¹A stalo sa, keď to počul kráľ Ezechiáš, že roztrhnul svoje rúcho, odial sa smútočným vrecom a vošiel do domu Hospodinovho.

¹Nak quirabi li cßaßru quixye lix reyeb laj Asiria, li rey Ezequías quixpej li rakß ut quixqßue li kßes ru tßicr chirix retalil lix rahil xchßôl ut cô saß lix templo li Kâcuaß.

²A poslal Elijakima, ktorý bol nad domom, a Šebnu, pisára, a starších zpomedzi kňazov, odiatych vrecom, k Izaiášovi, synovi Ámosovmu, prorokovi,

²Ut quixtaklaheb riqßuin li profeta Isaías li ralal laj Amoz laj Eliaquim li na-iloc re li palacio rochben laj Sebna laj tzßîb, joß eb ajcuiß li nequeßcßamoc be saß xyânkeb laj tij. Cuan li kßes ru tßicr chirixeb nak queßcôeb.

³a riekli mu: Takto hovorí Ezechiáš: Tento deň je dňom súženia, karhania a posmechu, lebo synovia prišli až k prielomu, ale niet sily porodiť.

³Queßxye re laj Isaías: —Aßan aßin li naxye laj Ezequías. Chiru li cutan aßin yôco chi cßuluc raylal xban li mâc xkabânu. Yôqueb chikamajecuanquil li xicß nequeßiloc ke ut yôqueb chikahobbal. Yôco chi cßuluc raylal. Chanchano jun li ixk oc re chi qßuirâc ut mâcßaß chic xmetzßêu.

⁴Možno, že Hospodin, tvoj Bôh, počuje slová Rabsákeho, ktorého poslal assýrsky kráľ, jeho pán, aby sa rúhal živému Bohu, a potresce ho za slová, ktoré počul Hospodin tvoj Bôh, a preto povznes modlitbu za ostatok, ktorý sa ešte nachádza.

⁴Lix reyeb laj Asiria quixtakla laj Rabsaces chixhobbal li yoßyôquil Dios. Mâre xrabi ajcuiß li Kâcuaß lâ Dios ut tixqßue taxak chixtojbal xmâc li ani xhoboc re. Chattijok chirixeb li katenamit li joß qßuial chic xeßcana.—

⁵A tak prišli služobníci kráľa Ezechiáša k Izaiášovi.

⁵Eb li nequeßcßanjelac chiru laj Ezequías queßcuulac riqßuin laj Isaías.

⁶A Izaiáš im povedal: Takto poviete svojmu pánovi: Takto hovorí Hospodin: Neboj sa slov, ktoré si počul, ktorými obrážali sluhovia assýrskeho kráľa mňa.

⁶Ut laj Isaías quixye reheb: —Joßcaßin têye re laj Ezequías. “Li Kâcuaß naxye âcue nak incßaß tatxucuak xban li cßaßru nequeßxye êre. Matxucuac xban li cßaßru xeßxye re inmajecuanquil eb li nequeßcßanjelac chiru lix reyeb laj Asiria.

⁷Hľa, ja dám do neho ducha, aby počul zvesť a navrátil sa do svojej zeme, a spôsobím to, aby padnul od meča vo svojej zemi.

⁷Lâin tintakla jun esilal. Nak lix reyeb laj Asiria târabi, tâxucuak ut tâxic cuißchic saß xtenamit. Nak ac cuânk chic saß xtenamit, tâcamsîk chi chßîchß,” chan li Kâcuaß.

⁸A tak sa navrátil Rabsáke a našiel assýrskeho kráľa bojovať proti Libne, lebo počul, že odišiel od Lachiša.

⁸Nak quisukßi Laquis, laj Rabsaces quirabi resil nak li rey mâ ani. Cô ut quixtau li rey nak yô chi pletic riqßuineb laj Libna.

⁹A počul o Tirhákovi, ethiopskom kráľovi, že hovorili: Vyšiel, aby bojoval s tebou. A keď to počul, poslal poslov k Ezechiášovi a riekol:

⁹Li rey Senaquerib quirabi resil nak laj Tirhaca lix reyeb laj Etiopía quichal chi pletic riqßuineb. Joßcan nak quixtakla cuißchic lix takl riqßuin laj Ezequías.

¹⁰Takto poviete Ezechiášovi, judskému kráľovi: Nech ťa neklame tvoj Bôh, na ktorého sa ty nadeješ hovoriac: Nebude vydaný Jeruzalem do ruky assýrskeho kráľa!

¹⁰Quixye reheb lix takl: —Joßcaßin têye re laj Ezequías lix reyeb laj Judá. “Mâqßue âcuib chixbalakßi li Dios li cßojcßo cuiß âchßôl nak tixye âcue nak Jerusalén incßaß tâkßaxtesîk saß cuukß lâin lix reyeb laj Asiria.

¹¹Lebo hľa, ty si počul o tom, čo učinili assýrski kráľovia všetkým zemiam, ako ich docela zahubili, a ty by si mal byť vytrhnutý?

¹¹Lâat nacanau cßaßru nequeßxbânu lix reyeb laj Asiria. Nequeßxsach ruheb chi junaj cua chixjunileb li tenamit li nequeßpletic riqßuin. ¿Ma texcolekß ta biß lâex saß cuukß lâin?

¹²Či ich azda vytrhli bohovia národov, ktoré zkazili moji otcovia, Gozana a Chárana, Récefa a synov Édena, ktorí boli v Telassáre?

¹²Eb lin xeßtônil yucuaß queßxsach ruheb li tenamit Gozán, Harán, Resef, joß eb ajcuiß li ralal xcßajol laj Edén li queßcuan Telasar. ¿Ma queßcoleß ta biß li tenamit aßan xban lix dioseb?

¹³Kde je kráľ Chamatu, kráľ Arpadu a kráľ mesta Sefarvajima, Hény a Ivvy?

¹³¿Ma cuan ta biß xcuanquil lix reyeb laj Hamat, lix reyeb laj Arfad, lix reyeb laj Sefarvaim, Hena ut Iva?” chan laj Senaquerib.

¹⁴A Ezechiáš vezmúc list z ruky poslov prečítal ho a odíduc hore do domu Hospodinovho rozprestrel ho Ezechiáš pred Hospodinom.

¹⁴Laj Ezequías quixcßul li hu riqßuineb lix takl laj Asiria ut quiril cßaßru naxye. Chirix aßan cô saß rochoch li Kâcuaß Dios ut quixqßue li hu chi teto chiru li Kâcuaß Dios.

¹⁵A Ezechiáš sa modlil Hospodinovi a povedal:

¹⁵Quitijoc chiru li Kâcuaß ut quixye chi joßcaßin:

¹⁶Hospodine Zástupov, Bože Izraelov, ktorý tróniš nad cherubínmi, ty si sám jediným Bohom a to všetkých kráľovstiev zeme, ty si učinil nebesia i zem.

¹⁶—At nimajcual Dios, lâat lix Dioseb laj Israel. Cuancat saß xyiheb li querubines. Caßaj cuiß lâat li tzßakal Dios. Lâat cuan âcuanquil saß xbêneb chixjunileb li cuanqueb xcuanquil saß ruchichßochß. Lâat catyîban re li choxa ut li ruchichßochß.

¹⁷Nakloň, Hospodine, svoje ucho a počuj! Otvor, Hospodine, svoje oči a vidz a počuj všetky slová Senacheribove, ktorý poslal rúhať sa živému Bohu.

¹⁷At Kâcuaß, chinâcuabi. Chacuil li cßaßru yôco chixcßulbal. At Kâcuaß, chacuabi li râtin xtakla chak cue laj Senaquerib. Yô châmajecuanquil lâat, li yoßyôquil Dios.

¹⁸Je to skutočná pravda, Hospodine, spustošili assýrski kráľovia všetky tie krajiny aj ich zem.

¹⁸At Kâcuaß Dios, relic chi yâl nak lix reyeb laj Asiria queßxsach chixjunileb li tenamit ut queßxcanab chi nayamnac ru li naßajej.

¹⁹A pohádzali ich bohov do ohňa, lebo to neboli Bohovia, ale dielo rúk človeka, drevo a kameň, a preto ich zahubili.

¹⁹Queßxcßat chixjunileb lix dioseb xban nak moco tzßakal dioseb ta. Yal pec ut yal cheß yîbanbileb xbaneb li cuînk. Joßcan nak queßsacheß.

²⁰A tak teraz, Hospodine, náš Bože, zachráň nás z jeho ruky, aby poznaly všetky kráľovstvá zeme, že ty, Hospodine, si sám jediný.

²⁰Anakcuan ut at Kâcuaß, at kaDios, nakatzßâma châcuu nak choâcol chiruheb laj Asiria re nak chixjunileb li cuanqueb xcuanquil saß ruchichßochß teßxnau nak lâat li Kâcuaß Dios ut mâ ani chic junak dios cuan. Caßaj cuiß lâat, chan laj Ezequías.

²¹Vtedy poslal Izaiáš, syn Ámosov, k Ezechiášovi a riekol: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Čo do toho, za čo si sa mi modlil, ohľadne Senacheriba, assýrskeho kráľa,

²¹Ut li profeta Isaías quixtakla xyebal re li rey Ezequías li cßaßru quixye li Kâcuaß. Quixye re: —At rey, aßan aßin li naxye âcue li Kâcuaß lix Dioseb laj Israel. Lâin xcuabi li cßaßru xatzßâma chicuu chirix laj Senaquerib lix reyeb laj Asiria.

²²toto je slovo, ktoré hovorí Hospodin o ňom: Opovrhuje tebou a posmieva sa ti panna dcéry Siona, posmešne kýva za tebou hlavou dcéra Jeruzalema!

²²Li cuanqueb saß li tenamit Jerusalén chanchan jun li tukß ix yô châseßenquil ut yô châhobbal, at Senaquerib. Li cuanqueb saß tenamit Jerusalén nequeßrecßasi lix jolomeb châhobbal nak yôcat chi êlelic.

²³Komu si sa ty rúhal a koho si obrážal? Proti komu si povýšil hlas? A pozdvihuješ svoje oči na výsosť proti Svätému Izraelovmu!

²³¿Ani li xahob ut ani li xamajecua? ¿Ani li xataksi âcuâtin saß xbên ut xakßetkßeti âcuib chiru? Aßan lâin li Kâcuaß lix Santil Dioseb laj Israel.

²⁴Skrze svojich služobníkov si sa rúhal Pánovi a povedal si: S množstvom svojich vozov som ja vyšiel na výšinu vrchov, na najvyššie vrcholy Libanona a pozotínam jeho vysoké cedry i jeho výborné jedle a prijdem na výšinu jeho konca, do lesa, do jeho ovocnej zahrady.

²⁴Xataklaheb lâ takl chinhobbal, lâin li Dios, ut xaye: “Riqßuin lin qßuila carruaje re pletic xintakeß saß eb li nînki tzûl. Toj saß xbêneb li tzûl re Líbano li najt xteram xintakeß. Xinyocß li nînki cheß chacalteß. Ut xintßaneb ajcuiß li ciprés li raro xbaneb. Xincuulac toj saß li qßuicheß li cßajoß xchßinaßusal.

²⁵Ja som vykopal a pil cudzie vody a vysuším spodkom svojich nôh všetky toky Egypta.

²⁵Xinbec xjulel li haß saß jalan tenamit ut xcuucß li haß x-el aran. Riqßuin li cuok xinqßueheb chi chakic li nimaß li cuanqueb Egipto,” chancat.

²⁶Či si ty nepočul, že som to dávno učinil, že som to pradávno utvoril? A teraz som to priviedol ta, že si na to, aby si pustošil ohradené mestá a obrátil ich na hromady rumov.

²⁶¿Ma incßaß ta biß nacanau nak lâin li Kâcuaß? Lâin quincßoxlan re chixjunil li tâcßulmânk. Najter kße cutan lâin quicßûb chak ru chanru tâuxmânk. Ut anakcuan lâin xatincanab chixsachbal ruheb li tenamit li cauheb rib chi pletic. Tûbtu aj chic xacanabeb nak xapoßeb.

²⁷A ich obyvatelia nemajúc sily odolať desia sa a hanbia; stali sa poľnou bylinou a zeleňou sviežej trávy, trávou na strechách, posiatym poľom, zkazeným hrdzou prv, ako by bolo vyrástlo do stebla.

²⁷Eb li tenamit li cuanqueb aran mâcßaßeb xmetzßêu. Nequeßxucuac ut sachsôqueb xnaßleb. Chanchaneb li raxi pim. Chanchaneb li pim li namok saß xbêneb cab, li nachakic nak toj mâjiß nachêcoß.

²⁸Ale ja znám tvoje sedenie, tvoje vychádzanie i tvoje vchádzanie i tvoje zúrenie proti mne.

²⁸Lâin ninnau chanru nak cuancat. Ninnau chixjunil li cßaßru nacabânu. Ut ninnau ajcuiß nak cßajoß lâ joskßil cuiqßuin.

²⁹Preto, že tvoje zúrenie proti mne a tvoja spupná ubezpečenosť prišla hore do mojich uší, preto dám svoju obrúčku do tvojich nozdier a svoje zubadlo do tvojich rtov a odvediem ťa nazpät cestou, ktorou si prišiel.

²⁹Xban nak ninnau nak yô âjoskßil ut xakßetkßeti âcuib chicuu, joßcan nak lâin tinram lê be. Chanchan nak tinqßue jun li chßîchß saß lâ cuußuj ut jun li chßîchß saß âcue. Ut tatinqßue cuißchic chi sukßîc saß li xatchal cuiß chak, chan li Kâcuaß.

³⁰A toto ti bude, Ezechiášu, znamením: Tohoto roku budete jesť to, čo samo dorastie, i druhého roku to, čo sa samo urodí, a tretieho roku sejte a žnite, saďte vinice a jedzte ich ovocie.

³⁰Ut laj Isaías quixye re laj Ezequías: —Aßan aßin li retalil li cßaßru tâcßulmânk. Saß li chihab aßin ut saß li chihab tâchâlk lâex têtzaca li ru li trigo li namok yal xjunes. Abanan saß li rox chihab lâex tex-âuk ut texkßolok re nak textzacânk. Têrau lê uvas ut têtzaca li ru li naxqßue.

³¹A uniklé domu Júdovho, ktoré pozostane, vpustí zase korene dolu a vydá ovocie hore.

³¹Eb li ralal xcßajol laj Judá li incßaß teßcâmk teßtâmk cuißchic. Chanchanakeb li acuîmk li naxchap xxeß ut naxqßue li ru chi nabal.

³²Lebo z Jeruzalema vyjde ostatok, a to, čo unikne záhube, s vrchu Siona. Žiarlivosť Hospodina Zástupov to učiní.

³²Cuanqueb li ralal xcßajol laj Judá li teßcanâk aran Jerusalén. Saß li tzûl Sión teßcanâk. Joßcan tâcßulmânk xban nak joßcan naraj li Kâcuaß xban xnimal xrahom.

³³Preto takto hovorí Hospodin o assýrskom kráľovi: Nevojde do tohoto mesta ani ta nevostrelí strely ani nepojde proti nemu štítom ani nenasype proti nemu násypu.

³³Li Kâcuaß Dios naxye chi joßcaßin chirix lix reyeb laj Asiria, “Li cuînk aßan incßaß tâoc saß li tenamit Jerusalén chi pletic chi moco riqßuin tzimaj, chi moco riqßuin chßîchß, chi moco tixyîb lix taklebâl re tâoc saß li tenamit.

³⁴Tou istou cestou, ktorou prišiel, sa i navráti, ale do tohoto mesta nevojde, hovorí Hospodin.

³⁴Saß li be li xchal cuiß, aran cuißchic tâsukßîk. Incßaß tâoc saß li tenamit Jerusalén. Lâin li Kâcuaß ninyehoc re aßin.

³⁵Lebo budem brániť toto mesto zastávajúc ho, aby som ho zachránil, pre seba a pre Dávida, svojho služobníka.

³⁵Lâin tin-ilok re li tenamit ut lâin ajcuiß tincolok re. Tinbânu aßin saß incßabaß lâin ut saß xcßabaß laj David li quicßanjelac chicuu” chan li Kâcuaß.—

³⁶Potom vyšiel anjel Hospodinov a pobil v assýrskom tábore sto osemdesiatpäť tisíc. A keď vstali skoro ráno, videli, že hľa, všetci boli mŕtvolami.

³⁶Saß ajcuiß li kßojyîn aßan jun x-ángel li Dios quicuulac saß xmuhebâleb laj Asiria ut quixcamsiheb jun ciento riqßuin ôb roxcßâl mil chi soldado aj Asiria. Joß cuulajak chic nak quisakêu, ac camenakeb chic chixjunileb.

³⁷Preto sa pohol a odišiel. A tak sa navrátil Senacherib, assýrsky kráľ, a býval v Ninive-m.

³⁷Ut laj Senaquerib lix reyeb laj Asiria quisukßi saß lix tenamit Nínive ut aran quicana.Saß jun li cutan laj Senaquerib yô chi lokßonînc saß lix templo laj Nisroc lix dios. Queßcuulac laj Adramelec ut laj Sarezer, li cuib chi ralal. Queßxcamsi chi chßîchß ut queßêlelic. Queßcôeb saß li naßajej Ararat. Ut aß chic laj Esar-hadón li ralal qui-oc chokß rey chokß rêkaj laj Senaquerib.

³⁸A stalo sa, keď sa klaňal v dome Nizrocha, svojho boha, že Adrammelech a Šarécer, jeho synovia, ho zabili mečom a sami utiekli do zeme Araratu. A kraľoval Esarchaddon, jeho syn, miesto neho.

³⁸Saß jun li cutan laj Senaquerib yô chi lokßonînc saß lix templo laj Nisroc lix dios. Queßcuulac laj Adramelec ut laj Sarezer, li cuib chi ralal. Queßxcamsi chi chßîchß ut queßêlelic. Queßcôeb saß li naßajej Ararat. Ut aß chic laj Esar-hadón li ralal qui-oc chokß rey chokß rêkaj laj Senaquerib.