1Slovo, ktoré hovoril Hospodin proti Babylonu, proti zemi Chaldejov, skrze proroka Jeremiáša:
1Aßan aßin li quixye li Kâcuaß re li profeta Jeremías chirix li naßajej Babilonia joß eb ajcuiß li cuanqueb aran.
2Oznámte medzi národami, rozhláste a vyzdvihnite prápor, rozhláste, nezatajte! Povedzte: Babylon bude vzatý, Bél sa bude hanbiť, Merodach sa bude desiť, jeho modly sa budú hanbiť, jeho ukydaní bohovia budú zdrtení.
2Quixye re: —Yehomak resil nak eb laj Babilonia teßchapekß. Taksihomak li bandera ut yehomak resilal saß chixjunileb li xnînkal ru tenamit. Mâcßaß têmuk chiruheb. Têye: “Li naßajej Babilonia tâchapekß. Li yîbanbil dios Bel tâcßutekß xxutân ut li yîbanbil dios Merodac tâjorekß. Chixjunileb li jalam ûch li cuanqueb Babilonia telajeßsachekß.
3Lebo vyjde naň hore národ od severa; ten obráti jeho zem na pustinu, a nebude v nej obyvateľa. Všetko, od človeka až do hoväda, ujde, ta odíde.
3Jun li nimla tenamit tâchâlk chak saß li norte chi pletic riqßuineb laj Babilonia ut tixsach ruheb. Mâcßaß chic tâcuânk aran, chi moco cristian, chi moco xul.”
4V tých dňoch a v tom čase, hovorí Hospodin, prijdú synovia Izraelovi, oni i synovia Júdovi spolu; pojdú pozvoľna plačúc a budú hľadať Hospodina, svojho Boha.
4Tâcuulak xkßehil nak eb li ralal xcßajol laj Israel, ut eb li ralal xcßajol laj Judá teßchâlk chinsicßbal lâin lix Dioseb. Yôkeb chi yâbac nak teßchâlk chinsicßbal.
5Budú sa pýtať po Sione a svojou tvárou na cestu sem obrátení, povedia: Poďte! A pripoja sa k Hospodinovi večnou smluvou, ktorá nebude zabudnutá.
5Teßxpatzß bar cuan li be li naxic Sión ut aran teßxic. Ut teßxye, “Châlkex ut takacßam cuißchic kib saß usilal riqßuin li Kâcuaß. Takabânu jun li contrato riqßuin li Kâcuaß chi junelic re nak incßaß tâsachk saß kachßôl,” chaßakeb.
6Môj ľud je stádom hynúcich oviec; ich pastieri pôsobia to, že blúdia, obrátili ich na vrchy, chodia s vrchu na pahor; zabudli na miesto, na ktorom sa kládli na odpočinok.
6Eb lin tenamit chanchaneb li carner li queßbalakßîc xbaneb laj ilol reheb ut queßxchaßchaßi ribeb yalak bar saß xyânkeb li cocß bol ut eb li tzûl. Quisach chiruheb lix naßajeb li teßhilânk raj cuiß.
7Všetci, kde ich ktorí najdú, tam ich zožierajú. A ich protivníci hovoria: Nedopúšťame sa viny, zato že hrešili proti Hospodinovi, proti príbytku spravedlivosti a nádeje svojich otcov, proti Hospodinovi.
7Chixjunileb li teßtaßok reheb teßxsach ruheb. Ut eb li xicß nequeßiloc reheb teßxye, “Lâo mâcßaß kamâc. Eb aßan ban queßmâcob chiru li Kâcuaß li narakoc âtin saß tîquilal. Queßmâcob chiru li Kâcuaß Dios li xyoßoneb lix xeßtônil yucuaßeb.”
8Ujdite zprostred Babylona a vyjdite zo zeme Chaldejov a buďte jako kozli pred stádom oviec!
8Elenkex Babilonia. Canabomak lix naßajeb. Chanchanakex li chibât li nequeßcßamoc be chiruheb li jun chßol chic chibât.
9Lebo hľa, ja vzbudím a dovediem hore na Babylon shromaždenie veľkých národov zo zeme severa, a zriadia sa proti nemu do boja; odtiaľ bude vzatý. Ich strely jako strely hrdinu, ktorý uvodí sirobu; nevráti sa prázdno.
9Lâin tinqßue saß xchßôleb li xnînkal ru tenamit li cuanqueb saß li norte nak teßxjunaji ribeb ut teßchâlk chi pletic riqßuineb laj Babilonia. Saß li norte teßchâlk li teßnumtâk saß xbêneb. Teßxnau chi us cutuc riqßuin tzimaj ut tîcak rukßeb.
10A tak bude zem Chaldejov za korisť; všetci, ktorí ju budú koristiť, nasýtia sa, hovorí Hospodin.
10Joßcan nak tâelkßâk li cßaßru reheb laj Babilonia. Chixjunileb li xicß nequeßiloc reheb teßxcßam nabal li cßaßru teßraj toj tâcßojlâk xchßôleb, chan li Kâcuaß.
11Preto, že sa radujete, preto, že plesáte, vy, ktorí olupujete moje dedičstvo, preto, že skáčete jako jalovica, ktorá šliapuc tlačí zbožie, a rehcete jako mocné kone:
11Li Kâcuaß quixye: —Lâex aj Babilonia, lâex xerecßa xsahil nak xexnumta saß xbêneb lin tenamit ut xemakß chiruheb li cßaßru reheb ut sa saß êchßôl. Chanchanex li cuacax li napiscßoc saß pachßayaß, malaj ut chanchanex li cacuây li naxjap re xban xsahil xchßôl.
12Hanbiť sa bude vaša mater veľmi, rumenieť bude od studu tá, ktorá vás porodila. Hľa, najposlednejším z národov, púšťou, vypráhlou zemou a pustinou bude.
12Abanan lê tenamit lâex tâisîk xlokßal. Li tenamit li xexyoßla cuiß tâcßutekß xxutân usta kßaxal lokß nak quicuan. Aßanak li kßaxal caßchßin xcuanquil saß xyânkeb chixjunileb li tenamit. Tâsukßisîk chokß chaki chßochß ut mâcßaßak cuan chi saß.
13Pre veľký hnev Hospodinov nebude obydlená, ale bude celá pustou pustatinou. Každý, kto pojde popri Babylone, zdesí sa a zhíkne nad všetkými jeho údermi.
13Xban nak yô injoskßil saß xbêneb mâ ani tâcanâk Babilonia. Tâcanabâk chi juqßuinbil chixjunil ut chixjunileb li teßnumekß aran teßsach xchßôleb chirilbal ut teßxhob xban li raylal xcßul.
14Pripravte sa proti Babylonu do boja, naokolo všetci, ktorí naťahujete lučište! Strieľajte do neho, neľutujte strely, lebo hrešil proti Hospodinovi.
14Lâex li nequenau cutuc riqßuin tzimaj xaklinkex saß lê naßaj. Têsut rix li naßajej Babilonia ut cutumak lê tzimaj. Mâ jun têcol xban nak eb aßan xeßmâcob chiru li Kâcuaß.
15Kričte proti nemu naokolo! Poddal sa; jeho bašty padly, jeho múry sú zborené; lebo je to pomsta Hospodinova. Pomstite sa na ňom! Ako robil, urobte jemu!
15Japomak êre chi xjun sutam li tenamit xban nak eb laj Babilonia teßxkßaxtesi ribeb saß êrukß. Yôqueb chi tßanecß li cab li najt xteram ut teßtßanekß li tzßac li sutsu cuiß li tenamit. Xcuulac li hônal nak li Kâcuaß tixqßue rêkaj li raylal li queßxbânu eb aßan.
16Vyplieňte rozsievača z Babylona i toho, kto berie do ruky srp v čas žatvy. Pred násilným mečom obráti sa každý ku svojmu ľudu, a budú utekať každý do svojej zeme.
16Mêcanabeb chi âuc eb laj Babilonia chi moco têcanabeb chi kßoloc saß xkßehil li kßoloc. Xban li plêt eb li jalaneb xtenamit teßêlelik ut teßxic saß lix tenamiteb.
17Izrael je zaplašenou ovcou; ktorú zahnali ľvi. Prvý ho zožieral assýrsky kráľ, a tento posledný mu polámal kosti, Nabuchodonozor, babylonský kráľ.
17Eb laj Israel chanchaneb li quetômk li queßxjeqßui ribeb nak li cakcoj quichal chirâlinanquileb. Li xbên li quichal chi sachoc reheb, aßan lix reyeb laj Asiria. Ut li xcab li quichal chi sachoc reheb, aßan laj Nabucodonosor lix reyeb laj Babilonia.
18Preto takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Hľa, navštívim babylonského kráľa i jeho zem, ako som navštívil assýrskeho kráľa.
18Joßcaßin naxye li Kâcuaß li nimajcual Dios, lix Dioseb laj Israel: —Lâin tinqßue chixtojbal xmâc lix reyeb laj Babilonia ut lix naßajeb joß nak xinqßue chixtojbal xmâc lix reyeb laj Asiria.
19A dovediem Izraela zpät do jeho príbytku, a bude sa pásť na Karmele a v Bázane, a na vrchu Efraimovom a v Gileáde sa bude sýtiť jeho duša.
19Lâin tinqßueheb cuißchic laj Israel saß lix naßajeb. Chanchanakeb li carner li nequeßichajib aran Carmelo ut Basán. Ut teßxtzaca ajcuiß li ru li acuîmk li na-el saß lix naßajeb li ralal xcßajol laj Efraín ut Galaad toj retal tâcßojlâk xchßôleb.
20V tých dňoch a v tom čase, hovorí Hospodin, bude sa hľadať neprávosť Izraelova, a nebude jej; budú sa hľadať hriechy Júdove, ale sa nenajdú, lebo odpustím tým, ktorých ponechám žiť.
20Saß eb li cutan aßan eb laj Israel ut eb laj Judá mâcßaßak xmâqueb xban nak lâin tincuy tinsach lix mâqueb li joß qßuial chic xeßcana, chan li Kâcuaß.
21Proti zemi Merataim, iď hore proti nej a proti obyvateľom Pekóda! Pustoš a zahlaď s kliatbou úplnej záhuby, ženúc sa za nimi, hovorí Hospodin, a učiň všetko tak, ako ti prikazujem.
21Li Kâcuaß quixye: —Ayukex chi pletic riqßuineb li cuanqueb Merataim ut Pecod, ut camsihomakeb. Bânuhomak li cßaßru xexintakla cuiß, chan li Kâcuaß.
22Hukot boja v zemi a veľké skrúšenie!
22Yô chi abîc li chokînc nak yôqueb chi pletic. Yô chi abîc resil li nimla raylal li yôqueb chixcßulbal.
23Ako je porúbané a skrúšené kladivo celej zeme! Jako je Babylon obrátený na pustú pustinu medzi národami!
23Ilomak chanru nak xeßosoß eb laj Babilonia. Ilomak chanru nak xsacheß lix cuanquil. Aßan li cau nataklan saß xbêneb li tenamit junxil. Chanchan li martillo. Abanan anakcuan xeßsacheß ru saß xyânkeb li xnînkal tenamit.
24Nastavil som ti osídlo, aj si sa lapil, Babylone, a ty si nevedel o tom; bol si najdený aj dochytený, pretože si sa postavil Hospodinovi na odpor.
24Chanchan nak lâin xinqßue jun li raßal re êchapbal, lâex aj Babilonia. Ut chi mâcßaß saß êchßôl xextßaneß saß li raßal. Xextaßeß ut xexchapeß xban nak xekßetkßeti êrib chicuu lâin li Kâcuaß.
25Hospodin otvoril svoj poklad a vyniesol odtiaľ nástroje svojho zúrivého hnevu, lebo je to práca Pána Hospodina Zástupov v zemi Chaldejov.
25Chanchan nak li Kâcuaß quixte li ochoch li xocxo cuiß lix chßîchß re pletic. Quirisi chak lix cßanjelebâl xban nak yô xjoskßil. Quixbânu chi joßcan xban nak cuan li cßaßru tixbânu aran Babilonia li Kâcuaß li nimajcual Dios.
26Poďte na ňu od konca zeme, pootvárajte jej stodoly, pohádžte ju všetku na kopu jako snopy a zahlaďte ju s kliatbou úplnej záhuby, nech nezostane z nej ničoho!
26Lâex aj najtil tenamit, quimkex chi pletic riqßuineb laj Babilonia. Tehomak li naßajej li xocxo cuiß li ru li trigo. Têsach ruheb chi junaj cua ut têcanabeb chi tûbtu. Mâ ani tâcanabâk chi yoßyo saß xyânkeb.
27Pobite všetkých jej juncov, nech sídu dolu na zabitie! Beda im, lebo prišiel ich deň, čas ich navštívenia!
27Camsihomakeb chixjunil li cuînk li toj sâjeb. Chanchanakeb li cuacax li yôqueb chi xic chi camsîc. Raylal tâchâlk saß xbêneb laj Babilonia xban nak xcuulac xkßehil nak teßqßuehekß chi xtojbal rix lix mâqueb.
28Hlas utekajúcich a uniklých z Babylonskej zeme, aby oznámili na Sione pomstu Hospodina, našeho Boha, pomstu jeho chrámu.
28Cuanqueb li queßêlelic Babilonia ut queßcôeb Jerusalén ut yôqueb chixserakßinquil chanru nak li Kâcuaß li kaDios quixqßue rêkaj li incßaß us li queßxbânu eb laj Babilonia re lix templo li Kâcuaß.
29Svolajte proti Babylonu strelcov, všetkých, ktorí naťahujú lučište, položte sa proti nemu dookola táborom! Nech mu neni uniknutia! Odplaťte mu podľa jeho skutku! Všetko tak, ako robil, urobte jemu! Lebo sa v pýche pozdvihoval proti Hospodinovi, proti svätému Izraelovmu.
29Bokomakeb li nequeßxnau cutuc riqßuin tzimaj re teßpletik riqßuineb laj Babilonia. Ut teßxyîb lix muhebâleb chi xjun sutam li tenamit ut mâ ani teßxcanab chi êlelic. Qßuehomak rêkaj li mâusilal li queßxbânu xban nak queßxkßetkßeti ribeb chiru li Kâcuaß, lix santil Dioseb laj Israel.
30Preto popadajú jeho mládenci na jeho uliciach, a všetci jeho bojovní mužovia umĺknu toho dňa, hovorí Hospodin.
30Joßcan nak eb li cuînk li toj sâjeb teßcamsîk saß eb li be ut eb lix soldados teßsachekß ru saß li plêt saß li cutan aßan, chan li Kâcuaß.
31Hľa, ja som proti tebe, pýcho! hovorí Pán Hospodin Zástupov. Lebo prišiel tvoj deň, čas, aby som ťa navštívil.
31Lâin li nimajcual Dios tinsach êru lâex aj Babilonia, xban nak xekßetkßeti êrib chicuu. Xcuulac xkßehil nak lâin texinqßue chixtojbal rix li mâc xebânu.
32A tak klesne pýcha a padne a nebude mať nikoho, kto by pozdvihol. - A zanietim oheň v jeho mestách, ktorý požerie všetko vôkol neho.
32Eb laj Babilonia li kßetkßeteb teßxtich li rokeb ut teßtßanekß ut mâ ani tixtenkßaheb chi cuaclic. Lâin tinqßue xxamlel li tenamit ut tâcßatekß chixjunil li cuan chi xjun sutam, chan.
33Takto hovorí Hospodin Zástupov: Utiskovaní sú synovia Izraelovi i synovia Júdovi spolu, a všetci, ktorí ich zajali, držia ich, nechcú ich prepustiť.
33Joßcaßin naxye li Kâcuaß li nimajcual Dios: —Eb li ralal xcßajol laj Israel ut eb li ralal xcßajol laj Judá rahobtesinbileb xbaneb li tenamit li queßcßamoc reheb chi prêxil ut incßaß nequeßxcanabeb chi xic.
34Ale ich Vykupiteľ je silný, ktorého meno je Hospodin Zástupov! Je isté, že bude riešiť ich pravotu, aby spôsobil zemi pokoj a mocne znepokojil obyvateľov Babylona.
34Abanan li ani tâcolok reheb, aßan cau rib. “Nimajcual Dios” xcßabaß. Relic chi yâl aßan tâoquênk chirixeb re nak naru teßcuânk saß tuktûquil usilal saß lix naßajeb. Abanan eb laj Babilonia tâchâlk raylal saß xbêneb.
35Meč na Chaldejov, hovorí Hospodin, a na obyvateľov Babylona, i na jeho kniežatá a na jeho múdrych.
35Li Kâcuaß naxye: —Eb laj Babilonia teßcamsîk saß li plêt. Teßcamsîk chixjunileb li tenamit li cuanqueb Babilonia joß eb ajcuiß li nequeßtaklan ut eb li cuanqueb xnaßleb.
36Meč na márnotlachov, aby osprosteli; meč na jeho hrdinov, aby sa predesili!
36Tâchâlk li plêt saß xbêneb laj kße ut teßsachk xnaßlebeb. Tâchâlk li plêt saß xbêneb li cauheb rib ut teßxucuak.
37Meč na jeho kone i na jeho vozy i na všetku tú smes, ktorá je v jeho strede, a budú ženami! Meč na jeho poklady, a budú rozchvátané.
37Teßcamsîk saß li plêt eb li cacuây ut teßsachekß ru li carruajes. Ut teßcamsîk li jalaneb xtenamiteb li cuanqueb saß xyânkeb. Chanchanakeb chic ixk. Teßsachekß ru li raro xbaneb ut tâcßamekß lix biomaleb.
38Sucho na jeho vody, a vyschnú, lebo je to zem rytín, a pri strašidelných modlách bláznia.
38Telajeßchakik chixjunil li haß li cuan aran xban nak li tenamit aßan xnaßajeb li jalanil dios. Xban lix dioseb xeßtontoß xjolomeb laj Babilonia.
39Preto v nej budú bývať divé mačky s hyenami, a budú v nej bývať pštrosi; nebude viacej obydlená až na večnosť ani nebude obývaná až na pokolenie a pokolenie.
39Joßcan nak li nimla tenamit Babilonia tâsukßîk chokß chaki chßochß. Eb laj xoj ut eb li avestruz, ut eb li joskß aj xul re li chaki chßochß teßcuânk aran. Mâ jaruj chic teßcuânk cristian aran chalen anakcuan.
40A bude to jako Božie podvrátenie Sodomy a Gomory a jej súsedov, hovorí Hospodin; nikto tam nebude bývať, ani v nej nebude pohostíniť syn človeka.
40Joß quinbânu reheb li tenamit Sodoma ut Gomorra ut eb li tenamit li cuanqueb chi xjun sutam, joßcan ajcuiß tinbânu re li tenamit Babilonia ut eb li cuanqueb chi xjun sutam. Mâ ani chic tâcuânk saß li naßajej aßan, chan li Kâcuaß.
41Hľa, ľud prijde od severa a veľký národ a mnohí kráľovia, zobudiac sa povstanú od najďaľších končín zeme.
41Qßuehomak retal. Yôqueb chak chi châlc eb li soldado saß li nimla tenamit li cuan saß li norte. Rochbeneb aßan cuanqueb nabaleb li rey li teßchâlk saß chixjunil li ruchichßochß.
42Pochytia lučište a piku; ukrutní sú a nezľutujú sa; ich hlas bude hučať ako more, a pojdú na koňoch; pripravení, jako muž do boja, prijdú na teba, dcéro Babylona!
42Cuanqueb xtzimaj ut cuanqueb xlâns. Kßaxal joskßeb. Mâ ani nequeßril xtokßobâl ru. Nak nequeßxjap re chanchaneb li palau li cau na-ecßan. Yôqueb chi châlc chirix cacuây. Ac cauresinbileb re teßchâlk chi pletic êriqßuin lâex aj Babilonia.
43Keď počuje babylonský kráľ zvesť o nich; klesnú jeho ruky bezvládne; úzkosť ho pochytí, bolesť ako ženu, ktorá ide porodiť.
43Lix reyeb laj Babilonia quirabi resil li plêt li xchal saß xbêneb. Mâcßaß chic xmetzßêu quicana xban xcßaßux. Cßajoß xrahil saß xchßôl. Chanchan li raylal li naxcßul li ixk nak oc re chi qßuirâc.
44Hľa, pojde hore jako lev od dôstojnosti Jordána hore proti pevnému bydlisku. Ale ich náhle pohnem na útek s neho a toho, kto je vyvolený, ustanovím nad ním. Lebo kto je mne rovný? A kto mi stanoví deň, pravotiť sa so mnou? Alebo kde, kto je ten pastier, ktorý by sa postavil predo mnou?
44Lâin tincuisiheb laj Babilonia saß lix naßajeb chi junpât. Chanchanakin jun li cakcoj li na-el saß li qßuicheß chire li nimaß Jordán chixsicßbal xtzacaêmk. Lâin tinsicß ru junak ut aßan tinqßue chi cßanjelac saß li naßajej aßan. ¿Ma mâcuaß ta biß lâin yâl cue? ¿Ma cuan ta biß junak tânumtâk chicuu lâin? ¿Ma cuan ta biß junak târûk tixxakab rib chicuu? chan li Dios.
45Preto počujte radu Hospodinovu, ktorú uradil proti Babylonu, a jeho myšlienky, ktoré si umyslel proti zemi Chaldejov! Istotne ich rozvláčia maličkí stáda; istotne spolu s nimi spustošia aj ich bydlisko.
45Abihomak li cßaßru quixcßûb ru xbânunquil reheb laj Babilonia li Kâcuaß. Abihomak li cßaßru tixbânu reheb li cuanqueb Babilonia. Quelonbil nak teßisîk li cocßal saß li tenamit aßan ut tâsachekß ru lix naßajeb.Nak teßrabi nak quichapeß li tenamit Babilonia, chixjunileb li cuanqueb saß ruchichßochß sicsotkeb xbaneb xxiu. Ut lix yâbeb tâabîk saß lix nînkal tenamit.
46Od hlasu, že je dochytený Babylon, zatrasie sa zem, a medzi národami sa počuje krik.
46Nak teßrabi nak quichapeß li tenamit Babilonia, chixjunileb li cuanqueb saß ruchichßochß sicsotkeb xbaneb xxiu. Ut lix yâbeb tâabîk saß lix nînkal tenamit.