1A stalo sa, keď sa začali ľudia množiť na tvári zeme, a narodily sa im dcéry,
1Nak queßoc chi qßuiânc li cristian saß ruchichßochß, quilajeßcuan xrabin.
2že videli synovia Boží ľudské dcéry, že sú krásne, a brali si ženy zo všetkých, ktoré si volili.
2Li ralal xcßajol li Dios queßril nak chßinaßus nequeßiloc eb li ixk aßin ut queßxcßameb chokß rixakileb.
3A Hospodin riekol: Nebude sa môj Duch prieť s človekom na veky v jeho blúdení; je telo, a bude jeho dní sto dvadsať rokov.
3Li Kâcuaß Dios quixye: —Lin musikß incßaß tâcuânk riqßuineb chi junelic xban nak yal cristianeb. Incßaß najt rok lix yußameb tinqßue. Jun ciento riqßuin junmay chihab ajcuiß teßcuânk li cristian junjûnk saß ruchichßochß, chan li Dios.
4V tých dňoch boli obrovia na zemi, a tiež i potom, keď vchádzali synovia Boží k ľudským dcéram a rodily im. To boli tí siláci, ktorí sú od veku mužmi povestného mena.
4Saß eb li cutan aßan queßcuan cuînk nînkeb rok. Ut eb li ralal xcßajol li Dios quilajeßcuan ralal xcßajol riqßuineb li ixk. Ut li ralal xcßajol eb aßan nînkeb ajcuiß rokeb. Eb li cuînk aßan cauheb rib ut naßno ruheb.
5A Hospodin videl, že sa množí zlosť človeka na zemi, a že všetko, čokoľvek vytvoria myšlienky jeho srdca, je len zlé po všetky dni.
5Li Kâcuaß Dios quiril nak yô chi numtâc lix mâqueb li cristian saß ruchichßochß. Caßaj cuiß li mâusilal nequeßxcßoxla.
6A Hospodin ľutoval, že učinil človeka na zemi, a mal bolesť vo svojom srdci.
6Ut quiyotßeß xchßôl li Dios nak quixyîbeb li cristian saß ruchichßochß ut cßajoß nak quirahoß saß xchßôl.
7A Hospodin riekol: Zahladím človeka, ktorého som stvoril, s tvári zeme, zahladím všetko od človeka až do hoväda, až do zemeplazu a až do nebeského vtáka, lebo ľutujem, že som ich učinil.
7Li Kâcuaß Dios quixye: —Tebinqßue chi osocß li cristian li quinyoßobtesiheb, joß ajcuiß chixjunileb li xul li nequeßbêc ut teßosokß li nequeßxjucuqui ribeb, joß ajcuiß li nequeßrupupic saß choxa. Cßajoß nak nayotßeß inchßôl xbaneb. Incßaß raj xebinyoßobtesi, chan li Dios.
8Ale Noach našiel milosť v očiach Hospodinových.
8Abanan laj Noé quitokßobâc ru xban li Dios.
9Toto sú rody Noachove: Noach bol spravedlivý muž dokonalý vo svojich pokoleniach. Noach chodil s Bohom.
9Laj Noé aßan jun cuînk tîc xchßôl. Tzßakal re ru lix yußam nak cuan saß xyânkeb li ras rîtzßin ut tîc lix yußam chiru li Dios. Aßan aßin retalil li ralal xcßajol laj Noé.
10A Noach splodil troch synov: Sema, Chama a Jafeta.
10Laj Noé quicuan oxibeb li ralal ut aßaneb aßin lix cßabaßeb: laj Sem, laj Cam ut laj Jafet.
11A zem bola porušená pred Bohom a zem bola naplnená ukrutnosťou.
11Saß li ruchichßochß numtajenak li raylal ut li mâusilal xban nak eb li cristian incßaß chic nequeßxcßoxla li Dios ut cßajoß xyibal ru lix naßlebeb.
12A Bôh videl zem, a hľa, bola porušená, lebo každé telo bolo porušilo svoju cestu na zemi.
12Li Dios quiril nak kßaxal numtajenak li mâusilal saß ruchichßochß.
13A Bôh riekol Noachovi: Koniec každého tela prišiel predo mňa, lebo zem je plná ukrutnosti od nich, a hľa, zkazím ich aj so zemou.
13Joßcan nak quixye re laj Noé: —Tinsach ruheb chixjunil li cristian xban nak xnumta li mâc xeßxbânu. Lâin tinsach ru li ruchichßochß chi junaj cua, chan li Dios.
14Učiň si koráb z dreva gófera; a spravíš koráb s priehradami a pokryješ ho zvnútra i zvonku smolou.
14Li Dios quixye ajcuiß re laj Noé: —Tâyîb junak li jucub cab riqßuin châbil cheß joß li ciprés. Ut nabal tasal xsaß tâqßue. Tâtzßap chirix ut chi saß riqßuin xkßol li cheß re nak incßaß tâoc li haß chi saß.
15A spravíš ho na takýto spôsob: tristo lakťov bude dĺžka korábu, päťdesiat lakťov jeho šírka a tridsať lakťov jeho výška.
15Joßcaßin nak tâyîb, chan li Dios. —Li rok numenak jun ciento riqßuin caßcßâl vara. Li ru numenak cuukub xcaßcßâl vara. Lix teram numenak cuaklaju vara.
16Korábu spravíš oblok, a to na lakeť a zavrieš ho, shora. A dvere korábu umiestiš na jeho boku; spravíš ho s poschodiami, so spodným, druhým a tretím poschodím.
16Tâyîb li jucub cab chi oxib tikil lix teram. Li bar toxrakekß li rox tikil li jucub cab, aran tâcanab chi teto chi junaj cua. Li teto tâcanâk, aßan tâcanâk chokß junak ventana re nak tâoc li cutan chi saß. Lix teram li teto numenak mero vara. Ut toxtzßap toj saß xbên. Ut tâqßue li oquebâl chiru.
17A ja, hľa, uvediem potopu vôd na zem, aby som skazil každé telo, v ktorom je duch života pod nebom; všetko, čo je na zemi, zomrie.
17Ut lâin tinqßue li nimla butßi haß saß ruchichßochß, re nak teßosokß chixjunil li cuanqueb jun sut rubel choxa. Chixjunil li cuanqueb saß ruchichßochß talajeßcâmk.
18A postavím svoju smluvu s tebou, a vojdeš do korábu ty i tvoji synovia i tvoja žena i ženy tvojich synov s tebou.
18Lâin tinbânu jun li contrato âcuiqßuin. Tat-oc saß li jucub cab lâat ut eb lâ cualal ut lâ cuixakil joß eb ajcuiß li rixakileb lâ cualal teßoc saß li jucub cab.
19A zo všetkých zvierat, z každého tela, po dvoje uvedieš z každého do korábu, aby si ich zachoval živé so sebou; samec a samica budú.
19Ut tâcuocsiheb saß li jucub cab caßcabakeb li xul junjûnk têlom ut junjûnk ixk aß yal cßaßru chi xulil. Teßoc re nak teßcolekß âcuiqßuin.
20Z vtáctva podľa jeho druhu, z hoviad podľa ich druhu, zo všetkých zemeplazov podľa ich druhu, po dvoje z každého vojdú k tebe, aby boly zachované živé.
20Teßoc li xul li nequeßrupupic chiru choxa, joß eb ajcuiß li nequeßbêc saß chßochß. Ut teßoc ajcuiß li nequeßxjucuqui rib saß chßochß. Chi caßcab aß yal cßaßru chi xulil teßoc saß li jucub cab âcuiqßuin re nak teßcolekß.
21A ty si naber z každej potraviny, ktorá sa jie, a shromaždíš to k sebe a bude to tebe aj im na pokrm.
21Tâchßutub nabal pây ru li tzacaêmk ut tâcßûla saß li jucub re nak tâcßanjelak chokß êcua ut xcuaheb ajcuiß li xul, chan li Dios.Laj Noé quixbânu chixjunil joß quiyeheß re xban li Dios.
22A Noach učinil všetko tak, ako mu prikázal Bôh; tak učinil.
22Laj Noé quixbânu chixjunil joß quiyeheß re xban li Dios.