¹Oj, aby moja hlava bola vodou a moje oko prameňom sĺz, aby som oplakával vodne i vnoci pobitých dcéry svojho ľudu!

¹Us raj cui lin jolom joß jun li yußam haß ut li xnakß cuu joß li haß li nabêc rok. Tinyâbak raj chi kßek chi cutan chirixeb li cuech tenamitil li queßcamsîc.

²Oj, aby som mal na púšti príchylok pocestných na noc, aby som opustil svoj ľud a odišiel od nich! Lebo všetci sú cudzoložníkmi, sberbou spreneverilcov.

²Cui cuan ta inmuhebâl saß li chaki chßochß bar târûk tincuânk cuiß, tinêlk raj saß xyânkeb lin tenamit xban nak moco châbileb ta. Chixjunileb nequeßbalakßic ut nequeßxlokßoni li jalanil dios, chan laj Jeremías.

³Naťahujú svoj jazyk sťa svoje lučište ku lži. Ale nie za pravdu sú oni mocní v zemi, lebo idú zo zlého do zlého a mňa neznajú, hovorí Hospodin.

³Li Kâcuaß quixye: —Junelic sêbeb xchßôl chi ticßtißic lin tenamit. Chanchaneb li nequeßcutuc riqßuin tzimaj. Nequeßxqßue xcuanquil li ticßtiß ut incßaß nequeßxqßue xcuanquil li yâl. Numtajenak li mâusilal nequeßxbânu ut incßaß nequeßraj xqßuebal inlokßal, lâin li Kâcuaß.

⁴Chráňte sa každý svojho blížneho a nedôverujte niktorému bratovi, lebo každý brat klame šeredne, a každý blížny chodí jako pomluvač.

⁴Incßaß naru têcßojob êchßôl riqßuineb lê ras êrîtzßin, usta nequeßxye nak eb aßan tzßakal êramîg. Chi moco târûk têcßojob êchßôl riqßuin lê ras ut lê rîtzßin xban nak li asbej ut li îtzßinbej nequeßbalakßin. Eb li amigo nequeßyoßoban ticßtiß.

⁵Každý klame svojho blížneho, a nehovoria pravdy. Učia svoj jazyk hovoriť lož; robia neprave až ustávajú.

⁵Eb li ramîgueb rib nequeßxbalakßi ribeb chi ribileb rib. Ut mâ ani naxye li yâl. Queßcßay chi ticßtißic ut incßaß nequeßxcanab xbânunquil li mâusilal.

⁶Tvoje bývanie je prostred ľstivého ľudu; pre lesť ma nechcú poznať, hovorí Hospodin.

⁶Cßajoß li rahobtesîc nequeßxbânu. Xban nak xnumta li balakßic nequeßxbânu, joßcan nak incßaß chic nequeßraj xpâbanquil nak lâin li Dios.—

⁷Preto takto hovorí Hospodin Zástupov: Hľa, prepálim ich ako zlatník kov a sprobujem ich. Lebo jako ináč by som mal učiniť pre dcéru svojho ľudu?

⁷Joßcan nak li Kâcuaß naxye chi joßcaßin: —Chanchan nak numsinbil saß xam nak tinqßue li raylal saß xbêneb re nak teßxtau xnaßlebeb. Cui incßaß tinbânu chi joßcan, ¿cßaß chic ru târûk tinbânu reheb re teßusâk?

⁸Ich jazyk je vražedlnou strelou; hovorí lesť; svojimi ústami hovorí o pokoji so svojím blížnym a vo svojom vnútri kladie svoj úklad.

⁸Lix tzßûmal reheb chanchan li tzimaj li nacamsin xban li balakßic nequeßxbânu. Riqßuin xtzßûmal reheb nequeßâtinac chi châbil riqßuineb li ras rîtzßin. Abanan saß xchßôleb nequeßxcßûb ru chanru teßxbalakßiheb.

⁹Či azda pre také veci ich nemám navštíviť? hovorí Hospodin. Či na takom národe, jako je tento, nemá sa pomstiť moja duša?

⁹¿Ma incßaß ta biß tinqßueheb chixtojbal lix mâqueb li tenamit aßin? ¿Ma incßaß ta biß tinqßue rêkaj reheb li mâusilal nequeßxbânu? Lâin li Kâcuaß ninyehoc re aßin.—

¹⁰Nad vrchami pozdvihnem plač a nárek a nad pasienkami stepi trúchlospev, lebo budú spálené, takže nebude nikoho, kto by išiel cez ne, ani tam nepočujú ľudia hlasu dobytka; od vtáctva nebies až do hoväda, všetko sa odstehuje, odíde.

¹⁰Laj Jeremías quixye: —Lâin tinyâbak chirix li cßaßru quixcßul li tzûl ut li pachßayaß. Xeßcana chi mâcßaß chic cuan chiru ut mâ ani chic nanumeß aran. Incßaß chic nequeßabîc chi yâbac li cuacax. Queßêlelic li xul li nequeßrupupic chiru choxa. Ut queßêlelic ajcuiß chixjunileb li joskß aj xul, chan.

¹¹A obrátim Jeruzalem na hromady rumov, na príbytok šakalov, a mestá Júdove obrátim na pustinu, takže v nich nebude obyvateľa.

¹¹Li Kâcuaß quixye: —Lâin tinsach ru li tenamit Jerusalén. Jucßbil chic tâcanâk chixjunil. Tâcanâk chokß xnaßajeb laj xoj. Chanchan chaki chßochß teßcanâk eb li tenamit li cuanqueb Judá. Mâ ani chic târûk tâcuânk saß li naßajej aßan, chan li Kâcuaß.

¹²Kto je tým múdrym mužom, aby tomu rozumel, a ktorému hovorily ústa Hospodinove, aby to oznámil? Prečo zahynula táto zem, prečo je vypálená jako púšť, takže neni toho, kto by išiel cez ňu?

¹²¿Ani ta biß târûk tixtau ru cßaßru xyâlal li yô chi cßulmânc? ¿Ma cuan ta biß junak quiqßueheß xnaßleb xban li Kâcuaß re târûk tixchßolob xyâlal? ¿Cßaßut nak quisach ru li naßajej aßin? Chanchan chic li chaki chßochß quicana. Ut mâ ani chic nanumeß aran, chan laj Jeremías.

¹³A Hospodin riekol: Pretože opustili môj zákon, ktorý som im bol predložil, a nepočúvali na môj hlas ani nechodili v ňom, v mojom zákone,

¹³Ut li Kâcuaß quixye: —Xinbânu chi joßcan xban nak queßxtzßektâna li chakßrab li quinqßue reheb. Incßaß queßxbânu li cßaßru quinye reheb chi moco queßxbânu li cßaßru nacuaj.

¹⁴ale chodili za umienenosťou svojho srdca a za Bálmi, čomu ich naučili ich otcovia,

¹⁴Queßxbânu ban li cßaßru nequeßraj eb aßan xban xcacuilal xchßôleb. Ut queßxlokßoniheb li yîbanbil dios Baal joß quicßuteß chiruheb xban lix xeßtônil yucuaßeb.

¹⁵Preto takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Hľa, nakŕmim ich, tento ľud, palinou a napojím ich jedovatou vodou.

¹⁵Joßcan nak lâin li nimajcual Dios, lix Dioseb laj Israel, tinqßue li raylal saß xbêneb. Chanchan nak tinqßue chixtzacaheb li cßahil tzacaêmk. Ut chanchan tinqßue li haß li banbil xsaß chiruqßueb.

¹⁶A rozptýlim ich medzi národy, ktorých neznali ani oni ani ich otcovia, a pošlem za nimi meč, aby ich žral dokiaľ ich nevyhladím.

¹⁶Tinjeqßuiheb ru saß eb li jalan tenamit li mâ jun sut xnauhomeb, chi moco lix naß xyucuaßeb. Ut lâin tinqßueheb chi âlinâc riqßuin chßîchß toj retal mâ jun chic teßcanâk saß li tenamit.

¹⁷Takto hovorí Hospodin Zástupov: Pozorujte a zavolajte nariekačky, a nech prijdú, a pošlite po múdre ženy, aby prišly.

¹⁷Ut li Kâcuaß li nimajcual Dios quixye ajcuiß: —Abihomak. Taklahomak xcßambaleb chak li ixk li nequeßxnau yâbac, eb li ixk li ac aßan ajcuiß xcßanjeleb.

¹⁸A nech sa poponáhľajú a pozdvihnú nad nami nárek, aby tiekly slzy z našich očí, a z našich rias aby sa lialy vody,

¹⁸Eb li tenamit queßxye: —Châlkeb chi junpât chi yâbac chirix li cßaßru yôco chixcßulbal. Ut ocako chi yâbac. Choyâbak toj retal tâtßuluk li xyaßal ku.

¹⁹pretože počuť hlas náreku so Siona: Oj, ako sme spustošení! Hanbíme sa veľmi, lebo sme opustili zem, lebo povrhli naše príbytky!

¹⁹Toj aran Sión na-abîc li yâbac xban nak xo-osoß. Numtajenak li kaxutân xban nak tento nak takacanab li kanaßaj. Ut eb li kochoch juqßuinbil chic, chanqueb.

²⁰Lebo nože počujte, ženy, slovo Hospodinovo, a vaše ucho nech prijme slovo jeho úst, a učte svoje dcéry náreku a každá svoju družku trúchlospevu.

²⁰Laj Jeremías quixye: —Lâin quinye reheb, “Lâex ixk, abihomak li cßaßru naxye li Kâcuaß. Qßuehomak retal li naxye. Cßutumak chiruheb lê coß chanru teßyâbak. Ut cßutumak ajcuiß li bich re rahil chßôlej chiruheb lê ramîg.

²¹Lebo smrť vyšla hore a vošla našimi oknami; vošla do našich palácov, aby vyplienila dieťa z ulice, mládencov s námestí.

²¹Li câmc xchal saß kabên. Chanchan nak x-oc saß li kaventana. Chanchan nak x-oc saß eb li cab li cauresinbil chi us re takacol cuiß kib. Queßcamsîc li cocßal saß be ut queßcamsîc li cuînk li toj sâjeb saß eb li cßayibâl.

²²Hovor: Takto hovorí Hospodin: A padne mŕtve telo človeka jako hnojivo na poli a jako snop za žencom, a nebude toho, kto by sobral.

²²Eb li camenak tßantßôqueb yalak bar. Chanchaneb li cßot saß li cßalebâl. Chanchan li ru trigo li natßaneß chirixeb li yôqueb chi sicßoc re ut mâ ani tâxocok re”, chan.

²³Takto hovorí Hospodin: Nech sa nechváli múdry svojou múdrosťou, ani nech sa nechváli udatný muž silný svojou silou, nech sa nechváli bohatý svojím bohatstvom!

²³Li Kâcuaß quixye: —Li ani cuan xnaßleb mixnimobresi rib xban nak cuan xnaßleb, chi moco li cau rib tixnimobresi rib xban nak cau rib. Ut li biom incßaß tixnimobresi rib xban nak cuan xbiomal.

²⁴Ale týmto nech sa chváli ten, kto sa chváli: že rozumie a zná mňa, že ja som Hospodin, ktorý činím milosť, súd a spravedlivosť na zemi, lebo v tých veciach mám záľubu, hovorí Hospodin.

²⁴Li ani tixnimobresi rib, chixnimobresihak rib riqßuin nak naxnau nak lâin li Kâcuaß ut naxtau ru chanru lin naßleb. Nin-uxtânan u ut ninrakoc âtin saß tîquilal saß ruchichßochß. Aßan li nacuulac chicuu, chan li Kâcuaß.

²⁵Hľa, idú dni, hovorí Hospodin, že navštívim každého obrezaného v jeho neobrezanosti,

²⁵Li Kâcuaß quixye: —Tâcuulak xkßehil nak lâin tinqßueheb chixtojbal xmâqueb li tenamit li moco tîqueb ta xchßôl usta queßxcßul li circuncisión, usta incßaß.Tinqßueheb chixtojbal xmâqueb laj Egipto, eb laj Judá, eb laj Edom, ut eb laj Amón joß eb ajcuiß laj Moab. Tinqßueheb chixtojbal xmâqueb li cuanqueb saß najtil tenamit ut saß li chaki chßochß. Incßaß queßxcßul li circuncisión chixjunileb aßan. Joßcan eb ajcuiß laj Israel. Incßaß tîqueb xchßôl xban nak incßaß queßxjal xcßaßuxeb.—

²⁶Egypt i Júdu, Edoma i synov Ammonových. Moába i všetkých obrezaných po strane, ktorí bývajú na púšti. Lebo všetky národy sú neobrezané, a celý dom Izraelov sú neobrezaného srdca.

²⁶Tinqßueheb chixtojbal xmâqueb laj Egipto, eb laj Judá, eb laj Edom, ut eb laj Amón joß eb ajcuiß laj Moab. Tinqßueheb chixtojbal xmâqueb li cuanqueb saß najtil tenamit ut saß li chaki chßochß. Incßaß queßxcßul li circuncisión chixjunileb aßan. Joßcan eb ajcuiß laj Israel. Incßaß tîqueb xchßôl xban nak incßaß queßxjal xcßaßuxeb.—