¹Takto hovorí Hospodin: Sídi do domu judského kráľa a tam budeš hovoriť toto slovo

¹Li Dios quixye re laj Jeremías: —Tatxic saß rochoch lix reyeb laj Judá ut tâye li âtin aßin re,

²a povieš: Počuj slovo Hospodinovo, judský kráľu, ktorý sedíš na tróne Dávidovom, ty i tvoji služobníci i tvoj ľud, vy, ktorí vchádzavate týmito bránami:

²At rey, lâat lix reyeb laj Judá. Lâat chunchûcat saß xcßojaribâl laj David. Chacuabihak li âtin aßin lâat, joß eb ajcuiß li nequeßcßanjelac châcuu ut chixjunileb lâ tenamit li nequeßnumeß saß eb li oquebâl aßin.

³Takto hovorí Hospodin: Konajte súd a spravedlivosť a vytrhnite olupovaného z ruky utlačovateľa a nečiňte krivdy, nečiňte násilia pohostínovi, sirote a vdove a nevylievajte nevinnej krvi na tomto mieste!

³Lâin li Kâcuaß yôquin chi âtinac âcuiqßuin. Chebânuhak li us ut texcuânk saß tîquilal. Checoleb li rahobtesinbileb chiruheb li nequeßrahobtesin reheb. Mêbalakßiheb ut mêrelkßa cßaßru reheb li jalaneb xtenamit. Ut mêbânu raylal reheb li mâcßaßeb xnaß xyucuaß, chi moco reheb li xmâlcaßan. Mêcamsiheb saß li naßajej aßin li mâcßaßeb xmâc.

⁴Lebo ak naozaj budete činiť túto vec, vtedy budú vchádzať bránami tohoto domu kráľovia, ktorí budú sedieť Dávidovi na jeho tróne voziac sa na vozoch a jazdiac na koňoch, on, kráľ i jeho služobníci i jeho ľud.

⁴Cui têbânu chi tzßakal li us li yôquin xyebal êre, junes lâex li ralal xcßajol laj David tex-oc chokß rey. Ut tex-oc saß li oquebâl re li palacio aßin êrochben li teßcßanjelak chêru joßqueb ajcuiß li tenamit. Cuan teßxic chirix cacuây ut cuan teßxic saß carruaje.

⁵Ale ak nebudete poslúchať tieto slová, prisahám sám na seba, hovorí Hospodin, že bude púšťou tento dom.

⁵Abanan cui incßaß têbânu joß ninye êre, tâsachekß ru li palacio aßin. Juqßuinbil chic tâcanâk. Saß incßabaß ajcuiß lâin xinbânu li juramento nak tâcßulmânk li cßaßru xinye.

⁶Lebo takto hovorí Hospodin o dome judského kráľa: Si mi jako Gileád, ako vrchol Libanona, ale istotne ťa obrátim na pustinu, na neobydlené mestá.

⁶Chicuu lâin, lix palacio lix reyeb laj Judá kßaxal chßinaßus. Chanchan li naßajej Galaad ut chanchan li tzûl li cuan Líbano. Abanan lâin tinsach lix chßinaßusal ut tincanab chi mâcßaß chic cuan chi saß, chi moco cristian.

⁷A vysvätím a tak pristrojím na teba zhubcov, každého s jeho zbraňou, ktorí pozotínajú tvoje najvýbornejšie cedry a pohádžu na oheň.

⁷Lâin tintakla eb laj sachonel cuânkeb xchßîchß saß rukßeb. Telajeßxyoqßui li tzßamba yîbanbil riqßuin li cheß chacalteß ut teßxcut saß xam.

⁸A prejdú mnohé národy popri tomto meste a povedia druh druhovi: Prečo tak učinil Hospodin tomuto veľkému mestu?

⁸Ut nabal li cristian li teßchâlk chak saß jalan tenamit teßnumekß saß li naßajej aßin ut teßxye chi ribileb rib, ¿Cßaßut nak li Kâcuaß xsach ru li nimla tenamit aßin?” chaßakeb.

⁹A rieknu: Pretože opustili smluvu Hospodina, svojho Boha, a klaňali sa iným bohom a slúžili im.

⁹Ut teßchakßok li tenamit ut teßxye, “Quixsach ru xban nak queßxkßet li contrato li quixbânu li Dios riqßuineb, ut queßxlokßoni li yîbanbil dios ut queßcßanjelac chiruheb,” chaßakeb.

¹⁰Neplačte nad mŕtvym ani ho neľutujte, lež áno, plačte za tým, ktorý ta ide, lebo sa viac nenavráti ani už neuvidí svojej rodnej zeme.

¹⁰Mexyâbac xban nak quicam li rey Josías. Chexyâbak ban chirix li ralal li tâchapekß ut tâcßamekß saß jalan tenamit xban nak incßaß chic tâsukßîk chak saß lix tenamit li quiyoßla cuiß.

¹¹Lebo takto hovorí Hospodin o Šallúmovi, synovi Joziáša, judského kráľa, ktorý kraľuje miesto Joziáša, svojeho otca, ktorý vyjde z tohoto miesta: Nenavráti sa sem viacej.

¹¹Joßcaßin quixye li Kâcuaß chirix laj Salum li qui-oc chokß xreyeb laj Judá chokß rêkaj laj Josías lix yucuaß. “Laj Salum li nequeßxye ajcuiß Joacaz re, tâisîk saß li naßajej aßin ut incßaß chic tâsukßîk.

¹²Ale na mieste, kam ho prestehujú, tam zomrie a neuvidí už viac tejto zeme.

¹²Tâcâmk saß li naßajej li tâcßamekß cuiß chi prêxil. Incßaß chic tâsukßîk saß li naßajej aßin,” chan li Kâcuaß.

¹³Beda tomu, kto stavia svoj dom nespravedlivosťou a svoje horné dvorany na postreší nepravým súdom, kto robotí svojím blížnym darmo a nedá mu jeho mzdy,

¹³At rey, raylal tâchâlk saß âbên xban nak nacayîb lâ palacio ut incßaß nacabânu saß tîquilal. Nacanimobresi ban âcuib riqßuin balakßîc ut nacaqßueheb lâ cuas âcuîtzßin chi trabajic ut incßaß nacatojeb.

¹⁴kto hovorí: Vystavím si dom veľkých rozmerov a horné dvorany priestranné! A prelamuje si okná, pokrýva cedrinou a natiera farbou na červeno.

¹⁴Lâat xaye, “Lâin tinyîb junak cuochoch kßaxal châbil. Ut saß li xcaß tasalil nabal tasal xsaß tinqßue ut nînk xsaß. Tinyîb li nimla cab ut tinqßue xventanil. Tinyîb riqßuin li cheß chacalteß ut tinbon riqßuin caki bon,” chancat.

¹⁵Či sa nazdáš, že budeš kraľovať preto, že závodíš v cedrách? Hľa, tvoj otec, či ten nejedol a nepil? A keď činil súd a spravedlivosť, vtedy mu bolo dobre.

¹⁵At rey, ¿ma nacacßoxla nak lâat châbil rey yal xban nak cuânk lâ châbil palacio yîbanbil riqßuin li cheß chacalteß? Lâ yucuaß quixbânu li us ut quicuan saß tîquilal. Joßcan nak us qui-el riqßuin li quixbânu. Incßaß quipaltoß cßaßru re.

¹⁶Keď riešil pravotu chudobného a biedneho, vtedy bolo dobre. Či nie je to ono, znať mňa? hovorí Hospodin.

¹⁶Saß xyâlal quirakoc âtin saß xbêneb li nebaß ut saß xbêneb li rahobtesinbileb. Ut us qui-el riqßuin chixjunil li quixbânu. Joßcan tzßakal inpâbanquil, chan li Dios.

¹⁷Ale tvoje oči nehľadia a tvoje srdce nemyslí na iné ako na tvoje lakomstvo a na nevinnú krv, aby si ju vylial, na útisk a na zlomenie spáchať to.

¹⁷Abanan li cßaßru nacacßoxla lâat, caßaj cuiß xrâbal ru li cßaßak re ru ut li cßaßru nacacßul riqßuin balakßic. Nacarahobtesiheb li mâcßaßeb xmâc ut nacacamsiheb, chan li Kâcuaß.

¹⁸Preto takto hovorí Hospodin o Jehojakimovi, synovi Joziáša, judského kráľa: Nebudú za ním plakať a hovoriť: Oj, môj brat! Alebo: Oj, moja sestro! Nebudú za ním plakať a nepovedia: Oj, pane! Alebo: Oj, jeho veličenstvo!

¹⁸Joßcaßin naxye li Kâcuaß chirix laj Joacim li ralal laj Josías lix reyeb laj Judá. “Mâ ani tâyâbak chirix lix camic, chi moco teßxye tokßob xak ru li karey. Xcanab lix cuanquil”.

¹⁹Pochovajú ho jako osla, vyvlečú a vyvrhnú von za brány Jeruzalema!-

¹⁹Teßxmuk joß nak namukeß li bûr. Quelonbil teßxbânu nak teßxcßam toj chirix li tenamit Jerusalén. Tâcutekß toj jun pacßal li oquebâl.

²⁰Vyjdi hore na Libanon a krič, ó, dcéro Jeruzalema, a vydaj svoj hlas v Bázane a krič s vrchu Abárim, lebo sú skrúšení všetci tvoji milenci!

²⁰Lâex aj Jerusalén, ayukex Líbano ut japomak êre. Japomak êre saß eb li tzûl li cuanqueb Basán. Ut chi-abîk xyâb lê cux yalak bar xban nak xeßxsach xcuanquileb chixjunileb li queßxjunaji ribeb êriqßuin.

²¹Hovorieval som ti v tvojom blahu a v pokoji; zavše si riekla: Nebudem poslúchať! To bola tvoja cesta od tvojej mladosti, lebo si nepočúvala na môj hlas.

²¹Lâin quinyal inkße chixqßuebal ênaßleb nak toj sa cuanquex. Abanan lâex incßaß queraj rabinquil li cßaßru quinye. Joßcan lê naßleb chalen saß êsâjilal. Incßaß quex-abin chicuu.

²²Všetkých tvojich pastierov spasie vietor, a tvoji milenci pojdú do zajatia. Vtedy sa budeš istotne hanbiť a stydieť sa budeš pre všetku svoju nešľachetnosť.

²²Teßcßamekß chêru chixjunileb li nequeßcßamoc be chêru. Chanchan nak teßcßamekß xban ikß. Teßcßamekß saß jalan naßajej chixjunileb li xeßxjunaji ribeb êriqßuin. Tâcubsîk êcuanquil ut xutânal texcanâk xban lê mâusilal.

²³Oj, ty, ktorá sedíš na Libanone a hniezdiš na cedrách; aká len budeš milostná, keď ti prijdú kŕče, bolesť ako bolesť tej, ktorá ide porodiť!

²³Lâex li cuanquex saß lê rochoch li xeyîb riqßuin li chacalteß li xchal Líbano, cßajoß nak texyâbak xban li raylal têcßul. Li raylal li têcßul chanchan li raylal li naxcßul li ixk li oc re chi qßuirâc.

²⁴Ako že ja žijem, hovorí Hospodin, že keby bol Koniáš, syn Jehojakíma, judského kráľa, pečatným prsteňom na mojej pravej ruke, aj odtiaľ ťa strhnem.

²⁴Li Kâcuaß quixye re laj Jeconías li ralal laj Joacim lix reyeb laj Judá: —Saß incßabaß lâin li yoßyôquil Dios, lâin ninye âcue nak usta lâat kßaxal lokß chicuu joß jun li matkßab li cuan saß rußuj cuukß saß lin nim, tatcuisi saß cuukß ut tatintzßektâna.

²⁵A vydám ťa do ruky tých, ktorí hľadajú tvoju dušu, a do ruky tých, ktorých tvári sa ty bojíš, a do ruky Nabuchodonozora, babylonského kráľa, a do ruky Chaldejov.

²⁵Tatinkßaxtesi saß rukßeb laj Babilonia li xicß nequeßiloc âcue, li nacaxucuaheb ru. Tatincanab saß rukß laj Nabucodonosor lix reyeb.

²⁶A šmarím teba i tvoju mater, ktorá ťa porodila, na inú zem, kde ste sa nenarodili, a tam zomriete.-

²⁶Tatincanab chi cßamecß âcuochben lâ naß saß jalan tenamit li incßaß catyoßla cuiß ut aran tatcâmk.

²⁷A do zeme, ku ktorej v túžbe budú pozdvihovať svoju dušu navrátiť sa ta, ta sa nenavrátia.

²⁷Incßaß chic tatsukßîk saß lâ tenamit, usta kßaxal tâcuaj raj sukßîc, chan li Dios.

²⁸Či opovrhnutou nádobou rozbitou je tento muž, Koniáš? Či je azda nástrojom, v ktorom niet záľuby? Prečo tedy majú byť zašmarení on i jeho semeno a vrhnutí na zem, ktorej neznajú?

²⁸Laj Jeremías quixye: —Laj Jeconías chanchan jun li cuc jorol, li mâcßaß na-oc cuiß ut mâ ani na-ajoc re. Joßcan nak queßcßameß aßan rochbeneb li ralal xcßajol saß jalan naßajej li incßaß queßxnau.

²⁹Ó, zem, zem, zem, čuj slovo Hospodinovo!

²⁹Lâex aj Jerusalén, lâex aj Judá, lâex li cuanquex saß li chßochß aßin, abihomak li râtin li Kâcuaß.Aßan aßin li naxye, “Têtzßîba retalil joß jun li cuînk li mâcßaß ralal xcßajol. Li cuînk aßin incßaß us tâêlk riqßuin li cßaßru tixbânu. Ma jun reheb li ralal xcßajol tâoc chokß rey saß lix naßaj laj David. Incßaß teßoc chokß xreyeb laj Judá.”

³⁰Takto hovorí Hospodin: Zapíšte tohoto muža za muža bez detí, za človeka, ktorému sa nebude dobre vodiť za jeho dní. Lebo nebude sa dobre vodiť nikomu z jeho semena, mužovi, ktorý by sedel na stolici Dávidovej a panoval ešte nad Júdom.

³⁰Aßan aßin li naxye, “Têtzßîba retalil joß jun li cuînk li mâcßaß ralal xcßajol. Li cuînk aßin incßaß us tâêlk riqßuin li cßaßru tixbânu. Ma jun reheb li ralal xcßajol tâoc chokß rey saß lix naßaj laj David. Incßaß teßoc chokß xreyeb laj Judá.”