1Slovo, ktoré sa stalo od Hospodina k Jeremiášovi v desiatom roku Cedekiáša, judského kráľa, ktorý to rok je osemnásty rok Nabuchodonozorov.
1Nak yô xlaje chihab roquic chokß xreyeb laj Judá laj Sedequías, li Kâcuaß quiâtinac cuißchic riqßuin laj Jeremías. Aßin quicßulman nak yô cuakxaklaju chihab roquic chokß rey laj Nabucodonosor aran Babilonia.
2A vtedy obliehalo vojsko babylonského kráľa Jeruzalem, a prorok Jeremiáš bol zatvorený vo dvore väzenia, ktoré bolo v dome judského kráľa,
2Lix soldado laj Nabucodonosor yôqueb chi pletic riqßuineb laj Jerusalén. Ut laj Jeremías cuan chi prêxil saß li nebâl re li cab li nequeßcuan cuiß eb li nequeßcßacßalen re lix palacio lix reyeb laj Judá.
3ktorého bol zatvoril Cedekiáš, judský kráľ, povediac: Prečo ty prorokuješ a hovoríš: Takto hovorí Hospodin: Hľa, vydám toto mesto do ruky babylonského kráľa, a vezme ho,
3Laj Sedequías lix reyeb laj Judá quixqßue chi prêxil laj Jeremías xban li cßaßru quixye. Laj Sedequías quixye re: —¿Cßaßut nak yôcat chixyebal nak li Kâcuaß tixkßaxtesi li tenamit aßin saß rukß lix reyeb laj Babilonia ut târêchani?
4a Cedekiáš, judský kráľ, neujde ruke Chaldejov, ale istotne bude vydaný do ruky babylonského kráľa, a jeho ústa budú hovoriť s jeho ústami, a vraj, jeho oči budú vidieť jeho oči,
4Lâat yôcat chixyebal nak lâin lix reyeb laj Judá incßaß tincolekß saß rukßeb laj Babilonia. Tinkßaxtesîk ban saß rukß lix reyeb laj Babilonia ut toâtinak chi kibil kib ut takacaßya kib.
5zavedie Cedekiáša do Babylona, a tam bude, dokiaľ ho nenavštívim, hovorí Hospodin. Pretože bojujete s Chaldejmi, nepovodí sa vám dobre.-
5Tinixcßam toj Babilonia ut aran tincanâk toj nak li Kâcuaß tixbânu li cßaßru târaj riqßuineb. Cui topletik riqßuineb laj Babilonia, incßaß tonumtâk saß xbêneb, chancat.—
6A Jeremiáš riekol: Slovo Hospodinovo stalo sa ku mne povediac:
6Quixye laj Jeremías: —Li Kâcuaß quixye cue:
7Hľa, Chanamel, syn Šallúma, tvojho strýca, ide k tebe a povie: Kúp si moje pole, ktoré je v Anatóte, lebo ty máš výkupné právo rodinné kúpiť ho.
7Laj Hanameel li ralal laj Salum lâ cuican tâchâlk âcuiqßuin chixyebal âcue nak tâlokß chokß âcue lix chßochß li cuan Anatot xban nak lâat li rechßalal ut naru tâlokß, chan cue.
8A tedy prišiel ku mne Chanamel, syn môjho strýca, podľa slova Hospodinovho, do dvora väzenia a povedal mi: Nože si kúp moje pole, ktoré je v Anatóte, ktorý je v zemi Benjaminovej, lebo ty máš dedičné právo, a ty máš výkupné právo rodinné, kúp si! Vtedy som poznal, že je to slovo Hospodinovo.
8Ut joßcan quicßulman. Laj Hanameel, li ralal li cuican quichal cuiqßuin nak cuanquin chi prêxil saß li nebâl re li cab li nequeßcuan cuiß eb li nequeßcßacßalen ut quixye cue: —Lokß chokß âcue li chßochß li cuan Anatot li cuan saß xcuênt lix naßajeb li ralal xcßajol laj Benjamín. Naru tâlokß xban nak lâat cuechßalal, chan. Ut lâin xinqßue retal nak li Dios târaj nak tinlokß.
9A tak som kúpil pole od Chanamela, syna svojho strýca, ktoré je v Anatóte, a odvážil som mu peniaze, sedemnásť šeklov striebra.
9Joßcan nak lâin quinlokß riqßuin laj Hanameel li chßochß li cuan Anatot. Caßchßin mâ mero libra li plata li quintoj cuiß.
10A napísal som to na listinu a zapečatil som a dal som osvedčiť svedkom, a tak som odvážil peniaze na váhe.
10Xinbis li plata saß li bisleb. Xintzßîba li hu ut xinqßue sello chiru ut xincßut chiruheb li testigo.
11Potom som vzal kúpnu listinu, zapečatenú podľa nariadenia a ustanovení zákona, i tú otvorenú.
11Chirix aßan xincßam li cuib chi hu, li cuan sello chiru, joß ajcuiß li mâcßaß sello chiru.
12A oddal som kúpnu listinu Báruchovi, synovi Neriáša, syna Machseiášovho, pred očima Chanamela, svojho strýca, a pred očami svedkov, ktorí sa podpísali na kúpnej listine, pred očami všetkých Židov, ktorí sedeli vo dvore väzenia.
12Ut xinqßue li hu aßin re laj Baruc, li ralal laj Nerías, li ri laj Maasías, chiru laj Hanameel li ralal li cuican, ut chiruheb li testigo li queßxtzßîba xcßabaßeb saß lix huhul li chßochß ut chiruheb ajcuiß chixjunileb laj judío li cuanqueb saß li nebâl re li cab li cuanquin cuiß chi prêxil.
13A prikázal som Báruchovi pred ich očami povediac:
13Xinqßue li hu re laj Baruc ut xinchakßrabi ut xinye re:
14Takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Vezmi tieto listiny, túto kúpnu listinu, i tú zapečatenú i túto otvorenú listinu, a dáš ich do hlinenej nádoby, aby stály mnoho dní.
14—Joßcaßin quixye li Kâcuaß lix Dioseb laj Israel. Cßam li hu aßin, lix huhul li chßochß li xinlokß, li cuan sello chiru, joß ajcuiß li mâcßaß sello chiru, ut tâxoc saß junak li chßochß cuc re nak mâcßaß teßxcßul.
15Lebo takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Ešte sa budú kupovať domy i polia i vinice v tejto zemi. -
15Bânu chi joßcan xban nak li Kâcuaß li nimajcual Dios, lix Dioseb laj Israel naxye chi joßcaßin: Tâcuulak xkßehil nak tâlokßmânk cuißchic li ochoch, li cßalebâl ut lix naßaj li acuîmk uvas saß li naßajej aßin, chan.
16A potom, keď som oddal kúpnu listinu Báruchovi, synovi Neriášovmu, modlil som sa Hospodinovi a vravel som:
16Nak ac quinqßue li hu re laj Baruc li ralal laj Nerías, quintijoc chiru li Dios ut quinye re:
17Ach, Pane, Hospodine, hľa, ty si učinil nebesia i zem svojou veľkou mocou a svojím vystretým ramenom, tebe nie je nemožnou niktorá vec.
17—At Kâcuaß, at nimajcual Dios, kßaxal nim lâ cuanquil. Lâat catyîban re li choxa ut li ruchichßochß riqßuin xnimal âcuanquil. Mâcßaß chßaßaj châcuu lâat.
18Činíš tisícim milosť a odplácaš neprávosť otcov do lona ich synov po nich, ty silný Bože, veľký a mocný, ktorého meno je Hospodin Zástupov,
18Lâat nacacuuxtânaheb ru li qßuila okßob chi cristian, abanan nacatakla li raylal saß xbên li tenamit re nak teßxtoj rix xmâqueb lix naß xyucuaßeb. At Kâcuaß, “Nimajcual Dios” âcßabaß ut kßaxal nim lâ cuanquil.
19veľký čo do rady a mohutný čo do skutku, ktorého oči sú otvorené a hľadia na všetky cesty synov človeka, aby si dal každému podľa jeho ciest a podľa ovocia jeho skutkov,
19Kßaxal lokß li nacacßûb ru ut sachba chßôlej li nacabânu riqßuin xnimal lâ cuanquil. Lâat nacacuil chixjunil li nequeßxbânu li cristian. Ut nacaqßue xkßajcâmunquil li junjûnk aß yâl chanru lix yehom xbânuhom.
20ty, ktorý si činil znamenia a zázraky v Egyptskej zemi a činíš až do tohoto dňa jako v Izraelovi, tak i vôbec medzi ľuďmi a učinil si si meno, jako je tomu dnes.
20Cabânu li sachba chßôlej ut li milagros aran Egipto. Ut chalen toj anakcuan yôcat chixbânunquil li sachba chßôlej arin Israel ut saß chixjunil li ruchichßochß. Joßcan nak naqßueheß âlokßal toj chalen anakcuan.
21A vyviedol si svoj ľud, Izraela, z Egyptskej zeme so znameniami a so zázraky, a to silnou rukou a vystretým ramenom a s veľkým strachom.
21Riqßuin sachba chßôlej ut milagro cacuisiheb chak lâ tenamit Israel aran Egipto. Riqßuin lâ cuanquil cacßut lâ joskßil chiruheb li xicß nequeßiloc âcue ut caqßue xxiuheb.
22A dal si im túto zem, o ktorej si prisahal ich otcom, že im ju dáš, zem, ktorá tečie mliekom a medom.
22Caqßue li naßajej aßin reheb joß caye reheb lix xeßtônil yucuaß nak tâbânu. Caqßue li naßajej reheb li na-el cuiß chi us li sahil echej.
23A tak vošli a zaujali ju dedične; ale nepočúvali na tvoj hlas ani nechodili v tvojom zákone; nečinili ničoho z toho, čo si im prikázal činiť, preto si spôsobil to, aby prišlo na nich všetko toto zlé.
23Queßrêchani li naßajej ut queßxyal xsahil. Abanan incßaß queßxbânu li cßaßru caye reheb, chi moco queßxbânu li naxye saß lâ chakßrab. Incßaß queßxbânu li cßaßru cataklaheb cuiß. Joßcan nak lâat caqßue chixjunil li raylal aßin saß xbêneb.
24Hľa, nasypané valy, prišli na mesto, aby ho vzali, a mesto bude dané do ruky Chaldejov, ktorí bojujú proti nemu, pre meč a hlad a mor, a to, čo si hovoril, deje sa, a hľa, ty vidíš!
24Qßue retal chanru nak yîbanbil li taklebâl re teßxchap cuiß li tenamit. Xban li plêt ut xban li cueßej ut li caki yajel li tixcßul li tenamit aßin tâkßaxtesîk saß rukßeb laj Babilonia. Li cßaßru caye yô chi cßulmânc anakcuan joß yôcat chirilbal.
25A ty si mi povedal, Pane, Hospodine: Kúp si pole za peniaze a daj osvedčiť svedkami, a mesto hľa, bude dané do ruky Chaldejov!
25Usta li tenamit tâkßaxtesîk saß rukßeb laj Babilonia, abanan lâat, at Kâcuaß, xaye cue: Lokß li chßochß ut tâbokeb li testigos re nak teßril nak tâtoj, chancat.—
26A stalo sa slovo Hospodinovo k Jeremiášovi povediac:
26Li Kâcuaß quiâtinac cuißchic riqßuin laj Jeremías ut quixye re:
27Hľa, ja som Hospodin, Bôh každého tela; či je mne azda nemožnou niektorá vec?
27—Abi li cßaßru tinye âcue. Lâin li Kâcuaß lix Dioseb chixjunileb li cuanqueb saß ruchichßochß. Ut chicuu lâin mâcßaß chßaßaj xbânunquil.
28Preto takto hovorí Hospodin: Hľa, vydám toto mesto do ruky Chaldejov a do ruky Nabuchodonozora, babylonského kráľa, a vezme ho.
28Joßcan nak li Kâcuaß xye chi joßcaßin: Lâin tinkßaxtesi li tenamit aßin saß rukßeb laj Babilonia ut saß rukß lix reyeb toj retal teßrêchani.
29A prijdú Chaldeji, ktorí bojujú proti tomuto mestu, a podpália toto mesto ohňom a spália ho i domy, na ktorých postrešiach kadili Bálovi a vylievali liate obeti iným bohom nato, aby ma popudzovali k hnevu.
29Eb laj Babilonia teßchâlk chi pletic saß li tenamit aßin ut teßrêchani. Teßxcßat li tenamit ut teßxcßat ajcuiß eb li cab li queßxlokßoni cuiß lix dios Baal nak queßxcßat lix pomeb chiru. Ut queßxhoy li vino chiruheb li jalanil dios. Joßcan nak queßxchikß injoskßil.
30Lebo synovia Izraelovi a synovia Júdovi nerobili ničoho iného iba to, čo je zlé v mojich očiach, od svojej mladosti; lebo, hovorím, synovia Izraelovi iba čo ma popudzujú k hnevu dielom svojich rúk, hovorí Hospodin.
30Eb laj Israel ut eb laj Judá junes mâusilal nequeßxbânu chicuu chalen chak saß xsâjilaleb. Ut nequeßxchikß injoskßil riqßuin li jalanil dios li nequeßxyîb.
31Lebo len na môj hnev a na moju prchlivosť mi bolo toto mesto hneď od toho dňa, ako ho vystavili, až do tohoto dňa, aby som ho odpratal od svojej tvári
31Chalen nak quiticla chak xyîbanquil li tenamit aßin ut toj chalen anakcuan junes xqßuebal injoskßil nequeßxbânu. Xban aßan tinsach ru li tenamit aßin.
32pre všetku tú nešľachetnosť synov Izraelových a synov Júdových, ktorú páchali nato, aby ma popudzovali k hnevu, oni, ich kráľovia, ich kniežatá, ich kňazi a ich proroci, tak aj mužovia Júdovi a obyvatelia Jeruzalema.
32Xban chixjunil li mâusilal li xeßxbânu eb laj Israel ut eb laj Judá, xeßxchikß injoskßil. Xeßxchikß ajcuiß injoskßil lix reyeb ut eb li nequeßtenkßan reheb, joß eb ajcuiß laj tij ut eb li profetas ut eb li cuanqueb Judá ut eb li cuanqueb Jerusalén.
33A obrátili sa mi chrbtom a nie tvárou, a čo ich učím to ich učím vstávajúc skoro za rána, a oni len neposlúchajú, aby prijali kázeň.
33Xineßxtzßektâna xban nak incßaß queßraj rabinquil lix kßusbaleb. Lâin rajlal xincßut lix yâlal chiruheb, abanan incßaß queßabin chicuu.
34A nastaväli svojich hnusôb v dome, nad ktorým bolo menované moje meno, aby ho zanečistili.
34Queßxmux ban ru lin templo li ninlokßonîc cuiß nak queßxqßue lix yîbanbil dios li kßaxal yibru chi saß.
35A nastaväli výšin Bálových, ktoré sú v údolí Ben-hinnoma, aby vodili svojich synov a svoje dcéry Molochovi cez oheň, čoho som im neprikázal, a čo ani len nevstúpilo na moje srdce, páchať túto ohavnosť, aby spôsobili to, že by hrešil Júda.
35Queßxyîb li naßajej li najt xteram re teßxlokßoni cuiß li yîbanbil dios Baal saß li ru takßa re Ben-hinom ut re ajcuiß nak teßxcßat chokß xmayejeb eb li ralal xcßajol chiru lix dios Moloc. Lâin incßaß quinye reheb nak teßxbânu aßan, chi moco quincßoxla nak teßxbânu li mâusilal aßan li kßaxal yibru nak queßxcßam xbeheb laj Judá chi mâcobc.
36Preto teraz takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov, o tomto meste, o ktorom vy hovoríte: Bude dané do ruky babylonského kráľa mečom, hladom a morom:
36At Jeremías, lâat yôcat chixyebal nak li tenamit aßin tâkßaxtesîk saß rukßeb laj Babilonia xban li plêt, li cueßej ut li caki yajel. Abanan, aßan aßin li ninye lâin li Kâcuaß lix Dioseb laj Israel.
37Hľa, shromaždím ich zo všetkých zemí, do ktorých som ich zahnal vo svojom hneve a vo svojej prchlivosti a vo veľkom vzteku, a navrátim ich na toto miesto a spôsobím to, aby bývali bezpečne.
37Relic chi yâl lâin tinchßutubeb lin tenamit saß chixjunil li naßajej li xinjeqßuiheb cuiß nak yô injoskßil saß xbêneb. Quinjeqßuiheb xban nak kßaxal quinumta lin joskßil saß xbêneb. Lâin tincßameb cuißchic saß li naßajej aßin ut tinqßueheb chi cuânc saß tuktûquil usilal.
38A budú mi ľudom a ja im budem Bohom.
38Aßanakeb lin tenamit ut lâinak lix Dioseb.
39A dám im jedno srdce a jednu cestu, aby sa ma báli po všetky dni na dobré im a ich synom po nich.
39Lâin tinqßue saß xchßôleb nak caßaj cuiß lâin tineßxlokßoni chi junaj xchßôleb. Ut junelic teßxxucua cuu re nak us teßêlk joß eb ajcuiß li ralal xcßajol li teßcuânk mokon.
40A učiním s nimi večnú smluvu, že sa neodvrátim od nich zpät, aby som im nečinil dobrého, a dám svoju bázeň do ich srdca, aby neodstúpili odo mňa.
40Lâin tinbânu jun li contrato riqßuineb ut xakxôk xcuanquil chi junelic. Incßaß tincanab xbânunquil li usilal reheb ut tinqßue saß xchßôleb nak teßxxucua cuu re nak incßaß chic tineßxtzßektâna.
41A budem sa radovať nad nimi činiac im dobré a zasadím ich v tejto zemi vpravde, celým svojím srdcom a celou svojou dušou.
41Tâsahokß saß inchßôl chixbânunquil usilal reheb. Ut tinqßueheb chi cuânc saß li naßajej aßin. Relic chi yâl tinbânu aßin chi anchal inchßôl ut chi anchal inmetzßêu.
42Lebo takto hovorí Hospodin: Ako som uviedol na tento ľud všetko toto veliké zlé, tak uvediem na nich všetko to dobré, o ktorom hovorím vzhľadom na nich.
42Aßan aßin li naxye li Kâcuaß: Joß nak quinqßue li nimla raylal aßin saß xbêneb li tenamit, joßcan ajcuiß nak lâin tinbânu chixjunil li usilal aßin reheb joß xinyechißi reheb.
43A bude sa kupovať pole v tejto zemi, o ktorej vy hovoríte: Pustá je tak, že neni v nej človeka ani hoväda; daná je do ruky Chaldejov.
43Teßxlokß cuißchic xchßochßeb saß li naßajej aßin, li xaye nak mâcßaß cuan chiru. Mâcßaß cuan chi saß, chi moco li cristian, chi moco li xul xban nak li chßochß quikßaxtesîc reheb laj Babilonia.Eb li chßochß teßlokßmânk riqßuin tumin ut tâyîbâk xhuhileb. Ut teßxqßue li sello chiru li hu. Ut cuânkeb li testigos. Aßin tâcßulmânk saß lix naßajeb li ralal xcßajol laj Benjamín li cuanqueb chi xjun sutam Jerusalén, joß ajcuiß saß eb li tenamit Judá ut saß eb li tenamit li cuanqueb saß eb li naßajej li tzûl ru ut saß eb li tenamit li cuanqueb Sefela ut saß eb li tenamit li cuanqueb Neguev. Tâuxmânk chi joßcan xban nak lâin tinsukßisiheb cuißchic saß xnaßajeb li queßcßameß chi prêxil, chan li Kâcuaß.
44Polia budú kupovať za peniaze a písať na listiny a pečatiť a osvedčovať svedkami v zemi Benjaminovej a na miestach okolo Jeruzalema, v mestách Júdových, v mestách pohoria, v mestách nížiny jako aj v mestách na juhu, lebo dovediem zpät ich zajatých, hovorí Hospodin.
44Eb li chßochß teßlokßmânk riqßuin tumin ut tâyîbâk xhuhileb. Ut teßxqßue li sello chiru li hu. Ut cuânkeb li testigos. Aßin tâcßulmânk saß lix naßajeb li ralal xcßajol laj Benjamín li cuanqueb chi xjun sutam Jerusalén, joß ajcuiß saß eb li tenamit Judá ut saß eb li tenamit li cuanqueb saß eb li naßajej li tzûl ru ut saß eb li tenamit li cuanqueb Sefela ut saß eb li tenamit li cuanqueb Neguev. Tâuxmânk chi joßcan xban nak lâin tinsukßisiheb cuißchic saß xnaßajeb li queßcßameß chi prêxil, chan li Kâcuaß.