1A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:
1Li Kâcuaß quiâtinac cuißchic cuiqßuin ut quixye cue:
2Synu človeka, oznám Jeruzalemu jeho ohavnosti!
2—At ralal cuînk, tâye reheb li cuanqueb Jerusalén nak kßaxal yibru li nequeßxbânu.
3A povieš: Takto hovorí Pán Hospodin Jeruzalemu: Tvoj pôvod a tvoj rod, dcéro Jeruzalema, je zo zeme Kananeja; tvoj otec bol Amorej, a tvoja mater bola Hetejka.
3Tâye reheb nak li nimajcual Dios naxye chi joßcaßin chirixeb laj Jerusalén. Lâat catyoßla aran Canaán. Lâ yucuaß, aßan aj amorreo ut lâ naß, aßan aj hetea.
4A čo do tvojho narodenia, v deň, v ktorý si sa narodila, nebol urezaný tvoj pupok, ani si nebola umytá vodou, aby ťa boli utreli, ani si nebola posolená soľou ani si nebola obvinutá plienkami.
4Saß li cutan nak catyoßla, incßaß queßxset lâ chßup, chi moco cateßratesi, chi moco cateßxchßaj riqßuin atzßam, chi moco cateßxlan saß tßicr.
5Nezľutovalo sa nad tebou oko, aby ti bolo učinilo hoci len jedno z tých vecí z ľútosti nad tebou; ale si bola povrhnutá na šíre pole pre ošklivosť svojej duše, v deň, v ktorý si sa narodila.
5Mâ ani qui-iloc xtokßobâl âcuu. Mâ jun quibânun usilal âcue. Mâ ani quitenkßan âcue. Cateßxtzßek ban saß li cßalebâl xban nak chalen nak catyoßla, xicß cat-ileß.
6Potom idúc popri tebe a vidiac ťa, že kopeš vo svojej krvi, povedal som ti: Hoc aj si vo svojej krvi, ži tedy. Áno, povedal som ti: Hoc aj si vo svojej krvi, ži tedy!
6Lâin quinnumeß aran ut quicuil nak yôcat chi ecßânc saß lâ quiqßuel. Ut lâin quinye nak incßaß tatcâmk.
7V desať tisíc, ako bylinu na poli, som ťa rozplodil, a rozmnožila si sa a vyrastúc bola si veľkou, dospela si k svrchovanej ozdobe: prsia ti stály plné, a tvoje vlasy narástly; ale si bola holá a nahá.
7Lâin catinqßue chi qßuîc joß nak naqßui li acuîmk. Catqßui toj retal cat-ixkiloß. Ut cßajoß xchakßal âcuu. Queßnînkan lâ tuß ut quichamoß lâ cuismal. Abanan tßustßûcat.
8A keď som išiel popri tebe a videl som ťa, že hľa, tvoj čas bol už čas milovania, nuž rozprestrel som na teba svoje krýdlo a prikryl som tvoju nahotu a prisahal som ti a vošiel som s tebou v smluvu, hovorí Pán Hospodin, a tak si bola mojou.
8Mokon chic lâin quinnumeß cuancat cuiß ut quinqßue retal nak xat-ixkiloß ut ac xcuulac xkßehil nak tâcuânk âbêlom. Joßcan nak catintzßap riqßuin lin tßicr xban nak tßustßûcat. Quinbânu li contrato nak quinsumla âcuiqßuin ut lâat chic cue.
9Umyl som ťa vodou a splákol som s teba tvoju krv a pomazal som ťa voňavým olejom;
9Lâin quinchßaj lâ quiqßuel ut quinyul li aceite châcuix.
10zaodial som ťa vyšívaným rúchom, zaobul som ťa jemnou a drahou obuvou, opásal som ťa kmentom a priodial som ťa hodvábom;
10Lâin quinqßue lâ cuakß li qßuebil xsahob ru ut quinqßue lâ xâb châbil. Ut quinqßue jun xcßâmal âsaß yîbanbil riqßuin li tßicr lino. Catintikib riqßuin li châbil akßej terto xtzßak.
11ozdobil som ťa ozdobou, dal som náramnice na tvoje ruky a ozdobnú reťaz na tvoje hrdlo,
11Quinqßue chokß xsahob âcuu li châbil pec terto xtzßak. Quinqßue li matkßab saß xcux lâ cuukß ut quinqßue li châbil kßol saß lâ cux.
12dal som obrúčku na tvoj nos na okrasu a náušnice na tvoje uši a krásnu korunu na tvoju hlavu.
12Ut quinqßue li châbil matkßab saß lâ cuußuj ut quinqßue ajcuiß lâ caßxic. Cßajoß xchßinaßusal li corona li quinqßue saß âjolom.
13A tak si sa zdobila zlatom a striebrom, a tvoje rúcho bolo samý kment, hodváb a výšivky; jedávala si najjemnejšiu múku, med a olej a bola si veľmi, preveľmi krásna, a šťastne sa ti vodilo, takže si dosiahla i kráľovstvo.
13Joßcaßin nak quinqßue xsahob âcuu riqßuin oro ut plata. Ut lâ cuakß yîbanbil riqßuin li châbil tßicr lino xcomon li tßicr terto xtzßak li cuan xsahob ru. Catzaca li caxlan cua yîbanbil riqßuin châbil cßaj, li xyaßal cab ut li aceite olivo. Cßajoß xchakßal âcuu. Quiniman âcuanquil toj retal cat-oc chokß reina.
14A rozniesla sa ti povesť medzi národy pre tvoju krásu, pretože bola dokonalá, pre moju slávu, ktorú som bol položil na teba, hovorí Pán Hospodin.
14Naßno âcuu xbaneb li xnînkal ru tenamit xban lâ chßinaßusal. Xban nak lâin quinqßuehoc lâ chßinaßusal, tzßakal âcue âcuu, chan li Kâcuaß li nimajcual Dios.
15Ale si sa nadejala na svoju krásu a smilnila si na svoju povesť a vylievala si svoje smilstvá na každého, kto išiel pomimo. Jeho bolo.
15Abanan cacßojob âchßôl saß xbên lâ chßinaßusal ut catsukßi joß jun ixk naxcßayi rib xban nak naßno âcuu. Cakßaxtesi âcuib reheb li joß qßuial queßnumeß cuancat cuiß.
16A vezmúc zo svojho rúcha narobila si si pestrých výšin a smilnila si na nich, voľačo také, čoho tu ešte nebolo ani viac nebude.
16Caqßue lâ châbil akß saß li naßajej li najt xteram ut aran camux ru lâ sumlajic. Mâ jun sut qui-uxman li cßaßru cabânu chi moco tâuxmânk mokon.
17Vzala si klenoty svojej ozdoby z môjho zlata a z môjho striebra, ktoré som ti bol dal, a narobila si si obrazov mužského pohlavia a smilnila si s nimi.
17Cachap ajcuiß li châbil oro ut plata li quinqßue chokß xsahob âcuu. Ut cayîbeb lâ dios cuînk ut calokßoniheb. Riqßuineb aßan camux ru lâ sumlajic.
18A vzala si aj svoje vyšívané rúcha a pokryla si ich, i môj olej i moje kadivo si dala pred ne.
18Ut riqßuin lâ châbil akß li quinqßue âcue catikibeb lâ yîbanbil dios. Ut camayeja ajcuiß lin aceite ut lin incienso chiruheb.
19I môj chlieb, ktorý som ti dal, najjemnejšiu múku, olej a med, čím som ťa kŕmil, dala si to pred ne na upokojujúcu vôňu, a bolo tak, hovorí Pán Hospodin.
19Ut li châbil tzacaêmk li quinqßue âcue joß li châbil cßaj, li aceite olivo ut li xyaßal cab camayeja chiruheb joß jun sununquil ban. Chixjunil li mâusilal aßin cabânu, chan li Kâcuaß.
20Potom si vzala svojich synov a svoje dcéry, ktorých si mi porodila, a pobijúc ich obetovala si ich im, aby ich požraly. Či to azda bolo málo, také tvoje smilstvá,
20Ut camayejaheb chiruheb li yîbanbil dios lâ cualal âcßajol li quinqßue âcue. ¿Ma caßchßin ta biß li mâusilal li cabânu nak quinâtzßektâna?
21že si pozabíjala mojich synov a vydávala si ich, aby im ich previedli cez oheň?
21¿Ma incßaß ta biß cacamsiheb li cualal incßajol nak caqßueheb chokß âcßatbil mayej chiruheb li yîbanbil dios?
22A pri všetkých svojich ohavnostiach a svojich smilstvách nerozpomenula si sa na dni svojej mladosti, keď si bola holá a nahá, keď kopúc nohami váľala si sa vo svojej krvi.
22Nak yôcat chixlokßoninquil li yîbanbil dios ut chixbânunquil li mâusilal, incßaß quinak saß âchßôl chanru nak catcuan chak saß âcaßchßinal. Incßaß quinak saß âchßôl nak tßustßûcat ut yôcat chi ecßânc saß lâ quiqßuel.
23A stalo sa po všetkej tej tvojej nešľachetnosti - Oj, beda, beda tebe! hovorí Pán Hospodin -,
23Li nimajcual Dios quixye: —Nabal li raylal tâchâlk saß âbên xban nak xabânu chixjunil li mâusilal aßin.
24že si si vystavila vysoké miesto necudnosti a spravila si si výšinu na každej ulici.
24Yalak bar saß chixjunil li tenamit cayîbeb li naßajej li najt xteram re lokßonînc ut cayîbeb lâ artal.
25Pri každom rozcestí vystavila si svoju výšinu a zohavila si svoju krásu a rozťahovala si svoje nohy každému idúcemu pomimo a rozmnožila si svoje smilstvo.
25Cayîbeb li naßajej li najt xteram saß eb li xâla be. Xban xbânunquil li kßaxal yibru lâat catzßek lâ chßinaßusal. Cayechißi âcuib reheb li joß qßuial li queßnumeß cuancat cuiß.
26Smilnila si so synmi Egypta, so svojimi súsedmi veľkého tela, a rozmnožila si svoje smilstvo nato, aby si ma popudzovala k hnevu.
26Cabânu li mâusilal riqßuineb laj Egipto li junes cuânc riqßuin ixk nequeßxcßoxla. Kßaxal xnumta li mâusilal li xabânu riqßuineb ut riqßuin aßan cachikß injoskßil.
27Preto hľa, vystrel som svoju ruku na teba a uňal som z tvojho vymeraného pokrmu a vydal som ťa do vôle tých, ktoré ťa nenávidia, do vôle dcér Filištínov, ktoré sa hanbily pre tvoju mrzkú cestu.
27Anakcuan xintaksi li cuukß re nak tatinqßue chixtojbal lâ mâc. Xcuisi châcuu li cßaßru âcue. Xatinkßaxtesi saß rukßeb laj filisteo li xicß nequeßiloc âcue. Eb aßan nequeßsach xchßôleb xban li mâusilal li yôcat chixbânunquil.
28Smilnila si aj so synmi Assúra, pretože si sa nemohla nasýtiť a tedy smilnila si s nimi, ale ani tak si sa nenasýtila.
28Incßaß quicßojla âchßôl riqßuin li mâusilal li ac xabânu toj retal côat Asiria chixmuxbal lâ sumlajic riqßuineb. Chi moco riqßuin aßan quicßojla âchßôl.
29A rozmnožila si svoje smilstvo do zeme Kananeja a tak až do Chaldejska, ale ani tým si sa nenasýtila.
29Kßaxal cuißchic xnumta li mâusilal xabânu Canaán ut riqßuineb laj Babilonia. Abanan incßaß ajcuiß quicßojla âchßôl.
30Oj, aké utrmácané je tvoje srdce, hovorí Pán Hospodin, pretože páchaš všetky tieto veci, skutok bezuzdnej ženy smilnice,
30Lâin li nimajcual Dios ninye: —Lâat moco tuktu ta âchßôl. Xabânu chixjunil li mâusilal aßin joß jun li ixk naxcßayi rib, ut incßaß nacanau xutânac.
31keď si si vystavila svoje vysoké miesto necudnosti na rozcestí každej cesty a svoju výšinu si spravila na každej ulici a nebola si jako iná smilnica, posmievajúc sa daru.
31Saß chixjunileb li be cayîb li naßajej li najt xteram re tâlokßoni cuiß li jalanil dios. Cayîbeb li artal saß eb li naßajej li cuanqueb cuiß nabal li cristian re tâbânu li mâusilal. Abanan incßaß cacßul lâ tojbal joß nequeßxbânu li ixk li nequeßxcßayi ribeb.
32Oj, cudzoložná ženo! Miesto svojho muža berie cudzích!
32Lâat jun ixk incßaß nacara lâ bêlom. Nacamux ban ru lâ sumlajic riqßuin jalan cuînk.
33Všetkým smilniciam dávajú mzdu, ale ty si dávala svoju mzdu všetkým svojim milencom a podplácala si ich, aby vchádzali k tebe zo všetkých strán smilniť s tebou.
33Junak li ixk li naxcßayi rib naxcßul xtojbal. Abanan lâat incßaß cabânu chi joßcan. Lâat ban chic nacatqßuehoc xmâtaneb li cuînk li nequeßchal yalak bar chi mâcobc âcuiqßuin.
34A bolo u teba opak toho, čo u iných žien, v tvojich smilstvách; lebo nechodili smilniť za tebou; a preto, že si ty dávala dar, a tebe sa nedával dar, a tak si bola opakom.
34Lix jalanil li nacabânu lâat, aßan nak mâcuaßeb li cuînk nequeßsicßoc âcue. Lâat ban nacatsicßoc reheb ut nacatojeb. Ut lâat mâcßaß nacacßul.
35Preto ty, smilnico, počuj slovo Hospodinovo!
35Joßcan ut lâat ixakilbej li nacamux ru lâ sumlajic, chacuabi li cßaßru naxye âcue li Kâcuaß.
36Takto hovorí Pán Hospodin: Preto, že boly tvoje peniaze premrhané, a že tvoja hanba bola odkrývaná v tvojich smilstvách oproti tvojim milencom, a pre všetkých ukydaných bohov tvojich ohavností jako i za krv tvojich synov, ktorých si im dala,
36Aßan aßin li naxye li Kâcuaß: —Kßaxal yibru lâ naßleb. Catßusub âcuib chiruheb li cuînk li queßcuan âcuiqßuin. Ut calokßoniheb li jalanil dios ut cacamsiheb lâ cocßal ut camayejaheb chiruheb li jalanil dios.
37preto hľa, shromaždím všetkých tvojich milencov, ktorým si sa ľúbila, i všetkých, ktorých si milovala, so všetkými tými, ktorých si nenávidela, a shromaždím ich proti tebe zo všetkých strán a odkryjem tvoju nahotu pred nimi, a uvidia všetku tvoju nahotu.
37Joßcan nak lâin tinchßutubeb chixjunileb li cuînk li queßcuan âcuiqßuin, li nacacßojob cuiß âchßôl, joß eb ajcuiß li xicß nacacuileb. Tinchßutubeb châjun sutam ut chiruheb aßan tincuisi lâ cuakß re nak tßustßu tatcanâk chiruheb.
38A budem ťa súdiť súdami cudzoložníc a tých, ktoré vylievajú krv, a oddám ťa, aby si bola krvou prchlivosti a revnivosti.
38Tatinqßue chixtojbal âmâc joß nequeßxcßul li nequeßxmux ru lix sumlajiqueb ut joß li nequeßcamsin. Ut xban nak xicß nacuil li cßaßru cabânu yô injoskßil saß âbên. Tatincanab chi camsîc re xtojbal rix lâ mâc.
39Vydám ťa do ich ruky, a rozboria tvoje vysoké miesto necudnosti a rozváľajú tvoje výšiny a vyzlečú ťa z tvojho rúcha a vezmú tvoje krásne klenoty a nechajú ťa holú a nahú.
39Tatincanab saß rukßeb li cuînk li queßcuan âcuiqßuin ut eb aßan teßxjuqßuiheb li naßajej li najt xteram li nacalokßoni cuiß li jalanil dios. Ut teßxjuqßuiheb ajcuiß li artal. Eb aßan teßxmakß châcuu lâ châbil akß ut eb li pec li terto xtzßak. Ut lâat tatcanâk chi tßustßu chi mâcßaß chic cuan âcue.
40A dovedú hore na teba shromaždenie a uhádžu ťa kamením a rozsekajú ťa svojimi mečami;
40Eb aßan teßxcßameb chak nabal li tenamit ut tateßxcuti chi pec ut tateßxcuj chi chßîchß.
41popália tvoje domy ohňom a vykonajú na tebe súdy pred očami mnohých žien, a tak učiním prietrž tvojmu smilstvu, ani nebudeš viacej dávať daru.
41Teßxcßateb lâ cuochoch ut nabaleb li ixk yôkeb chi iloc âcue nak tâcßul xtojbal âmâc. Riqßuin aßin tâcanab mâcobc riqßuineb li cuînk ut incßaß chic tâqßue xmâtaneb.
42A tak ukojím na tebe svoju prchlivosť, a moja revnivosť odstúpi od teba, a upokojím sa a nebudem sa viacej hnevať.
42Ut chirix aßan mâcßaßak chic injoskßil saß âbên. Ut moco xicß ta chic tatcuil.
43Preto, že si sa nerozpamätala na dni svojej mladosti, ale si zúrila proti mne všetkými tými vecami, preto i ja, hľa, dám tvoju cestu na tvoju hlavu, hovorí Pán Hospodin, a nevykonáš viacej tej mrzkosti pridávajúc ku všetkým svojim ohavnostiam.
43Lâat xsach saß âchßôl cßaßru quinbânu âcue saß âcaßchßinal. Ut cachikß injoskßil riqßuin chixjunil li cabânu. Xban aßan nak tatinqßue chixtojbal rix lâ mâusilal. Ut incßaß xcßojla âchßôl riqßuin li cabânu toj retal camux ru lâ sumlajic ut cabânu li moco uxc ta naraj.
44Hľa, každý, kto bude hovoriť v prísloví, povie o tebe príslovie a riekne: Jaká mater, taká jej dcéra.
44Cuan jun li âtin li nequeßxye li tenamit ut aßan li teßxye châcuix lâat. Aßan aßin: chanru xnaßleb li naßbej, joßcan ajcuiß xnaßleb li coßbej.
45Dcérou svojej matere si ty, ktorá si zošklivila svojho muža i svojich synov, a sestrou svojich sestier si ty, ktoré si zošklivily svojich mužov a svojich synov; vaša mater bola Hetejka, a váš otec bol Amorej.
45Lâat juntakßêt lâ naßleb riqßuin lâ naß. Lâ naß quixtzßektâna lix bêlom ut quixtzßektânaheb ajcuiß lix cocßal. Ut juntakßêt ajcuiß lâ naßleb riqßuin xnaßlebeb lâ cuas. Eb aßan queßxtzßektâna lix bêlomeb ut queßxtzßektâna ajcuiß li ralal xcßajoleb. Lâ naß, aßan aj hetea ut lâ yucuaß, aßan aj amorreo.
46A tvoja väčšia sestra, staršia, je Samária so svojimi dcérami, ktorá býva po tvojej ľavici, a tvoja menšia sestra, mladšia od teba, ktorá býva po tvojej pravici, je Sodoma so svojimi dcérami.
46Lâ cuas ut eb lix coß, aßaneb li tenamit Samaria li cuan saß li norte. Ut lâ cuîtzßin ut eb lix coß, aßaneb li tenamit Sodoma li cuan sa li sur.
47Ale nechodila si po ich cestách ani si nerobila podľa ich ohavností, jako keby to bolo bývalo málo hnusu, preto si sa porušila nad ne vo všetkých svojich cestách.
47Lâat catzol âcuib riqßuineb ut cabânu li incßaß us li queßxbânu eb aßan. Abanan lâ mâusilal lâat quinumta chiru li mâusilal li queßxbânu eb aßan.
48Ako že ja žijem, hovorí Pán Hospodin, že Sodoma, tvoja sestra, ona ani jej dcéry, nerobila tak, ako si robila ty i tvoje dcéry.
48Lâin li yoßyôquil Dios ninye âcue nak relic chi yâl lâ mâusilal lâat ut eb lâ coß kßaxal cuißchic numtajenak chiru lix mâusilaleb laj Sodoma rochbeneb lix coß.
49Hľa, toto bola neprávosť Sodomy, tvojej sestry: pýcha, pochádzajúca zo sýtosti chleba, a mala hojnosť pokoja i so svojimi dcérami a ruky biedneho a chudobného neposilňovala.
49Aßan aßin lix mâqueb laj Sodoma ut eb lix coß. Kßetkßeteb ut cuan nabal cßaßruheb re ut incßaß nequeßraj cßanjelac. Ut incßaß nequeßraj xtenkßanquileb li nebaß ut eb li rahobtesinbileb.
50Ale pozdvihnúc sa páchaly predo mnou ohavnosť, a preto som ich odpratal, tak, ako som videl, že je spravedlivé.
50Nequeßxnimobresi ribeb ut lâin xinqßue retal li mâusilal li nequeßxbânu chicuu. Joßcan nak quebinsach ruheb.
51A Samária nenahrešila ani polovice tvojich hriechov, ale ty si namnožila svojich ohavností viac ako ony a ospravedlnila si svoje sestry všetkými svojimi ohavnosťanmi, ktoré si páchala.
51Moco qßui ta li mâc queßxbânu eb laj Samaria chiru li mâc li cabânu lâat. Kßaxal nabal lâ mâusilal chiru lix mâusilaleb aßan. Riqßuin aßan chanchan nak tîqueb xchßôleb châcuu lâat xban nak kßaxal yibru li cabânu lâat.
52Tedy nes i ty svoju potupu, ktorú si prisúdila svojim sestrám; pre tvoje hriechy, ktorými si napáchala viacej ohavností a väčších ako ony, spravedlivejšie sú ako ty. Hanbi sa tedy aj ty a nes svoju potupu za to, že si ospravedlnila svoje sestry.
52Anakcuan tento nak xutânal tâcßul. Kßaxal yibru li mâusilal xabânu lâat chiru li mâusilal li queßxbânu eb aßan. Eb aßan chanchan mâcßaß xmâqueb châcuu lâat xban nak numtajenak lâ mâusilal. Joßcan nak xutânal tat-êlk.
53A dovediem zpät ich zajatých, zajatých Sodomy a jej dcér, i zajatých Samárie a jej dcér a zajatie tvojich zajatých medzi nimi
53Li Kâcuaß quixye ajcuiß reheb laj Jerusalén: Lâin tinqßue cuißchic lix biomaleb laj Sodoma ut eb laj Samaria joß eb ajcuiß lix coß. Ut chirix aßan tinqßue cuißchic lâ biomal lâat.
54nato, aby si niesla svoju potupu a hanbila sa pre všetko to, čo si páchala, keď si ich tešila takým činom.
54Tento nak xutânal tâcßul. Ut eb aßan teßcßojlâk xchßôleb nak teßxqßue retal nak lâat yôcat chixtojbal lâ mâc.
55A tvoje sestry, Sodoma a jej dcéry, sa navrátia do svojho predošlého stavu, i Samária a jej dcéry sa navrátia do svojho predošlého stavu, a ty a tvoje dcéry sa tiež navrátite do svojho predošlého stavu.
55Eb laj Sodoma ut eb laj Samaria rochbeneb lix coß teßcuânk cuißchic joß nak queßcuan junxil. Joßcan ajcuiß lâat ut eb lâ coß texcuânk joß nak quexcuan junxil.
56A nebola Sodoma, tvoja sestra, výstražnou kázňou v tvojich ústach v deň tvojej veľkej pýchy,
56¿Ma mâcuaß ta biß âcuîtzßin li tenamit Sodoma nak cakßetkßeti âcuib chiru junxil nak sa cuancat?
57driev ako bola odkrytá tvoja zlosť, ako za času potupy so strany dcér Arama a všetkých, ktoré boly vôkol neho, dcér Filištínov, ktoré ťa znevažovaly a hubily zo všetkých strán.
57Nak toj mâji quicßutun li mâusilal xabânu lâat, cahobeb. Anakcuan juntakßêtex. Ut eb laj filisteo, eb laj Siria ut chixjunileb li xicß nequeßiloc âcue li cuanqueb châjun sutam yôqueb châhobbal.
58Svoju mrzkosť a svoje ohavnosti ponesieš ty, hovorí Hospodin.
58Anakcuan tento nak tâcßul lix tojbal âmâc xban li mâusilal li kßaxal yibru li xabânu, ut xban nak xakßetkßeti âcuib xban li cßaßru cuan âcue. Lâin li Kâcuaß ninyehoc re aßin.
59Lebo takto hovorí Pán Hospodin: Učiním ti podľa toho, jako si robila, ktorá si pohŕdla prísahou zrušiac smluvu.
59Li nimajcual Dios quixye: Lâin tatinqßue chixtojbal âmâc joß âcßulub xcßulbal xban nak cacuisi xcuanquil li contrato ut incßaß cabânu li cßaßru caye.
60Avšak, ja sa rozpomeniem na svoju smluvu s tebou vo dňoch tvojej mladosti a postavím ti večnú smluvu.
60Abanan toj cuan saß inchßôl cßaßru quinye saß li contrato li quinbânu âcuiqßuin saß âsâjilal. Lâin tinxakab xcuanquil li contrato chi junelic.
61A rozpomenieš sa na svoje cesty a budeš sa stydieť, keď dostaneš svoje sestry, väčšie ako si ty, ku tým, ktoré sú menšie, ako si ty, a dám ich tebe za dcéry, ale nie z tvojej smluvy.
61Tâjulticokß âcue li mâusilal xabânu ut tatxutânâk nak lâin tinkßaxtesi chokß âcoß li tenamit Samaria lâ cuas ut nak tinkßaxtesi chokß âcoß li tenamit Sodoma lâ cuîtzßin. Tinbânu chi joßcan usta incßaß tento tinbânu xban nak incßaß quinye âcue saß li contrato nak tinkßaxtesiheb âcue.
62A tak ja postavím svoju smluvu s tebou, a zvieš, že ja som Hospodin,
62Lâin tinxakab xcuanquil lin contrato ut lâat tânau nak lâin li Kâcuaß.Lâin tincuy âmâc. Abanan cuânk saß âchßôl li mâusilal xabânu ut tatxutânâk xban. Incßaß chic tênimobresi êrib xban nak texxutânâk. Lâin li nimajcual Dios quinyehoc re aßin.—
63aby si sa rozpamätala a hanbila sa a nemohla viacej otvoriť ústa pre svoj stud, keď ti pokryjem všetko a tak ťa očistím od všetkého, čo si popáchala, hovorí pán Hospodin.
63Lâin tincuy âmâc. Abanan cuânk saß âchßôl li mâusilal xabânu ut tatxutânâk xban. Incßaß chic tênimobresi êrib xban nak texxutânâk. Lâin li nimajcual Dios quinyehoc re aßin.—