1Slovo, ktoré sa stalo k Jeremiášovi o všetkých Židoch, ktorí bývali v Egyptskej zemi, ktorí bývali v Migdole a Tachpanchese, v Nofe a v zemi Patrose, povediac:
1Li Kâcuaß quiâtinac riqßuin laj Jeremías chirixeb chixjunileb laj judío li cuanqueb Egipto saß eb li tenamit Migdol, Tafnes, Menfis ut saß li naßajej Patros.
2Takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Vy ste videli všetko to zlé, ktoré som uviedol na Jeruzalem i na všetky mestá Júdove, a hľa, dneska sú púšťou, a niet v nich obyvateľa
2Li nimajcual Dios, lix Dioseb laj Israel quixye chi joßcaßin: —Lâex xeqßue retal li raylal li xinqßue saß xbên li tenamit Jerusalén ut saß xbêneb li tenamit li cuanqueb Judá. Anakcuan jucßbileb chic ut mâcßaß cuan saß eb li tenamit aßan.
3pre ich nešľachetnosť, ktorú páchali, aby ma popudzovali k hnevu chodiac kadiť a slúžiť iným bohom, ktorých neznali ani oni ani vy ani vaši otcovia.
3Xinbânu chi joßcan reheb xban li mâusilal queßxbânu. Queßxqßue injoskßil nak queßxcßat xpomeb ut queßxlokßoni li jalanil dios li incßaß xeßxnau ru eb aßan, chi moco lâex, chi moco lê naß êyucuaß.
4A posielal som k vám všetkých svojich služobníkov prorokov vstávajúc skoro za rána a posielajúc znova a znova a hovoril som: Nože nerobte tej ohavnej veci, ktorú nenávidím!
4Nabal sut quintaklaheb li profeta, laj cßanjel chicuu, riqßuineb. Eb li profeta queßxye reheb nak incßaß teßxbânu li yibru naßleb aßin, li incßaß nacuulac chicuu.
5Ale neposlúchli ani nenaklonili svojho ucha, aby sa boli navrátili od svojej nešľachetnosti a aby nekadili iným bohom.
5Abanan incßaß queßrabi chi moco queßxqßue retal li cßaßru queßxye li profetas. Incßaß queßxcanab xbânunquil li mâusilal, chi moco queßxcanab xcßatbal lix pomeb chiruheb li jalanil dios.
6Preto sa vyliala moja prchlivosť a môj hnev a horel po mestách Júdových a po uliciach Jeruzalema, a tak sú obrátené na púšť a na pustinu, jako to vidieť dnešného dňa.
6Joßcan nak quinumta lin joskßil saß xbêneb ut quicuisi injoskßil saß xbêneb li tenamit li cuanqueb Judá ut saß eb li be li cuanqueb Jerusalén. Lâin quinsach ruheb ut mâcßaß cuan saß eb li tenamit toj chalen anakcuan.
7A tak teraz takto hovorí Hospodin, Bôh Zástupov, Bôh Izraelov: Prečo vy robíte veľké zlo proti svojim dušiam, aby ste si vyťali muža i ženu, dieťa i kojenca zprostred Júdu, aby ste si neponechali zbytku
7Aßan aßin li naxye li Kâcuaß li nimajcual Dios, lix Dioseb laj Israel: ¿Cßaßut nak nequebânu li mâusilal aßin? Êjunes nequesach êrib. ¿Cßaßut nak nequeqßueheb chi câmc eb li cuînk ut eb li ixk joß eb ajcuiß li sâj cuînk ut eb lê cocßal toj retal nak mâ jun chic xcomoneb laj Judá nequeßcana?
8popudzujúc ma k hnevu dielami svojich rúk kadiac iným bohom v Egyptskej zemi, do ktorej ste vošli, aby ste tam pohostínili, aby ste si vyťali a aby ste boli na zlorečenstvo a na potupu medzi všetkými národami zeme?
8¿Cßaßut nak nequechikß injoskßil riqßuin xlokßoninquileb li dios li xeyîb ut riqßuin xcßatbal lê pom chiruheb li dios li cuanqueb arin Egipto li bar xexchal cuiß chi cuânc? Lâex têsach êrib êjunes ut texhobekß ut xicß chic tex-ilekß xbaneb chixjunileb li xnînkal ru tenamit li cuanqueb saß ruchichßochß.
9Či ste zabudli na nešľachetnosti svojich otcov a na nešľachetnosti kráľov Júdových a na nešľachetnosti jeho žien a na svoje nešľachetnosti a na nešľachetnosti svojich žien, ktoré páchali v zemi Júdovej a po uliciach Jeruzalema?
9¿Ma xsach saß êchßôl li mâusilal li queßxbânu lê xeßtônil yucuaß ut eb li rey ut eb li rixakileb saß li naßajej Judá? ¿Ma xsach saß êchßôl li mâusilal li xebânu lâex ut eb lê rixakil aran Judá ut aran Jerusalén?
10Nie sú zdrtení ešte ani do tohoto dňa ani sa neboja ani nechodia v mojom zákone ani v mojich ustanoveniach, ktoré som predložil vám i vašim otcom.
10Toj chalen anakcuan lâex incßaß quecubsi êrib chi moco niquinêlokßoni. Ut incßaß nequebânu li cßaßru naxye saß lin chakßrab li quinqßue êre lâex ut reheb ajcuiß lê xeßtônil yucuaß.
11Preto takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Hľa, obraciam svoju tvár proti vám na zlé, a síce na to, aby som vyťal všetkého Júdu.
11Joßcan nak lâin li nimajcual Dios, lix Dioseb laj Israel, tinqßue li raylal aßin saß êbên lâex re xsachbal êru lâex aj Judá.
12A vezmem zbytok Júdov, tých, ktorí obrátili svoju tvár, aby vošli do Egyptskej zeme, aby tam pohostínili, a pohynú všetci, padnú v Egyptskej zemi; pohynú mečom a hladom od malého až do veľkého, pomrú mečom a hladom a budú na kliatbu, na zdesenie a na zlorečenstvo a na potupu.
12Lâin tinsacheb chixjunileb laj Judá li incßaß queßsacheß ruheb junxil. Tinsacheb chixjunileb li teßxqßue xchßôl chi xic chi cuânc Egipto. Jun xxiquic, joß li cuanqueb xcuanquil, joß eb li mâcßaßeb xcuanquil, telajeßcâmk aran Egipto. Cuan li teßcâmk saß li plêt ut cuan li teßcâmk xban cueßej. Xucuajel rilbal li teßxcßul. Teßhobekß ut teßmajecuâk xbaneb li tenamit ut teßseßêk.
13A navštívim neprávosť na tých, ktorí bývajú v Egyptskej zemi, jako som navštívil na Jeruzaleme, mečom, hladom a morom.
13Lâin tinqßueheb chixtojbal lix mâqueb li xeßcôeb chi cuânc Egipto. Tintakla li plêt, li cueßej ut li caki yajel saß xbêneb joß quinbânu reheb laj Jerusalén.
14A neujde nikto, ani nepozostane zbytku Júdovmu z tých, ktorí vošli pohostíniť tam, v Egyptskej zemi, aby sa potom navrátili do zeme Júdovej, po ktorej v túžbe pozdvihujú svoju dušu, aby sa ta navrátili a bývali tam. Ale sa nenavrátia, iba tí, ktorí ujdú.
14Mâ jun reheb laj Judá li queßcôeb chi cuânc Egipto teßcolekß. Mâ jun reheb tâsukßîk cuißchic Judá usta teßraj ru sukßîc. Caßaj chic li teßruhânk chi êlelic teßsukßîk, chan li Dios.
15Vtedy odpovedali Jeremiášovi všetci mužovia, ktorí vedeli, že ich ženy kadia iným bohom, i všetky ženy, ktoré tam stály, veľké shromaždenie i všetok ľud, ktorí bývali v Egyptskej zemi, v Patrose, a riekli:
15Chixjunileb li cuanqueb aran queßâtinac riqßuin laj Jeremías. Saß xyânkeb aßan cuanqueb li cuînk li queßxnau nak eb li rixakil queßmayejac chiruheb li jalanil dios. Cuanqueb nabaleb li ixk chßutchßûqueb aran, joß eb ajcuiß chixjunileb laj judío li cuanqueb Patros, xcuênt Egipto. Queßxye re laj Jeremías:
16Čo do veci, ktorú si nám hovoril v mene Hospodinovom, neposlúchneme ťa,
16—Lâo incßaß takabânu li cßaßru xaye ke saß xcßabaß li Dios.
17ale istotne vykonáme každé slovo, ktoré vyšlo z našich úst, a budeme kadiť kráľovnej neba a lievať jej liate obeti, jako sme robievali my a naši otcovia, naši kráľovia a naše kniežatá po mestách Júdových a po uliciach Jeruzalema, a tak sme sa vše nasýtili chleba a mali sme sa dobre a nevideli sme ničoho zlého.
17Lâo takabânu chixjunil li cßaßru xkaye. Takacßat kapom chiru li kanaß po, li nequeßxye “Reina del Cielo” re. Takamayeja li kavino chiru joß queßxbânu li kayucuaß ut eb li karey joß eb ajcuiß li xeßtaklan saß kabên saß eb li tenamit li cuanqueb Judá ut aran Jerusalén. Saß eb li cutan aßan sa saß kachßôl ut cuan nabal katzacaêmk. Mâ jun cua xkacßul raylal.
18Ale odvtedy, odkedy sme prestali kadiť kráľovnej nebies a liať jej liate obeti, máme všetkého nedostatok a hynieme od meča a hladu.
18Chalen nak xkacanab xcßatbal kapom chiru li kanaß po ut chalen nak xkacanab xmayejanquil li kavino chiru, mâcßaß chic katzacaêmk ut yôqueb chi câmc eb li kacomon saß li plêt ut xban cueßej, chanqueb.
19A keď kadíme kráľovnej nebies a lejeme jej liate obeti - vravely ženy -, či jej azda robíme koláče bez vedomia svojich mužov vyobrazujúc ju a lejúc jej liate obeti?
19Ut eb li ixk queßxye: —¿Ma incßaß ta biß queßxnau li kabêlom nak xkacßat kapom chiru li kanaß po? Ut, ¿ma incßaß ta biß queßxnau nak xkamayeja li vino chiru ut xkayîb li caxlan cua joß retalil li po? chanqueb.
20Na to povedal Jeremiáš všetkému ľudu, mužom i ženám, a všetkému ľudu, ktorí mu to odpovedali, a riekol:
20Laj Jeremías quiâtinac riqßuineb chixjunileb li tenamit, joß cuînk joß ixk li yôqueb chi âtinac riqßuin.
21Či to nebolo práve to kadenie, ktoré ste kadili po mestách Júdových a po uliciach Jeruzalema, vy i vaši otcovia, vaši kráľovia i vaše kniežatá i ľud zeme, na ktoré sa rozpamätal Hospodin, a ktoré vstúpilo na jeho srdce.
21Quixye reheb: —¿Ma incßaß ta biß quixnau li Dios nak xecßat li pom saß eb li tenamit li cuanqueb Judá ut aran Jerusalén? ¿Ma incßaß ta biß quixqßue retal nak xecßat li pom lâex, ut eb lê yucuaß joß eb ajcuiß lê rey ut eb li nequeßtaklan saß êbên?
22A nemohol už Hospodin ďalej niesť pre nešľachetnosť vašich skutkov, pre ohavnosti, ktoré ste páchali, a preto je vaša zem obrátená v púšť a desnú pustinu a v zlorečenstvo, takže niet v nej obyvateľa, jako to vidieť tohoto dňa.
22Li Dios incßaß chic quixcuy rilbal li mâc ut li mâusilal xebânu. Incßaß chic quixcuy rilbal lix yibal ru lê naßleb. Joßcan nak quixsach ru lê naßaj. Mâcßaß chic cuan chi saß anakcuan ut majecuanbil chic.
23Preto, že ste kadili a preto, že ste hrešili proti Hospodinovi a nepočúvali ste na hlas Hospodinov a nechodili ste v jeho zákone a v jeho ustanoveniach ani v jeho svedoctvách, preto prišlo na vás toto zlé, jako je tomu tohoto dňa.
23Li raylal aßin xtßaneß saß êbên xban nak quexmâcob chiru li Kâcuaß. Quecßat lê pom chiruheb li jalanil dios ut incßaß quebânu li cßaßru quixye li Kâcuaß. Quekßet li chakßrab ut incßaß quebânu li cßaßru quextakla cuiß.
24Potom ešte povedal Jeremiáš všetkému ľudu a všetkým tým ženám: Počujte slovo Hospodinovo, všetok Júda, ktorí ste v Egyptskej zemi!
24Ut laj Jeremías quixye ajcuiß reheb li tenamit, joß eb ajcuiß li ixk: —Abihomak li cßaßru naxye li Kâcuaß, lâex aj Judá, li cuanquex arin Egipto.
25Takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Vy i vaše ženy ste hovorili svojimi ústami a svojimi rukami ste doplnili povediac: Istotne splníme svoje sľuby, ktoré sme sľúbili, že budeme kadiť kráľovnej nebies a že jej budeme lievať liate obeti. A tak tedy, vy ženy, len plňte snažne svoje sľuby a vykonať vykonajte svoje sľuby!
25Li Kâcuaß li nimajcual Dios, lix Dioseb laj Israel, naxye: —Lâex cuînk ut lâex ixk, lâex nequeye, “Lâo takabânu li cßaßru xkaye. Takacßat li pom ut takamayeja li kavino chiru li kanaß po,” chanquex. Ut yôquex chixbânunquil li cßaßru xeye. Joßcan nak anakcuan, bânuhomak li cßaßru xeye.
26Preto počujte slovo Hospodinovo, všetok Júda, ktorí bývate Egyptskej zemi! Hľa, prisahám na svoje veľké meno, hovorí Hospodin, že nebude viacej menované moje meno ústami niktorého muža Júdovho, ktorý by povedal: Ako že žije Pán Hospodin, v celej zemi Egyptskej.
26Abanan lâex aj judío li cuanquex arin Egipto, cherabi li cßaßru naxye li Kâcuaß. Li Kâcuaß naxye: —Lâin li yoßyôquil Dios riqßuin juramento ninye nak mâ jun aj judío li cuan Egipto tixpatzß incßabaß nak tâtijok, chi moco tixbânu chic li juramento saß incßabaß.
27Hľa, budem bdieť nad nimi na zlé a nie na dobré, a budú hynúť všetci mužovia Júdovi, ktorí sú v Egyptskej zemi, mečom a hladom, dokiaľ i nepohynú docela.
27Lâin tinbânûnk re nak incßaß us tex-êlk. Tâsachekß êru. Eb laj judío li cuanqueb Egipto teßcâmk. Teßcamsîk riqßuin chßîchß saß li plêt malaj ut xban cueßej.
28A tí, ktorí uniknú meču, navrátia sa z Egyptskej zeme do zeme Júdovej, v malom počte. A tak poznajú, všetok ostatok Júdov, ktorí prišli do Egyptskej zeme, aby tam pohostínili, čie slovo bude stáť, či moje a či ich.
28Moco nabaleb ta li teßêlk Egipto li teßxic cuißchic chi cuânc Judá. Moco qßuiheb ta li incßaß teßcamsîk. Ut chixjunileb laj Judá li incßaß queßsacheß ru, li queßchal chak Egipto, teßxqßue retal li cßaßru tâcßulmânk, ma li xinye lâin, malaj ut li cßaßru xeßxye eb aßan.
29A toto vám bude znamením, hovorí Hospodin, že navštívim na vás vaše hriechy na tomto mieste, aby ste poznali, že istotne budú stáť moje slová proti vám na zlé.
29Lâex tênau nak xakxo xcuanquil li cuâtin nak xinye nak tinqßue raylal saß êbên. Lâin li Kâcuaß tinqßue junak li retalil chêru nak lâin texinqßue chixtojbal êmâc saß li naßajej aßin.Aßan aßin li retalil li tinqßue. Lâin tinkßaxtesi laj faraón Hofra xcßabaß, lix reyeb laj Egipto, saß rukßeb li xicß nequeßiloc re, li teßajok xcamsinquil. Tinbânu riqßuin laj Hofra joß quinbânu riqßuin laj Sedequías lix reyeb laj Judá nak quinkßaxtesi saß rukß laj Nabucodonosor lix reyeb laj Babilonia nak yô chixsicßbal re tixcamsi, chan li Kâcuaß.
30Takto hovorí Hospodin: Hľa, vydám faraona Chofru, egyptského kráľa, do ruky jeho nepriateľov a do ruky tých, ktorí hľadajú jeho dušu, jako som vydal Cedekiáša, judského kráľa, do ruky Nabuchodonozora, babylonského kráľa, jeho nepriateľa a toho, ktorý hľadal jeho dušu.
30Aßan aßin li retalil li tinqßue. Lâin tinkßaxtesi laj faraón Hofra xcßabaß, lix reyeb laj Egipto, saß rukßeb li xicß nequeßiloc re, li teßajok xcamsinquil. Tinbânu riqßuin laj Hofra joß quinbânu riqßuin laj Sedequías lix reyeb laj Judá nak quinkßaxtesi saß rukß laj Nabucodonosor lix reyeb laj Babilonia nak yô chixsicßbal re tixcamsi, chan li Kâcuaß.