¹A stalo sa v štvrtom roku Jehojakima, syna Joziášovho, judského kráľa, že stalo sa toto slovo od Hospodina k Jeremiášovi povediac:

¹Yô xcâ chihab roquic chokß xreyeb laj Judá laj Joacim li ralal laj Josías nak li Kâcuaß Dios quiâtinac cuißchic riqßuin laj Jeremías ut quixye re chi joßcaßin:

²Vezmi si svitok knihy a napíšeš doň všetky slová, ktoré som ti hovoril proti Izraelovi a Júdovi a proti všetkým národom odo dňa, ktorého som ti hovoril po prvé, odo dní Joziášových, až do tohoto dňa,

²—Sicß jun botolak li hu ut tâtzßîba chiru chixjunil li xinye âcue chirixeb laj Israel ut chirixeb laj Judá ut tzßîba ajcuiß li xinye chirixeb ajcuiß chixjunileb li tenamit jun chßol chic. Toj cuânk chokß rey laj Josías nak quintiquib âtinac âcuiqßuin ut toj chalen anakcuan.

³ak by snáď počuli, dom Júdov, všetko to zlé, ktoré im mienim učiniť, aby sa navrátili každý od svojej zlej cesty, a odpustil by som ich neprávosť a ich hriech.

³Mâre teßxcanab xbânunquil li mâusilal eb laj Judá nak teßrabi nak tâchâlk raylal saß xbêneb, li nincßoxla xtaklanquil. Cui teßxjal xcßaßuxeb ut teßxcanab xbânunquil li mâusilal, lâin tincuy tinsach lix mâqueb ut lix mâusilal, chan li Kâcuaß.

⁴Vtedy zavolal Jeremiáš Bárucha, syna Neriášovho, a Báruch napísal, z úst Jeremiášových, všetky slová Hospodinove, ktoré mu hovoril, do svitku knihy.

⁴Ut laj Jeremías quixbok laj Baruc, li ralal laj Nerías ut quixye re chixjunil li quiyeheß re xban li Kâcuaß Dios. Ut laj Baruc quixtzßîba chixjunil saß li hu joß quiyeheß re xban laj Jeremías.

⁵Potom prikázal Jeremiáš Báruchovi povediac: Ja som zatvorený, nemôžem vojsť do domu Hospodinovho.

⁵Ut laj Jeremías quixye ajcuiß re laj Baruc: —Incßaß chic niquineßrocsi saß li templo.

⁶Preto pojdeš ty a budeš čítať zo svitku knihy to, čo si napísal z mojich úst, slová Hospodinove, v uši ľudu, v dome Hospodinovom, v deň pôstu, i v uši všetkého Júdu, všetkým, ktorí prijdú zo svojich miest, ich budeš čítať.

⁶Ayu lâat saß li templo saß li cutan nak tex-ayunik ut tâcuil xsaß li hu aßin re nak chixjunileb li tenamit teßrabi li cßaßru quixye li Kâcuaß. Ut tâcuil ajcuiß xsaß chiruheb chixjunileb li cristian li nequeßchal chak saß eb li tenamit li cuanqueb Judá.

⁷Ak by snáď padla ich pokorná prosba pred Hospodina, a navrátili by sa každý so svojej zlej cesty, lebo je to veľký hnev a veľká prchlivosť, čo hovoril Hospodin proti tomuto ľudu.

⁷Mâre teßtijok chiru li Dios ut teßxtzßâma xcuybal xmâc chiru ut teßxcanab xbânunquil li mâusilal xban nak li Kâcuaß cßajoß lix joskßil saß xbêneb ut xye nak kßaxal ra tixbânu reheb li tenamit, chan laj Jeremías.

⁸A Báruch, syn Neriášov, urobil všetko tak, ako mu prikázal prorok Jeremiáš, a čítal z knihy slová Hospodinove v dome Hospodinovom.

⁸Laj Baruc, li ralal laj Nerías, quixbânu chixjunil li quiyeheß re xban li profeta Jeremías. Cô saß li templo re târil xsaß li botbil hu chiruheb li tenamit.

⁹A stalo sa v piatom roku Jehojakima, syna Joziášovho, judského kráľa, v deviatom mesiaci, že vyhlásili pôst pred Hospodinom, všetok ľud v Jeruzaleme i všetok ľud, tí, ktorí boli prišli z miest Júdových do Jeruzalema.

⁹Yô xbele po re li roß chihab roquic chokß rey laj Joacim li ralal laj Josías lix reyeb laj Judá, nak queßxcßûb ru nak teßxbânu x-ayûn chiru li Kâcuaß chixjunileb li cuanqueb Jerusalén, joß ajcuiß li nequeßchal chak saß eb li naßajej li cuanqueb Judá.

¹⁰A Báruch čítal z knihy slová Jeremiášove v dome Hospodinovom, v chyži Gemariáša, syna Šafánovho, pisára, v hornom dvore, pri vchode novej brány domu Hospodinovho v uši všetkého ľudu.

¹⁰Laj Baruc cô saß xmu li templo cuan cuiß li puerta toj acß. Qui-oc saß lix naßaj laj Gemarías li ralal laj Safán laj tzßîb. Ut aran quiril chiruheb li tenamit li quixye laj Jeremías li tzßîbanbil saß li botbil hu.

¹¹A keď počul Michaiáš, syn Gemariáša, syna Šafánovho, všetky slová Hospodinove z knihy,

¹¹Ut laj Micaías li ralal laj Gemarías quirabi chixjunil li râtin li Kâcuaß li quiril saß li botbil hu laj Baruc. Laj Micaías, aßan ri laj Safán.

¹²sišiel do domu kráľovho, do chyže pisára, a hľa, sedely tam všetky kniežatá: Elišama, pisár, a Delaiáš, syn Šemaiášov, a Elnatán, syn Achborov, a Gemariáš, syn Šatánov, a Cedekiáš, syn Chananiášov, a všetky kniežatá.

¹²Nak quirabi li cßaßru quixye laj Baruc, laj Micaías cô saß rochoch li rey saß li naßajej li nequeßcuan cuiß laj tzßîb. Nabaleb li cuanqueb xcuanquil chßutchßûqueb aran. Cuanqueb laj Elisama laj tzßîb, laj Delaía li ralal laj Semaías, laj Elnatán li ralal laj Acbor, laj Gemarías li ralal laj Safán, laj Sedequías li ralal laj Ananías, ut cuanqueb chic nabaleb li cuanqueb xcuanquil.

¹³A Michaiáš im oznámil všetky slová, ktoré počul, keď čítal Báruch z knihy v uši ľudu.

¹³Laj Micaías quixye reheb chixjunil li quirabi nak laj Baruc quiril xsaß li botbil hu chiruheb li tenamit.

¹⁴Preto poslaly všetky kniežatá k Báruchovi Jehúdiho, syna Netaniáša, syna Šelemiáša, syna Kúšiho, a riekly: Svitok knihy, z ktorého si čítal v uši ľudu, vezmi ho do svojej ruky a poď! A tak vzal Báruch, syn Neriášov, svitok knihy do svojej ruky a prišiel k nim.

¹⁴Eb li cuanqueb xcuanquil queßxbok laj Jehudí li ralal laj Netanías. Laj Netanías, aßan li ralal laj Selemías ut laj Selemías, aßan li ralal laj Cusi. Ut queßxtakla laj Jehudí chixyebal re laj Baruc nak tixcßam li botbil hu riqßuineb, li quiril xsaß chiruheb li tenamit. Ut laj Baruc quixcßam li hu riqßuineb.

¹⁵A ony mu riekly: Nože si sadni a čítaj to pred nami! A Báruch čítal v ich uši.

¹⁵Nak quicuulac laj Baruc, queßxye re: —Cßojlan ut tâcuil xsaß li hu chiku, chanqueb. Ut laj Baruc quiril xsaß li hu chiruheb.

¹⁶A stalo sa, keď počuly všetky tie slová, že sa predesily a hľadiac druh na druha riekly Báruchovi: Istotne oznámime kráľovi všetky tieto slová.

¹⁶Nak queßrabi li cßaßru naxye saß li hu, cßajoß nak queßxucuac. Queßxcaßya ribeb ut queßxye re laj Baruc: —Tento takaye re li rey chixjunil aßin, chanqueb.

¹⁷Potom sa opýtaly Bárucha a riekly: Nože nám oznám, ako si napísal všetky tieto slová z jeho úst?

¹⁷Ut queßxye ajcuiß re laj Baruc: —¿Cßaßut nak xatzßîbaheb li âtin aßin li xye laj Jeremías? chanqueb.

¹⁸A Báruch im odpovedal: Zo svojich úst mi vravel všetky tieto slová, a ja som písal do knihy černidlom.

¹⁸Laj Baruc quixye reheb: —Laj Jeremías quiyehoc cue chixjunil li âtin aßin ut lâin xintzßîba saß li hu riqßuin tinta, chan.

¹⁹Vtedy riekly kniežatá Báruchovi: Idi, skry sa i ty i Jeremiáš, a nech nevie nikto, kde ste.

¹⁹Ut eb aßan queßxye re laj Baruc: —Ayukex âcuochben laj Jeremías ut mukumak chak êrib re nak mâ ani tânaßok re bar cuanquex, chanqueb re.

²⁰Potom vošly ku kráľovi do dvora a svitok knihy nechaly opatrovať v chyži Elišamu, pisára, a oznámily kráľovi všetky tie slová.

²⁰Eb li cuanqueb xcuanquil queßxcanab li hu saß lix naßaj laj Elisama laj tzßîb. Côeb saß li naßajej cuan cuiß li rey ut queßxye re chixjunil.

²¹A kráľ poslal Jehúdiho, aby vzal svitok, a vzal ho z chyže pisára Elišamu. A Jehúdi ho čítal pred kráľom a pred všetkými kniežatami, ktoré stály pred kráľom.

²¹Ut li rey quixtakla laj Jehudí chixcßambal li botbil hu. Laj Jehudí quixxoc chak li botbil hu saß xnaßaj laj Elisama laj tzßîb. Quiril xsaß li hu laj Jehudí chiru li rey ut chiruheb ajcuiß chixjunileb li cuanqueb xcuanquil, li chßutchßûqueb rochben li rey.

²²A kráľ sedel v zimnom dome v deviatom mesiaci majúc pred sebou ohnište, na ktorom horelo.

²²Aßin quicßulman saß xbele li po nak li rey chunchu chire xam saß li rochoch li naxnumsi cuiß li habalkße.

²³A stalo sa, jako prečítal Jehúdi nejaké tri stĺpce alebo štyri, že to kráľ odrezal nožom pisára a hodil na oheň, ktorý bol na ohništi, a to tak až zhorel celý svitok na ohni, ktorý bol na ohništi.

²³Nak yô chirilbal xsaß li hu laj Jehudí, li rey quixchap li ac xril ut quixset chi chßîchß ut quixcut saß xam. Quixbânu chi joßcan toj retal quixchoy xcßatbal chixjunil li hu nak ac xeßrabi li cßaßru naxye.

²⁴A nepredesili sa ani neroztrhli svojich rúch ani kráľ ani niktorý z jeho služobníkov, ktorí počuli všetky tie slová.

²⁴Eb li cuanqueb xcuanquil, ut li rey incßaß queßoc xxiu chi moco queßrahoß xchßôl riqßuin li âtin queßrabi.

²⁵Ba ani keď Elnatán, Delaiáš a Gemariáš naliehavo prosili kráľa, žeby nepálil svitku knihy, neposlúchol ich.

²⁵Laj Elnatán, laj Delaía ut laj Gemarías queßxtzßâma chiru li rey nak incßaß tixcßat li hu. Abanan li rey incßaß quirabi li cßaßru queßxye.

²⁶Ale kráľ rozkázal Jerachmeelovi, synovi kráľovmu, a Seraiášovi, synovi Azrielovmu, a Šelemiášovi, synovi Abdielovmu, zajať pisára Bárucha i proroka Jeremiáša. Ale Hospodin ich skryl.

²⁶Li rey quixtaklaheb laj Jerameel li ralal laj Hamelec, ut laj Seraías li ralal laj Azriel, ut laj Selemías li ralal laj Abdeel chixchapbaleb laj Baruc laj tzßîb ut li profeta Jeremías re nak teßxqßue chi prêxil. Abanan li Kâcuaß quixtenkßaheb re teßxmuk rib chiruheb.

²⁷Vtedy stalo sa slovo Hospodinovo k Jeremiášovi, keď už bol kráľ spálil svitok knihy a slová, ktoré bol napísal Báruch z úst Jeremiášových, povediac:

²⁷Li Dios quiâtinac cuißchic riqßuin laj Jeremías, nak ac xcßat li hu li rey, li tzßîbanbil cuiß li âtin li quixye laj Jeremías li quitzßîbâc xban laj Baruc.

²⁸Vezmi si zase iný svitok knihy a napíš naň všetky prvé slová, ktoré boly na tamtom prvom svitku, ktorý spálil Jehojakim, judský kráľ.

²⁸Ut quixye re: —Tâchap jun chic li botbil hu ut tâtzßîba cuißchic li âtin chi saß, li tzßîbanbil saß li botbil hu li quetzßîba xbên cua, li quixcßat laj Joacim lix reyeb laj Judá.

²⁹A o Jehojakimovi, judskom kráľovi, povieš: Takto hovorí Hospodin: Ty si spálil tento svitok knihy a povedal si: Prečo si napísal naň, že vraj istotne prijde babylonský kráľ a zkazí túto zem a vyhladí z nej človeka i hovädo.

²⁹Ut tâye re laj Joacim lix reyeb laj Judá: Joßcaßin xye âcue li Kâcuaß Dios. Lâat xacßat li hu ut xaye: ¿cßaßut nak quixtzßîba nak relic chi yâl lix reyeb laj Babilonia tâchâlk ut tixsach li tenamit aßin ut tixcamsiheb li cristian joßqueb ajcuiß li xul?

³⁰Preto takto hovorí Hospodin o Jehojakimovi, judskom kráľovi: Nebude mať toho, kto by sedel na tróne Dávidovom, a jeho mŕtve telo bude povrhnuté horúčave vodne a mrazu vnoci.

³⁰Anakcuan tinye âcue, at rey Joacim, mâ jun reheb lâ cualal âcßajol teßcßanjelak chokß xreyeb li ralal xcßajol laj David. Ut nak tatcâmk, lâ tzßejcual tßantßo tâcanâk. Tixcßul li sakße chi cutan ut li xchußque chiru kßojyîn.

³¹A navštívim na ňom i na jeho semene i na jeho služobníkoch ich neprávosť a uvediem na nich i na obyvateľov Jeruzalema i na mužov Júdových všetko to zlé, ktoré som hovoril proti nim, a nepočuli.

³¹Texinqßue chixtojbal lê mâc chêjunilex, lâat ut eb lâ cualal âcßajol, joßqueb ajcuiß li nequeßcßanjelac châcuu. Teßtzßakônk ajcuiß laj Jerusalén ut eb laj Judá riqßuin li raylal li xinye nak têcßul xban nak incßaß xepâb li cßaßru xinye êre, chan li Dios re laj Joacim.Ut laj Jeremías quixchap jun chic li botbil hu ut quixqßue re laj Baruc laj tzßîb, li ralal laj Nerías. Laj Baruc quixtzßîba saß li hu chixjunil li âtin li quiyeheß re xban laj Jeremías. Quixtzßîba chixjunil li quicuan saß li hu li quixcßat laj Joacim lix reyeb laj Judá. Ut toj cuan chic nabal xcomon li âtin li quixtzßîba saß li hu.

³²A tak vzal Jeremiáš iný svitok a dal ho Báruchovi, synovi Neriášovmu, pisárovi, a napísal naň z úst Jeremiášových všetky slová knihy, ktorú spálil Jehojakim, judský kráľ, na ohni, a bolo pridané k nim ešte mnoho podobných slov.

³²Ut laj Jeremías quixchap jun chic li botbil hu ut quixqßue re laj Baruc laj tzßîb, li ralal laj Nerías. Laj Baruc quixtzßîba saß li hu chixjunil li âtin li quiyeheß re xban laj Jeremías. Quixtzßîba chixjunil li quicuan saß li hu li quixcßat laj Joacim lix reyeb laj Judá. Ut toj cuan chic nabal xcomon li âtin li quixtzßîba saß li hu.