¹A bol istý človek z farizeov, ktorému bolo meno Nikodém, židovské knieža.

¹Quicuan jun li cuînk aj fariseo aj Nicodemo xc'aba'. A'an xcomoneb li neque'taklan sa' xyânkeb laj judío.

²Ten prišiel k Ježišovi vnoci a povedal mu: Rabbi, vieme, že si prišiel od Boha jako učiteľ, lebo nikto nemôže činiť divy, ktoré ty činíš, keby nebol s ním Bôh.

²Sa' jun li k'ojyîn laj Nicodemo quicuulac chi âtinac riq'uin li Jesús ut quixye re: -At tzolonel, lâo nakanau nak riq'uin li Dios chalenakat chak chok' aj tzolol ke xban nak mâ ani târûk tixbânu li milagros li nacabânu lâat cui ta mâcua' riq'uin xcuanquil li Dios, chan.

³A Ježiš odpovedal a riekol mu: Ameň, ameň ti hovorím. Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže vidieť kráľovstvo Božie.

³Quichak'oc li Jesús ut quixye re: -Relic chi yâl ninye âcue, mâ ani naru tâoc rubel xnimajcual cuanquilal li Dios cui inc'a' tâyo'lâk cui'chic xca' sut, chan li Jesús.

⁴A Nikodém mu povedal: Ako sa môže narodiť človek, keď je starý? Či azda môže po druhé vojsť do života svojej matky a narodiť sa?

⁴Laj Nicodemo quixye re: -¿Chan ta cui' ru nak tâyo'lâk cui'chic xca' sut junak cuînk? ¿Ma târûk ta bi' tâoc cui'chic riq'uin lix na' ut tâyo'lâk cui'chic xca' sut? chan.

⁵Ježiš mu odpovedal: Ameň, ameň ti hovorím, že ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho.

⁵Quichak'oc li Jesús ut quixye re: -Relic chi yâl ninye âcue nak ani inc'a' tâyo'lâk riq'uin ha' ut riq'uin li Santil Musik'ej moco târûk ta tâoc rubel lix nimajcual cuanquilal li Dios.

⁶Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je Duch.

⁶Li ani yo'lajenak riq'uin lix na' xyucua' cuan xyu'am sa' ruchich'och'. Abanan li ani yo'lajenak riq'uin li Santil Musik'ej cuan xyu'am chi junelic.

⁷Nediv sa, že som ti povedal: Musíte sa narodiť znova.

⁷Misach âch'ôl xban nak xinye âcue nak tento tatyo'lâk cui'chic xca' sut.

⁸Vietor, kam chce, tam veje, a čuješ jeho zvuk, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide; tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.

⁸Li ik' nanume' bar naraj chi inc'a' nacanau bar nachal chak chi moco nacanau bar yô chi xic. Inc'a' nacacuil ru. Ca'aj cui' lix yâb nacacuabi nak nanume'. Jo'can ajcui' lix yu'ameb li yo'lajenakeb riq'uin li Santil Musik'ej. Cuan xyu'ameb chi junelic chi inc'a' nacanau chi tz'akal chanru, chan li Jesús.

⁹A Nikodém odpovedal a riekol mu: Jako sa to môže stať?

⁹Quichak'oc laj Nicodemo ut quixye re: -¿Chanru nak nac'ulman a'in? Inc'a' nintau ru, chan.

¹⁰Ježiš odpovedal a riekol mu: Veď si ty učiteľ Izraelov a toho nevieš?

¹⁰Li Jesús quixye re: -Lâat aj tzolol reheb laj Israel ut inc'a' nacatau ru li yôquin chixyebal.

¹¹Ameň, ameň ti hovorím, že čo vieme, hovoríme, a čo sme videli, svedčíme, ale neprijímate nášho svedoctva.

¹¹Relic chi yâl ninye êre: Lâo nocoâtinac chirix li nakanau. Ut nakach'olob resil li c'a'ru nakil. Abanan lâex inc'a' nequec'ûluban li c'a'ru nakach'olob xyâlal chêru.

¹²Ak som vám povedal zemské veci, a neveríte, jako potom, ak vám poviem nebeské, uveríte?!

¹²Lâat inc'a' nacapâb li c'a'ru ninye âcue chirix li c'a'ru nac'ulman sa' ruchich'och'. ¿Ma toja' ta chic tâpâb nak tinye âcue li choxahil na'leb?

¹³A nikto nevstúpil hore do neba, iba ten, ktorý sostúpil z neba - Syn človeka, ktorý je v nebi.

¹³Mâ ani quicuulac sa' choxa. Ca'aj cui' lâin li C'ajolbej. Lâin xinchal chak sa' choxa.

¹⁴A jako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený Syn človeka,

¹⁴Nak toj cuanqueb laj judío sa' li chaki ch'och', laj Moisés quixtaksi chiru jun che' jun li c'anti' yîbanbil riq'uin li ch'îch' bronce. Jo'can ajcui' lâin li C'ajolbej. Tento nak tintaksîk chiru jun li che',

¹⁵aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.

¹⁵re nak chixjunileb li te'pâbânk cue lâin inc'a' te'sachk. Te'cuânk ban xyu'am chi junelic.

¹⁶Lebo tak miloval Bôh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.

¹⁶Li Dios c'ajo' nak quixraheb li cuanqueb sa' ruchich'och' nak quixq'ue li Ralal junaj chi ribil re nak chixjunileb li ani te'pâbânk re inc'a' te'sachk. Tâcuânk ban xyu'ameb chi junelic.

¹⁷Lebo neposlal Bôh na svet svojho Syna, aby súdil svet, ale aby bol svet spasený skrze neho.

¹⁷Li Dios inc'a' quixtakla chak li Ralal sa' ruchich'och' chixtenebanquil li tojba mâc sa' xbêneb li cuanqueb sa' ruchich'och'. Quixtakla ban chak re nak sa' xc'aba' a'an te'colek'.

¹⁸Kto verí v neho, nebude odsúdený, ale ten, kto neverí, už je odsúdený, lebo neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho.

¹⁸Li ani napâban re, mâc'a' li tojba mâc sa' xbên. Abanan li ani inc'a' napâban re, ac cuan li tojba mâc sa' xbên xban nak inc'a' xpâb li Ralal li Dios, li junaj chi ribil.

¹⁹A to je ten súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia viacej milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.

¹⁹Xban nak inc'a' neque'pâban, cuan li tojba mâc sa' xbêneb. Li C'ajolbej quic'ulun sa' ruchich'och' chixc'utbal lix yâlal chiruheb li cuanqueb sa' ruchich'och'. A'an chanchan li cutan. Abanan eb li cuanqueb sa' ruchich'och' k'axal que'raj cuânc sa' xk'ojyînal ru li mâc ut inc'a' que'raj cuânc sa' li cutan xban nak inc'a' us lix na'lebeb.

²⁰Lebo každý, kto robí zlé, nenávidí svetlo a nejde k svetlu, aby neboly trestané jeho skutky.

²⁰Li ani neque'xbânu li mâusilal, xic' neque'ril lix yâlal. Inc'a' nacuulac chiruheb cuânc sa' xyâlal xban nak inc'a' neque'raj tâc'utûnk li mâusilal neque'xbânu.

²¹Ale ten, kto činí pravdu, ide k svetlu, aby boly zjavené jeho skutky, že sú vykonané v Bohu.

²¹Abanan li ani cuanqueb sa' tîquilal, neque'cuulac chiru cuânc sa' xyâlal re nak tâc'utûnk nak neque'xbânu li c'a'ru naraj li Dios, chan li Jesús.

²²Potom prišiel Ježiš i jeho učeníci do Judskej zeme a tam sa zdržoval s nimi a krstil.

²²Chirix chic a'in, li Jesús cô sa' li na'ajej Judea rochbeneb lix tzolom. Aran que'cana cuib oxib cutan ut yô chi cubsînc ha'.

²³A krstil i Ján v Énone, blízko Sálema, lebo tam boly mnohé vody, a prichádzali ta a krstili sa.

²³Laj Juan laj Cubsihom Ha' yô ajcui' chi cubsînc ha' sa' li na'ajej Enón li cuan nach' riq'uin li na'ajej Salim xban nak aran cuan nabal li ha'. Ut neque'cuulac li cristian riq'uin ut naxcubsi xha'eb.

²⁴Lebo Ján nebol ešte hodený do žalára.

²⁴A'in quic'ulman nak toj mâji' quiq'uehe' sa' tz'alam laj Juan.

²⁵Vtedy povstal spor medzi niektorými z učeníkov Jánových so Židmi o očisťovanie.

²⁵Que'oc chixcuech'inquil ribeb lix tzolom laj Juan riq'uineb laj judío. Que'xcuech'i ribeb chirix li cubi ha' li yôqueb chixbânunquil.

²⁶A prišli k Jánovi a povedali mu: Rabbi, ten, ktorý bol s tebou za Jordánom, ktorému si ty vydal svedoctvo, hľa, on krstí, a všetci idú k nemu.

²⁶Que'cuulac lix tzolom laj Juan riq'uin ut que'xye re: -At tzolonel, li cuînk li quicuulac âcuiq'uin aran jun pac'al li nima' Jordán, li cach'olob chak resil chiku, a'an yô chi cubsînc ha'. Ut chixjunileb li cristian yôqueb chi cuulac riq'uin, chanqueb.

²⁷Ján odpovedal a riekol: Človek nemôže nič vziať, keby mu nebolo dané z neba.

²⁷Quichak'oc laj Juan ut quixye: -Junak cuînk mâc'a' c'a'ru tixbânu chi inc'a' ta q'uebil re xban li Dios.

²⁸Vy mi sami svedčíte, že som povedal: Ja nie som Kristus, ale že som poslaný pred ním.

²⁸Lâex querabi ajcui' chak nak quinye nak moco lâin ta li Cristo. Yal taklanbilin ban chak xbên cua chiru a'an chixch'olobanquil li resilal.

²⁹Ten, ktorý má nevestu, je ženích, a priateľ ženíchov, ktorý tam stojí a čuje ho, veľmi sa raduje pre hlas ženícha. Nuž táto moja radosť sa splnila.

²⁹Junak cuînk xic re chi sumlâc cuan li ixakilbej riq'uin. Ut li ramîg cuan aran ut nasaho' sa' xch'ôl chirabinquil li naxye li bêlomej. Li Cristo, a'an jo' jun li bêlomej ut lâin yal jo' jun li ramîg. Lâin nasaho' sa' inch'ôl nak yôqueb chi xic li cristian riq'uin xban nak a'an li tz'akal aj Colonel.

³⁰On musí rásť a ja sa menšiť.

³⁰Tento nak a'an tânimânk xcuanquil ut lâin tâcubêk incuanquil, chan laj Juan.

³¹Ten, ktorý prichádza s hora, je nad všetkých. Kto je zo zeme, je zo zeme a hovorí zo zeme; ten, ktorý prichádza z neba, je nad všetkých,

³¹Ut quixye ajcui' laj Juan: -A'an xchal chak sa' choxa ut k'axal nim xcuanquil sa' xbên chixjunil. Lâin quinyo'la sa' ruchich'och' ut rehin ajcui' li ruchich'och'. Ut ninâtinac chirix li c'a'ru nac'ulman sa' ruchich'och'. Li jun li xchal chak sa' choxa, a'an li k'axal nim xcuanquil sa' xbên chixjunil.

³²a čo videl a počul, to svedčí, ale nikto neprijíma jeho svedoctva.

³²Ut li c'a'ru quiril ut quirabi, a'an li naxch'olob xyâlal. Abanan moco q'uiheb ta li neque'pâban re li c'a'ru naxye.

³³Kto prijal jeho svedoctvo, ten spečatil, že Bôh je pravdivý.

³³Abanan li ani naxpâb li c'a'ru naxye, riq'uin a'an naxc'ut nak naxpâb nak tz'akal yâl li c'a'ru yebil xban li Dios.

³⁴Lebo ten, ktorého poslal Bôh, hovorí slová Božie; lebo nie z miery dáva Bôh Ducha.

³⁴Li Jesucristo, a'an taklanbil chak xban li Dios ut naxye li c'a'ru nayehe' re xban li Dios xban nak li Santil Musik'ej cuan riq'uin chi tz'akal.

³⁵Otec miluje Syna a dal všetko do jeho ruky.

³⁵Li Acuabej Dios naxra li Ralal ut quixk'axtesi chixjunil sa' ruk' a'an, ut a'an chic yal re sa' xbên.Li ani napâban re li C'ajolbej cuan xyu'am chi junelic. Ut li ani inc'a' napâban re li C'ajolbej inc'a' tâcuânk xyu'am chi junelic. Cuan ban li tojba mâc sa' xbên, chan laj Juan.

³⁶Kto verí v Syna, má večný život; ale kto nie je vo viere poslušný Synovi, neuzrie života, ale hnev Boží zostáva na ňom.

³⁶Li ani napâban re li C'ajolbej cuan xyu'am chi junelic. Ut li ani inc'a' napâban re li C'ajolbej inc'a' tâcuânk xyu'am chi junelic. Cuan ban li tojba mâc sa' xbên, chan laj Juan.