¹A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:

¹Quiâtinac cuiqßuin li nimajcual Dios ut quixye cue:

²Iď a budeš volať v uši Jeruzalema a povieš: Takto hovorí Hospodin: Rozpomínam sa ti na milotu tvojej mladosti, na lásku tvojho stavu, keď si bola nevestou, na tvoje chodenie za mnou na púšti, v zemi, nie osievanej.

²—Ayu ut ye reheb laj Jerusalén chi cau xyâb âcux nak lâin li Kâcuaß ninye chi joßcaßin: Jultic cue chanru nak xinêra saß êsâjilal. Xinêra joß jun li ixakilbej naxra lix bêlom. Xinêtâke saß li chaki chßochß li incßaß na-el cuiß li acuîmk.

³Vtedy bol Izrael svätým Hospodinovi, prvotinou jeho úrody. Všetci, ktorí ho zožierali, previnili sa; zlé prišlo na nich, hovorí Hospodin.

³Lâex aj Israel santil tenamit nak quexcuan chicuu. Chanchanex li xbên ru li acuîmk li kßaxal châbil nak cuanquex chicuu. Chixjunileb li nequeßxbânu raylal êre lâin quinqßue raylal saß xbêneb xban nak cuanqueb xmâc, chan li Kâcuaß.

⁴Počujte slovo Hospodinovo, dome Jakobov a všetky čeľade domu Izraelovho!

⁴Lâex aj Israel, li ralal xcßajol laj Jacob, cherabihak li cßaßru yô chixyebal êre li Kâcuaß.

⁵Takto hovorí Hospodin: Akú neprávosť našli na mne vaši otcovia, že sa vzdialili odo mňa a išli za márnosťou a stali sa márnymi?

⁵Li Kâcuaß naxye chi joßcaßin: —¿Ma cuan ta biß cßaßak re ru incßaß us xinbânu nak xineßxtzßektâna lê xeßtônil yucuaß? Eb aßan queßxlokßoniheb li yîbanbil dios li mâcßaß nequeßoc cuiß. Joßcan nak mâcßaß ajcuiß nequeßoc cuiß lê xeßtônil yucuaß.

⁶A nepovedali: Kde je Hospodin, ktorý nás vyviedol hore z Egyptskej zeme, ktorý nás viedol po púšti, po pustej zemi a plnej jam, po vypráhlej zemi tône smrti, po zemi, ktorou nikto nechodí, a kde nebýva človek?

⁶Incßaß chic queßxcßoxla insicßbal, usta lâin quin-isin chak reheb saß li naßajej Egipto ut usta lâin quincßamoc be chiruheb nak queßnumeß saß li naßajej bar mâcßaß cuan ut bar xiu xiu cuiß li cuânc. Lâin quincßamoc be chiruheb nak queßnumeß saß li naßajej bar mâcßaß haß, chi moco cuanqueb cristian, chi moco queßnumeß cristian aran.

⁷A doviedol som vás do zeme úrodných polí, aby ste jedli jej ovocie a užívali aj iné jej dobré veci. A keď ste vošli, poškvrnili ste moju zem a zohavili ste moje dedičstvo.

⁷Lâin quincßamoc reheb saß li naßajej li na-el cuiß nabal li acuîmk re nak teßxtzaca li ru li cheß ut li ru li châbil acuîmk li na-el aran. Abanan eb aßan incßaß us queßxbânu. Queßxmux ban ru li naßajej li quinqßue reheb.

⁸Kňazi nepovedali: Kde je Hospodin? A tí, ktorí berú do ruky zákon, ma nepoznali, pastieri zradne odstúpili odo mňa, a proroci prorokovali skrze Bála a odišli za vecami, ktoré neprospejú.

⁸Eb laj tij incßaß queßxcßoxla insicßbal. Eb li nequeßxcßut li chakßrab chiruheb li tenamit incßaß queßxqßue inlokßal. Eb li nequeßtaklan saß xbêneb laj Israel queßxkßet li cuâtin. Ut eb li profetas queßâtinac saß xcßabaß li yîbanbil dios Baal, ut queßxlokßoniheb li jalanil dios li mâcßaß nequeßoc cuiß.

⁹Preto sa ešte budem pravotiť s vami, hovorí Hospodin, i so synmi vašich synov sa budem pravotiť.

⁹Joßcan nak lâin tinrakok âtin saß êbên lâex joß ajcuiß saß xbêneb lê ralal êcßajol.

¹⁰Lebo len prejdite ostrovy Kittejov a vidzte a pošlite do Kédara a pozorujte bedlivo a vidzte, či sa tam stalo voľačo také jako toto!

¹⁰Ayukex aran Quitim li cuan chire li nimla palau ut taklahomakeb li teßxic aran Cedar. Qßuehomak chak retal chi us. ¿Ma xeßxbânu joß yôquex lâex?

¹¹Či zamenil voľaktorý národ svojich bohov? A to ani nie sú bohovia! Ale môj ľud zamenil svoju slávu za to, čo neprospeje!

¹¹¿Ma xeßxjal ta biß lix dioseb li tenamit aßan? ¿Ma xeßxcanab ta biß xlokßoninquil lix dioseb usta mâcuaßeb tzßakal dios? Abanan, lâin xinêtzßektâna lâex lin tenamit, usta lâin li xinqßuehoc êlokßal. Aß chic li yîbanbil dios li mâcßaß nequeßoc cuiß nequelokßoni.

¹²Užasnite nebesia nad tým, zhrozte sa, zdúpnejte veľmi! hovorí Hospodin.

¹²Lâat at choxa, chatxucuak chirilbal li cßaßru yô chi cßulmânc. Chat-ecßânk saß lâ naßaj xban âxiu, chan li Kâcuaß.

¹³Lebo môj ľud spáchal dvoje zlo: Opustil mňa, prameň živej vody, aby si vyrúbali cisterny, deravé cisterny dopukané, ktoré nedržia vody!

¹³Cuib li mâc queßxbânu lin tenamit. Quineßxtzßektâna lâin li Dios, li chanchanin li yußam haß li incßaß na-osoß xban nak ninqßue xyußameb. Chanchan nak queßxbec xjulel li haß, li incßaß natßil haß chi saß, nak queßxlokßoni li jalanil dios.

¹⁴Či je Izrael sluhom, či je doma splodeným rabom? Prečo je potom v plen?

¹⁴¿Ma cuanqueb ta biß chokß lokßbil môs eb laj Israel? ¿Ma re ta biß nak teßcuânk chokß rahobtesinbil môs nak queßyoßla? ¿Cßaßut nak rahobtesinbileb anakcuan?

¹⁵Ľvíčatá revú na neho, vydávajú svoj hlas a obracajú jeho zem v pustinu; jeho mestá sú vypálené, takže neni obyvateľa.

¹⁵Chanchan nak nequeßxjap re li cakcoj xban xjoskßileb nak queßchal li jalan tenamit chixrahobtesinquileb laj Israel. Queßxsach ru li racuîmkeb ut queßxcßat lix tenamiteb. Quicana chi mâcßaß cuan chi saß.

¹⁶I synovia Nofa a Tachpanchesa ti pasú po temene hlavy.

¹⁶Eb laj Menfis ut eb laj Tafnes queßnumta saß êbên ut queßrisi lê cuanquil.

¹⁷Či ti toho nespôsobilo to, že si, ó, dcéro Jeruzalema, opustila Hospodina, svojeho Boha, toho času, keď ťa vodil po svojej ceste?

¹⁷Lâin li Kâcuaß lê Dios li quincßamoc chak be chêru. ¿Ma mâcuaß ta biß xban nak quinêtzßektâna nak yôquex chixcßulbal li raylal aßin?

¹⁸A tak teraz čo tebe do cesty do Egypta, aby si pila vody z Níla? A čo tebe do cesty do Assýrie, aby si pila vody z Rieky?

¹⁸¿Cßaßut nak têraj xic chixpatzßbal êtenkßanquil aran Egipto? ¿Ma textenkßa ta biß li nimaß Nilo? Ut, ¿cßaßut nak têraj xic xpatzßbal êtenkßanquil aran Asiria? ¿Ma naru ta biß texcol li nimaß Eufrates?

¹⁹Bude ťa trestať tvoja vlastná zlosť, a tvoje odvrátenia ťa budú karhať. A tedy poznaj a vidz, že je to zlá vec a horká, že si opustila Hospodina, svojho Boha, a že nie je pri tebe mojej bázne, hovorí Pán Hospodin Zástupov.

¹⁹Xebok raylal saß êbên xban li mâusilal quebânu. Li incßaß us li quebânu texqßue chixtojbal lê mâc. Anakcuan têqßue retal li raylal quebok saß êbên nak quinêtzßektâna, ut quecanab xxucuanquil cuu, lâin li Kâcuaß lê Dios, chan li Kâcuaß li nimajcual Dios.

²⁰Lebo od veku si lámala svoje jarmo a trhala si svoje povrazy a vravela si: Nebudem slúžiť. Ale na každom vysokom pahore a pod každým zeleným stromom si sa zohýnala, smilnica.

²⁰Li nimajcual Dios quixye: —Lâex aj Israel, ac junxil xerisi êrib rubel incuanquil ut queye nak incßaß chic texcßanjelak chicuu. Saß xbêneb li tzûl ut rubeleb li cheß li nînk xmu xelokßoni li jalanil dios. Chanchanex li ixk li nequeßxcßayi ribeb.

²¹A ja som ťa bol vysadil ako výbornú révu, všetko vonkoncom semeno pravdy. Ale jako si sa mi prevrátila na plané révy cudzieho viniča!

²¹Lâin xinsicß êru ut xexinqßue chi cuânc saß lê naßaj. Chanchan nak nasiqßueß ru li châbil iyaj ut na-aueß. ¿Chanru nak xejal ênaßleb? Chanchanex chic li acuîmk li mâcßaß na-oc cuiß.

²²Lebo keby si sa umyla hoci lúhom a keby si aj spotrebovala na seba mnoho mydla, jednako bude zrejmá tvoja neprávosť pred mojou tvárou, hovorí Pán Hospodin.

²²Usta têchßaj êrib riqßuin lejía, malaj ut riqßuin nabal li xabôn, abanan lê mâc junelic cuânk chicuu. Incßaß chic tâêlk.

²³Ako smieš povedať: Nepoškvrnila som sa, za Bálmi som nechodila? Pozri na svoju cestu v údolí! Poznaj, čo si učinila, ty ľahká veľblúdica rýchla, ktorá prepletá svoje cesty!

²³¿Cßaßut nak nequeye nak incßaß xemux êrib? ¿Cßaßut nak nequeye nak incßaß xelokßoniheb li jalanil dios? Qßuehomak retal cßaßru xebânu saß li ru takßa. Cßoxlahomak li mâusilal xebânu. Chanchanex li camello li yôqueb chi âlinac yalak bar chixsicßbal lix sum.

²⁴Divoká oslica, zvyklá na púšť, ktorá v žiadosti svojej duše lapá a hltá vzduch; keď sa behá, kto ju zavráti? Niktorí z tých, ktorí ju hľadajú, sa neunavia, v jej mesiaci ju najdú.

²⁴Chanchanex li bûr re qßuicheß li narutzß saß ikß li cßaßru naraj ru. Mâ ani naru târamok xbe nak târaj batzßûnc. Incßaß tento nak tixtacuasi rib li tâcuânk riqßuin, xban nak li ixki bûr tâxic chi sicßoc re.

²⁵Ak povie niekto: Zdržuj svoju nohu od bosoty a svoje hrdlo od smädu! povieš: Márne je, nebudem! Lebo milujem cudzích a pojdem za nimi.

²⁵Lâex aj Israel, lâin xinye êre, “mêtacuasi êrib chixsicßbal li jalanil dios toj retal nak tâchakik êre”. Abanan lâex xeye, “Mâcßaß xjalenquil. Lâo nakara li jalanil dios ut aßan li takalokßoni”, chanquex.

²⁶Jako sa hanbí zlodej, keď ho pristihnú, tak sa budú hanbiť, dom Izraelov, oni, ich kráľovia, ich kniežatá a ich kňazi aj ich proroci,

²⁶Lâex aj Israel, xecßut êxutân joß nak nacßuteß xxutân laj êlkß nak nataßli chi elkßac. Jun xiquic nak xecßut êxutân lâex ut eb lê rey, joß eb li cuanqueb saß xcuanquil ut eb laj tij ut eb li profetas.

²⁷ktorí hovoria drevu: Ty si môj otec, a kameňu: Ty si ma splodil. - Lebo sa obrátili ku mne chrbtom a nie tvárou. Ale keď im je zle, hovoria: Nože vstaň a zachráň nás!

²⁷Nequeye “At inyucuaß” re li yal cheß. Ut nequeye ajcuiß re li pec “Lâat nacatqßuehoc re inyußam”. Niquinêtzßektâna, abanan nak cuanquex saß raylal nequetzßâma chicuu nak texintenkßa.

²⁸A kdeže sú tvoji bohovia, ktorých si si narobil? Nech tedy vstanú, ak ťa zachránia, keď prišlo na teba zlé! Lebo koľko je tvojich miest, toľko je tvojich bohov, ó, Júda!

²⁸Lâex aj Judá, ¿ma incßaß ta biß xeyîb lê dios re textenkßa? ¿Ma incßaß ta biß târûk têtzßâma êtenkßanquil riqßuin aßan? Cui cuanqueb xcuanquil, chextenkßa nak cuânkex saß raylal. Kßaxal nabaleb lê jalanil dios. Chanchan xqßuialeb lê tenamit.

²⁹Prečo sa pravotíte so mnou? Vy všetci ste zradne odstúpili odo mňa, hovorí Hospodin.

²⁹Ut quixye ajcuiß li Kâcuaß: —¿Cßaßut nak yôquex chixcuechßbal cuix? ¿Cßaßru inmâc chêru? ¿Ma mâcuaß ta biß lâex xekßetkßeti êrib chicuu?

³⁰Nadarmo som bil vašich synov, neprijali kázne. Váš meč požral vašich prorokov ako zhubný lev.

³⁰Mâcßaß rajbal nak quebinkßus chi cau lê ralal êcßajol xban nak incßaß queßxqßue saß xchßôl lix tijbaleb. Lâex xecamsiheb li profeta joß nak li cakcoj naxcamsi lix tib.

³¹Ó, pokolenie! Vidzteže vy slovo Hospodinovo! Či som bol púšťou Izraelovi! Či azda zemou hustej tmy? Prečo potom hovorí môj ľud: Voľní beháme, slobodní, neprijdeme viacej k tebe!?

³¹Lâex aj Israel, ¿cßaßut nak incßaß nequerabi li cßaßru ninye êre? ¿Ma lâin ta biß joß jun li naßajej chaki chêru? ¿Ma lâin joß jun li kßojyîn nak nequecßoxla? ¿Ma mâcßaß nin-oc cuiß chêru? ¿Cßaßut nak nequeye nak têbânu li cßaßru nequeraj? ¿Cßaßut nak nequeye nak incßaß chic texsukßîk cuiqßuin?

³²Či zabudne panna svoju ozdobu? Nevesta svoj zdobný opasok? A môj ľud zabudol na mňa, už tak mnohé dni, že im neni počtu!

³²¿Ma naxtzßektâna ta biß lix kßol junak li sâj ixk? ¿Ma naxtzßektâna ta biß lix sahob ru junak li tukß ix li oc re chi sumlâc? Abanan, lâex lin tenamit junxil nequex-oc chintzßektânanquil.

³³Jako si len dobre upravila svoju cestu hľadajúc lásku! Preto učíš ešte aj tie najnešľachetnejšie svojim cestám.

³³Lâex kßaxal cuan ênaßleb chixsicßbal li cßaßru nequera ru ut kßaxal cuißchic nabal li mâusilal naru nequeßxtzol êriqßuin li incßaß useb xnaßleb.

³⁴K tomu i na krýdlach tvojho rúcha sa nachodí krv duší chudobných a nevinných. Nepristihla si ich pri vlamačstve, ale si to spáchala nad všetko to.

³⁴Chanchan nak osoßjenak lê rakß saß xquiqßueleb li nebaß ut eb li mâcßaßeb xmâc. Usta incßaß xetauheb chirelkßanquil li cßaßru êre, abanan xecamsiheb.

³⁵A ešte hovoríš, že vraj som nevinná; istotne sa odvráti odo mňa jeho hnev. - Hľa, súdiť sa budem s tebou preto, že hovoríš: Nehrešila som.

³⁵Usta ac xebânu chixjunil aßin, aban lâex nequeye nak mâcßaß êmâc. “Moco yô ta xjoskßil li Dios saß kabên”, chanquex. Xban nak nequeye chi joßcan, lâin tinrakok âtin saß êbên.

³⁶Načo tak veľmi beháš meniac svoju cestu? Budeš sa hanbiť aj pre Egypt, ako sa hanbíš pre Assýriu.

³⁶¿Cßaßut nak xejal ênaßleb nak xepatzß êtenkßanquil riqßuineb li jalaneb xtenamit? Tâcßutekß êxutân xbaneb laj Egipto joß nak xcßuteß êxutân xbaneb laj Asiria.Cßajoßak lê xutân nak tex-êlk chak riqßuineb laj Egipto xban nak incßaß textenkßa. Lâin li Kâcuaß xintzßektânaheb laj Egipto li nequecßojob cuiß êchßôl. Incßaß us tex-êlk riqßuineb aßan.—

³⁷Vyjdeš aj odtiaľ, a to zalamujúc svoje ruky nad svojou hlavou. Lebo Hospodin zavrhol tie tvoje nádeje, a nepodarí sa ti s nimi.

³⁷Cßajoßak lê xutân nak tex-êlk chak riqßuineb laj Egipto xban nak incßaß textenkßa. Lâin li Kâcuaß xintzßektânaheb laj Egipto li nequecßojob cuiß êchßôl. Incßaß us tex-êlk riqßuineb aßan.—