1Slovo, ktoré sa stalo od Hospodina k Jeremiášovi, kým Nabuchodonozor, babylonský kráľ, i všetko jeho vojsko i všetky kráľovstvá zeme, panstvo to jeho ruky, i všetky národy bojovali proti Jeruzalemu a proti všetkým jeho mestám, povediac:
1Laj Nabucodonosor, lix reyeb laj Babilonia, ut eb lix qßuila soldados, joß eb ajcuiß lix soldâdeb li xnînkal ru tenamit li cuanqueb rubel xcuanquil laj Nabucodonosor queßpletic riqßuineb laj Jerusalén joß eb ajcuiß li cuanqueb chi xjun sutam. Nak yôqueb chi pletic, li Kâcuaß quiâtinac riqßuin laj Jeremías ut quixye re:
2Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Iď a povieš Cedekiášovi, judskému kráľovi, a povieš mu: Takto hovorí Hospodin: Hľa, vydám toto mesto do ruky babylonského kráľa a spáli ho ohňom.
2—Lâin li Kâcuaß lix Dioseb laj Israel ninye âcue nak tatxic chixyebal re laj Sedequías lix reyeb laj Judá chi joßcaßin: Lâin li Kâcuaß tinkßaxtesi li tenamit aßin saß rukß lix reyeb laj Babilonia ut aßan tixcßat li tenamit.
3A ty neujdeš jeho ruke, ale budeš istotne chytený a budeš vydaný do jeho ruky a tvoje oči uvidia oči babylonského kráľa, a jeho ústa budú hovoriť s tvojimi ústami, a prijdeš do Babylona.
3At rey, lâat incßaß tatrûk chi êlelic chiru lix reyeb laj Babilonia. Tatchapekß ut tatqßuehekß saß rukß. Tâcuil ru li rey Nabucodonosor ut tex-âtinak chi ribil êrib. Ut tatcßamekß toj Babilonia.
4Avšak počuj slovo Hospodinovo, Cedekiášu, judský kráľu: Takto hovorí Hospodin o tebe: Nezomrieš mečom.
4At Sedequías, chaqßuehak retal li yôquin chixyebal âcue. Lâat incßaß tatcamsîk saß li plêt.
5Zomrieš v pokoji. A jako pálievali tvojim otcom, drievnym kráľom, ktorí boli pred tebou, tak budú páliť aj tebe, a budú kvíliť nad tebou: Ach, pane! Lebo ja som hovoril slovo, hovorí Hospodin.
5Lâat tatcâmk ut tatmukekß saß xyâlal. Joß nak eb li tenamit queßxcßat li sununquil ban re xqßuebal xlokßal lâ xeßtônil yucuaß li queßcuan chokß rey xbên cua, joßcan ajcuiß nak teßxcßat li sununquil ban saß âbên nak tatcâmk re xqßuebal âlokßal. Teßyâbak xban xrahil xchßôleb ut teßxye: “Xcam li karey” chaßakeb. Lâin li Kâcuaß ninyehoc re aßin, chan.
6A prorok Jeremiáš hovoril Cedekiášovi, judskému kráľovi, všetky tie slová v Jeruzaleme,
6Ut li profeta Jeremías quixye chixjunil re laj Sedequías lix reyeb laj Judá aran Jerusalén.
7keď bojovalo vojsko babylonského kráľa proti Jeruzalemu a proti všetkým mestám Júdovým, ktoré boly ešte pozostaly, proti Lachišu a proti Azéke, lebo tie boly pozostaly z miest Júdových, ohradené mestá.
7Aßan quicßulman nak lix soldados lix reyeb laj Babilonia yôqueb chi pletic riqßuineb li cuanqueb Jerusalén, ut riqßuineb ajcuiß li cuib chi tenamit Laquis ut Azeca. Aßaneb li cuib chi tenamit li cauheb rib chi pletic li toj mâjiß queßêchanîc.
8Slovo, ktoré sa stalo od Hospodina k Jeremiášovi, keď bol učinil kráľ Cedekiáš smluvu so všetkým ľudom, ktorý bol v Jeruzaleme, aby im vyhlásil slobodu,
8Li Kâcuaß quiâtinac riqßuin laj Jeremías nak ac xbânu jun li contrato laj Sedequías riqßuineb chixjunileb li cuanqueb Jerusalén re nak teßachßabâk chixjunileb li lokßbil môs.
9aby každý prepustil svojho sluhu a každý svoju dievku, Hebreja a Hebrejku, slobodných, aby si niktorý neslúžili nimi, Židom, svojím bratom.
9Queßachßabâc chixjunileb li lokßbil môs aj hebreo, joß ixk joß cuînk. Mâ jun chic quicana chokß lokßbil môs chiruheb li rech tenamitil.
10A poslúchli všetky kniežatá i všetok ľud, ktorí boli vošli v smluvu, že prepustia každý svojho sluhu a každý svoju dievku slobodných, aby si viacej neslúžili nimi, poslúchli tedy a prepustili.
10Joßcan nak chixjunileb li cuanqueb xcuanquil, joß eb ajcuiß li mâcßaßeb xcuanquil, queßxsume rachßabanquileb lix môs, joß ixk joß cuînk. Ut queßxbânu joß queßxye.
11Ale potom zase navrátili sluhov a dievky, ktorých boli prepustili slobodných, a podmanili si ich za sluhov a za dievky.
11Abanan mokon chic queßxjal xcßaßux nak queßxbânu chi joßcan. Queßxchap cuißchic lix môseb ut queßxqßue cuißchic chi cßanjelac chokß lokßbil môs.
12Preto stalo sa slovo Hospodinovo k Jeremiášovi od Hospodina povediac:
12Ut li Kâcuaß quiâtinac cuißchic riqßuin laj Jeremías ut quixye:
13Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Ja som učinil smluvu s vašimi otcami toho dňa, ktorého som ich vyviedol z Egyptskej zeme, z domu sluhov, povediac:
13—Lâin li Kâcuaß lix Dioseb laj Israel. Lâin quinbânu jun li contrato riqßuineb lê xeßtônil yucuaß nak quicuisiheb saß li naßajej Egipto li queßcuan cuiß chak chokß rahobtesinbil môs. Quinye reheb:
14Po siedmich rokoch prepustíte každý svojho brata Hebreja, ktorý by sa ti predal a slúžil by ti šesť rokov, a prepustíš ho slobodného od seba, ale nepočúvali vaši otcovia na mňa ani nenaklonili svojho ucha.
14Saß xcuuk li chihab tento nak têrachab lê lokßbil môs aj hebreo. Cuakib chihab ajcuiß teßcßanjelak chêru. Ut saß li xcuuk chihab libre chic teßcanâk. Abanan lê xeßtônil yucuaß incßaß queßabin chicuu ut incßaß queßxbânu joß quinye reheb.
15A vy ste sa boli obrátili dnes a učinili ste to, čo je spravedlivé v mojich očiach, vyhlásiac každý svojmu blížnemu slobodu a učinili ste smluvu pred mojou tvárou v dome, nad ktorým je menované moje meno;
15Aßut lâex xejal lê cßaßux ut xebânu li cßaßru nacuulac chicuu nak xerachßab lê lokßbil môs aj hebreo lê rech tenamitil. Xebânu li contrato cuiqßuin saß lin templo li ninlokßonîc cuiß.
16ale obrátiac sa poškvrnili ste moje meno navrátiac každý svojho sluhu a každý svoju dievku, ktorých ste boli prepustili slobodných podľa žiadosti ich duše, a podmanili ste ich, aby vám boli sluhami a dievkami.
16Abanan anakcuan xejal cuißchic lê naßleb ut xekßet li contrato li xebânu cuiqßuin. Xechap cuißchic lê lokßbil môs, joß ixk, joß cuînk, usta ac xerachßab junxil. Ut xepuersiheb cuißchic chi cßanjelac chokß lokßbil môs.
17Preto takto hovorí Hospodin: Vy ste ma neposlúchli, aby ste boli vyhlásili slobodu každý svojmu bratovi a každý svojmu blížnemu, preto hľa, vyhlasujem vám slobodu, hovorí Hospodin, k meču, moru a hladu a vydám vás za postrk všetkým kráľovstvám zeme.
17Joßcan nak lâin li Kâcuaß ninye êre chi joßcaßin: Lâex incßaß xex-abin chicuu. Incßaß xerachßab lê môs, lê rech tenamitil. Joßcan nak lâin texincanab êjunes re nak texcamsîk saß li plêt malaj ut texcâmk xban cueßej malaj ut xban caki yajel. Xicß chic tex-ilekß xbaneb chixjunileb li xnînkal ru tenamit li cuanqueb saß ruchichßochß.
18A vydám mužov, ktorí prestúpili moju smluvu, ktorí nedodržali slov smluvy, ktorú učinili pred mojou tvárou, aby boli jako to teľa, ktoré rozťali na dvoje a prešli pomedzi jeho diely.
18Eb li cuînk aßin queßxkßet li contrato li quinbânu riqßuineb. Incßaß queßxbânu joß naxye saß li contrato. Joßcan nak lâin tinbânu reheb joß queßxbânu re li chßina bâc li queßxjach saß xyi nak queßxbânu li contrato ut mokon queßnumeß saß xyi.
19Kniežatá Júdove a kniežatá Jeruzalema, dvoranini a kňazi a všetok ľud zeme, ktorí prešli pomedzi diely teľaťa,
19Eb li nequeßcßamoc be saß xyânkeb laj Judá ut saß xyânkeb laj Jerusalén, joß eb ajcuiß li cuanqueb xcuanquil ut eb laj tij ut chixjunileb li tenamit li queßnumeß saß xyânk li mayejanbil tib, tinkßaxtesiheb saß rukßeb li xicß nequeßiloc reheb.
20vydám ich do ruky ich nepriateľov a do ruky tých, ktorí hľadajú ich dušu, a ich mŕtve telo bude za pokrm nebeskému vtáctvu a zemskej zveri.
20Lâin tinkßaxtesiheb saß rukßeb li teßajok xcamsinquileb. Ut eb li soßsol ut eb li joskß aj xul saß qßuicheß teßxtiu lix tibeleb.
21Aj Cedekiáša, judského kráľa, i jeho kniežatá vydám do ruky ich nepriateľov a do ruky tých, ktorí hľadajú ich dušu, a do ruky vojska babylonského kráľa, ktorí odtiahli od vás hore.
21Lâin tinkßaxtesi laj Sedequías lix reyeb laj Judá saß rukßeb lix soldado lix reyeb laj Babilonia li queßxcanab pletic êriqßuin. Tinkßaxtesiheb ajcuiß li nequeßtenkßan re laj Sedequías.Lâin tintaklaheb cuißchic laj Babilonia saß li tenamit aßin chi pletic êriqßuin. Teßnumtâk saß êbên ut teßxcßat li tenamit. Lâin tinsach ruheb li tenamit li cuanqueb Judá re nak mâ ani chic târûk tâcuânk aran, chan li Dios.
22Hľa, rozkážem, hovorí Hospodin, a navrátim ich na toto mesto, a budú bojovať proti nemu a vezmú ho a spália ho ohňom, i mestá Júdove dám, aby boly obrátené na púšť, tak čo nebude obyvateľa.
22Lâin tintaklaheb cuißchic laj Babilonia saß li tenamit aßin chi pletic êriqßuin. Teßnumtâk saß êbên ut teßxcßat li tenamit. Lâin tinsach ruheb li tenamit li cuanqueb Judá re nak mâ ani chic târûk tâcuânk aran, chan li Dios.