1A Hospodin riekol Abramovi: Vyjdi zo svojej zeme a zo svojho príbuzenstva i z domu svojho otca a iď do zeme, ktorú ti ukážem.
1Li Kâcuaß Dios quixye re laj Abram: —Tat-êlk saß li naßajej aßin. Tâcanabeb lâ cuechßalal ut tâcanab ajcuiß rochoch lâ yucuaß. Ut tatxic saß li naßajej li tincßut châcuu lâin, chan.
2A učiním ťa veľkým národom a požehnám ťa a zvelebím tvoje meno, a budeš požehnaním.
2—Eb lâ cualal âcßajol teßqßuiânk. Ut tânimânk lix cuanquileb saß ruchichßochß. Ut lâin tin-osobtesînk âcue. Ut lâ cßabaß naßnôk ru yalak bar. Saß âcßabaß lâat, nabaleb chic li cristian teßxcßul li usilal xban nak lâat sicßbil âcuu inban.
3A požehnám tých, ktorí ťa žehnajú, a tých, ktorí ti zlorečia, prekľajem, a budú požehnané v tebe všetky čeľade zeme.
3Yalak ani tâbânûnk usilal âcue, tinbânu ajcuiß usilal re lâin. Li ani tâtzßektânânk âcue, lâin tintzßektânaheb ajcuiß aßan. Saß âcßabaß lâat, tincuosobtesiheb chixjunileb li cristian li teßcuânk saß ruchichßochß, chan li Dios re laj Abram.
4Vtedy išiel Abram tak, ako mu hovoril Hospodin, a išiel s ním Lot. A Abramovi bolo sedemdesiatpäť rokov, keď vyšiel z Chárana.
4Laj Abram qui-el saß li naßajej aßan joß quiyeheß re xban li Dios. Cô ajcuiß laj Lot chirix. Oßlaju xcâcßâl chihab cuan re laj Abram nak qui-el chak saß lix tenamit Harán.
5A Abram vzal Sáraj, svoju ženu, i Lota, syna svojho brata, a všetok ich nadobudnutý majetok, ktorý nadobudli, i duše, ktoré získali v Chárane, a vyšli, aby išli do zeme Kanaána, a prišli do zeme Kanaána.
5Laj Abram quixcßam chirix lix Sarai li rixakil. Ut quixcßam ajcuiß chirix laj Lot, li ralal li rîtzßin. Ut quixcßam ajcuiß chixjunil li cßaßru cuan re li queßtam nak queßcuan saß li tenamit Harán. Quixcßameb ajcuiß lix môs chirix. Ut queßoc chi xic saß li tenamit Canaán ut yal jun nak coxeßxtau.
6A Abram prešiel zem až po miesto Sichem, až k dubu Móre. A vtedy bol v zemi Kananej.
6Laj Abram yô chi numecß saß li tenamit aßan nak coxtau li naßajej Siquem. Aran cuan jun tôn li cheß ji re jun li cuînk aj More xcßabaß. Saß li naßajej aßan cuanqueb laj cananeo.
7A Hospodin sa ukázal Abramovi a riekol: Tvojmu semenu dám túto zem. A postavil tam oltár Hospodinovi, ktorý sa mu ukázal.
7Saß li naßajej aßan quiâtinac li Dios riqßuin laj Abram ut quixye re, —Saß jun cutan tinqßue chixjunil li naßajej aßin reheb lâ cualal âcßajol, chan li Dios. Joßcan nak laj Abram quixtus li pec ut quixyîb jun lix artal re xlokßoninquil li Kâcuaß Dios.
8Potom sa poberal odtiaľ k vrchu, ktorý je od východu Bét-ela, kde postavil svoj stán, takže mu bol Bét-el od mora, od západu, a Haj od východu, a postavil tam Hospodinovi oltár a vzýval meno Hospodinovo.
8Chirix chic aßan, laj Abram cô saß li tzûl li cuan jun pacßal li tenamit Bet-el saß xjayal bar na-el cuiß chak li sakße. Quixyîb lix muhebâl saß li naßajej aßan saß xyânkeb li cuib chi tenamit Bet-el ut Hai. Ut laj Abram quixyîb aran jun chic li artal ut quixlokßoni li Kâcuaß Dios.
9A odtiaľ sa pomaly rušal Abram na juh.
9Laj Abram qui-oc cuißchic chi xic saß li naßajej Neguev.
10Potom povstal hlad v zemi, a Abram odišiel dolu do Egypta, aby sa tam zdržoval do času jako hosť, pretože bol veľký hlad v zemi.
10Saß eb li cutan aßan quicuan jun li nimla cueßej saß li naßajej aßan. Xban nak mâcßaß li tzacaêmk, côeb laj Abram saß li naßajej Egipto ut aran queßcana.
11A stalo sa, keď sa už priblížil, aby vošiel do Egypta, že povedal Sáraji, svojej žene: Nože hľa, viem, že si ty žena krásneho vzozrenia.
11Ut nak yô chi nachßoc riqßuin li tenamit Egipto, laj Abram quixye re li rixakil: —At Sarai, ninnau nak lâat kßaxal chßinaßusat.
12A stane sa, keď ťa uvidia Egypťania, že povedia: To je jeho žena! A tak mňa zabijú a teba nechajú žiť.
12Nak tateßril eb laj Egipto, teßxye nak lâat cuixakil. Naru tineßxcamsi lâin ut lâat tateßxcßam riqßuineb.
13Hovor tedy, prosím, že si moja sestra, aby mi bolo dobre za teba, a moja duša bude žiť pre teba.
13Tâbânu usilal, tâyeheb re nak lâat cuanab re nak incßaß tineßxcamsi. Chi joßcan tinâcol saß rukßeb laj Egipto, chan laj Abram re li rixakil.
14A stalo sa, keď vošiel Abram do Egypta, že videli Egypťania ženu, že je veľmi krásna.
14Laj Abram queßcuulac saß li naßajej Egipto. Ut eb laj Egipto queßril nak chßinaßus na-iloc li ixk.
15A uvidiac ju kniežatá faraonove chválili ju faraonovi, a žena bola vzatá do domu faraonovho.
15Laj faraón, aßan li acuabej re li naßajej aßan. Eb laj tenkßom re laj faraón queßril ajcuiß nak chßinaßus li ixk ut queßxye re: —Us li ixk aßan chokß âcue, chanqueb. Ut lix Sarai quicßameß saß rochoch laj faraón.
16A Abramovi robili dobra za ňu, a mal drobný dobytok, ovce a kozy, a voly a oslov a sluhov a dievky a oslice a veľblúdov.
16Xban nak laj Abram quixkßaxtesi lix Sarai saß rukß laj faraón, nabal lix râbal quiqßueheß re laj Abram. Laj faraón quixqßue xquetômk, quixqßue xcuacax, quixqßue xbûr ut quixqßue ajcuiß lix môs cuînk ut lix môs ixk. Ut quiqßueheß ajcuiß xnînki xul camello xcßabaß.
17Ale Hospodin bil faraona veľkými ranami i jeho dom pre Sáraj, ženu Abramovu.
17Ut li Kâcuaß Dios quixqßue chixtojbal xmâc laj faraón xban nak quixcßam saß li rochoch lix Sarai. Quixtakla jun raylal saß xbêneb li cuanqueb saß rochoch laj faraón ut queßyajer chixjunileb.
18Vtedy povolal faraon Abrama a povedal: Čo si mi to urobil? Prečo si mi neoznámil, že je to tvoja žena?
18Laj faraón quixtakla xbokbal laj Abram, ut quixye re: —¿Cßaßut nak xabânu cue chi joßcaßin? Ut, ¿cßaßut nak incßaß xaye cue nak âcuixakil lix Sarai?
19Prečo si hovoril: Je moja sestra? A ja som si ju vzal za ženu. A tak teraz hľa, tu máš svoju ženu, vezmi a iď!
19¿Cßaßut nak xaye cue nak âcuanab aßan? Lâin xincßam raj chokß cuixakil xban nak incßaß xaye cue nak âcuixakil. Cueß lâ cuixakil. Cßam ut ayu. Elen saß li tenamit aßin, chan re laj Abram.Laj faraón quixtaklaheb lix môs chi cßamoc be chiru laj Abram. Chi joßcan laj Abram qui-el rochben li rixakil. Queßxcßam chirix chixjunil li cßaßru cuan re.
20A faraon rozkázal o ňom svojim mužom, a poslali ho preč i jeho ženu i so všetkým, čo bolo jeho.
20Laj faraón quixtaklaheb lix môs chi cßamoc be chiru laj Abram. Chi joßcan laj Abram qui-el rochben li rixakil. Queßxcßam chirix chixjunil li cßaßru cuan re.