1Vtedy povolal Jozua Rúbenovcov, Gádovcov a polovicu pokolenia Manassesovho
1Laj Josué quixbokeb li ralal xcßajol laj Rubén ut eb li ralal xcßajol laj Gad joß eb ajcuiß li yijach li ralal xcßajol laj Manasés.
2a riekol im: Vy ste zachovali všetko, čo vám prikázal Mojžiš, služobník Hospodinov, a poslúchali ste môj hlas vo všetkom, čo som vám kedy prikázal.
2Ut quixye reheb: —Lâex xex-abin chiru laj Moisés laj cßanjel chiru li Dios ut xebânu li cßaßru quinye lâin.
3Neopustili ste svojich bratov toto už mnohé dni, až do tohoto dňa, a ostríhali ste, čo bolo nariadené, prikázanie Hospodina, svojho Boha.
3Chalen chak junxil ut toj chalen anakcuan mâ jun sut xecanabeb xjuneseb laj Israel lê rech tenamitil. Xebânu ban chi tzßakal re ru lê chakßrabinquil xban li Kâcuaß li kaDios.
4A tak teraz dal Hospodin, váš Bôh, odpočinutie vašim bratom, ako im hovoril, preto teraz sa obráťte a iďte si do svojich stánov, do zeme svojho državia, ktoré vám dal Mojžiš, služobník Hospodinov, za Jordánom.
4Anakcuan ac xqßue ke li Kâcuaß li cßaßru quixyechißi ut eb lê rech tenamitil cuanqueb saß xyâlal. Anakcuan tintzßâma chêru nak texsukßîk saß lê naßaj aran jun pacßal li nimaß Jordán, li quiqßueheß êre xban laj Moisés laj cßanjel chiru li Kâcuaß.
5Len pozorujte veľmi, aby ste činili prikázanie a zachovali zákon, ktorý vám prikázal Mojžiš, služobník Hospodinov, milovať Hospodina, svojho Boha, a chodiť po všetkých jeho cestách, ostríhať jeho prikázania a pridŕžať sa ho a slúžiť mu celým svojím srdcom a celou svojou dušou.
5Caßaj cuiß li cßaßru nintzßâma chêru, aßan nak têbânu chi anchal êchßôl li cßaßru naxye saß lix chakßrab li Kâcuaß li quixqßue êre laj Moisés laj cßanjel chiru. Lâin nacuaj nak têra li Kâcuaß li kaDios. Ut texcuânk joß naraj aßan. Chexocak saß lê chßôl lix chakßrab. Chexpâbânk ut chexcßanjelak chiru chi anchal êchßôl, chan laj Josué.
6Tak tedy ich požehnal Jozua a prepustil ich, a odišli do svojich stánov.
6Ut chirix aßan laj Josué quixtzßâma chiru li Dios nak târosobtesiheb, tojoßnak quixtaklaheb saß lix muhebâleb.
7A polovici pokolenia Manassesovho dal Mojžiš dedičstvo v Bázane a jeho druhej polovici dal Jozua s ich bratmi za Jordánom na západ. A keď ich prepúšťal Jozua do ich stánov, tiež ich požehnal.
7Yijach li ralal xcßajol laj Manasés quiqßueheß xnaßajeb aran Basán saß li este xban laj Moisés. Ut li yijach chic li ralal xcßajol laj Manasés quiqßueheß xnaßajeb xban laj Josué saß xyânkeb laj Israel, li xeßcana chi cuânc aran jun pacßal li nimaß Jordán saß li oeste. Ut eb li yijach li ralal xcßajol laj Manasés, li quiqßueheß xnaßajeb saß li este, laj Josué quixtaklaheb saß rochocheb nak acak xtzßâma rosobtesinquileb chiru li Kâcuaß.
8A povedal im takto: Navráťte sa s veľkými pokladmi do svojich stánov a s dobytkom, veľmi mnohým, so striebrom a so zlatom, s meďou a so železom a s veľkým množstvom rúcha. Rozdeľte korisť od svojich nepriateľov so svojimi bratmi.
8Ut quixye ajcuiß reheb: —Ayukex saß lê muhebâl ut yalomak xsahil li biomal li xerêchani riqßuineb li xicß nequeßiloc ke. Nabaleb li quetômk, li plata, li oro, ut li bronce ut nabal li akßej re têjeqßui chêrix lâex, joß ajcuiß chirixeb lê rech tenamitil, chan.
9A vrátiac sa synovia Rúbenovi a synovia Gádovi a polovica pokolenia Manassesovho odišli od synov Izraelových zo Sila, ktoré je v Kananejskej zemi, aby išli do zeme Gileáda, do zeme svojho državia, v ktorej dostali državie na rozkaz Hospodina, skrze Mojžiša.
9Joßcaßin nak queßxjach ribeb li ralal xcßajol laj Rubén ut eb li ralal xcßajol laj Gad, joß ajcuiß li yijach li ralal xcßajol laj Manasés riqßuineb li jun chßol chic laj Israel. Queßxjach ribeb aran Silo saß li naßajej Canaán ut queßcôeb saß li naßajej Galaad, li naßajej li quiqßueheß reheb joß quixye li Kâcuaß re laj Moisés.
10A keď prišli do okolia Jordána, ktoré je v Kananejskej zemi, postavili tam synovia Rúbenovi a synovia Gádovi a polovica pokolenia Manassesovho oltár, nad Jordánom, oltár, veľký na podiv.
10Nak queßcuulac saß li nubâl cuan cuiß li nimaß Jordán, queßxyîb jun nimla artal saß li naßajej Canaán eb li ralal xcßajol laj Rubén ut eb li ralal xcßajol laj Gad, joß ajcuiß li yijach li ralal xcßajol laj Manasés.
11A synovia Izraelovi počuli vravieť, že hľa, synovia Rúbenovi a synovia Gádovi a polovica pokolenia Manassesovho vystavili oltár naproti Kananejskej zemi, v okolí Jordána, na strane synov Izraelových.
11Ut eb laj Israel queßrabi resil nak eb li ralal xcßajol laj Rubén ut eb li ralal xcßajol laj Gad, joß ajcuiß li yijach li ralal xcßajol laj Manasés queßxyîb jun li artal saß li nubâl re lix chßochßeb laj Israel chire li nimaß Jordán.
12Keď to počuli synovia Izraelovi, shromaždili sa, celá obec synov Izraelových, do Síla, aby išli hore proti nim do boja.
12Queßxchßutub ribeb chixjunileb laj Israel li cuanqueb saß li oeste re teßxic chi pletic riqßuineb.
13A synovia Izraelovi poslali k synom Rúbenovým a k synom Gádovým a k polovici pokolenia Manassesovho do zeme Gileáda Pinchasa, syna Eleazára, kňaza,
13Eb laj Israel queßxtaklaheb saß li naßajej Galaad laj Finees li ralal laj Eleazar laj tij riqßuineb li ralal xcßajol laj Rubén, li ralal xcßajol laj Gad ut li yijach li ralal xcßajol laj Manasés.
14a desať kniežat s ním, po jednom kniežati na dom otca zo všetkých desiatich pokolení Izraelových. A každý z nich bol hlavou domu ich otcov, tisícov Izraelových.
14Queßxtakla ajcuiß lajêb li nequeßcßamoc be saß xyânkeb li junjûnk têp. Queßcôeb saß xcßabaß li junjûnk chßûtal li ralal xcßajol laj Israel.
15A keď prišli k synom Rúbenovým a k synom Gádovým a k polovici pokolenia Manassesovho do zeme Gileáda, hovorili s nimi a riekli:
15Eb aßan queßtaklâc saß li naßajej Galaad chi âtinac riqßuineb li ralal xcßajol laj Rubén, li ralal xcßajol laj Gad, ut li yijach li ralal xcßajol laj Manasés.
16Takto hovoria synovia Izraelovi, celá obec Hospodinova: Jaké je to prestúpenie, ktorého ste sa dopustili proti Bohu Izraelovmu, odvrátiť sa dnes, aby ste neišli za Hospodinom, tým, že ste si vystavili oltár, aby ste sa dneska sprotivili Hospodinovi?
16Ut queßxye reheb: —Lâo xochal chi âtinac êriqßuin saß xcßabaßeb laj Israel, lê rech tenamitil. ¿Cßaßut nak xebânu li mâc aßin chiru li kaDios? ¿Cßaßut nak xex-oc chixyîbanquil li artal aßin? ¿Cßaßut nak yôquex chixkßetbal lix chakßrab li Kâcuaß Dios?
17Či nám bolo ešte málo vykonať neprávosť pri modle Peora, od ktorej sme sa neočistili ani do tohoto dňa, a pre ktorú bola prišla rana na obec Hospodinovu?
17¿Ma incßaß ta biß nabal li mâc xkabânu nak xkalokßoni li yîbanbil dios saß li naßajej Peor? Li mâc aßan toj cuan ajcuiß saß kabên chalen anakcuan. Xban li mâc aßan, nabaleb lix tenamit li Dios queßcam.
18A vy ste sa odvrátili dnes, aby ste neišli za Hospodinom. Nuž stane sa, keď ste sa vy dnes vzbúrili proti Hospodinovi, že zajtra sa rozhnevá na celú obec Izraelovu.
18Ut lâex yôquex chixcanabanquil li Kâcuaß Dios ut yôquex chixkßetkßetinquil êrib chiru. Cui joßcan yôquex, tâchâlk xjoskßil li Dios saß kabên lâo aj Israel.
19Ale ak vám je nečistou zem vášho državia, nože prejdite do zeme državia Hospodinovho, kde býva príbytok Hospodinov, a vezmite državie medzi nami, ale proti Hospodinovi sa nebúrte a nám sa neprotivte staväjúc si oltár krome oltára Hospodina, nášho Boha.
19Cui lâex nequecßoxla nak lê naßaj muxbil ru naru nequexnumeß saß kayânk ut naru nequexcuan saß li naßajej cuan cuiß lix tabernáculo li Kâcuaß Dios. Lâo incßaß nakaj nak têkßetkßeti êrib chiru li Kâcuaß, chi moco têkßetkßeti êrib chiku lâo riqßuin xyîbanquil jalan chic artal chiru lix artal li Kâcuaß Dios.
20Lebo veď či nebolo tak, keď sa Achan, syn Zérachov, dopustil prestúpenia zarieknutou vecou, že bol hnev na celú obec Izraelovu? A on bol jediný človek, ktorý zhrešil, a nezomrel iba sám za svoju neprávosť.
20Chijulticokß êre nak laj Acán li ralal laj Zera quimâcob riqßuin xchapbal li tâcßanjelak chiru li Dios ut riqßuin xchapbal li ac kßaxtesinbil re sachecß. Xban li mâc li quixbânu, li Kâcuaß quijoskßoß saß kabên chikajunilo ut moco caßaj cuiß ta aßan quicam xban li mâc li quixbânu, chanqueb.
21Na to odpovedali synovia Rúbenovi a synovia Gádovi jako aj polovica pokolenia Manassesovho a hovorili s hlavami tisícov Izraelových:
21Eb li ralal xcßajol laj Rubén ut eb li ralal xcßajol laj Gad, joß eb ajcuiß yijach li ralal xcßajol laj Manasés queßchakßoc ut queßxye reheb laj cßamol be saß xyânkeb laj Israel:
22Silný Bôh, Bôh Hospodin, áno, silný Bôh, Bôh Hospodin, on vie, a nech to vie aj Izrael. Ak sme to učinili zo vzbury alebo ak z prestúpenia proti Hospodinovi, vtedy nech nás nezachráni tohoto dňa.
22—Li Kâcuaß li nimajcual Dios, aßan naxnau chixjunil. Aßan naxnau cßaßru aj e nak xkayîb li artal aßin. Ut aßan tâcßutuk re lix yâlal chêru. Cui lâo xkayîb li artal aßin re takakßetkßeti kib chiru, malaj ut re xtzßektânanquil li Dios, choxqßuehak ta chi câmc.
23Postaviť si oltár nato, aby sme odvrátiac sa neišli za Hospodinom! A jestli to bolo nato, aby sme na ňom obetovali zápalnú obeť a obilnú obeť a jestli nato, aby sme na ňom obetovali bitné obeti pokojné, vtedy nech vyhľadá sám Hospodin,
23Aß ta li Kâcuaß chiqßuehok ke chixtojbal li kamâc cui lâo xkayîb li artal aßin re xtzßektânanquil li Dios malaj ut re li mayej re xcßambal kib saß usilal, malaj ut re xqßuebal li cßatbil mayej.
24jestli sme toho neučinili preto, že sme sa obávali tejto veci povediac: Zajtra povedia vaši synovia našim synom a rieknu: Čo vám do Hospodina, Boha Izraelovho?
24Lâo xkayîb li artal aßin xban nak xkacßoxla nak mokon eb lê ralal êcßajol mâre teßxye ke: “Lâex incßaß naru nequexchal arin chixlokßoninquil li Kâcuaß li kaDios lâo aj Israel.”
25Lebo veď Hospodin dal hranicu medzi nás a medzi vás, synovia Rúbenovi a synovia Gádovi, Jordán, vy nemáte dielu na Hospodinovi. A vaši synovia spôsobia to, že sa naši synovia prestanú báť Hospodina.
25Ut mâre teßxye: “Li Kâcuaß Dios quixqßue li nimaß Jordán chokß nubâl re li kanaßaj. Ut aßan najachoc re li kanaßaj riqßuin lê re lâex li ralal xcßajol laj Rubén, ut li ralal xcßajol laj Gad,” mâre chaßkeb reheb li kalal kacßajol. Ut mâre teßxcanab xxucuanquil ru li Kâcuaß Dios.
26A preto sme riekli: Nože si to spravme, postavme si oltár, nie na zápal ani nie na bitnú obeť,
26Joßcan nak xkacßûb ru nak takayîb junak li artal. Mâcuaß re qßuehoc mayej chi moco re cßatoc xul.
27ale nato, aby bol svedkom medzi nami a medzi vami a medzi naším pokolením po nás, aby sme konali službu Hospodinovu pred ním svojimi zápalmi, svojimi bitnými obeťami a svojimi pokojnými obeťami, aby nepovedali vaši synovia zajtra našim synom: Nemáte dielu na Hospodinovi.
27Xkayîb ban joß retalil chokß ke ut chokß êre lâex ut reheb ajcuiß li kalal kacßajol li teßcuânk mokon. Xkayîb re xcßutbal nak lâo naru ajcuiß nakalokßoni li Kâcuaß Dios ut naru ajcuiß toxic saß li tabernáculo re xqßuebal li kamayej ut li cßatbil mayej re xtzßâmanquil xcuybal li kamâc ut re ajcuiß xcßambal kib saß usilal riqßuin li Dios. Chi joßcan eb lê ralal êcßajol incßaß naru teßxye reheb li kalal kacßajol nak incßaß naru teßxic chixlokßoninquil li Dios.
28Preto sme riekli: A bude, keby nám tak povedali alebo nášmu pokoleniu voľakedy v budúcnosti, povieme: Vidzte oltár, podobný oltáru Hospodinovmu, ktorý učinili naši otcovia, nie na zápal ani nie na bitnú obeť, ale nato, aby bol svedkom medzi nami a medzi vami.
28Lâo xkacßoxla nak cui ani tâyehok reheb li kalal kacßajol chi joßcan, eb aßan teßxye, “Qßuehomak retal. Eb li kaxeßtônil yucuaß queßxyîb li artal aßin chokß re li Kâcuaß. Mâcuaß re qßuehoc mayej chi moco re xcßatbal li xul. Re ban nak tâcßanjelak chokß retalil chiku lâo ut chêru lâex.”
29Nech je to preč od nás, aby sme sa mali búriť proti Hospodinovi a odvrátiť sa dnes, aby sme neišli za Hospodinom postaviac si oltár na zápal, na obilnú obeť a na bitnú obeť krome oltára Hospodina, svojho Boha, ktorý je pred jeho príbytkom.
29Incßaß taxak chicßulmânk chi joßcan. Incßaß taxak takakßetkßeti kib chiru li Kâcuaß chi moco takatzßektâna riqßuin xyîbanquil li artal re li cßatbil mayej, chi moco re qßuehoc mayej, chi moco re li cßatbil xul, xban nak mâcßaß chic junak artal chiru lix artal li Kâcuaß Dios li cuan chiru li tabernáculo, chanqueb.
30A keď počul Pinchas, kňaz, a počuli kniežatá obce a hlavy tisícov Izraelových, ktorí boli s ním, slová, ktoré hovorili synovia Rúbenovi a synovia Gádovi a synovia Manassesovi, ľúbilo sa im to.
30Laj Finees laj tij ut eb li nequeßcßamoc be, joß ajcuiß li nequeßtaklan saß xbêneb li junjûnk chßûtal queßrabi li cßaßru queßxye li ralal xcßajol laj Rubén, ut eb li ralal xcßajol laj Gad, ut li yijach li ralal xcßajol laj Manasés. Ut queßxcßul xchßôl li cßaßru queßxye.
31A Pinchas, syn Eleazára, kňaza, riekol synom Rúbenovým a synom Gádovým a synom Manassesovým: Dnes sme poznali, že je medzi nami Hospodin, keď ste sa nedopustili proti Hospodinovi prestúpenia, vtedy ste vytrhli synov Izraelových z ruky Hospodinovej.
31Ut laj Finees li ralal laj Eleazar laj tij quixye reheb:—Anakcuan nakanau nak li Kâcuaß Dios cuan kiqßuin. Lâex incßaß xekßet xchakßrab li Dios nak xeyîb li artal aßin. Anakcuan nakanau nak li Dios incßaß tixqßue raylal saß kabên lâo aj Israel, chan.
32A tak sa navrátil Pinchas, syn Eleazára, kňaza, i kniežatá od synov Rúbenových a od synov Gádových zo zeme Gileáda do zeme Kanaána k synom Izraelovým a doniesli im odpoveď.
32Chirix aßan laj Finees laj tij rochbeneb li queßcôeb chirix queßel riqßuineb li ralal xcßajol laj Rubén ut laj Gad saß li naßajej Galaad. Queßsukßi Canaán saß lix naßajeb ut queßxye reheb chixjunileb laj Israel li cßaßru quiyeheß reheb.
33A ľúbilo sa to synom Izraelovým, a synovia Izraelovi dobrorečili Bohu a už nevraveli o tom, že ísť hore proti nim do boja a zkaziť zem, v ktorej bývajú synovia Rúbenovi a synovia Gádovi.
33Eb laj Israel queßxcßul xchßôl li cßaßru queßxye chak. Joßcan nak eb laj Israel queßxlokßoni li Dios ut incßaß chic queßxcßoxla xic chi pletic riqßuineb li ralal xcßajol laj Rubén, ut li ralal xcßajol laj Gad chixsachbal ru li naßajej li cuanqueb cuiß.Ut eb li ralal xcßajol laj Rubén ut eb li ralal xcßajol laj Gad queßxqßue “Ed” chokß xcßabaß li artal ut queßxye: —Li artal aßin, aßan retalil chokß ke nak li Kâcuaß, aßan li tzßakal Dios, chanqueb.
34A synovia Rúbenovi a synovia Gádovi nazvali oltár: Éd lebo vraj on je svedkom medzi nami, že Hospodin je Bôh.
34Ut eb li ralal xcßajol laj Rubén ut eb li ralal xcßajol laj Gad queßxqßue “Ed” chokß xcßabaß li artal ut queßxye: —Li artal aßin, aßan retalil chokß ke nak li Kâcuaß, aßan li tzßakal Dios, chanqueb.