¹A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:

¹Li Kâcuaß quixye cue:

²A ty, synu človeka, pozdvihni trúchlospev na Týrus

²—At ralal cuînk, bicha li bich re rahil chßôlej chirixeb laj Tiro.

³a povieš Týru: Oj, ty, ktorý sedíš tam, kde sa chodí na more, ktorý prevádzaš obchod s národami chodiac na mnohé ostrovy, takto hovorí Pán Hospodin: Týre, ty hovoríš: Ja som dokonalý čo do krásy.

³Li tenamit Tiro cuan chire li palau. Eb li cuanqueb Tiro nequeßyacoc riqßuin nabal chi tenamit li cuanqueb chire li palau. Tâye reheb laj Tiro nak lâin li nimajcual Dios ninye chi joßcaßin: Lâex aj Tiro nequeye nak cßajoß lê chßinaßusal ut nequeye ajcuiß nak tzßakal êre êru.

⁴V srdci mora je tvoja ríša; tvoji stavitelia priviedli k dokonalosti tvoju krásu.

⁴Kßaxal nim êcuanquil saß xbêneb li nequeßcßanjelac saß li palau. Chanchanex jun li nimla jucub yîbanbil chi chßinaßus.

⁵Z jedliny zo Seníra staväli ti všetko dvojitej dosky; brávali cedru z Libanona, aby spravili na tebe sťažeň.

⁵Chixjunil li cheß li quicßanjelac nak quiyîbâc li jucub, aßan chaj li quicßameß chak saß li tzûl Senir. Li cheß li nachapoc re lix tßicrul, aßan chacalteß li quicßameß chak Líbano.

⁶Z bázanských dubov robievali tvoje veslá; tvoje lavičky robievali zo slonovej kosti, vsádzanej do zelenca z ostrovov Kittím.

⁶Ut eb li cheß re xberesinquil li jucub queßyîbâc riqßuin li ji li quicßameß chak Basán. Ut li cheß li yîbanbil cuiß li tem, aßan chaj li quicßameß chak Quitim. Qßuebil lix sahob ru li tem riqßuin marfil.

⁷Kment s výšivkami z Egypta bola tvoja plachta, aby ti bol na znamenie; hyacintovomodrý postav, a purpur z ostrovov Elíša to bol, ktorý ťa prikrýval.

⁷Li nimla tßicr li naberesin re yîbanbil riqßuin li châbil tßicr lino li cuan xsahob ru. Quicßameß chak Egipto. Li bandera yîbanbil riqßuin li châbil tßicr azul ut púrpura li quicßameß chak saß li tenamit Elisa li cuan chire li palau.

⁸Obyvatelia Sidona a Arvada ti boli veslármi; tvoji mudrci, Týre, boli v tebe, oni boli tvojimi správcami lodí.

⁸Eb li nequeßchßeßoc re li cheß li naberesin re li jucub queßchal chak saß eb li tenamit Sidón ut Arvad. Eb li cuînk aj Tiro li cuanqueb xnaßleb, aßaneb li nequeßjaloc re lix be.

⁹Starší z Gebala a jeho mudrci boli v tebe a opravovali tvoje trhliny; všetky morské lode aj ich plavci bývali v tebe, aby zamenili tvoj tovar.

⁹Cuanqueb saß li jucub li cuînk li queßchal chak Gebal re nak teßxyîb li jucub nak tâpoßekß. Ut eb li nequeßchal saß jalan jucub queßcuulac êriqßuin chi yacoc.

¹⁰Peržania, Lúďania a Púťania boli v tvojom vojsku, tvojimi bojovníkmi; štít i lebku vešali v tebe; tí ti dodávali lesku.

¹⁰Eb li cuînk re Persia, Lud ut Fut queßcßanjelac saß xyânkeb lê soldado. Queßxtßuyub chiru li tzßac lix puniteb ut lix chßîchßeb re xcolbal re xchßôleb. Ut xbaneb aßan quiqßueheß êlokßal.

¹¹Synovia Arvada s tvojím vojskom na tvojich múroch dookola a Gammáďania boli na tvojich vežiach; svoje štíty vešali na tvoje múry dookola; tí učinili tvoju krásu dokonalú.

¹¹Eb li cuînk re Arvad queßcßacßalen saß xbên li tzßac li sutsu cuiß li tenamit. Ut eb li cuînk re Gamad queßcßacßalen saß eb li cab li najt xteram. Ut queßxtßuyub chiru li tzßac lix chßîchßeb re xcolbal re xchßôleb. Ut xbaneb aßan quicßutun lê chßinaßusal.

¹²Taršíš obchodoval s tebou pre množstvo všelijakého majetku; za striebro, železo, cín a olovo predávali tvoj tovar.

¹²Eb laj Tarsis queßyacoc êriqßuin xban nak cuan nabal cßaßru êre. Queßxjal li cßaßru êre riqßuin li plata, ut li cacuil chßîchß hierro joß ajcuiß li kßunil chßîchß ut li plomo.

¹³Javán, Túbal a Méšech boli tvojimi kupcami; ľudské duše a náradie z medi dávali do zámeny za tvoj tovar.

¹³Eb laj Javán, eb laj Tubal ut eb laj Mesec queßyacoc êriqßuin. Queßxjal li cßaßru êre riqßuineb li lokßbil môs ut li secß yîbanbil riqßuin bronce.

¹⁴Z domu Togarmy dávali kone a jazdecké kone a muly za tvoj tovar.

¹⁴Joßcaneb ajcuiß laj Togarma queßyacoc êriqßuin. Ut queßxjal li cßaßru êre riqßuineb li cacuây re trabajic ut re pletic joß eb ajcuiß li mûl.

¹⁵Synovia Dedánovi boli tvojimi kupcami; mnohé ostrovy obchodníkmi tvojej ruky, rohami slonovej kosti a ébenovým drevom platili; to tvoja mzda.

¹⁵Eb laj Dedán ut eb li cuanqueb chire li palau queßyacoc êriqßuin. Queßxjal li cßaßru êre riqßuin li marfil ut li cheß ébano.

¹⁶Aram obchodoval s tebou pre množstvo tvojich výrobkov; karbunkulom, purpurom, výšivkami, kmentom, koralami a rubínom platili za tvoj tovar.

¹⁶Eb laj Edom queßyacoc ajcuiß êriqßuin xban nak cuan nabal cßaßru êre. Queßxjal li cßaßru êre riqßuin li tßicr púrpura, li châbil tßicr lino, li akßej cuan xsahob ru, ut li châbil pec perla, ut coral joß ajcuiß li rubíes.

¹⁷Júda a zem Izraelova, to boli tvoji kupci; pšenicu z Minníta, pečivo pannag, med, olej a balzam ti dávali do zámeny.

¹⁷Eb laj Judá ut eb laj Israel queßyacoc êriqßuin. Queßxjal li cßaßru êre riqßuin li trigo li nachal saß eb li tenamit Minit ut Panag. Queßxjal ajcuiß riqßuin li xyaßal cab, li aceite olivo ut li sununquil ban.

¹⁸Damašek obchodoval s tebou vo množstve tvojich výrobkov, pre množstvo všelijakého majetku vínom z Chelbona a bielunkou vlnou.

¹⁸Eb laj Damasco queßyacoc êriqßuin xban nak cuan nabal cßaßru êre ut biomex. Queßxjal li cßaßru êre riqßuin li vino li nachal chak Helbón ut li saki lana li nachal chak Zahar.

¹⁹Vedán a Javán z Uzala platili za tvoj tovar spracovaným železom, kassiou a voňavou trstinou; to bolo v tvojej zámene.

¹⁹Eb laj Dan ut eb laj Javán queßyacoc êriqßuin. Queßxjal li cßaßru êre riqßuin li cßaßru yîbanbil riqßuin hierro, ut riqßuin li sununquil ban, ut li châbil mirra.

²⁰Dedán obchodoval s tebou širokými pokrývkami pre jazdu.

²⁰Eb laj Dedán queßxjal li cßaßru êre riqßuin li châbil tßicr li nequeßxqßue saß li carruaje.

²¹Arabi a všetky kniežatá Kédara boli obchodníkmi tvojej ruky; jahnencami, baranmi a kozlami, tými obchodovali s tebou.

²¹Eb laj Arabia ut eb li cuanqueb xcuanquil aran Cedar queßyacoc êriqßuin. Queßxjal li cßaßru êre riqßuin li cocß carner ut li têlom carner ut li têlom chibât.

²²Kupci zo Šeby a z Raamy boli tvojimi kupcami; najprednejším zo všelijakých vonín a všelijakým kamením drahým a zlatom platili za tvoj tovar.

²²Eb laj Sabá ut eb laj Raama queßyacoc ajcuiß êriqßuin. Queßxjal li cßaßru êre riqßuin li sununquil ban, li châbil pec terto xtzßak, ut li oro.

²³Cháran, Kanné a Éden, kupci zo Šeby, Assúr i Kilmad boli tvojimi kupcami.

²³Eb laj Harán, eb laj Cane, eb laj Edén, eb laj Sabá, eb laj Asiria ut eb laj Quilmad queßyacoc ajcuiß êriqßuin.

²⁴To tedy boli tvoji kupci s nádhernými rúchami, s hyacintovomodrými a vyšívanými plášťami a s pokladmi drahocennej priadze, poviazanej povrazmi a zavrenej v cedrine na tvojom trhu.

²⁴Queßxjal li cßaßru êre riqßuin li tßicr azul cßajoß xchßinaßusal, li tßicr li qßuebil xsahob ru, li châbil nokß qßuila pây xbonol li tzulbil ut li caxon xnaßaj li tßicr yîbanbil riqßuin li cheß chacalteß.

²⁵Lode z Taršíša roznášaly tvoj tovar do zámeny jako karavány. Suma, bol si naplnený a slávny veľmi v srdci morí.

²⁵Nequeßchal nequeßxic li nînki jucub re Tarsis chixcßambal li cßaßru êre. Cßajoß nak quexbiomoß. Chanchanex jun li nimla jucub kßaxal nabal li rîk.

²⁶Na veľké vody ťa zaviezli tí, ktorí ťa ťahali veslami - východný vietor ťa skrúši v srdci morí.

²⁶Tâsachekß êru. Chanchan nak tâcßamekß li jucub saß xyi li palau xbaneb laj chßeßol re. Ut li cacuil ikß li nachal saß li este tixjori li jucub saß xchamal li palau.

²⁷Tvoj majetok a tvoj tovar, tvoje veci do zámeny, tvoji plavci a tvoji správcovia lodí, tí, ktorí opravovali tvoje trhliny, a tí, ktorí zamieňali tvoj tovar, i všetci tvoji bojovní mužovia, ktorí sú v tebe, i s celým tvojím shromaždením, ktoré je v tvojom strede, padnú v srdci morí v deň tvojho pádu.

²⁷Saß li cutan nak tex-osokß talajeßosokß chixjunil li cßaßru cuan êre. Tâsachekß saß li haß lê biomal ut lê cßay. Teßsachekß ruheb chixjunileb lê jucub ut eb laj chßeßol reheb joß eb ajcuiß li nequeßjaloc xbe li jucub ut eb li nequeßyîban re. Ut teßosokß ajcuiß eb li soldado joß eb ajcuiß laj yaconel.

²⁸Na hlas kriku tvojich správcov lodí zatrasú sa obvody mesta.

²⁸Eb li tenamit li cuanqueb chire li palau sicsotkeb xbaneb xxiu nak teßrabi lix yâb xcuxeb chixjunileb li nequeßcßanjelac saß li jucub nak yôkeb chi osocß saß li palau.

²⁹A sostúpia so svojich lodí všetci tí, ktorí chytali do ruky veslo, plavci, všetci správcovia lodí na mori; postavia sa na zem

²⁹Eb li yôkeb chi cßanjelac saß eb li jalan jucub teßêlk saß li palau ut teßxic chi chßochßel.

³⁰a dajú čuť nad tebou svoj hlas a budú kričať horko a sypúc prach na svoje hlavy budú sa váľať v popole.

³⁰Teßxjap reheb chi yâbac chêrix chi kßaxal ra saß xchßôleb. Teßxqßue li poks saß xjolomeb ut teßxtolcßosi ribeb saß cha.

³¹A porobia si pre teba plešiny a opášu si smútočné vrece a budú plakať nad tebou v horkosti duše horkým žiaľom.

³¹Teßxjo li rismal xjolomeb xban xrahil xchßôleb ut teßxqßue li kßes ru tßicr chirixeb. Teßyâbak chi kßaxal ra saß xchßôleb xban nak xsacheß êru.

³²A vo svojom náreku pozdvihnú nad tebou trúchlospev a budú žalostiť nad tebou: Kde ktoré mesto bolo kedy jako Týrus, jako tá hrobová tíšina prostred mora?

³²Nak yôkeb chi yâbac chêrix, teßxbicha li bich aßin re rahil chßôlejil ut teßxye: ¿Ani târûk xjuntakßêtanquil êriqßuin lâex aj Tiro, li xex-osoß saß li palau?

³³Keď vychádzal tvoj tovar z morí, sýtil si mnohé národy; množstvom svojho majetku a svojich vecí na zámenu obohacoval si kráľov zeme.

³³Nequeßsahoß xchßôl nabaleb li xnînkal ru tenamit chixcßulbal lê cßay nak nequetakla yalak bar. Xban lê biomal, nequeßbiomoß ajcuiß eb li rey li cuanqueb saß ruchichßochß.

³⁴Keď budeš skrúšený a odprataný s morí, vrhnutý do hlbín vody, padnú tvoje veci na zámenu i všetko tvoje shromaždenie prostred teba.

³⁴Saß xkßehil nak tâsachekß êru saß li palau tâosokß chixjunil lê cßay saß li haß. Ut tâsachekß ruheb chixjunileb li nequeßcßanjelac chêru.

³⁵Všetci obyvatelia ostrovov sa zdesia nad tebou, a ich kráľovia sa prenáramne zhrozia; trnúť budú ich tváre.

³⁵Chixjunileb li cuanqueb chire li palau teßsachk xnaßlebeb nak teßril li cßaßru têcßul. Eb li rey teßoc xxiu ut sicsotkeb teßcanâk. Chiruheb tâcßutûnk nak yôk xxiuheb.Eb laj yaconel li cuânkeb saß li xnînkal ru tenamit teßsachk xchßôl ut teßxucuak chirilbal li cßaßru xeßxcßul. Tâsachekß êru ut incßaß chic texcuânk.—

³⁶Obchodníci medzi národami posmešne zapískajú nad tebou; na hrôzu budeš; a nebude ťa už na veky.

³⁶Eb laj yaconel li cuânkeb saß li xnînkal ru tenamit teßsachk xchßôl ut teßxucuak chirilbal li cßaßru xeßxcßul. Tâsachekß êru ut incßaß chic texcuânk.—