre, saß li po Abib xcßabaß texninkßeîk. Cuukub cutan têcuaß li caxlan cua li mâcßaß xchßamal. Ac chßolchßo nak têbânu aßin saß li po Abib xban nak saß li po aßin xex-el chak saß li tenamit Egipto.

¹⁹Všetko, čo otvára život, je moje, i všetko z tvojho dobytka, čo sa narodí mužského pohlavia, čo otvára život, už či je hovädo z kráv a či dobytča, ovca alebo koza.

¹⁹Chixjunileb li xbên lê ralal cue lâin joß eb ajcuiß li xbên raleb lê quetômk, li cocß têlom.

²⁰Ale prvorodené osľa vykúpiš ovcou alebo kozou. A keď nevykúpiš, zlomíš mu šiju. Každého prvorodeného zo svojich synov vykúpiš. A nikto sa neukáže predo mnou prázdny.

²⁰Li xbên raleb li bûr, carner têqßue chokß rûchil. Cui incßaß têqßue rûchil tento nak têtok xcux li chßina bûr. Ut tento nak têqßue rûchil li xbên êralal. Chixjunilex texmayejak joß xinye êre.

²¹Šesť dní budeš pracovať, a siedmeho dňa prestaneš; v oračke i v žatve prestaneš.

²¹Cuakib cutan textrabajik. Saß xcuuk li cutan texhilânk. Usta xkßehil li âuc, usta xkßehil li kßoloc joßcaßin têbânu.

²²A učiníš si slávnosť týždňov, slávnosť prvých plodov pšeničnej žatvy i slávnosť spratávania plodov pri konci roku.

²²Texninkßeîk nak têsicß li xbên ru li trigo ut texninkßeîk cuißchic saß xkßehil li kßoloc.

²³Tri razy v roku sa ukáže každý tvoj mužského pohlavia pred tvárou Pána Hospodina, Boha Izraelovho.

²³Oxib sut chiru li jun chihab chêjunilex lâex cuînk texxic saß li tabernáculo chinlokßoninquil. Lâin li Kâcuaß Dios. Lâin lê Dios lâex aj Israel.

²⁴Lebo vyženiem národy zpred tvojej tvári a rozšírim tvoje hranice, a nikto nepožiada tvojej zeme, keď pojdeš hore, aby si sa ukázal pred tvárou Hospodina, svojho Boha, tri razy v roku.

²⁴Lâin tincuisiheb li cuanqueb saß li naßajej li xinyechißi êre ut tinqßue xtzßakob lê naßaj. Mâcßaßak chic êcßaßux chirix lê chßochß nak texxic chinlokßoninquil oxib sut chiru li jun chihab. Mâ ani chic tâmakßok chêru.

²⁵Nebudeš obetovať krvi mojej obeti pri kvasenom, ani nezostane do rána obeť slávnosti Veľkej noci.

²⁵Nak texninkßeîk re xjulticanquil nak xexcuisi chak saß li tenamit Egipto, têmayeja junak li xul chicuu ut mêmayeja lix quiqßuel rochben li caxlan cua li cuan xchßamal. Ut mêxoc li na-elaßan re cuulaj.

²⁶Prvotinu z prvých plodov svojej pôdy donesieš do domu Hospodina, svojho Boha. Nebudeš variť kozľaťa v mlieku jeho materi.

²⁶Li xbên ru lê racuîmk têcßam saß li naßajej li niquineßxlokßoni cuiß. Mêchik xtibel li chßina chibât saß xyaßal xtuß lix naß, chan li Dios.

²⁷A Hospodin riekol Mojžišovi: Napíš si tieto slová, lebo na základe týchto slov učinil som smluvu s tebou a s Izraelom.

²⁷Ut li Kâcuaß Dios quixye re laj Moisés: —Tâtzßîbaheb li âtin aßin. Riqßuin li âtin aßin xinbânu lin contrato âcuiqßuin ut joß ajcuiß riqßuineb laj Israel.—

²⁸A bol tam s Hospodinom štyridsať dní a štyridsať nocí; nejedol chleba a nepil vody; a napísal na dosky slová smluvy, desať slov.

²⁸Caßcßâl cutan ut caßcßâl kßojyîn quicana aran laj Moisés riqßuin li Dios. Incßaß quicuaßac ut incßaß qui-ucßac. Ut quixtzßîba li contrato chiru li cuib chi pec. Aßaneb li lajêb chi chakßrab.

²⁹A stalo sa, keď schádzal Mojžiš s vrchu Sinai, (a dve dosky svedoctva v ruke Mojžišovej, keď schádzal s vrchu), že nevedel Mojžiš o tom, že sa skveje koža jeho tvári, pretože hovoril s ním Bôh.

²⁹Nak laj Moisés quicube cuißchic chak chiru li tzûl Sinaí quixcßam chak saß rukß li cuib chi perpôquil pec li tzßîbanbil cuiß li chakßrab. Ut quilemtzßun li rilobâl laj Moisés xban nak quiâtinac li Dios riqßuin. Ut laj Moisés incßaß naxnau nak nalemtzßun li rilobâl.

³⁰A keď videl Áron a všetci synovia Izraelovi Mojžiša a videli, že, hľa, skveje sa koža jeho tvári, báli sa priblížiť sa k nemu.

³⁰Laj Aarón ut chixjunileb laj Israel queßril nak nalemtzßun li rilobâl laj Moisés. Queßxucuac xban ut incßaß queßnachßoc riqßuin.

³¹Ale Mojžiš zavolal na nich, a vrátili sa k nemu Áron i všetky kniežatá v obci, a Mojžiš hovoril s nimi.

³¹Tojoßnak laj Moisés quixbok laj Aarón joß eb ajcuiß li cuînk li nequeßcßamoc be chiruheb laj Israel. Queßnachßoc riqßuin ut laj Moisés quiâtinac riqßuineb.

³²Potom sa priblížili aj všetci synovia Izraelovi, a prikázal im všetko, čo s ním hovoril Hospodin na vrchu Sinai.

³²Chirix aßan chixjunileb laj Israel queßjiloc ut laj Moisés quixserakßi reheb chixjunil li quiyeheß re xban li Kâcuaß Dios nak cuan saß li tzûl Sinaí.

³³A tak dohovoril Mojžiš s nimi a bol si dal závoj na svoju tvár.

³³Nak quirakeß chi âtinac riqßuineb, laj Moisés quixtzßap li ru riqßuin jun li tßicr.

³⁴Keď potom vchádzal Mojžiš pred tvár Hospodinovu, aby hovoril s ním, odstraňoval závoj, dokiaľ zase nevyšiel. A keď vyšiel, hovoril synom Izraelovým to, čo mu bolo prikázané.

³⁴Rajlal nak naxic chi âtinac riqßuin li Dios, laj Moisés narisi li tßicr saß ru. Nak nasukßi cuißchic riqßuineb laj Israel naxqßue cuißchic li tßicr saß ru ut naxye reheb li cßaßru nayeheß chak re xban li Dios.Ut eb laj Israel nequeßril nak nalemtzßun li ru laj Moisés. Xban aßan laj Moisés naxtzßap cuißchic li ru riqßuin li tßicr. Caßaj cuiß nak yô chi âtinac riqßuin li Dios narisi li tßicr saß ru.

³⁵A synovia Izraelovi videli tvár Mojžišovu, že sa skveje koža jeho tvári, a Mojžiš vše zase dal závoj na svoju tvár, dokiaľ nevošiel hovoriť s ním, to jest s Bohom.

³⁵Ut eb laj Israel nequeßril nak nalemtzßun li ru laj Moisés. Xban aßan laj Moisés naxtzßap cuißchic li ru riqßuin li tßicr. Caßaj cuiß nak yô chi âtinac riqßuin li Dios narisi li tßicr saß ru.