¹Lebo ten istý Melchisedech, kráľ Sálema, kňaz najvyššieho Boha, ktorý vyšiel vústrety Abrahámovi, ktorý sa navracoval od porážky kráľov a požehnal ho,

¹Laj Melquisedec a'an li rey re li tenamit Salem. A'an ajcui' laj tij chiru li nimajcual Dios. Laj Melquisedec qui-el chak chixc'ulbal laj Abraham ut quirosobtesi nak quisuk'i chak chixsachbal ruheb li rey.

²ktorému aj desiatok udelil Abrahám zo všetkého, ktorý sa volá, keď sa preloží jeho meno, najprv kráľ spravedlivosti a potom i kráľ Sálema, čo je v preklade: kráľ Pokoja,

²Ut li jo' q'uial quirêchani chak laj Abraham sa' li plêt riq'uineb li rey, quixq'ue li junjûnk sa' xlajêtkil re laj Melquisedec. Li c'aba'ej Melquisedec naraj naxye "rey re li tîquilal". Ut li c'aba'ej Salem naraj naxye "tuktûquil usilal". Jo'can nak laj Melquisedec, a'an rey re li tîquilal ut rey re li tuktûquil usilal.

³bez otca, bez matere, bez rodoslovia nemajúc ani počiatku dní ani konca života, ale súc pripodobnený Synovi Božiemu zostáva kňazom navždy.

³Inc'a' nanauman ani lix yucua' laj Melquisedec chi moco lix na' chi moco lix xe'tônil yucua'. Inc'a' nanauman chirix lix yo'lajic chi moco lix camic. Laj Melquisedec, a'an retalil li Jesucristo ut a'an laj tij chi junelic.

⁴A pozrite, jaký veľký je on, ktorému i desatinu dal Abrahám z najlepšieho z koristi, on, patriarcha!

⁴Q'uehomak retal nak laj Melquisedec, k'axal nim xcuanquil chiru laj Abraham. Laj Abraham, a'an xyucua'eb laj Israel, abanan quixq'ue re laj Melquisedec li junjûnk sa' xlajêtkil li quirêchani chak sa' li plêt.

⁵A tí, ktorí zo synov Léviho dostávajú kňazstvo, podľa zákona majú prikázanie desatiniť ľud, to jest svojich bratov, hoci pošli z bedra Abrahámovho.

⁵Tz'îbanbil sa' li chak'rab li quiq'uehe' re laj Moisés nak eb li cristian te'xq'ue reheb laj tij li junjûnk sa' xlajêtkil li c'a'ru cuan reheb. Eb laj tij, a'an eb li ralal xc'ajol laj Leví. Que'xbânu chi jo'can usta laj Abraham, a'an lix xe'tônil yucua' chixjunileb, laj tij jo'queb ajcui' li cristian.

⁶Ale ten, ktorý čo do rodoslovia nepochádza z ich rodu, odesatinil Abraháma a toho, ktorý mal zasľúbenia, požehnal.

⁶Laj Melquisedec mâcua' xcomoneb li ralal xc'ajol laj Leví aban laj Abraham quixq'ue li junjûnk sa' xlajêtkil re laj Melquisedec. Nim xcuanquil laj Abraham xban nak ac yechi'inbil re li rosobtesinquil xban li Dios. Aban laj Melquisedec k'axal nim cui'chic lix cuanquil. Jo'can nak quirosobtesi laj Abraham.

⁷A stojí nesporne, že menšie sa požehnáva od väčšieho čo do hodnosti.

⁷Nakanau chi tz'akal nak li na-osobtesin, a'an li nim xcuanquil chiru li na-osobtesîc. Jo'can nak nakanau nak nim xlok'al laj Melquisedec chiru xlok'al laj Abraham.

⁸A tu berú desiatky ľudia, ktorí mrú, ale tamto ten, ktorému sa dáva svedoctvo, že žije.

⁸Eb laj tij aj Israel que'xc'ul ajcui' li junjûnk sa' xlajêtkil. A'aneb yal cuînkeb ut que'cam. Abanan laj Melquisedec moco quicam ta. Jo'can tz'îbanbil sa' li Santil Hu.

⁹A, nech sa tak vyslovím, skrze Abraháma bol i Lévi, ktorý berie desiatky, odesatinený;

⁹Eb li ralal xc'ajol laj Leví, a'an eb laj tij. Eb a'an li que'c'uluc re li junjûnk sa' xlajêtkil li que'xq'ue laj Israel. Laj Abraham a'an lix xe'tônil yucua' laj Leví. Jo'can nak naru xyebal nak eb li ralal xc'ajol laj Leví que'xq'ue li junjûnk sa' xlajêtkil re laj Melquisedec xban nak laj Abraham quixq'ue li junjûnk sa' xlajêtkil sa' xc'aba'eb a'an.

¹⁰lebo vtedy bol ešte v bedre otcom, keď mu vyšiel vústrety Melchisedech.

¹⁰Naru xyebal chi jo'can usta toj mâji' neque'yo'la li ralal xc'ajol laj Leví xban nak laj Abraham, a'an lix xe'tônil yucua'eb. Riq'uin a'an nakanau nak laj Melquisedec nim xcuanquil chiruheb li ralal xc'ajol laj Leví.

¹¹Ak tedy bolo dokonalenie levitským kňazstvom - lebo izraelský ľud dostal na jeho základe zákon -, načo bolo potom ešte treba, aby povstal iný kňaz, podľa poriadku Melchisedechovho, a nie aby sa volal podľa poriadku Áronovho?

¹¹Li ralal xc'ajol laj Leví ut laj Aarón, a'aneb li neque'ch'oloban chiruheb laj Israel lix yâlal lix chak'rab li Dios li quixye laj Moisés. Abanan chi moco li chak'rab chi moco eb laj tij li târûk tâcolok ke. Cui ta eb laj tij ut li chak'rab, inc'a' raj chic quitaklâc chak junak aj tij k'axal nim xcuanquil jo' nak quicuan laj Melquisedec. Laj tij li quitaklâc chak mâcua' xcomoneb laj Aarón.

¹²Lebo keď sa zamieňa kňazstvo, nevyhnutne sa deje i zámena zákona.

¹²Laj tij li quitaklâc chak jalan chic lix c'anjel. Jo'can nak quijala ajcui' ru li chak'rab.

¹³Lebo ten, vzťahom na ktorého sa to hovorí, je z iného pokolenia, z ktorého sa nikto nestaral o oltár.

¹³Li âtin a'in tz'îbanbil chirix li Jesucristo. A'an mâcua' ralal xc'ajol laj Leví. A'an ralal xc'ajol laj Judá. Mâ jun ralal xc'ajol laj Judá xakabanbil chok' aj tij chi mayejac.

¹⁴Lebo je zrejmé, že z Júdu pošiel náš Pán, vzťahom na ktoré pokolenie Mojžiš nehovoril ničoho o kňazstve.

¹⁴Laj Moisés, nak quiâtinac chirixeb laj tij, mâ jun cua quixye nak sa' xyânkeb ta li ralal xc'ajol laj Judá tâêlk chak junak aj tij. Ut li Jesucristo quiyo'la sa' xyânkeb li ralal xc'ajol laj Judá.

¹⁵A potom je ešte o veľa zjavnejšie, či mal v podobnosti Melchisedecha povstať iný kňaz,

¹⁵Riq'uin a'in nanauman nak li Jesucristo nim xcuanquil chiruheb laj tij li que'cuan sa' xyânkeb aj Israel. Li Jesucristo, a'an aj tij jo' nak quicuan laj Melquisedec ut a'an mâcua' ralal xc'ajol laj Leví.

¹⁶ktorý sa ním nestal podľa zákona telesného prikázania, ale podľa moci nezničiteľného života.

¹⁶Li Jesucristo inc'a' quixakabâc chok' aj tij jo' quixye li chak'rab. Xakabanbil ban chok' aj tij xban nak nim xcuanquil ut yo'yo chi junelic.

¹⁷Lebo svedčí: Ty si kňaz na veky podľa poriadku Melchisedechovho.

¹⁷Jo'ca'in tz'îbanbil sa' li Santil Hu chirix li Kâcua' Jesucristo: Lâat aj tij chi junelic jo' nak quicuan laj Melquisedec. (Sal. 110:4)

¹⁸Lebo sa odstraňuje predošlé prikázanie pre svoju slabosť a neosožnosť.

¹⁸Jo'can nak li chak'rab li quicuan junxil mâc'a' chic rajbal xban nak mâc'a' chic xcuanquil.

¹⁹Lebo zákon nezdokonalil ničoho, ale uvedenie lepšej nádeje, ktorou sa blížime Bohu.

¹⁹Mâ ani nacole' xban li chak'rab li quicuan chak junxil. Abanan cuan kayo'on anakcuan k'axal nim xcuanquil chiru li chak'rab. Li kayo'on, a'an li Jesucristo. Ut xban a'an cuânko chi sum âtin riq'uin li Dios.

²⁰A nakoľko nie bez prísahy -

²⁰Li Jesucristo xakabanbil chok' aj tij xban li Dios riq'uin juramento.

²¹lebo tamtí sa stali kňazmi bez prísahy, ale on s prísahou tým, ktorý mu povedal: Pán prisahal a nebude ľutovať: Ty si kňaz na veky podľa poriadku Melchisedechovho -,

²¹Abanan mâcua' riq'uin juramento nak que'xakabâc chok' aj tij li ralal xc'ajol laj Leví. A'ut li Kâcua' Jesucristo xakabanbil chok' aj tij xban li Dios riq'uin juramento. Tz'îbanbil sa' li Santil Hu chi jo'ca'in: Li Dios quiâtinac riq'uin li Ralal ut quixye re: Sa' inc'aba' lâin tinye âcue: Lâat laj tij chi junelic jo' nak quicuan laj Melquisedec, chan. Li Dios inc'a' tixjal lix c'a'ux xban nak quixpatz' lix lok'laj c'aba'. (Sal. 110:4)

²²natoľko i lepšej smluvy stal sa Ježiš ručiteľom.

²²Riq'uin li juramento a'in, sa' xc'aba' li Jesucristo, nim xcuanquil li ac' contrato, ut k'axal lok' chiru li quicuan junxil.

²³A tamtí sa stali viacerí kňazmi preto, že im smrť prekážala trvať povždy:

²³Najter nabaleb laj tij que'cuan chak. Inc'a' que'cana sa' xc'anjel chi junelic li junjûnk xban nak neque'cam ut jalan chic nacana chok' rêkaj.

²⁴ale on preto, že trvá na veky, má na iného neprechodné kňazstvo, večné,

²⁴Aban li Kâcua' Jesucristo a'an chic li tz'akal laj tij. Mâ jaruj chic tâsic'mânk junak rêkaj xban nak a'an yo'yo chi junelic.

²⁵prečo aj môže vždycky dokonale spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, vždycky žijúc, aby sa primlúval za nich.

²⁵Li Jesucristo a'an tz'akal tâcolok reheb chixjunileb li neque'pâban re li Dios sa' xc'aba' a'an. Li Jesucristo yo'yo chi junelic ut naâtinac chirixeb chiru li Dios.

²⁶Lebo nám i svedčalo mať takého veľkňaza, svätého, prostého zla, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov a ktorý sa stal vyšším nad nebesia,

²⁶Li Kâcua' Jesucristo, a'an li tz'akal xyucua'il aj tij. Ut a'an li natenk'an ke chi tz'akal. Moco juntak'êt ta lix yu'am riq'uineb laj mâc. Li Jesucristo santo ut mâc'a' xmâc. A'an cô sa' choxa ut aran quiq'uehe' xnimal xlok'al.

²⁷ktorý nepotrebuje každého dňa ako najvyšší kňazi, obetovať obeti najprv za svoje vlastné hriechy a potom za hriechy ľudu. Lebo to učinil raz navždy tak, že obetoval sám seba.

²⁷Li Jesucristo mâcua' jo'queb lix yucua'ileb aj tij li que'cuan sa' xyânkeb laj Israel. Eb a'an cuulaj cuulaj neque'xmayeja li xul re xtojbal rix lix mâqueb jo' ajcui' lix mâqueb li tenamit. Aban li Jesucristo jun sut ajcui' quixmayeja rib re xtojbal rix li kamâc.Jo' tz'îbanbil sa' li chak'rab najter, eb li xakabanbil chok' xyucua'il aj tij, a'an yal cuînkeb. Abanan mokon, nak quisache' xcuanquil li chak'rab, li Dios quixxakab riq'uin juramento li Ralal chok' xyucua'il aj tij. Riq'uin ut a'an li Jesucristo tz'akal re ru chi c'anjelac chi junelic.

²⁸Lebo zákon ustanovuje za najvyšších kňazov ľudí, ktorí majú slabosť, ale slovo prísahy, ktorá sa udiala po zákone, ustanovuje Syna, zdokonaleného na večnosť.

²⁸Jo' tz'îbanbil sa' li chak'rab najter, eb li xakabanbil chok' xyucua'il aj tij, a'an yal cuînkeb. Abanan mokon, nak quisache' xcuanquil li chak'rab, li Dios quixxakab riq'uin juramento li Ralal chok' xyucua'il aj tij. Riq'uin ut a'an li Jesucristo tz'akal re ru chi c'anjelac chi junelic.