¹Ameň, ameň vám hovorím, že ten, kto nevchádza dverami do ovčínca, ale prechádza inokade, je zlodej a zbojník;

¹Relic chi yâl tinye êre, li ani na-oc sa' xcorraleb li carner chi inc'a' na-oc sa' li tz'akal oquebâl re li corral, li jun a'an aj êlk'.

²ale ten, ktorý vchádza dverami, je pastier oviec.

²Abanan li ani na-oc sa' li tz'akal oquebâl re li corral, li jun a'an aj ilol reheb li carner.

³Tomu otvára vrátny, a ovce čujú jeho hlas, a svoje vlastné ovce volá podľa mena a vyvodí ich

³Li nac'ac'alen re li oquebâl naxnau ru a'an ut naxte li oquebâl chiru. Ut eb li carner neque'xnau ru li xyâb xcux nak naxbokeb chi xjûnkaleb riq'uin lix c'aba'eb ut narisiheb sa' li corral.

⁴a keď vyženie všetky svoje vlastné ovce, ide pred nimi, a ovce idú za ním, pretože znajú jeho hlas.

⁴Nak ac xrisiheb, naxberesiheb ut eb li carner neque'xtâke xban nak neque'xnau ru xyâb lix cux.

⁵Ale za cudzím nikdy nepojdú, ale utečú od neho, pretože neznajú hlasu cudzích.

⁵Abanan junak li inc'a' neque'xnau ru, mâ jok'e te'xtâke. Êlelic ban chic te'xbânu chiru xban nak inc'a' neque'xnau ru xyâb lix cux, chan li Jesús.

⁶Toto podobenstvo im povedal Ježiš, ale oni neporozumeli, čo je to, čo im hovoril.

⁶A'an a'in li jaljôquil ru âtin li quixye li Jesús reheb. Abanan inc'a' que'xtau ru lix yâlal.

⁷Vtedy im zase povedal Ježiš: Ameň, ameň vám hovorím: Ja som dverami oviec.

⁷Jo'can nak li Jesús quixye cui'chic reheb: -Relic chi yâl ninye êre, Lâin li oquebâl reheb li te'pâbânk cue.

⁸Všetci, koľko ich prišlo predo mnou, sú zlodeji a lotri, ale ovce ich nepočuly.

⁸Chixjunileb li que'c'ulun xbên cua chicuu lâin, a'aneb aj êlk'eb ut aj balak'eb. Ut eb li neque'pâban cue, inc'a' neque'xpâb li c'a'ru neque'xye.

⁹Ja som dvere. Ak niekto vojde cezo mňa, bude zachránený, a vojde aj vyjde i pašu najde.

⁹Lâin li oquebâl. Chixjunileb li neque'pâban cue lâin, te'colek' ut lâin tin-ilok reheb. Chanchaneb li carner li neque'oc ut neque'el ut neque'xtau lix cuaheb.

¹⁰Zlodej nejde na iné, iba nato, aby ukradol, zabil a zahubil. Ja som prišiel nato, aby maly život a aby maly hojnosť.

¹⁰Laj êlk' nachal chi elk'ac ut chi camsînc ut chi sachoc. Lâin xinchal re nak tâcuânk êyu'am chi tz'akal. Tâcuânk êyu'am chi junelic.

¹¹Ja som ten dobrý pastier. Dobrý pastier kladie svoju dušu za ovce.

¹¹Lâin chanchanin jun li châbil pastor. Junak châbil pastor naxk'axtesi lix yu'am sa' xc'aba'eb lix carner.

¹²Ale nájomník a ten, kto nie je pastierom, ktorého ovce nie sú jeho vlastné, keď vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká, a vlk lapá a rozháňa ovce.

¹²Junak tojbil môs mâcua' tz'akal pastor xban nak mâcua' a'an laj êchal re li carner. Naril nak yô chi châlc laj xoj, naxcanabeb li carner ut naêlelic. Ut laj xoj naxchapeb li carner ut naxcha'cha'i ruheb.

¹³A nájomník uteká, pretože je nájomník a nedbá o ovce.

¹³Li tojbil môs naêlelic xban nak yal môs. A'an inc'a' naxq'ue xch'ôl chixcolbaleb li carner.

¹⁴Ja som ten dobrý pastier a znám svoje, i moje mňa znajú.

¹⁴Lâin chanchanin jun châbil pastor. Lâin ninnau ruheb li cualal inc'ajol. Ut eb a'an neque'xnau cuu lâin.

¹⁵Jako mňa zná Otec, tak i ja znám Otca a kladiem svoju dušu za ovce.

¹⁵Jo' nak lin yucua' naxnau cuu lâin, jo'can ajcui' nak ninnau ru lin yucua' ut tink'axtesi cuib chi camsîc re xcolbaleb li cualal inc'ajol.

¹⁶A mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohoto ovčínca, aj tie musím priviesť, a počujú môj hlas, a bude jedno stádo a jeden pastier.

¹⁶Cuanqueb ajcui' cualal inc'ajol jalaneb xtenamiteb. Tento nak lâin tinc'ameb chak. Eb a'an te'rabi ajcui' xyâb lin cux. Ut junajakeb chic ru nak te'cuânk ut junak ajcui' laj ilol reheb.

¹⁷Preto ma miluje Otec, že ja kladiem svoju dušu, aby som ju zase vzal.

¹⁷Ninxra li Yucua'bej xban nak lâin tink'axtesi cuib chi camsîc ut tinc'ul cui'chic lin yu'am.

¹⁸Nikto jej neberie odo mňa, ale ja ju kladiem sám od seba. Mám právo ju položiť a mám právo ju zase vziať. To prikázanie som dostal od svojho Otca.

¹⁸Mâ ani tâq'uehok cue chi camsîc cui inc'a' nacuaj lâin. Xban nak lâin nacuaj, tink'axtesi cuib chi camsîc. Cuan incuanquil chixk'axtesinquil lin yu'am. Ut cuan ajcui' incuanquil chixc'ulbal cui'chic lin yu'am. A'an a'in li quixye cue lin Yucua' nak tento tinbânu, chan li Jesús.

¹⁹Vtedy zase povstala roztržka medzi Židmi pre tie slová.

¹⁹Ut xban nak jalan jalânk yôqueb chixc'oxlanquil chirix li quixye li Jesús, quicuan cui'chic jachoc ib sa' xyânkeb.

²⁰A mnohí z nich hovorili: Démona má a blázni; čo ho počúvate?

²⁰Nabaleb que'yehoc re: -Cuan mâus aj musik'ej riq'uin. Inc'a' tuktu xjolom. ¿C'a'ut nak nequerabi li c'a'ru naxye a'an? chanqueb.

²¹A zase iní hovorili: To nie sú slová posadlého démonom; či azda môže démon otvoriť oči slepých?

²¹Ut cuanqueb cui'chic yôqueb xyebal: -Inc'a' naru tââtinak chi jo'can cui cuan mâus aj musik'ej riq'uin. ¿Ma târûk ta bi' tixq'ue chi iloc junak mutz' cui cuan mâus aj musik'ej riq'uin? chanqueb.

²²A bola slávnosť obnovenia chrámu v Jeruzaleme, a bola zima.

²²Yô li habalk'e aran Jerusalén nak quicuulac xk'ehil li nink'e re xjulticanquil nak que'xk'axtesi li templo sa' ruk' li Kâcua' Dios.

²³A Ježiš sa prechádzal v chráme, v dvorane Šalamúnovej.

²³Ut li Jesús yô chi bêc sa' li templo bar cuan cui' li oquebâl Salomón xc'aba'.

²⁴Vtedy ho obstúpili Židia a hovorili mu: Dokedy budeš držať našu dušu v napnutí? Ak si ty Kristus, povedz nám to otvorene!

²⁴Quisute' xbaneb laj judío ut que'xye re: -¿Jok'e tâye ke chi tz'akal anihat? ¿Ma yal yôkat chixq'uebal kac'a'ux? ¿Ma lâat li Mesías, li yechi'inbil xban li Dios? Cui lâat li Cristo, ye ke chi tz'akal anakcuan, chanqueb.

²⁵Ježiš im odpovedal: Povedal som vám, a neveríte. Skutky, ktoré ja konám v mene svojho Otca, tie svedčia o mne;

²⁵Li Jesús quixye reheb: -Ac xinye êre anihin ut inc'a' niquinêpâb. Li milagros li yôquin chixbânunquil sa' xc'aba' lin Yucua', a'an naxc'ut chi tz'akal anihin.

²⁶ale vy neveríte, pretože nie ste z mojich oviec, ako som vám už povedal.

²⁶Lâex inc'a' niquinêpâb xban nak lâex mâcua'ex cualal inc'ajol.

²⁷Moje ovce čujú môj hlas, a ja ich znám, a nasledujú ma,

²⁷Eb li cualal inc'ajol neque'rabi li c'a'ru ninye. Lâin ninnauheb ru ut eb a'an neque'xbânu li c'a'ru ninye.

²⁸a ja im dávam večný život, a nezahynú na veky, a nikto ich nevytrhne z mojej ruky.

²⁸Lâin tinq'ueheb xyu'am chi junelic. Inc'a' te'osok' ut mâ ani târûk tâmak'ok reheb chicuu.

²⁹Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých, a nikto ich nemôže vytrhnúť z ruky môjho Otca.

²⁹Lin Yucua' li k'axal nim xcuanquil chiruheb chixjunil, a'an li quik'axtesin reheb sa' cuuk'. Mâ ani naru tâmak'ok reheb chiru a'an.

³⁰Ja a Otec sme jedno.

³⁰Lâin ut li Yucua'bej junajo chi kibil kib, chan li Jesús.

³¹Vtedy zase zodvihli Židia kamene, aby ho ukameňovali.

³¹Ut eb laj judío que'xchap xpequeb ut que'raj cui'chic xcutbal chi pec.

³²Ale Ježiš im odpovedal: Mnoho dobrých skutkov som vám ukázal od svojho Otca, pre ktorý z tých skutkov ma kameňujete?

³²Li Jesús quixye reheb: -Nabal li châbilal xinbânu chêru jo' quic'utbesîc chicuu xban lin Yucua'. ¿Bar cuan reheb li châbil c'anjel a'in li xinbânu tinêcuti cui' chi pec? chan.

³³Židia mu odpovedali: Za dobrý skutok ťa nekameňujeme, ale za rúhanie sa a preto, že ty súc človek robíš sa Bohom.

³³Eb a'an que'chak'oc ut que'xye: -Inc'a' tatkacut chi pec xban li châbilal xabânu. Tatkacut chi pec xban nak nacajuntak'êta âcuib riq'uin li Dios. Lâat yal cuînkat. Moco Diosat ta jo' yôcat chixyebal, chanqueb re li Jesús.

³⁴Ježiš im odpovedal: Či nie je napísané vo vašom zákone: Ja som povedal: Bohovia ste?

³⁴Li Jesús quixye reheb: -¿Ma inc'a' ta bi' tz'îbanbil retalil sa' lê chak'rab nak li Dios quixye reheb li que'c'uluc re li râtin "diosex lâex"? (Sal. 82:6)

³⁵Ak tedy tých nazval bohmi, ku ktorým sa stalo slovo Božie, - a Písmo nemožno zrušiť -

³⁵Nakanau nak inc'a' naru takaye nak inc'a' yâl li tz'îbanbil sa' li Santil Hu. Li Dios quixye "dios" reheb li quixxakab.

³⁶vy hovoríte tomu, ktorého posvätil Otec a poslal na svet, vraj rúhaš sa, pretože som povedal: Syn Boží som?

³⁶Li Acuabej Dios xsic'oc cuu ut xinixtakla chak sa' ruchich'och'. ¿C'a'ut nak nequeye lâex nak yôquin chixmajecuanquil li Dios riq'uin nak ninye nak lâin li Ralal?

³⁷Ak nečiním skutkov svojeho Otca, neverte mi;

³⁷Cui lâin inc'a' yôquin chixbânunquil li c'a'ru naraj lin Yucua', mêpâb nak lâin li Ralal li Dios.

³⁸ale ak činím, aj keby ste mne neverili, verte tým skutkom, aby ste poznali a uverili, že je Otec vo mne a ja v Otcovi.

³⁸Abanan cui yôquin chixbânunquil li c'a'ru naraj li Dios, usta inc'a' niquinêpâb lâin, cheq'ue retal li milagro li yôquin chixbânunquil re nak tênau chi tz'akal nak li Dios cuan cuiq'uin ut lâin cuanquin riq'uin a'an, chan li Jesús.

³⁹Vtedy ho zase hľadeli jať, ale vyšiel z ich ruky.

³⁹Ut que'xyal cui'chic xchapbal, abanan li Jesús qui-el chiruheb.

⁴⁰A zase odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján najprv krstil, a zostal tam.

⁴⁰Ut cô jun pac'al li nima' Jordán sa' li na'ajej li quicubsin cui' ha' laj Juan junxil. Ut aran quicana.

⁴¹A mnohí prišli za ním a hovorili, že Ján síce neurobil nijakého divu, ale vraj všetko, čo Ján povedal o tomto, bola pravda.

⁴¹Nabaleb li tenamit que'cuulac riq'uin. Yôqueb chixyebal chi ribileb rib: -Laj Juan mâ jun milagro quixbânu. Abanan yâl chixjunil li quixye chirix li cuînk a'in, chanqueb.Ut nabaleb li cuanqueb aran que'xpâb li Jesús.

⁴²A mnohí tam uverili v neho.

⁴²Ut nabaleb li cuanqueb aran que'xpâb li Jesús.