1A toto sú krajiny, ktoré dostali synovia Izraelovi do dedičstva v zemi Kanaána, ktoré im rozdelili do dedičstva Eleazár, kňaz a Jozua, syn Núnov, a hlavy otcov pokolení synov Izraelových.
1Li naßajej Canaán quiqßueheß chokß reheb laj Israel xbaneb laj Eleazar laj tij, ut laj Josué li ralal laj Nun, rochbeneb li nequeßcßamoc be saß xyânkeb lix têpaleb li ralal xcßajol laj Israel.
2Losom im rozdelili ich dedičstvo, tak ako prikázal Hospodin skrze Mojžiša, deviatim pokoleniam a polovici pokolenia.
2Riqßuin bûlic quijeqßuîc reheb li naßajej aßan, joß quiyeheß re laj Moisés xban li Kâcuaß Dios. Queßxjeqßui reheb li belêb têp li ralal xcßajol laj Israel ut li yijach chic li ralal xcßajol laj Manasés.
3Lebo Mojžiš dal dvom pokoleniam a polovici pokolenia dedičstvo za Jordánom, ale Levitom nedal dedičstva medzi nimi,
3Li cuib têp chi ralal xcßajol laj Israel ac xeßxcßul li reheb aßan jun pacßal li nimaß Jordán rochbeneb li yijach li ralal xcßajol laj Manasés. Eb li ralal xcßajol laj Leví incßaß quiqßueheß xchßochßeb.
4lebo synov Jozefových boly dve pokolenia, Manasses a Efraim, a Levitom nedali podielu v zemi; iba mestá im dali na bývanie a ich mestské obvody pre ich dobytok a pre ich majetok.
4Cuib têp li ralal xcßajol laj José. Aßaneb li ralal xcßajol laj Manasés ut eb li ralal xcßajol laj Efraín. Ut incßaß queßqßueheß xchßochßeb li ralal xcßajol laj Leví. Caßaj cuiß quiqßueheß xnaßajeb bar naru teßcuânk saß eb li tenamit ut quiqßueheß ajcuiß xnaßajeb re teßxqßuiresi xquetômkeb.
5Ako prikázal Hospodin Mojžišovi, tak učinili synovia Izraelovi a rozdelili zem.
5Eb laj Israel queßxjeqßui li chßochß joß quiyeheß re laj Moisés xban li Kâcuaß.
6A synovia Júdovi pristúpili k Jozuovi v Gilgale, a Kálef, syn Jefunneho, Kenizský, mu povedal: Ty vieš o tom, čo hovoril Hospodin Mojžišovi, mužovi Božiemu, o mne a o tebe v Kádeš-barnei.
6Saß jun li cutan queßcuulac Gilgal li ralal xcßajol laj Judá chi âtinac riqßuin laj Josué. Laj Caleb, li ralal laj Jefone, Cenaz xtenamit, quixye re laj Josué: —Lâat ac nacanau li cßaßru quixye li Kâcuaß re laj Moisés, laj cßanjel chiru, nak quiâtinac riqßuin saß li naßajej Cades-barnea châcuix lâat ut chicuix ajcuiß lâin.
7Bolo mi štyridsať rokov, keď ma bol poslal Mojžiš, služobník Hospodinov, z Kádeš-barnee prešpehovať zem, a doniesol som mu odtiaľ zprávu, jako som o tom myslel vo svojom srdci.
7Caßcßâl chihab cuan cue nak cuanquin Cades-barnea ut laj Moisés laj cßanjel chiru li Dios quinixtakla chak chirilbal li naßajej aßin. Ut nak quinsukßi quinchßolob chi tzßakal chiru li cßaßru quicuil chak saß li naßajej aßan ut li cßaßru cuan saß inchßôl.
8Lež moji bratia, ktorí boli odišli so mnou hore, zmalátnili srdce ľudu, ale ja som cele nasledoval Hospodina, svojho Boha.
8Eb li queßcuulac chicuix queßxqßue xxiuheb li tenamit riqßuin li cßaßru queßxye chirix li naßajej aßan. Abanan lâin quinbânu joß li quixye li Kâcuaß lin Dios.
9A Mojžiš prisahal toho dňa povediac: Prisahám, že zem, po ktorej chodila tvoja noha, bude za dedičstvo tebe a tvojim synom až na veky, pretože si cele nasledoval Hospodina, môjho Boha.
9Saß li cutan aßan laj Moisés quixye cue chi joßcaßin: “Chi yâl tinye âcue, li naßajej li bar xatnumeß cuiß, âcuehak lâat ut rehakeb ajcuiß lâ cualal âcßajol chi junelic, xban nak xabânu li cßaßru quiyeheß âcue xban li Kâcuaß lin Dios,” chan.
10A tak teraz hľa, Hospodin ma živil, tak ako hovoril. Toto je už štyridsaťpäť rokov odvtedy, čo to hovoril Hospodin Mojžišovi, a čo chodil Izrael po púšti. A teraz hľa, je mi dnes osemdesiatpäť rokov.
10Anakcuan ac xnumeß ôb roxcßâl chihab nak li Dios quixye aßin re laj Moisés nak toj yôqueb chak chi numecß saß li chaki chßochß eb laj Israel. Joß quixyechißi chak cue, chalen anakcuan toj yô chixqßuebal inyußam. Anakcuan ôb roßcßâl chihab chic cuan cue.
11Ešte som i dnes taký silný, jako som bol v deň, v ktorý ma poslal Mojžiš, aká bola moja sila vtedy, taká je moja sila i teraz, už či by bolo ísť do boja a či ináče vyjsť alebo prijsť.
11Abanan lin metzßêu toj cuan ajcuiß anakcuan joß saß li cutan aßan nak quinixtakla laj Moisés chixqßuebal retal li naßajej. Chanru lin metzßêu saß li cutan aßan, joßcan ajcuiß xcacuilal inmetzßêu anakcuan. Toj cau cuib re xic chi pletic, malaj ut re xbânunquil li cßaßru tincuaj.
12Preto mi teraz daj tento vrch, o ktorom hovoril Hospodin toho dňa, lebo veď si ty počul toho dňa, že sú tam Enákovia a veľké mestá opevnené. Azda bude Hospodin so mnou a vyženiem ich, tak ako hovoril Hospodin.
12Joßcan nak nintzßâma châcuu nak tâqßue chokß cue li naßajej li tzûl ru joß quixyechißi chak cue li Kâcuaß. Lâat ac nacanau nak cuanqueb li ralal xcßajol laj Anac saß li naßajej aßan. Cuanqueb nînki tenamit ut cauheb rib chi pletic. Abanan lâin ninnau nak li Dios tâcuânk cuiqßuin ut tinixtenkßa chirisinquileb saß li naßajej aßan joß quixye chak cue, chan laj Caleb.
13A Jozua ho požehnal a dal Hebron Kálefovi, synovi Jefunneho, do dedičstva.
13Ut laj Josué quixye re laj Caleb li ralal laj Jefone: —Aß taxak li Dios chi-osobtesînk âcue, chan. Ut quixqßue li tenamit Hebrón re aßan ut reheb ajcuiß li ralal xcßajol.
14Preto sa dostal Hebron Kálefovi, synovi Jefunneho Kenizského do dedičstva, a je tak až do tohoto dňa, pretože cele nasledoval Hospodina, Boha Izraelovho.
14Joßcan nak li tenamit Hebrón quicana chokß re laj Caleb li ralal laj Jefone aj cenezeo. Ut quicana ajcuiß reheb li ralal xcßajol toj chalen anakcuan xban nak laj Caleb quixbânu chi tzßakal li quiraj li Kâcuaß, lix Dios eb laj Israel.Najter kße cutan lix cßabaß li tenamit Hebrón, aßan Quiriat-arba, xban nak laj Arba, aßan jun cuînk kßaxal naßno ru saß xyânkeb laj anaceo. Ut nak ac xeßrêchani li tenamit Hebrón, incßaß chic quicuan li plêt saß li naßajej aßan.
15A Hebron sa volal predtým Kirjat-arbe, toho veľkého človeka, ktorý bol medzi Enákmi. A zem mala pokoj od vojny.
15Najter kße cutan lix cßabaß li tenamit Hebrón, aßan Quiriat-arba, xban nak laj Arba, aßan jun cuînk kßaxal naßno ru saß xyânkeb laj anaceo. Ut nak ac xeßrêchani li tenamit Hebrón, incßaß chic quicuan li plêt saß li naßajej aßan.