¹A Jakob býval v zemi pohostínstva svojeho otca, v zemi Kanaána.

¹Laj Jacob quicuan aran Canaán saß li naßajej li quicuan cuiß lix yucuaß.

²Toto sú príbehy Jakobove. Jozef, ktorému bolo sedemnásť rokov, pásol stádo so svojimi bratmi. A on, chlapec, bol so synmi Bilhy a so synmi Zilfy, žien to svojeho otca. A Jozef donášal ich zlú povesť ich otcovi.

²Ut joßcaßin nak queßcuan chak li ralal xcßajol laj Jacob. Laj José cuan cuuklaju chihab re, ut aßan natenkßan reheb li ras chi iloc reheb li quetômk. Eb li ras li nequeßochbenin re laj José, aßan eb li ralal laj Jacob riqßuineb lix Bilha ut lix Zilpa. Nak laj José quiril nak incßaß us nequeßxbânu li ras, najitoc chiru lix yucuaß.

³A Izrael miloval Jozefa nad všetkých svojich synov, pretože mu bol synom staroby, a spravil mu sukňu pestrých farieb.

³Laj Israel cßajoß naxra laj José chiruheb li jun chßol chic li ralal xban nak aßan li ralal li quicuan nak ac tîx chic. Laj Israel quixsi jun li rakß laj José xcomon li châbil ut chßinaßus xyîbanquil. Najt rok ut nim rukß.

⁴A keď videli jeho bratia, že ho miluje ich otec nad všetkých jeho bratov, nenávideli ho a nemohli s ním hovoriť pokojne.

⁴Eb li asbej queßril nak laj José, aßan li kßaxal raro xban li yucuaßbej. Joßcan nak xicß nequeßril laj José ut incßaß chic nequeßâtinac saß xyâlal riqßuin.

⁵A keď sa potom sníval Jozefovi zvláštny sen, a oznámil ho svojim bratom, nenávideli ho ešte viac.

⁵Saß jun li kßojyîn laj José quimatqßuec. Ut quixserakßi reheb li ras li cßaßru quiril saß lix matcß. Nak queßrabi li cßaßru quixye laj José, kßaxal cuißchic xicß queßril.

⁶Lebo im povedal: Počujte, prosím, tento sen, ktorý sa mi sníval:

⁶Aßan aßin li quixye laj José reheb li ras: —Bânuhomak usilal, abihomak ut tinye êre li cßaßru xinmatqßue.

⁷Hľa, viazali sme snopy prostred poľa. A tu hľa, povstal môj snop aj stál, a ešte hľa, vaše snopy stály dookola a klaňali sa môjmu snopu.

⁷Lâin xcuil saß lin matcß nak yôco chixbacßbal chi jôb li trigo. Ut li jun jôb li cue quicuacli ut quixxakab rib aran. Eb li jûnk jôb êre queßxsut li cue ut queßxcßutzub rib chiru li cue nak quicuil, chan laj José.

⁸A jeho bratia mu povedali: Či azda budeš kraľovať nad nami? Alebo či snáď budeš panovať nad nami? A ešte viacej ho nenávideli pre jeho sny a pre jeho slová.

⁸Eb li ras queßxye re: —¿Ma nacacßoxla nak lâat tat-oc chi taklânc saß kabên? Ut, ¿ma nacacßoxla nak lâo takaqßue kib rubel âtakl? chanqueb re. Ut kßaxal cuißchic xicß queßril laj José xban li cßaßru quixye ut xban li cßaßru quixmatqßue.

⁹A ešte sa mu sníval iný sen. A rozprával ho svojim bratom a riekol: Hľa, zase sa mi sníval sen. A hľa, slnce a mesiac a jedenásť hviezd sa mi klaňalo.

⁹Laj José quimatqßuec cuißchic ut quixserakßi reheb li ras. Quixye reheb: —Abihomak cuißchic lâex li cßaßru xcuil saß lin matcß. Lâin xcuil ru li sakße ut li po ut xcuil ajcuiß junlaju li chahim. Eb aßan queßxcuikßib rib chicuu nak xcuil, chan reheb li ras.

¹⁰A keď to rozprával svojmu otcovi a svojim bratom, dohováral mu jeho otec a riekol mu: Čo je to jaký sen, ktorý sa ti to sníval? Či azda prijdeme ja i tvoja matka i tvoji bratia, aby sme sa ti klaňali k zemi?

¹⁰Ut quixserakßi ajcuiß re lix yucuaß. Lix yucuaß quixchßila aßan ut quixye re: —¿Cßaßru xyâlal li nacamatqßue? ¿Ma aßan naraj naxye nak lâin ut lâ naß joß eb ajcuiß lâ cuas takacuikßib kib châcuu? chan re laj José.

¹¹A jeho bratia mu závideli, ale jeho otec pozoroval na vec.

¹¹Eb li ras cßajoß nak nequeßxcakali riqßuin li cßaßak re ru aßin. Ut lix yucuaß qui-oc chi cßoxlac chirix li quixmatqßue.

¹²Potom odišli jeho bratia pásť stádo svojho otca do Sichema.

¹²Saß jun li cutan eb li ras laj José queßcôeb Siquem chixberesinquileb lix quetômk lix yucuaßeb.

¹³A Izrael povedal Jozefovi: Či nepasú tvoji bratia v Sicheme? Poď, a pošlem ťa za nimi. A on mu riekol: Tu som, otče.

¹³Laj Israel quixye re laj José: —Eb lâ cuas yôqueb chak chixberesinquil lin quetômk aran Siquem. Lâin tincuaj nak tatxic chirilbaleb, chan. Ut laj José quixye: —Us. Lâin tinxic, chan.

¹⁴A povedal mu: Nože iď, pozri, či sa majú dobre tvoji bratia, a či sa má dobre stádo. A potom mi dones zprávu. A tak ho poslal z doliny Hebrona, a prišiel do Sichema.

¹⁴Ut laj Israel quixye re: —Ayu. Toxâcuileb chak chanru cuanqueb lâ cuas joß eb ajcuiß li quetômk. Chirix aßan tatsukßîk chak chixyebal cue chanru cuanqueb, chan laj Israel. Laj José qui-el saß li ru takßa re Hebrón ut cô toj saß li naßajej Siquem.

¹⁵A našiel ho nejaký muž, keď hľa, blúdil po poli. A človek sa ho pýtal a povedal: Čo hľadáš?

¹⁵Laj José yô chixbeninquil rib saß cßalebâl chixsicßbaleb li ras nak quixcßul jun li cuînk. Li cuînk quixpatzß re: —¿Cßaßru yôcat arin? chan.

¹⁶A on odpovedal: Hľadám svojich bratov. Povedz mi, prosím, kde pasú?

¹⁶Laj José quixye re: —Lâin yôquin chixsicßbaleb li cuas li yôqueb chixberesinquil lix quetômk lin yucuaß. Chacuy inmâc tinpatzß âcue, ¿ma incßaß xacuileb ru li cuas arin? Bânu usilal, ye cue bar cuanqueb, chan re.

¹⁷A človek mu povedal: Odišli odtiaľto, lebo som ich počul hovoriť: Poďme do Dotaina. A tak išiel Jozef za svojimi bratmi a našiel ich v Dotáne.

¹⁷Li cuînk quixye re: —Eb lâ cuas ac xeßcôeb. Lâin xcuabi nak yôqueb xyebal nak teßxic saß li naßajej Dotán, chan li cuînk. Ut laj José yal jun nak cô Dotán ut aran coxtauheb li ras.

¹⁸A uvideli ho zďaleka, a prv ako sa k ním priblížil, úkladili proti nemu, aby ho zabili.

¹⁸Yô chak chi châlc chi najt laj José nak qui-ileß xbaneb li ras. Ut eb aßan queßoc chixcßoxlanquil chanru nak teßxcamsi aßan.

¹⁹A povedali druh druhovi: Hľa, tamto ide majster snov!

¹⁹Queßxye chi ribileb rib: —Cueß chak li namatqßuec.

²⁰A tak teraz poďte, zabijeme ho a hodíme ho do niektorej cisterny a povieme: Dravá zver ho zožrala. A potom uvidíme, čo budú jeho sny.

²⁰Châlk cuan. Hôn nakacamsi. Ut takacut saß junak jul. Ut takaye nak mâre junak joskß aj xul xcamsin re. Ut takil cßaßru tâcanâk cuiß lix matcß, chanqueb chi ribileb rib.

²¹Ale keď to počul Rúben, vytrhnul ho z ich ruky a povedal: Nezabijeme ho!

²¹Nak laj Rubén quirabi aßin, quiraj raj xcolbal laj José saß rukßeb. Ut quixye reheb: —Incßaß naru takacamsi li kîtzßin, chan.

²²A ešte im povedal Rúben: Nevylievajte krvi! Hoďte ho do tejto cisterny, ktorá je tu na pustine, ale nevzťahujte na neho ruky. Ale to povedal nato, aby ho vytrhol z ich ruky a aby ho poslal zpät k jeho otcovi.

²²Incßaß takisi xquiqßuel. Mêbânu raylal re. Cutumak saß li jul li cuan arin saß li chaki chßochß, chan laj Rubén. Aßan cuan saß xchßôl nak naru tixcol mokon ut tixcßam cuißchic riqßuin lix yucuaß.

²³A stalo sa, keď prišiel Jozef ku svojim bratom, že strhli s Jozefa jeho sukňu, sukňu pestrých farieb, ktorú mal na sebe,

²³Nak laj José quicuulac riqßuineb li ras, ticto queßrisi lix châbil akß li cuan chirix.

²⁴a vzali ho a hodili ho do cisterny. A cisterna bola prázdna; nebolo v nej vody.

²⁴Queßxchap laj José ut queßxcut chi saß li chaki jul.

²⁵Potom si sadli, aby jedli chlieb. Ale v tom pozdvihli svoje oči a videli, že hľa, cestujúci zástup Izmaelitov prichádza od Gileáda, ktorých veľblúdi niesli voňavé veci, kadivo a myrru; a išli, aby to zaniesli dolu do Egypta.

²⁵Chirix chic aßan, queßchunla ut queßoc chi cuaßac. Nak yôqueb chi cuaßac queßril nak yôqueb chi châlc jun chßût eb li cuînk aj ismaelita. Yôqueb chak chi châlc Galaad. Ut chirixeb lix camello yôqueb chak chixcßambal oxib pây ru li sununquil ban re teßxcßayi aran Egipto. Aßin lix cßabaßeb li oxib pây ru chi sununquil ban; aromas, bálsamo ut mirra.

²⁶V tedy povedal Júda svojim bratom: Aký zisk budeme mať, keď zabijeme svojho brata a zakryjeme jeho krv?

²⁶Laj Judá quixye reheb li ras ut li rîtzßin: —¿Cßaßru aj e nak takacamsi li kîtzßin saß mukmu?

²⁷Poďme a predajme ho Izmaelitom, ale naša ruka nech nie je proti nemu, lebo je náš brat, je naším telom. A jeho bratia poslúchli.

²⁷Kacßayihak reheb laj ismaelita. Kßaxal us nak tîc takacßayi ut incßaß takacamsi xban nak aßan kîtzßin ut kaquiqßuel kib chi kibil kib, chan laj Judá. Ut eb li ras ut eb li rîtzßin queßxcßul xchßôl li quixye.

²⁸A keď išli popri nich mužovia Madianiti, kupci, vytiahli a vyviedli Jozefa z cisterny a predali ho Izmaelitom za dvadsať strieborných, a tí doviedli Jozefa do Egypta.

²⁸Nak yôqueb chi numecß saß li naßajej aßan eb laj madianita rochbeneb laj ismaelita, eb li ras laj José queßrisi saß li jul ut queßxcßayi reheb laj ismaelita. Junmay ajcuiß chi tumin plata queßxcßayi cuiß laj José. Ut chirix aßan, queßxcßam toj Egipto.

²⁹Keď sa potom navrátil Rúben k cisterne, hľa, Jozefa už nebolo v cisterne. A roztrhnul svoje rúcha.

²⁹Nak quisukßi laj Rubén chirilbal saß li jul, quiril nak mâ ani chic laj José. Cßajoß nak qui-oc xcßaßux ut quixkßichi li rakß xban xrahil xchßôl.

³⁰A keď sa navrátil k svojim bratom, povedal: Nieto chlapca! A ja, kam sa ja teraz podejem!

³⁰Laj Rubén cô riqßuineb li rîtzßin ut quixye reheb: —Anakcuan mâ ani chic li kîtzßin saß li jul. ¿Cßaßru târûk tinbânu anakcuan? chan.

³¹Vtedy vzali sukňu Jozefovu a zabijúc kozla zamočili sukňu do krvi.

³¹Ut eb li asbej queßxcamsi jun li chßina chibât ut saß lix quiqßuel li chibât li queßxcamsi queßxchßulaqui lix châbil akß laj José.

³²A poslali sukňu pestrých farieb a dali zaniesť svojmu otcovi a odkázali: Toto sme našli. Nože pozri, či je to sukňa tvojho syna, či nie je.

³²Ut li rakß laj José li chßulaquinbil saß li quicß, queßxcßam riqßuin lix yucuaß. Ut queßxye re: —Il li xkatau chak, at kayucuaß. Joß li aßin anchal lix châbil akß lâ cualal, chanqueb re.

³³A poznal ju a povedal: Je to sukňa môjho syna. Dravá zver ho zožrala. Jozef je istotne roztrhaný.

³³Laj Jacob ticto quixnau ru li rakß aßan, ut quixye reheb: —Ay, aßin tzßakal rakß li cualal nacuil. Mâre junak joskß aj xul xtißoc re ut x-osoß chi junaj cua, chan laj Jacob.

³⁴Vtedy roztrhol Jakob svoje rúcha a položil smútočné rúcho drsné na svoje bedrá a smútil nad svojím synom za mnoho dní.

³⁴Laj Jacob quixkßichi li rakß li cuan chirix xban xrahil saß xchßôl chirix lix camic li ralal. Ut quixqßue li kßesnal ru tßicr chirix chanchan coxtal retalil nak ra saß xchßôl. Najt quicuan li rakß aßan chirix ut incßaß quinumeß xrahil saß xchßôl.

³⁵Potom vstali všetci jeho synovia a všetky jeho dcéry a išli, aby ho potešili; ale sa nedal potešiť a riekol: Je isté, že sostúpim k svojmu synovi smutný do hrobu. - A jeho otec ho oplakával.

³⁵Ut chixjunileb li ralal xcßajol queßoc chixcßojobanquil xchßôl lix yucuaßeb. Abanan laj Jacob incßaß quixcßojob xchßôl ut quixye: —Lâin incßaß tâcßojlâk inchßôl chalen nak tincâmk ut tintau li cualal li ac camenak, chan. Ut li yucuaßbej junelic nayâbac chirix laj José.Nak queßcuulac aran Egipto eb laj madianita rochbeneb laj ismaelita queßxcßayi cuißchic laj José re jun li cuînk aj Potifar xcßabaß. Laj Potifar aßan li natenkßan re laj faraón chixtaklanquileb li soldado. Ut laj faraón, aßan li acuabej re li nimla tenamit Egipto.

³⁶A Madianiti ho predali do Egypta, Putifarovi, dvoraninovi faraonovmu, veliteľovi kráľovskej stráže.

³⁶Nak queßcuulac aran Egipto eb laj madianita rochbeneb laj ismaelita queßxcßayi cuißchic laj José re jun li cuînk aj Potifar xcßabaß. Laj Potifar aßan li natenkßan re laj faraón chixtaklanquileb li soldado. Ut laj faraón, aßan li acuabej re li nimla tenamit Egipto.