¹A po tých veciach za kraľovania Artaxerxa, perzského kráľa, išiel hore Ezdráš, syn Seraiáša, syna Azariáša, syna Hilkiáša.

¹Nak quicuan laj Artajerjes chokß xreyeb laj Persia, quicuan jun li cuînk aj Esdras xcßabaß. Aßan ralal laj Seraías. Ut laj Seraías, aßan ralal laj Azarías. Ut laj Azarías, aßan ralal laj Hilcías.

²syna Šallúma, syna Cádoka, syna Achitúba,

²Laj Hilcías, aßan ralal laj Salum. Laj Salum, aßan ralal laj Sadoc. Ut laj Sadoc, aßan ralal laj Ahitob.

³syna Amariáša, syna Azariáša, syna Merajóta,

³Laj Ahitob, aßan ralal laj Amarías. Laj Amarías, aßan ralal laj Azarías. Ut laj Azarías, aßan ralal laj Meraiot.

⁴syna Zerachiáša, syna Uzziho, syna Bukkiho,

⁴Laj Meraiot, aßan ralal laj Zeraías. Laj Zeraías, aßan ralal laj Uzi. Ut laj Uzi, aßan ralal laj Buqui.

⁵syna Abišuu, syna Pinchsa, syna Eleazára, syna Árona, najvyššieho kňaza.

⁵Laj Buqui, aßan ralal laj Abisúa. Laj Abisúa, aßan ralal laj Finees. Ut laj Finees, aßan ralal laj Eleazar. Laj Eleazar, aßan ralal laj Aarón, li xbên aj tij.

⁶Ten istý Ezdráš išiel hore z Babylona, a bol to učený človek, zbehlý v zákone Mojžišovom, ktorý dal Hospodin, Bôh Izraelov, a kráľ mu dal podľa toho, jako bola ruka Hospodina, jeho Boha, na ňom, všetko, čo si žiadal.

⁶Laj Esdras aßan tzolbil chi us riqßuin li chakßrab li quiqßueheß re laj Moisés xban li Kâcuaß lix Dioseb laj Israel. Ut xban nak li Kâcuaß quitenkßan re laj Esdras, chixjunil li cßaßru quixtzßâma chiru li rey, quiqßueheß re. Laj Esdras qui-el Babilonia ut cô Jerusalén.

⁷A išli hore aj niektorí zo synov Izraelových i z kňazov i Levitov i spevákov i vrátnych i Netinejcov do Jeruzalema v siedmom roku kráľa Artaxerxa.

⁷Ut nabaleb laj Israel queßcôeb Jerusalén rochben nak ac yô chic xcuuk chihab roquic chokß rey laj Artajerjes. Saß xyânkeb li queßsukßi cuanqueb laj tij, cuanqueb laj levita, cuanqueb laj bichanel, cuanqueb li nequeßcßacßalen saß li oquebâl re li templo, ut cuanqueb ajcuiß li nequeßcßanjelac saß li templo.

⁸A prišiel do Jeruzalema piateho mesiaca, a to bol siedmy rok kráľov.

⁸b po xcuuk chihab roquic chokß rey laj Artajerjes nak laj Esdras quicuulac Jerusalén.

⁹Lebo prvého dňa prvého mesiaca odišiel hore z Babylona a prvého dňa piateho mesiaca prišiel do Jeruzalema tak, ako bola dobrá ruka jeho Boha na ňom.

⁹Laj Esdras qui-el Babilonia saß li xbên cutan re li xbên po. Ut quicuulac Jerusalén saß li xbên cutan re li roß po. Li Kâcuaß cuan riqßuin ut aßan yô chi tenkßânc re.

¹⁰Lebo Ezdráš bol ustavil svoje srdce zpytovať zákon Hospodinov a činiť a učiť v Izraelovi ustanovenie a súd.

¹⁰Laj Esdras quixqßue xchßôl chixtzolbal ut chixbânunquil li naxye saß li chakßrab li qßuebil xban li Kâcuaß. Ut quixqßue ajcuiß xchßôl chixchßolobanquil lix yâlal li tzßîbanbil saß li chakßrab reheb laj Israel.

¹¹A toto je odpis listu, ktorý dal kráľ Artaxerxes kňazovi Ezdrášovi, učenému v zákone, učenému v slovách prikázaní Hospodinových a jeho ustanovení o Izraelovi:

¹¹Aßan aj tij ut aj tzolonel ajcuiß. Quixtzol rib chi us riqßuin li chakßrab, li quiqßueheß reheb laj Israel xban li Kâcuaß lix Dioseb. Joßcaßin tzßîbanbil saß li hu li quixtzßîba li rey Artajerjes re laj Esdras nak toj mâjiß naxic Jerusalén.

¹²Artaxerxes, kráľ kráľov, kňazovi Ezdrášovi, učenému v zákone Boha nebies, dokonalý pokoj a tak ďalej.

¹²—Lâin li rey Artajerjes, li kßaxal nim incuanquil chiruheb li jun chßol chic rey. Li hu aßin re laj Esdras laj tij, laj cßutul re li chakßrab li quiqßueheß xban li Kâcuaß Dios li cuan saß choxa. Chicuânk taxak li tuktûquil usilal âcuiqßuin.

¹³Odo mňa je daný rozkaz, aby každý, kto by v mojom kráľovstve z ľudu Izraelovho a z jeho kňazov i Levitov chcel dobrovoľne ísť do Jeruzalema s tebou, aby išiel,

¹³Lâin xinqßue jun li chakßrab nak chixjunileb laj Israel li cuanqueb rubel incuanquil, joß eb laj tij ut eb laj levita, cui teßraj xic Jerusalén, naru nequeßxic châcuix.

¹⁴pretože si poslaný od kráľa a od jeho siedmich radcov, aby si prezkúmal veci o Judsku a o Jeruzaleme podľa zákona svojho Boha, ktorý máš vo svojej ruke,

¹⁴Lâin li rey, yôquin chi taklânc âcue joßqueb ajcuiß li cuukub chi cuînk li nequeßqßuehoc naßleb. Tatxic chirilbal chanru cuanqueb aran Judá ut Jerusalén, ma yôqueb chixbânunquil li cßaßru naxye saß li chakßrab li qßuebil reheb xban li Kâcuaß lâ Dios. Lâat nacanau chi tzßakal cßaßru naxye saß li chakßrab.

¹⁵a aby si doniesol striebro a zlato, ktoré dobrovoľne obetovali kráľ a jeho radcovia Bohu Izraelovmu, ktorého príbytok je v Jeruzaleme,

¹⁵Tâcßam li oro ut li plata ut tâqßue re lix templo lix Dioseb laj Israel li cuan Jerusalén, li x-ala saß kachßôl xqßuebal, lâin ut eb laj qßuehol naßleb.

¹⁶a všetko striebro a zlato, ktoré najdeš v celej krajine Babylonskej s dobrovoľnou obeťou ľudu a kňazov, ktorí by dobrovoľne obetovali pre dom svojho Boha, ktorý je v Jeruzaleme.

¹⁶Tâcßam ajcuiß chixjunil li plata ut li oro li joß qßuial teßxchßutub li cuanqueb Babilonia. Ut tâcßam ajcuiß li mayej li x-ala saß xchßôleb xqßuebal eb laj tij ut eb laj Israel li cuanqueb saß li tenamit aßan re xyîbanquil lix templo li Dios aran Jerusalén.

¹⁷Preto nakúp bez odkladu za to striebro volov, baranov, oviec ako aj ich obilných obetí a ich liatych obetí a obetuj ich na oltári domu vášho Boha, ktorý je v Jeruzaleme.

¹⁷Chiru li tumin aßan tâlokß li toro, li carner ut li carner li toj sâjeb, joß ajcuiß li ru li acuîmk ut li vino re teßxmayeja chiru li artal li cuan saß lix templo li Kâcuaß lê Dios aran Jerusalén.

¹⁸A čo sa ti bude vidieť za dobré i tvojim bratom učiniť s ostatkom striebra a zlata, učiňte podľa vôle svojho Boha.

¹⁸Lâat ut eb laj tij jun chßol chic têbânu li cßaßru têraj riqßuin li plata ut li oro li tâelaßânk. Têbânu joß naraj li Kâcuaß lê Dios.

¹⁹A nádoby, ktoré sú ti dané pre službu domu tvojho Boha, oddaj všetky pred Bohom Jeruzalema.

¹⁹Chixjunil li secß li quikßaxtesîc âcue re xcßanjel li Dios saß li templo aran Jerusalén, kßaxtesi re li Dios lâat.

²⁰A ostatné, čo by bolo potrebné pre dom tvojho Boha, čo by ti pripadlo dať, to dáš z domu pokladov kráľových.

²⁰Ut li cßaßak chic re ru li tâcßanjelak chêru aran saß lix templo lê Dios, naru tâlokß riqßuin lin tumin lâin, chan li rey.

²¹A ja, kráľ Artaxerxes, rozkazujem všetkým pokladníkom, ktorí ste za riekou, aby sa všetko, o čo by vás požiadal kňaz Ezdráš, učený v zákone Boha nebies, vykonalo bez odkladu,

²¹Anakcuan lâin, li rey Artajerjes, yôquin xqßuebal li chakßrab reheb chixjunileb laj xocol tumin li cuanqueb jun pacßal li nimaß Eufrates nak teßxqßue chi junpât chixjunil li cßaßru tâpatzß lâat, Esdras. Lâat aj tij ut nacanau chi us li chakßrab li qßuebil êre xban li Dios cuan saß choxa.

²²až do sto hrivien striebra a až do sto korcov pšenice a až do sto batov vína a až do sto batov oleja a soli bez zápisu.

²²Naru teßxqßue oxib mil riqßuin oxib ciento kilos li plata. Naru teßxqßue cuib xcaßcßâl mil bisoc li trigo, ut cuib mil riqßuin cuib ciento botella li vino. Naru teßxqßue cuib mil riqßuin cuib ciento botella li aceite ut li atzßam tâqßuehekß chi incßaß bisbil.

²³Všetko, čo je z rozkazu Boha nebies, nech sa vykoná presne pre dom Boha nebies. Lebo načo má byť zanietená prchlivosť na kráľovstvo kráľa a na jeho synov?!

²³Chixjunil li târaj li Dios, li cuan saß choxa re lix templo, tento xqßuebal re nak incßaß tâchâlk raylal saß xbêneb li cuanqueb rubel incuanquil chi moco saß xbêneb li cualal incßajol.

²⁴A tiež vám oznamujeme, že čo do všetkých kňazov, Levitov, spevákov, vrátnych, Netinejcov a vôbec tých, ktorí konajú službu v dome toho Boha, nikto nemá práva uvaliť na nich daň, poplatok alebo clo.

²⁴Ut ninye ajcuiß âcue nak incßaß tâpatzß xtojeb laj tij chi moco eb laj levita, chi moco eb laj bichanel, chi moco eb li nequeßcßacßalen saß li oquebâl re li templo, chi moco riqßuineb li nequeßcßanjelac saß li templo. Incßaß tâpatzß xtojeb.

²⁵A ty, Ezdrášu, podľa múdrosti svojho Boha, ktorou si obdarený, ustanov vrchnostenské osoby a sudcov, ktorí by súdili všetok ľud, ktorý je za riekou, zo všetkých tých, ktorí sú znalí zákonov tvojho Boha, a toho, kto by ich neznal, naučíte.

²⁵Lâat, Esdras, joß naxcßut châcuu li Kâcuaß lâ Dios, tâxakab aj rakol âtin ut tâxakab aj cßamol be re nak aßaneb chic teßtaklânk saß xbêneb chixjunileb li tenamit li cuanqueb jun pacßal li nimaß Eufrates. Tâcuânk xcuanquileb saß xbêneb chixjunileb li nequeßxnau li cßaßru naxye saß li chakßrab li quiqßueheß reheb xban li Kâcuaß lâ Dios. Ut eb li incßaß nequeßxnau li chakßrab, lâat tâcßut chiruheb.

²⁶Ale nad každým, nech by to bol ktokoľvek, kto by nečinil zákona tvojho Boha a zákona kráľovho, nech sa bez odkladu vykoná súd, už či aby zomrel či aby bol poslaný do vyhnanstva či aby bol pokutovaný na majetku alebo aby bol zatvorený do žalára.-

²⁶Ut li ani incßaß tixbânu chi tzßakal li naxye saß lix chakßrab li Kâcuaß lâ Dios, ut li chakßrab li xinqßue lâin, chirakekß âtin saß xbên li jun aßan chi junpât. Ut chiqßuehekß chixtojbal rix lix mâc. Tâcamsîk, malaj tâisîk saß li naßajej cuan cuiß, malaj tixtoj rix lix mâc riqßuin tumin, malaj ut tâqßuehekß saß tzßalam, chan li rey.

²⁷Požehnaný Hospodin, Bôh našich otcov, ktorý dal takú vec do srdca kráľovho, aby okrášlil dom Hospodinov, ktorý je v Jeruzaleme!

²⁷Laj Esdras quitijoc ut quixye chi joßcaßin: —Lokßoninbilak taxak li Kâcuaß lix Dioseb li kaxeßtônil yucuaß, xban nak aßan xcßutuc chiru li rey nak tixqßue xlokßal li templo, li cuan Jerusalén, li nakalokßoni cuiß li Kâcuaß li kaDios.Nimanbil taxak ru li Kâcuaß li qui-osobtesin cue chiru li rey, joß ajcuiß chiruheb laj qßuehol naßleb ut chiruheb ajcuiß chixjunileb li nequeßcßanjelac chiru li rey. Xban nak li Kâcuaß cuan cuiqßuin ut quixqßue xcacuil inchßôl, lâin quinsicß ruheb li teßcßamok be chiruheb laj Israel re nak teßxic Jerusalén cuochben, chan laj Esdras.

²⁸A naklonil ku mne milosť pred kráľom a pred jeho radcami a pred všetkými kniežatami kráľovými, mocnými! A ja súc posilnený podľa toho, jako bola ruka Hospodina, môjho Boha, nado mnou, shromaždil som popredných z Izraela, aby išli so mnou hore.

²⁸Nimanbil taxak ru li Kâcuaß li qui-osobtesin cue chiru li rey, joß ajcuiß chiruheb laj qßuehol naßleb ut chiruheb ajcuiß chixjunileb li nequeßcßanjelac chiru li rey. Xban nak li Kâcuaß cuan cuiqßuin ut quixqßue xcacuil inchßôl, lâin quinsicß ruheb li teßcßamok be chiruheb laj Israel re nak teßxic Jerusalén cuochben, chan laj Esdras.