¹Oj, aby si roztrhol nebesia a sostúpil, aby sa pred tvojou tvárou rozplynuly vrchy!

¹Us raj cui tâte li choxa ut tatcubek chak cuanco cuiß. Us raj cui eb li tzûl teßecßânk saß xnaßajeb châcuu.

²Jako čo oheň zapaľuje raždie, jako vrie voda od ohňa, aby si tak dal poznať svojim protivníkom svoje meno, aby sa národy triasly pred tvojou tvárou,

²Cuben chak ut cßut lâ cuanquil chiruheb li xicß nequeßiloc âcue. Ut eb li xnînkal ru tenamit sicsotkeb teßcanâk châcuu. Chanchan nak naloch li xam ut nacuokxin li haß xban xtikcual.

³jako keď si činil strašné veci, jakých sme nečakali! Sostúpil si; pred tvojou tvárou rozplynuly sa vrchy.

³Nak mâcßaß saß kachßôl lâat cabânu li sachba chßôlej. Catcubeß chak saß choxa ut eb li tzûl queßecßan saß xnaßajeb châcuu.

⁴A od veku nikto neslýchal, nikto nepočul, oko nevidelo Boha krome teba, ktorý by tak bol činil tomu, kto očakával na neho.

⁴Mâ jun sut qui-abîc chi moco qui-ileß junak chic Dios li natenkßan reheb li nequeßxcßojob xchßôl riqßuin. Caßaj cuiß lâat li tzßakal Dios.

⁵Prišiel si vústrety tomu, kto je veselý a činí to, čo je spravedlivé, tým, ktorí pamätali na teba na tvojich cestách. Hľa, ty si sa rozhneval, a preto sme hrešili; sme v tom od veku, a či tedy ešte i tak budeme zachránení?

⁵Lâat nacattenkßan reheb li nequeßxbânu li us chi anchaleb xchßôl ut junelic cuan saß xchßôleb li cßaßru nacacuaj lâat. Abanan xban nak junelic yôco chi mâcobc châcuu, joßcan nak xatjoskßoß kiqßuin. ¿Ma naru ta biß nak tocolekß xban li mâc xkabânu?

⁶Lebo sme všetci jako nečistý, a všetky naše spravedlivosti sú jako ohyzdné rúcho; vädneme všetci jako lístie a padáme, a naše neprávosti nás preč odnášajú ako vietor.

⁶Chikajunilo xomâcob châcuu. Li katîquilal, aßan chanchan jun li tßicr tzßaj ru. To-osokß joß nak nachakic li xak kßên. Aß ajcuiß li mâusilal li nakabânu tâsachok ke joß nak nacßameß li chaki xak kßên xban ikß.

⁷A nieto nikoho, kto by vzýval tvoje meno a prebudil sa aby sa chopil teba, lebo si ukryl svoju tvár pred nami a dopustil si to, aby sme sa rozplynuli pre svoje neprávosti.

⁷Mâ ani chic nayâban lâ cßabaß ut mâ ani chic naxsicß xtenkßanquil âcuiqßuin. Joßcan nak xoâcanab kajunes. Xoâcanab chi sachecß xban li kamâc.

⁸Ale teraz, ó, Hospodine, ty si náš Otec; my sme hlinou, a ty si naším tvorcom, a dielom tvojej ruky sme my všetci.

⁸Anakcuan ut, at Kâcuaß, lâat li kayucuaß. Lâat aj êchal ke. Lâo chanchano li seb ut lâat laj pacßonel. Lâat catyîban ke riqßuin lâ cuukß. Lâat catyîban chak ke chikajunilo.

⁹Nehnevaj sa, Hospodine, až príliš ani nepamätaj navždy na neprávosť! Hľa, pohliadni, prosíme, všetci sme tvojím ľudom.

⁹At Kâcuaß, incßaß taxak chinumtâk lâ joskßil saß kabên. Incßaß taxak chi cuânk saß âchßôl junelic li kamâc. Chacuil taxak xtokßobâl ku xban nak lâo lâ tenamit.

¹⁰Mestá tvojej svätosti sú obrátené na púšť, Sion je púšťou, a Jeruzalem pustinou;

¹⁰Lâ santil tenamit xsacheß ru. Sión mâcßaß chic cuan chi saß. Li tenamit Jerusalén chanchan chic chaki chßochß.

¹¹dom našej svätosti a našej okrasy, v ktorom ťa chválievali naši otcovia, je pohoreniskom, a všetko, čo nám bolo vzácnym, je obrátené v rumy.

¹¹Quicßateß li lokßlaj templo li cßajoß xchßinaßusal li cateßxlokßoni cuiß li kaxeßtônil yucuaß. Chixjunil li lokß chiku queßxpoßi li xicß nequeßiloc ke.At Kâcuaß, ¿ma mâcßaß tâbânu re katenkßanquil? ¿Ma incßaß tâcuil xtokßobâl ku? ¿Ma toj yôkat chikaqßuebal chi cßuluc raylal?

¹²Či pre to pre všetko sa budeš silou zdŕžať ó, Hospodine? Či budeš mlčať a nás trápiť až príliš?

¹²At Kâcuaß, ¿ma mâcßaß tâbânu re katenkßanquil? ¿Ma incßaß tâcuil xtokßobâl ku? ¿Ma toj yôkat chikaqßuebal chi cßuluc raylal?