¹A tak šesť dňami pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde bol Lazar, ten, ktorý to bol zomrel a ktorého Ježiš vzkriesil z mŕtvych,

¹Cuakib cutan chic mâ nacuulac xk'ehil li nink'e Pascua nak quicuulac li Jesús Betania. A'an xtenamit laj Lázaro, li quicam ut quicuaclesîc cui'chic chi yo'yo xban li Jesús.

²a pripravili mu tam večeru, pri čom Marta posluhovala, a Lazar bol jedným z tých, ktorí s ním spolu sedeli za stolom.

²Que'xcauresi xtzacaêmk li Jesús. Laj Lázaro cuan sa' xyânkeb li c'ojc'ôqueb sa' mêx rochben li Jesús. Ut lix Marta yô chixq'uebal li tzacaêmk sa' li mêx.

³A Mária vzala funt masti z pravého a drahocenného nardu a pomazala nohy Ježišove a poutierala nohy Ježišove svojimi vlasmi, a dom sa naplnil vôňou masti.

³Lix María quixc'am chak mero botella li sununquil ban terto xtz'ak yîbanbil riq'uin nardo. Quixq'ue chiru rok li Jesús ut quixmes riq'uin li rismal xjolom. Ut c'ajo' xsununquil sa' li cab quicana xban xbôc li sununquil ban.

⁴A jeden z jeho učeníkov, Judáš, syn Šimonov, ten Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal:

⁴Laj Judas Iscariote li ralal laj Simón, a'an jun reheb lix tzolom. A'an li tâk'axtesînk re li Jesús sa' ruk'eb li xic' neque'iloc re.

⁵Prečo sa tá masť nepredala za tristo denárov, a nedalo sa chudobným?

⁵Quixye: -¿C'a'ut nak inc'a' xc'ayiman li sununquil ban a'in chi oxib ciento denarios ut xq'ueman raj li tumin a'an reheb li neba'? chan.

⁶Ale nepovedal toho preto, že by sa bol staral o chudobných, ale preto, že bol zlodej a mal mešec a to, čo sa dalo do neho, nosil.

⁶Mâcua' xban nak naxraheb li neba' nak quixye a'an. Quixye chi jo'can xban nak aj êlk'. Riq'uin a'an cuan lix bôlsil li tumin ut cuan nak naxchap chok' re a'an li tumin cuan chi sa'.

⁷Vtedy povedal Ježiš: Nechaj ju, zachovala to ku dňu môjho pohrabu;

⁷Li Jesús quixye re: -Mêcuech' rix li c'a'ru xbânu li ixk a'in, xban nak re inmukbal nak xq'ue li ban a'in chiru li cuok.

⁸lebo veď chudobných máte vždycky so sebou, ale mňa nemáte vždycky.

⁸Li neba' junelic cuânkeb sa' êyânk. Yalak jok'e naru têtenk'aheb. Abanan lâin moco cuânkin ta chi junelic êriq'uin, chan li Jesús.

⁹Vtedy sa dozvedel veľký zástup zo Židov, že je tam, a prišli nie len pre Ježiša, ale tiež aby videli Lazara, ktorého vzkriesil z mŕtvych.

⁹Nabaleb laj judío que'rabi resil nak li Jesús cuan aran Betania ut que'cuulac aran. Mâcua' ca'aj cui' li Jesús que'cuulac chirilbal. Que'cuulac aj ban cui' chirilbal laj Lázaro li quicuaclesîc cui'chic chi yo'yo xban li Jesús.

¹⁰Ale najvyšší kňazi sa uradili, aby aj Lazara zabili,

¹⁰Ut eb li xbênil aj tij que'xc'ûb ru nak te'xcamsi ajcui' laj Lázaro,

¹¹pretože mnohí zo Židov odchádzali pre neho a uverili v Ježiša.

¹¹xban nak nabaleb laj judío yôqueb chi êlc sa' xyânkeb ut yôqueb chixpâbanquil li Jesús xban nak quixcuaclesi cui'chic chi yo'yo laj Lázaro.

¹²Keď potom nasledujúceho dňa počul veliký zástup, ktorý bol prišiel na sviatok, že ide Ježiš do Jeruzalema,

¹²Jo' cuulajak chic li q'uila tenamit que'cuulac sa' li nink'e. Que'rabi resil nak li Jesús cuulac re Jerusalén.

¹³nabrali palmových letorastov a vyšli proti nemu a volali: Hosanna, požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, Kráľ Izraelov!

¹³Quilaje'xc'am chak xxak li mocôch ut que'chal chixc'ulbal li Jesús. Japjôqueb re chixyebal: -Lok'oninbil taxak li Kâcua'. Osobtesinbil taxak li xchal sa' xc'aba' li Kâcua' Dios. Osobtesinbil taxak li karey, lâo aj Israel, chanqueb.

¹⁴A Ježiš najdúc osľa sadol si naň, ako je napísané:

¹⁴Li Jesús quixto'oni jun li ch'ina bûr, quitake' chirix ut yô chi xic Jerusalén jo' tz'îbanbil retalil sa' li Santil Hu:

¹⁵Neboj sa, dcéro Siona! Hľa, tvoj Kráľ prichádza jazdiac na osľati.

¹⁵Mexxucuac lâex li cuanquex Sión xban nak yô chak chi châlc lê rey. Chirix jun ral bûr yô chak chi châlc. (Zac. 9:9)

¹⁶Toho prv neznali jeho učeníci, ale keď bol Ježiš oslávený, vtedy sa rozpamätali, že to bolo napísané o ňom, a vykonali mu to.

¹⁶Sa' li hônal a'an nak yô chi c'ulmânc li c'a'ak re ru a'in, eb lix tzolom inc'a' que'xtau ru lix yâlal. Abanan mokon nak ac quicuaclesîc cui'chic chi yo'yo sa' xyânkeb li camenak ut quiq'uehe' xlok'al, tojo'nak que'xq'ue retal nak quixc'ul jo' tz'îbanbil chak retalil sa' li Santil Hu chirix.

¹⁷Vtedy svedčil zástup, ktorý bol s ním, keď vyvolal Lazara z hrobu a vzkriesil ho z mŕtvych.

¹⁷Eb li tenamit li cuanqueb rochben li Jesús nak quixcuaclesi cui'chic chi yo'yo laj Lázaro yôqueb chixyebal resilal yalak bar.

¹⁸A preto aj vyšiel proti nemu zástup, pretože počuli, že učinil ten div.

¹⁸Li q'uila tenamit que'cuulac chixc'ulbal li Jesús xban nak que'rabi resil li milagro li quixbânu.

¹⁹Vtedy si povedali farizeovia: Vidíte, že nič neosožíte, hľa celý svet odišiel za ním.

¹⁹Eb laj fariseo que'xye chi ribileb rib: -¿Ma xeq'ue retal nak mâc'a' aj e li yôco chixbânunquil? Q'uehomak retal. Anakcuan chixjunileb li tenamit yôqueb chi tâkênc re li cuînk a'an, chanqueb.

²⁰A boli tam niektorí z tých Grékov, ktorí chodievali hore do Jeruzalema, aby sa tam pomodlili na sviatok.

²⁰Cuanqueb li mâcua'eb aj judío que'cuulac Jerusalén chi lok'onînc nak yô li nink'e.

²¹Tí tedy pristúpili k Filipovi, tomu z Galilejskej Betsaidy, a prosili ho a vraveli: Pane, chceme vidieť Ježiša.

²¹Que'cuulac riq'uin laj Felipe Betsaida xtenamit xcuênt Galilea ut que'xye re: -Kâcua', takaj xnaubal ru li Jesús, chanqueb.

²²A Filip prišiel a povedal to Andrejovi, a zase Andrej a Filip to povedali Ježišovi.

²²Laj Felipe cô ut quixye resil re laj Andrés ut côeb xca'bichaleb chixyebal re li Jesús.

²³Ale Ježiš im odpovedal a riekol: Prišla hodina, aby bol oslávený Syn človeka.

²³Li Jesús quixye reheb: -Xcuulac x-ôril nak tâq'uehek' inlok'al lâin li C'ajolbej.

²⁴Ameň, ameň vám hovorím, ak nezomrie pšeničné zrno, keď padne do zeme, zostane ono samotné; ale ak zomrie, donesie mnoho užitku.

²⁴Relic chi yâl ninye êre nak cui li jun t'orol chi riyajil trigo inc'a' na-auman, jun t'orolak ajcui'. Ut cui na-auman, na-oso' sa' li ch'och'. Jun ajcui' ru li na-oso', abanan nabal li ru naxq'ue nak naûchin.

²⁵Kto má rád svoju dušu, ztratí ju, a kto nenávidí svoju dušu na tomto svete, zachová ju do večného života.

²⁵Li ani k'axal naxra lix yu'am sa' li ruchich'och' a'in, a'an tixsach li junelic yu'am. A'ut li ani inc'a' naxra lix yu'am sa' ruchich'och', a'an tâcuânk xyu'am chi junelic.

²⁶Ak mne niekto slúži, nech mňa nasleduje; a kde som ja, tam bude aj môj služobník. A jestli mne niekto slúži, toho bude ctiť Otec.

²⁶Li ani târaj c'anjelac chicuu, tento tinixtâke ut tixbânu li c'a'ru ninye. Bar cuânkin lâin, aran ajcui' tâcuânk a'an. Ut lin Yucua' tâq'uehok xlok'al li ani tâc'anjelak chicuu, chan li Jesús reheb.

²⁷Teraz je moja duša rozrušená, a čo mám povedať: Otče, vyprosti ma z tejto hodiny? Ale veď preto som prišiel k tejto hodine.

²⁷Li Jesús quixye ajcui': -Anakcuan k'axal ra sa' inch'ôl. ¿Ma târûk ta bi' tinye re li Dios, "At inYucua', chinâcol chiru li raylal a'in"? Lâin inc'a' tinye chi jo'can xban nak a'an aj e nak xinchal sa' ruchich'och'.

²⁸Otče, osláv svoje meno! Vtedy prišiel hlas z neba: Aj som oslávil aj zase oslávim.

²⁸At inYucua', chinimâk taxak lâ lok'al, chan. Ut li Dios quiâtinac chak sa' choxa ut quixye: -Ac xnimâc inlok'al, ut tânimâk cui'chic, chan li Dios.

²⁹Vtedy zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril, že zahrmelo. Iní zase hovorili: Anjel mu čosi hovoril.

²⁹Ut li que'abin re nak quiâtinac li Dios inc'a' que'xnau nak a'an li Dios. Cuan que'xye: -Câk x-ec'an, chanqueb. Ut cuan cui'chic que'yehoc re: -Jun ángel x-âtinac riq'uin, chanqueb.

³⁰Ježiš odpovedal a riekol: Nie pre mňa sa stal ten hlas, ale pre vás.

³⁰Ut li Jesús quixye reheb: -Moco re ta intenk'anquil lâin nak x-âtinac li Dios. Re ban êtenk'anquil lâex.

³¹Teraz je súd tohoto sveta; teraz bude knieža tohoto sveta von vyvrhnuté.

³¹Anakcuan xcuulac xk'ehil nak li Dios târakok âtin sa' xbêneb li cuanqueb sa' ruchich'och'. Anakcuan tâsachek' xcuanquil laj tza li nataklan sa' ruchich'och'.

³²A ja, keď budem povýšený od zeme, všetkých potiahnem k sebe.

³²Ut nak tinq'uehek' lâin chiru cruz, nabaleb te'pâbânk cue, chan.

³³Ale to hovoril dávajúc na znanie, akou smrťou mal zomrieť.

³³Nak quixye chi jo'can, li Jesús yô chixyebal reheb chanru nak tâcamsîk.

³⁴Vtedy mu odpovedal zástup: My sme počuli zo zákona, že Kristus zostáva na veky, a jako ty hovoríš, že Syn človeka musí byť povýšený? Kto je to ten Syn človeka?

³⁴Eb li q'uila tenamit que'xye re: -Sa' li kachak'rab lâo aj judío tz'îbanbil retalil nak li Cristo li Mesías tâcuânk xyu'am chi junelic. ¿C'a'ut nak nacaye lâat nak li C'ajolbej tâq'uehek' chiru cruz? ¿Ani li C'ajolbej li yôcat chixyebal? chanqueb.

³⁵Na to im povedal Ježiš: Ešte krátky čas je svetlo s vami. Choďte, dokiaľ máte svetlo, aby vás nezachvátila tma. A ten, kto chodí vo tme, nevie, kam ide.

³⁵Quichak'oc li Jesús ut quixye reheb: -Lâin li cutan saken. Xinchal chixch'olobanquil lix yâlal chêru. Toj tincuânk chic ca'ch'inak sa' êyânk. Jo'can nak q'uehomak êch'ôl chinpâbanquil nak toj cuanquin sa' êyânk re nak inc'a' texcuânk sa' xk'ojyînal ru li mâc. Li ani nacuan sa' xk'ojyînal ru li mâc inc'a' naxnau bar yô chi xic.

³⁶Dokiaľ máte svetlo, verte v svetlo, aby ste boli synmi svetla. To povedal Ježiš a potom odišiel a skryl sa pred nimi.

³⁶Chinêpâb lâin nak toj cuanquin êriq'uin re nak lâexak chic li cualal inc'ajol ut cuânkex sa' cutan, chan li Jesús. Nak ac xye li âtin a'in, li Jesús qui-el sa' xyânkeb ut cô sa' jun na'ajej bar inc'a' te'xtau.

³⁷A hoci učinil tak mnoho divov pred nimi, neverili v neho,

³⁷Usta nabal li milagro quixbânu li Jesús chiruheb, abanan inc'a' ajcui' que'pâban.

³⁸aby sa naplnilo slovo proroka Izaiáša, ktoré povedal: Pane, kto uveril našej kázni? A rameno Pánovo komu je zjavené?

³⁸A'in quic'ulman re nak tâtz'aklok ru li quixye li profeta Isaías nak quixye: Kâcua', ¿ani ta bi' tâq'uehok xcuanquil li c'a'ru xkaye? Ut, ¿ani ta bi' tâq'uehok xcuanquil li milagro li yôcat chixc'utbesinquil chiruheb? (Isa. 53:1)

³⁹Preto nemohli veriť, že zase povedal Izaiáš:

³⁹Inc'a' quiru que'pâban xban nak ac tz'îbanbil chak retalil xban laj Isaías nak jo'can te'xc'ul.

⁴⁰Oslepil ich oči a zatvrdil ich srdce, aby očami nevideli, srdcom nerozumeli a neobrátili sa, aby som ich neuzdravil.

⁴⁰Chanchaneb li mutz' xban nak que'iloc ut inc'a' que'xtau xyâlal. Que'cacuubresîc lix ch'ôleb xban li Dios re nak inc'a' te'xtau xyâlal chi moco te'suk'îk riq'uin re nak tixq'uirtesiheb. (Isa. 6:10)

⁴¹To povedal Izaiáš, keď videl jeho slávu a hovoril o ňom.

⁴¹Quixye a'in laj Isaías nak quic'utbesîc chiru lix lok'al li Jesús. Jo'can nak quixch'olob lix yâlal.

⁴²No, zároveň aj mnohí z kniežat uverili v neho, ale pre farizeov nevyznávali, aby neboli vyobcovaní zo synagógy,

⁴²Cuanqueb nabaleb laj judío que'xpâb nak li Jesús, a'an li Mesías. Sa' xyânkeb a'an cuanqueb junjûnk li neque'taklan. Abanan inc'a' que'xye resil nak que'pâban xban nak que'xucuac xbaneb laj fariseo. Inc'a' que'raj nak te'isîk sa' li cab li neque'xch'utub cui' ribeb laj judío.

⁴³lebo viacej milovali slávu ľudí ako slávu Božiu.

⁴³A' chic li lok'al li neque'xq'ue li tenamit que'xq'ue xcuanquil. Ut inc'a' que'xq'ue xcuanquil li lok'al li naxq'ue li Dios.

⁴⁴A Ježiš zvolal a povedal: Ten, kto verí vo mňa, neverí vo mňa, ale v toho, ktorý ma poslal;

⁴⁴Quixye li Jesús chi cau xyâb xcux: -Li ani napâban cue lâin, moco ca'aj cui' ta lâin niquinixpâb. Naxpâb aj ban cui' li quitaklan chak cue.

⁴⁵a kto mňa vidí, vidí toho, ktorý ma poslal.

⁴⁵Li ani nana'oc cuu lâin, naxnau ajcui' ru li quitaklan chak cue.

⁴⁶Ja som prišiel svetlo na svet, aby nikto, kto verí vo mňa, nezostal vo tme.

⁴⁶Lâin xinchal chixq'uebal li cutan saken sa' ruchich'och'. Li ani tâpâbânk cue lâin, a'an inc'a' chic tâcuânk sa' xk'ojyînal ru li mâc.

⁴⁷A keby niekto počul moje slová a neuveril by, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel nato, aby som súdil svet, ale aby som spasil svet.

⁴⁷Lâin inc'a' xinchal sa' ruchich'och' chixq'uebaleb chixtojbal rix lix mâqueb li ani neque'abin re li c'a'ru ninye ut inc'a' neque'xbânu. Mâcua' re xq'uebaleb chixtojbal lix mâqueb nak xinchal. Xinchal ban chixcolbaleb.

⁴⁸Kto mnou pohŕda a neprijíma mojich slov, ten má, kto by ho súdil - slovo, ktoré som hovoril, to ho bude súdiť v posledný deň;

⁴⁸Tento nak târakek' âtin sa' xbêneb li neque'tz'ektânan cue, li inc'a' neque'pâban re li c'a'ru ninye. Li âtin li xinye, a'an ajcui' li tâq'uehok reheb chixtojbal rix lix mâqueb sa' roso'jiqueb li cutan.

⁴⁹lebo ja som nehovoril sám od seba, ale ten, ktorý ma poslal, sám Otec, mi prikázal, čo mám povedať a čo hovoriť.

⁴⁹Li c'a'ru yôquin chixyebal, a'an tz'akal yâl xban nak moco injunes ta yôquin chi âtinac. Li Yucua'bej li quitaklan chak cue, a'an li nayehoc cue c'a'ru tinye.Lâin ninnau nak li c'a'ru naxye cue li Yucua'bej, a'an li naq'uehoc yu'am chi junelic. Ut li c'a'ru ninye lâin, a'an li naxc'utbesi chicuu li Yucua'bej.

⁵⁰A viem, že jeho prikázanie je večný život. Čo tedy ja hovorím, ako mi povedal Otec, tak hovorím.

⁵⁰Lâin ninnau nak li c'a'ru naxye cue li Yucua'bej, a'an li naq'uehoc yu'am chi junelic. Ut li c'a'ru ninye lâin, a'an li naxc'utbesi chicuu li Yucua'bej.