¹A Ježiš odišiel na Olivový vrch.

¹Li Jesús cô sa' li tzûl Olivos.

²Ale na úsvite zase prišiel do chrámu, a všetok ľud prichádzal k nemu; a sadol si a učil ich.

²Cuulajak chic nak toj ek'ela cô cui'chic sa' li templo. Li q'uila tenamit que'cuulac riq'uin. Ut nak quic'ojla, qui-oc cui'chic chixch'olobanquil lix yâlal chiruheb.

³A zákonníci a farizeovia doviedli k nemu ženu, pristihutú v cudzoložstve, a postaviac je do prostredku

³Eb laj fariseo ut eb laj tzolol chak'rab que'xc'am riq'uin li Jesús jun li ixk yô chixmuxbal ru xsumlajic nak que'xtau ut coxxe'xxakab chiruheb chixjunileb.

⁴povedali mu: Učiteľu, táto žena bola pristihnutá pri skutku, keď cudzoložila.

⁴Que'xye: -At tzolonel, li ixk a'in yô chixmuxbal ru xsumlajic nak xkatau.

⁵A v zákone nám prikázal Mojžiš kameňovať také ženy, nuž čo ty hovoríš?

⁵Sa' li chak'rab li quixq'ue ke laj Moisés naxye nak cutbileb chi pec nak te'camsîk eb li ixk li neque'xmux ru lix sumlajic jo' xbânu li ixk a'in. Ut lâat, ¿c'a'ru nacaye? chanqueb.

⁶Ale to povedali pokúšajúc ho, aby ho mohli obžalovať. A Ježiš sa zohnul dolu a písal prstom na zem.

⁶Que'xye re li Jesús chi jo'can yal re rilbal c'a' na ru tixye xban nak yôqueb chixsic'bal c'a'ru te'xjit cui'. Aban li Jesús quixxulub rib ut qui-oc chi tz'îbac chiru ch'och' riq'uin ru'uj ruk'.

⁷A keď sa ho len neprestávali opytovať, pozdvihol sa a povedal im: Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí na ňu kameň.

⁷Ut xban nak yôqueb chixpatz'bal, li Jesús quixakli cui'chic ut quixye reheb: -Li ani mâc'a' xmâc sa' êyânk, a'an li xbên li tixcut li pec, chan.

⁸A opät sa zohnul dolu a písal na zem.

⁸Ut quixxulub rib ut qui-oc cui'chic chi tz'îbac chiru ch'och'.

⁹Ale oni počujúc to a súc obviňovaní od svojho svedomia vychádzali jeden po druhom, počnúc od starších až po posledných, a zanechaný bol Ježiš sám, i žena, stojaca v prostredku.

⁹Nak que'rabi li c'a'ru quixye, que'rec'a rib xban nak cuanqueb xmâc ut que'oc chi êlc chi xjûnkaleb. Xbên cua que'el li chêquel cuînk ut chirixeb a'an que'el li toj sâjeb. Quicana xjunes li Jesús ut li ixk xakxo chiru.

¹⁰A keď sa zase pozdvihol Ježiš a nevidel nikoho krome ženy, povedal jej: Ženo, kde sú tamtí tvoji žalobníci? Či ťa niktorý neodsúdil?

¹⁰Li Jesús quixakli cui'chic ut quixye re li ixk: -¿Bar cuanqueb li yôqueb chi jitoc âcue? ¿Ma mâ ani xq'uehoc âcue chixtojbal âmâc? chan.

¹¹A ona riekla: Niktorý, Pane. A Ježiš jej povedal: Ani ja ťa neodsudzujem; iď a nehreš viacej.

¹¹Ut li ixk quixye re: -Mâ jun, Kâcua'.- Ut li Jesús quixye re: -Chi moco lâin tatinq'ue chixtojbal âmâc. Ayu ut matmâcob chic, chan.

¹²Potom im zase hovoril Ježiš a riekol: Ja som svetlo sveta. Ten, kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tme, ale bude mať svetlo života.

¹²Li Jesús quiâtinac cui'chic riq'uineb li tenamit ut quixye reheb: -Lâin lix cutan saken li ruchich'och'. Li ani tâpâbânk cue lâin, inc'a' chic tâcuânk sa' xk'ojyînal ru li mâc. Tâcuânk ban sa' cutan saken ut tâcuânk xyu'am chi junelic, chan.

¹³A farizeovia mu povedali: Ty svedčíš sám o sebe; tvoje svedoctvo nie je pravdivé.

¹³Ut eb laj fariseo que'xye re: -Mâc'a' na-oc cui' li c'a'ru yôcat chixyebal xban nak châcuix ajcui' lâat yôcat chi âtinac, chanqueb.

¹⁴A Ježiš odpovedal a riekol im: I jestli ja svedčím sám o sebe, je moje svedoctvo pravdivé, lebo viem, odkiaľ som prišiel a kam idem. Ale vy neviete, odkiaľ prichádzam alebo kam idem.

¹⁴Li Jesús quixye reheb: -Cuan xcuanquil li ninye usta yôquin chi âtinac chicuix lâin xban nak tz'akal yâl li ninye. Lâex inc'a' nequenau bar xinchal chak, chi moco nequenau bar tinxic. Ca'aj cui' lâin ninna'oc re bar xinchal chak ut bar tinxic.

¹⁵Vy súdite podľa súdu tela; ja nesúdim nikoho.

¹⁵Lâex nequexrakoc âtin jo' nequeraj lâex êjunes. Lâin mâ ani sa' aj bên yôquin chi rakoc âtin.

¹⁶Ale aj jestli ja súdim, môj súd je pravdivý, lebo nie som sám, ale som ja a ten, ktorý ma poslal, Otec.

¹⁶Abanan cui tinrakok âtin, tinbânu sa' tîquilal xban nak inc'a' ninrakoc âtin injunes. Ninbânu ban jo' naraj lin Yucua' li quitaklan chak cue.

¹⁷A veď aj vo vašom zákone je napísané, že dvoch ľudí svedoctvo je pravdivé.

¹⁷Sa' lê chak'rab tz'îbanbil retalil cui cuan cuibeb li cuînk junaj lix c'a'uxeb riq'uin li c'a'ru te'xye, tento xpâbanquil li râtineb.

¹⁸Ja som, ktorý svedčím sám o sebe, a svedčí o mne ten, ktorý ma poslal, Otec.

¹⁸Lâin ninye li yâl chicuix ajcui' lâin. Ut lin Yucua' li quitaklan chak cue, a'an naxch'olob ajcui' li yâl chicuix, chan li Jesús.

¹⁹Vtedy mu povedali: A kdeže je ten tvoj otec? Ježiš odpovedal: Neznáte ani mňa ani môjho Otca. Keby ste mňa znali, znali by ste aj môjho Otca.

¹⁹Eb laj fariseo que'chak'oc ut que'xye re: -¿Ani lâ yucua'? chanqueb re. Li Jesús quixye reheb: -Lâex inc'a' nequenau ani lin Yucua' xban nak inc'a' nequenau cuu lâin. Cui ta nequenau cuu lâin, nequenau aj raj cui' ru lin Yucua', chan reheb.

²⁰Tieto slová hovoril Ježiš pri pokladnici učiac v chráme, a nikto ho nejal, lebo ešte nebola prišla jeho hodina.

²⁰Chixjunil a'in quixye li Jesús reheb nak yô chixch'olobanquil lix yâlal chiruheb li cuanqueb sa' li templo sa' li na'ajej bar neque'xq'ue cui' lix mayejeb. Ut mâ ani quichapoc re xban nak toj mâji' nacuulac xk'ehil.

²¹Potom im zase povedal Ježiš: Ja idem, a budete ma hľadať a zomriete vo svojom hriechu. Ta, kam ja idem, vy nemôžete prijsť.

²¹Ut li Jesús quixye cui'chic reheb: -Lâin tinxic. Tinêsic' raj chic abanan inc'a' tinêtau xban nak inc'a' târûk texxic bar tinxic cui' lâin. Texcâmk ban sa' lê mâc, chan.

²²Vtedy hovorili Židia: Či sa snáď sám zabije, keď hovorí, že ta, kam ja idem, vy nemôžete prijsť?

²²Ut eb laj judío que'xye: -A'an xye nak inc'a' naru toxic bar tâxic cui' a'an. ¿C'a'ut nak xye ke chi jo'can? ¿Ma yô chixc'oxlanquil xcamsinquil rib? chanqueb.

²³A on im povedal: Vy ste zdola; ja som zhora; vy ste z tohoto sveta; ja nie som z tohoto sveta.

²³Li Jesús quixye reheb: -Lâex aj ruchich'och'. Abanan lâin mâcua'in aj ruchich'och'. Lâin sa' choxa xinchal chak.

²⁴Nuž povedal som vám, že zomriete vo svojich hriechoch; lebo ak neuveríte, že ja som, zomriete vo svojich hriechoch.

²⁴Jo'can nak xinye êre nak texcâmk sa' lê mâc. Lâex texcâmk sa' lê mâc cui inc'a' nequepâb nak lâin ac cuanquin ajcui' chak sa' xticlajic jo' xinye êre, chan li Jesús.

²⁵Vtedy mu povedali: A ktože si ty? A Ježiš im odpovedal: Predne to, čo vám aj hovorím.

²⁵Ut eb a'an que'xye re: -Ye ke. ¿Anihat tz'akal lâat? chanqueb. Li Jesús quixye reheb: -Chalen sa' xticlajic quinye chak êre anihin lâin.

²⁶Mnoho mám čo o vás hovoriť a súdiť. Ale ten, ktorý ma poslal, je pravdivý, a ja, čo som počul od neho, to hovorím svetu.

²⁶Nabal li c'a'ak re ru naru tinye raj êre re xrakbal âtin sa' êbên. Li ani quitaklan chak cue, a'an tîc xch'ôl ut naxye li yâl. Li c'a'ru xc'ut chicuu li quitaklan chak cue, a'an li ninye êre lâex li cuanquex sa' ruchich'och', chan.

²⁷Ale neporozumeli, že im hovoril o Otcovi.

²⁷Abanan eb a'an inc'a' que'xtau ru nak li Jesús yô chi âtinac chirix li Acuabej Dios.

²⁸A tak im povedal Ježiš: Keď povýšite Syna človeka, vtedy zviete, že ja som, a že sám od seba nerobím ničoho, ale jako ma naučil môj Otec, tak a to hovorím.

²⁸Ut quixye ajcui' li Jesús reheb: -Nak acak xinêtaksi chiru li cruz re incamsinquil toj aran têq'ue retal nak lâin li taklanbilin chak xban li Dios. Ut tênau nak mâc'a' ninbânu injunes. Li c'a'ru ninye lâin, a'an li quixc'utbesi chicuu lin Yucua'.

²⁹A ten, ktorý ma poslal, je so mnou. Nezanechal ma Otec samotného, lebo ja vždycky činím to, čo sa jemu ľúbi.

²⁹Li ani quitaklan chak cue, a'an cuan cuiq'uin. A'an inc'a' quinixcanab injunes xban nak lâin junelic ninbânu li c'a'ru naraj a'an, chan li Jesús.

³⁰Keď to hovoril, mnohí uverili v neho.

³⁰Nabaleb que'pâban re li Jesús nak que'rabi li c'a'ru quixye.

³¹Vtedy povedal Ježiš Židom, ktorí mu uverili: Keď vy zostanete v mojom slove, vpravde ste mojimi učeníkmi

³¹Li Jesús quiâtinac riq'uineb laj judío li que'pâban re. Quixye reheb: -Cui lâex têbânu li c'a'ru ninye êre, lâexak tz'akal intzolom.

³²a poznáte pravdu, a pravda vás vyslobodí.

³²Tênau chic lix yâlal. Ut nak acak xenau chic lix yâlal, libre chic cuânkex, chan.

³³Odpovedali mu: Semä Abrahámovo sme a nikdy sme nikomu neslúžili; jako ty teda hovoríš, že vraj budete slobodní?

³³Eb a'an que'chak'oc ut que'xye: -Lâo ralal xc'ajol laj Abraham. Mâ jun cua c'ayinbilo chi c'anjelac chiru anihak. ¿C'a'ut nak nacaye nak libre chic cuânko?

³⁴Ježiš im odpovedal: Ameň, ameň vám hovorím, že každý, kto činí hriech, je sluhom hriechu.

³⁴Li Jesús quixye reheb: -Relic chi yâl ninye êre nak chixjunileb li neque'xbânu li mâusilal cuanqueb rubel xcuanquil li mâc. Chanchan nak c'ayinbileb chi c'anjelac chiru.

³⁵A sluha nezostáva v dome na veky; syn zostáva na veky.

³⁵Junak c'ayinbil chi c'anjelac moco tâcanâk ta chi junaj cua sa' rochoch lix patrón. A'ut li alalbej, a'an tento nak tâcanâk sa' rochoch chi junaj cua.

³⁶Tedy keď vás Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní.

³⁶Jo'can nak cui lâin li C'ajolbej tincolok êre chiru li mâc, relic chi yâl libre chic cuânkex.

³⁷Viem, že ste semä Abrahámovo, ale ma hľadáte zabiť, lebo moje slovo nemá miesta vo vás.

³⁷Lâin ninnau nak lâex xcomonex li ralal xc'ajol laj Abraham. Abanan cuan sa' êyânk li te'raj incamsinquil xban nak inc'a' nacuulac chiruheb li c'a'ru yôquin chixyebal.

³⁸Ja, čo som videl u svojho Otca, to hovorím: a tak aj vy, čo ste videli a počuli od svojho otca, to robíte.

³⁸Lâin ninye li c'a'ru quixc'ut chicuu lin Yucua'. Ut eb a'an neque'xbânu li c'a'ru quixye reheb lix yucua'eb a'an, chan.

³⁹Odpovedali a riekli mu: Naším otcom je Abrahám. Na to im povedal Ježiš: Keby ste boli deťmi Abrahámovými, robili by ste skutky Abrahámove;

³⁹Eb a'an que'xye re: -Laj Abraham, a'an li kaxe'tônil yucua', chanqueb. Li Jesús quixye reheb: -Cui ta lâex ralal xc'ajol laj Abraham, têbânu raj jo' quixbânu laj Abraham. Châbil raj lê na'leb jo' xna'leb a'an nak quicuan.

⁴⁰ale teraz ma hľadáte zabiť, človeka, ktorý som vám hovoril pravdu, ktorú som počul od Boha; toho Abrahám neurobil.

⁴⁰Abanan lâex têraj incamsinquil xban nak lâin xinye êre lix yâlal jo' quic'utbesîc chicuu xban li Dios Acuabej. Laj Abraham inc'a' quixbânu jo' yôquex lâex.

⁴¹Vy konáte skutky svojho otca. Povedali mu: My sme sa nezrodili zo smilstva; máme jedného otca, Boha.

⁴¹Inc'a' yôquex chixbânunquil li quixye laj Abraham. Yôquex ban chixbânunquil li naxye lê yucua', chan li Jesús. Eb a'an que'chak'oc ut que'xye re: -Moco lâo ta ralal xc'ajol laj co'bêt. Jun ajcui' li kayucua' cuan. A'an li Dios, chanqueb.

⁴²Ježiš im povedal: Keby bol Bôh vaším otcom, milovali by ste ma, lebo ja som vyšiel z Boha a prišiel som; lebo ani som neprišiel sám od seba, ale on ma poslal.

⁴²Li Jesús quixye reheb: -Cui ta yâl nak li Dios êyucua', niquinêra raj lâin xban nak riq'uin li Dios quinchal chak. Cuanquin arin sa' êyânk. Inc'a' quintakla chak cuib injunes. A' li Dios, a'an li quitaklan chak cue.

⁴³Prečo neznáte mojej reči? Preto, že nemôžete počúvať moje slovo.

⁴³¿C'a'ut nak inc'a' nequetau ru li c'a'ru ninye? Inc'a' nequec'ul li cuâtin xban nak inc'a' nequeraj rabinquil li c'a'ru yôquin chixyebal.

⁴⁴Vy ste z otca diabla a chcete robiť žiadosti svojho otca. On bol vrahom od počiatku a nestál v pravde, pretože niet v ňom pravdy. Keď hovorí lož, hovorí zo svojho vlastného, lebo je lhár a jej otec, otec lži.

⁴⁴Lâex ralal xc'ajol laj tza. A'an li nataklan sa' êbên. Lâex nequebânu li c'a'ru naraj a'an xban nak cuanquex rubel xcuanquil. A'an aj camsinel chalen sa' xticlajic. Inc'a' nacuulac chiru li yâl xban nak a'an aj tic'ti'. Ac re nak natic'ti'ic. A'an li xyucua'il li tic'ti'.

⁴⁵Ale ja, pretože hovorím pravdu, neveríte mi.

⁴⁵Lâin ninye êre lix yâlal. Jo'can nak inc'a' niquinêpâb.

⁴⁶Kto z vás ma usvedčí o nejakom hriechu? Ale ak hovorím pravdu, prečo mi neveríte?

⁴⁶¿Ma cuan junak sa' êyânk târûk tixye nak cuan inmâc lâin? Cui ninye li yâl, ¿c'a'ut nak inc'a' niquinêpâb?

⁴⁷Ten, kto je z Boha, počúva slová Božie; vy preto nepočúvate, pretože nie ste z Boha.

⁴⁷Cui ta lâex ralal xc'ajol li Dios, nequepâb raj li c'a'ru naxye. Abanan lâex mâcua'ex ralal xc'ajol li Dios. Jo'can nak inc'a' nequeraj rabinquil li c'a'ru naxye, chan li Jesús.

⁴⁸Vtedy odpovedali Židia a riekli mu. Či my nehovoríme dobre, že si ty Samaritán a že máš démona?

⁴⁸Que'chak'oc eb laj judío ut que'xye re: -Yâl ajcui' nacaye. Samaria lâ tenamit ut cuan mâus aj musik'ej âcuiq'uin, chanqueb.

⁴⁹A Ježiš odpovedal: Ja nemám démona, ale ctím svojho Otca, a vy ma zneuctievate.

⁴⁹Li Jesús quixye reheb: -Mâc'a' mâus aj musik'ej cuiq'uin. Li c'a'ru yôquin chixbânunquil lâin, a'an xq'uebal xlok'al lin Yucua'. Abanan lâex niquinêtz'ektâna.

⁵⁰A ja nehľadám svojej chvály; jesto, kto hľadá a súdi.

⁵⁰Lâin inc'a' ninsic' inlok'al. Abanan cuan jun naraj nak tâq'uehek' inlok'al. Ut a'an li târakok âtin sa' êbên xban nak yôquex chintz'ektânanquil.

⁵¹Ameň, ameň vám hovorím, že ak niekto zachová moje slovo, neuvidí smrti na veky.

⁵¹Relic chi yâl ninye êre nak li ani tixbânu li c'a'ru ninye, li jun a'an inc'a' tâcâmk, chan.

⁵²Vtedy mu povedali Židia: Teraz sme poznali, že máš démona. Abrahám zomrel, i proroci pomreli, a ty hovoríš, že vraj ak niekto zachová moje slovo, neokúsi smrti na veky.

⁵²Eb laj judío que'chak'oc ut que'xye: -Anakcuan nakanau chi tz'akal nak cuan mâus aj musik'ej âcuiq'uin. Laj Abraham quicam ut que'cam ajcui' eb li profeta. Abanan lâat nacaye nak li ani tâbânûnk re li c'a'ru nacaye inc'a' tâcâmk.

⁵³Či si ty azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý predsa zomrel? Aj proroci pomreli. Kým sa ty robíš?

⁵³¿Ma k'axal nim ta bi' âcuanquil lâat chiru laj Abraham li kaxe'tônil yucua'? A'an quicam ut que'cam ajcui' li profeta. ¿Anihat lâat nak nacaye chi jo'can? chanqueb re.

⁵⁴Ježiš odpovedal: Ak ja sám seba chválim, moja chvála je nič. Jesto môj Otec, ktorý ma chváli, o ktorom vy hovoríte, že je to váš Bôh,

⁵⁴Li Jesús quixye reheb: -Cui lâin tinq'ue inlok'al injunes, mâc'a' na-oc cui' lin lok'al. Li naq'uehoc lin lok'al, a'an lin Yucua' li nequeye lâex nak a'an lê Dios.

⁵⁵a nepoznali ste ho, ale ja ho znám. A keby som povedal, že ho neznám, bol by som vám podobným lhárom; ale ho znám a zachovávam jeho slovo.

⁵⁵Lâex inc'a' nequenau ru a'an. Abanan lâin ninnau ru. Cui ut tinye ta nak inc'a' ninnau ru, lâinak raj aj tic'ti' jo' lâex. Aban lâin ninnau ru ut ninbânu li c'a'ru naxye a'an.

⁵⁶Abrahám, váš otec, splesal, aby videl môj deň, aj videl a radoval sa.

⁵⁶Laj Abraham lê xe'tônil yucua' quisaho' sa' xch'ôl nak tinchâlk sa' ruchich'och'. Quiril nak quinc'ulun ut quisaho' sa' xch'ôl xban, chan li Jesús reheb.

⁵⁷Vtedy mu povedali Židia: Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a Abraháma si videl?

⁵⁷Eb a'an que'xye re: -¿Chanru nak xacuil ru laj Abraham? Lâat toj mâji' nacabânu lajêb roxc'âl chihab, chanqueb.

⁵⁸Ježiš im povedal: Ameň, ameň vám hovorím, že prv než bol Abrahám, som ja.

⁵⁸Li Jesús quichak'oc ut quixye reheb: -Relic chi yâl tinye êre nak chalen chak sa' xticlajic nak toj mâji' nayo'la laj Abraham, ac cuanquin ajcui' chak lâin, chan li Jesús.C'ajo' nak que'josk'o' ut que'oc raj chixcutinquil chi pec. Abanan li Jesús quixmuk rib chiruheb. Qui-el sa' li templo ut cô.

⁵⁹Vtedy zodvihli kamene, aby hodili do neho. Ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu prejdúc pomedzi nich a tak odišiel.

⁵⁹C'ajo' nak que'josk'o' ut que'oc raj chixcutinquil chi pec. Abanan li Jesús quixmuk rib chiruheb. Qui-el sa' li templo ut cô.