1A Jozua shromaždil všetky pokolenia Izraelove do Síchema a povolal starších Izraelových a jeho hlavy i jeho sudcov i jeho správcov, a postavili sa pred tvárou Božou.
1Laj Josué quixchßutubeb chixjunileb lix têpaleb laj Israel aran Siquem. Quixbokeb li nequeßcßamoc be saß xyânkeb, ut eb li nequeßtaklan saß xbêneb, ut eb laj rakol âtin, joß eb ajcuiß li cuanqueb xcuanquil. Queßxchßutub ribeb chiru li Dios.
2A Jozua riekol všetkému ľudu: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Tam za riekou bývali vaši otcovia od pradávna, Térach, otec Abrahámov a otec Náchorov, a slúžili iným bohom.
2Ut laj Josué quixye reheb chixjunileb li tenamit: —Aßan aßin li xye li Kâcuaß li kaDios lâo aj Israel: “Najter kße cutan eb lê xeßtônil yucuaß, laj Taré lix yucuaßeb laj Abraham, ut laj Nacor, queßcuan jun pacßal li nimaß Eufrates ut queßxlokßoniheb li jalanil dios.
3A vzal som vášho otca, Abraháma, zpoza rieky a povodil som ho po celej zemi Kanaána a rozmnožil som jeho semeno dajúc mu Izáka.
3Lâin quincßamoc re laj Abraham lâ xeßtônil yucuaß jun pacßal li nimaß Eufrates. Lâin quincßamoc be chiru nak quinumeß saß chixjunil li naßajej Canaán. Quinqßue laj Isaac li ralal ut quinqßue ajcuiß chi tâmc li ralal xcßajol.
4Potom som dal Izákovi Jakoba a Ezava a Ezavovi so dal vrch Seir, aby ho zaujal do dedičstva, a Jakob a jeho synovia odišli do Egypta.
4Ut quinqßue cuib li ralal laj Isaac. Aßaneb laj Jacob ut laj Esaú. Re laj Esaú quinqßue li naßajej li tzûl ru. Ut laj Jacob ut li ralal xcßajol queßcôeb saß li naßajej Egipto.
5A poslal som Mojžiša a Árona a zbil som Egypt ranami, jako som učinil v jeho strede, a potom som vás vyviedol von ztade.
5Mokon chic quintakla laj Moisés ut laj Aarón aran Egipto re risinquileb laj Israel aran. Ut nabal li raylal quintakla saß xbêneb laj Egipto toj retal quexcuisi saß li naßajej aßan.
6A keď som viedol vašich otcov z Egypta, prišli ste k moru. A Egypťania honili vašich otcov s vozmi a jazdcami až do Rudého mora.
6Nak quicuisiheb lê xeßtônil yucuaß aran, eb laj Egipto queßxtâkeheb laj Israel saß lix carruaje ut chirixeb lix cacuây. Ut queßcuulac cuan cuiß li Caki Palau.
7A keď kričali na Hospodina postavil mrákavu medzi vás a medzi Egypťanov, a uviedol na neho more, a pokrylo ho. A vaše oči videly, čo som činil v Egypte, a bývali ste na púšti mnoho dní.
7Ut eb lê xeßtônil yucuaß queßxjap re chixtzßâmanquil xtenkßanquil chicuu. Ut quinqßue li kßojyîn saß xyiheb aßan ut eb laj Egipto. Ut lâin quintakla li haß re nak tixjunaji rib saß xbêneb laj Egipto ut queßosoß. Lâex nequenau cßaßru quinbânu. Ut najt quexcuan saß li chaki chßochß.
8Potom som vás doviedol do zeme Amoreja, ktorý býval za Jordánom, a bojovali s vami, ale som ich vydal do vašej ruky, a zaujali ste ich zem do dedičstva, a vyhladil som ich zpred vašej tvári.
8Chirix aßan quexincßam saß lix naßajeb laj amorreo li queßcuan jun pacßal li nimaß Jordán saß li este bar na-el chak li sakße. Eb aßan queßpletic êriqßuin, abanan lâin quexintenkßa chi numtâc saß xbêneb. Lâin quexintenkßa chixsachbal ruheb ut querêchani lix naßajeb.
9A povstal Balák, syn Cipporov, moábsky kráľ, a bojoval proti Izraelovi a pošlúc poslov povolal Baláma, syna Beorovho, aby vám zlorečil.
9Ut lix reyeb laj Moab, laj Balac li ralal laj Zipor, quipletic êriqßuin. Ut quixtakla xbokbal laj Balaam li ralal laj Beor re nak tixtzßâma mâusilal saß êbên.
10Ale nechcel som počuť Baláma, lež naopak: musel vám znova a znova žehnať, a tak som vás vytrhol z jeho ruky.
10Abanan lâin incßaß quinsume li cßaßru quixtzßâma chicuu laj Balaam. Joßcan nak nabal sut quixtzßâma êrosobtesinquil ut lâin xincoloc êre chiru laj Balac.
11A keď ste prešli cez Jordán, prešli ste k Jerichu, a bojovali proti vám páni Jericha, Amorej, Ferezej, Kananej, Hetej, Girgazej, Hevej a Jebuzej, a dal som ich do vašej ruky.
11Joßcan nak quexnumeß jun pacßal li nimaß Jordán ut quexcuulac saß li tenamit Jericó. Ut eb li cuanqueb aran queßpletic êriqßuin. Ut queßpletic ajcuiß êriqßuin eb laj amorreo, eb laj ferezeo, eb laj cananeo, eb laj heteo, eb laj gergeseo, eb laj heveo, ut eb laj jebuseo. Ut lâin xexintenkßa chi numtâc saß xbêneb.
12A poslal som pred vami sršňov a zahnaly ich zpred vašej tvári, dvoch kráľov Amoreja; nevyhnal si ich svojím mečom ani svojím štítom.
12Nak yôquex chi xic, lâin quinsach lix naßlebeb re nak târûk têrisiheb li cuib chi rey li nequeßtaklan saß xbêneb laj amorreo. Mâcuaß lâex li quexbânun re riqßuin lê tzimaj, chi moco riqßuin lê chßîchß. Lâin ban quin-isin reheb.
13A dal som vám zem, na ktorej ste nepracovali, a mestá, ktoré ste nestaväli, a bývate v nich. Z viníc a z olivníc, ktorých ste nesadili, jete.
13Lâin xinqßue li chßochß êre ac cßanjelanbil, ac aubil xsaß. Li tenamit li cuanquex cuiß anakcuan, moco toj xeyîb ta. Ac cuan ban nak xexcuulac. Ac aubil li uvas ut li cheß olivos nak xexcuulac. Moco toj xerau ta li yôquex chixtzacanquil anakcuan”, chan li Kâcuaß êre.
14Preto teraz sa bojte Hospodina a slúžte mu v úprimnosti a v pravde a odstráňte bohov, ktorým slúžili vaši otcovia tam za riekou a v Egypte, a slúžte Hospodinovi.
14Laj Josué quixye ajcuiß reheb laj Israel: —Anakcuan ut chexucua ru li Kâcuaß ut chexcßanjelak chiru chi anchal lê chßôl ut chi tzßakal re ru. Isihomakeb saß êyânk li yîbanbil dios li queßxlokßoni lê xeßtônil yucuaß nak cuanqueb aran jun pacßal li nimaß Eufrates ut nak cuanqueb aran Egipto. Chexcßanjelak ban chiru li Kâcuaß chi anchal êchßôl.
15No, ak je to zlé vo vašich očiach slúžiť Hospodinovi, vyvoľte si dnes, komu budete slúžiť, či bohom, ktorým slúžili vaši otcovia, ktorí boli za riekou, a či bohom Amorejov, v ktorých zemi bývate, ale ja a môj dom budeme slúžiť Hospodinovi.
15Cui lâex nequecßoxla nak incßaß us cßanjelac chiru li Kâcuaß Dios, sicßomak ani têcßanjela ru. ¿Ma texcßanjelak chiruheb li yîbanbil dios li queßxcßanjela chak ru lê naß êyucuaß nak queßcuan jun pacßal li nimaß Eufrates, malaj ut texcßanjelak chiruheb lix dioseb laj amorreo li cuanqueb arin saß li naßajej aßin? Abanan, lâin joßqueb ajcuiß li cualal incßajol tocßanjelak chiru li Kâcuaß Dios, chan laj Josué.
16A ľud odpovedal a riekol: Nech je to preč od nás, aby sme mali opustiť Hospodina a slúžiť iným bohom.
16Ut eb li tenamit queßchakßoc ut queßxye: —Incßaß taxak takacanab li Kâcuaß li kaDios. Lâo incßaß naru takacanab xlokßoninquil li Kâcuaß yal xban xlokßoninquil li yîbanbil dios.
17Lebo Hospodin, náš Bôh je to, ktorý nás vyviedol i našich otcov z Egyptskej zeme, z domu sluhov, sem hore, a ktorý činil tie veľké znamenia pred našimi očami a ostríhal nás na celej tej ceste, ktorou sme išli, a medzi všetkými národami, ktorých stredom sme prišli.
17Li Kâcuaß li kaDios, aßan li qui-isin chak reheb li kaxeßtônil yucuaß joß ajcuiß lâo saß li naßajej Egipto bar cocuan cuiß chak chokß rahobtesinbil môs. Aßan quixbânu qßuila milagro chiku ut aßan ajcuiß li qui-iloc ke nak quilajonumeß chak saß eb li naßajej aßan.
18A Hospodin zahnal všetky tie národy, aj Amoreja, ktorý býval v zemi, zpred našej tvári. Aj my budeme slúžiť Hospodinovi, lebo on je náš Bôh.
18Li Kâcuaß quikßaxtesin saß kukß chixjunileb li tenamit ut quixkßaxtesiheb ajcuiß laj amorreo li queßcuan saß li chßochß aßin. Joßcan nak lâo tocßanjelak ajcuiß chiru li Kâcuaß joß nacatcßanjelac lâat xban nak aßan li kaDios, chanqueb.
19Ale Jozua riekol ľudu: Nebudete môcť slúžiť Hospodinovi, lebo on je presvätý Bôh, je silný Bôh žiarlivý, neodpustí vašich previnení a vašich hriechov.
19Ut laj Josué quixye reheb: —Lâex incßaß texrûk chi cßanjelac chiru li Kâcuaß xban nak aßan jun Dios Santo. Aßan incßaß tixcuy êmâc cui yôkex chixlokßoninquil li yîbanbil dios. Aßan incßaß tixcuy êmâc riqßuin lê kßetkßetil chi moco tixcuy êmâc riqßuin lê mâusilal.
20Keď opustíte Hospodina a budete slúžiť cudzím bohom, obráti sa a učiní vám zle a zničí vás, kým vám prv činil dobre.
20Cui lâex têtzßektâna li Kâcuaß ut têlokßoni li yîbanbil dios, li Kâcuaß tâqßuehok êre chixtojbal rix lê mâc ut tixsach êru usta ac xexrosobtesi, chan laj Josué.
21A ľud povedal Jozuovi: Nie tak, ale Hospodinovi budeme slúžiť.
21Ut eb li tenamit queßchakßoc ut queßxye: —Incßaß tâcßulmânk chi joßcan. Lâo tocßanjelak chiru li Kâcuaß, chanqueb.
22Vtedy zase riekol Jozua ľudu: Svedkami budete sami proti sebe, že ste si sami vyvolili Hospodina, aby ste jemu slúžili. A riekli: Svedkami sme.
22Ut laj Josué quixye ajcuiß reheb: —Anakcuan xeye nak texcßanjelak chiru li Kâcuaß. Lâex ajcuiß xexyehoc re. Cheqßuehak retal lê râtin, chan. Queßchakßoc ut queßxye: —Yâl nak lâo xoyehoc re, chanqueb.
23A tak teraz odstráňte cudzích bohov, ktorí sú ešte vo vašom strede, a nakloňte svoje srdcia k Hospodinovi, Bohu Izraelovmu.
23Ut laj Josué quixye reheb: —Cui yâl nak têraj cßanjelac chiru li Kâcuaß, tento têrisiheb chi junaj cua chixjunileb li jalanil dios li cuanqueb saß êyânk. Ut chi anchal lê chßôl têkßaxtesi êrib chi cßanjelac chiru li Kâcuaß li kaDios lâo aj Israel, chan.
24A ľud, všetci povedali Jozuovi: Hospodinovi, svojmu Bohu, budeme slúžiť a budeme počúvať na jeho hlas.
24Ut queßxye re: —Lâo tocßanjelak chiru li Kâcuaß li kaDios ut takabânu li cßaßru tixye ke, chanqueb.
25Tak učinil Jozua toho dňa smluvu s ľudom a uložil mu ustanovenie a súd v Sícheme.
25Saß ajcuiß li cutan aßan saß li naßajej Siquem, laj Josué quixbânu jun li contrato riqßuineb laj Israel. Quixqßue li chakßrab reheb ut quixye reheb chanru teßxbânu.
26A Jozua vpísal tie slová do knihy zákona Božieho. A vezmúc veľký kameň postavil ho tam pod dubom, ktorý bol v svätyni Hospodinovej.
26Ut laj Josué quixtzßîba retalil li queßxbânu saß li hu li tzßîbanbil cuiß lix chakßrab li Dios. Ut quixchap jun li nimla pec ut quixxakab rubel jun tôn li ji li cuan aran chixcßatk li tabernáculo.
27A Jozua riekol všetkému ľudu: Hľa, tento kameň bude svedoctvom proti vám, lebo on počul všetky reči Hospodinove, ktoré hovoril s nami, a bude svedoctvom proti vám, aby ste nezapreli svojho Boha.
27Ut quixye reheb laj Israel: —Li pec aßin tâcßanjelak êre chokß retalil nak lâex xesume xbânunquil chixjunil li joß qßuial xye ke li Kâcuaß Dios. Nak têril li pec aßin, tâjulticokß êre li cßaßru xeye cui incßaß yôquex chixbânunquil li cßaßru quesume xbânunquil. Li pec aßin tâcßanjelak re nak incßaß texcanâk chokß aj ticßtiß chiru li Kâcuaß li kaDios, chan laj Josué.
28Potom rozpustil Jozua ľud, aby išiel každý do svojho dedičstva.
28Chirix aßan laj Josué quixtaklaheb chixjunjûnkaleb saß li naßajej li quiqßueheß reheb.
29A stalo sa po týchto veciach, že zomrel Jozua, syn Núnov, služobník Hospodinov, majúc sto desať rokov.
29Nak ac xcßulman chixjunil li cßaßak re ru aßin, quicam laj Josué, laj cßanjel chiru li Dios. Laj Josué aßan li ralal laj Nun. Oßcßâl chihab riqßuin lajêb chihab cuan re nak quicam.
30A pochovali ho na území jeho dedičstva v Timnat-sérachu, ktoré je na vrchu Efraimovom od severa vrchu Gáš.
30Quimukeß saß li tenamit Timnat-sera li quiqßueheß re, li cuan saß eb li tzûl Efraín. Li naßajej aßan cuan jun pacßal li tzûl Gaas saß xjayal li norte.
31A Izrael slúžil Hospodinovi po všetky dni Jozuove i po všetky sni starších, ktorí prežili Jozuu a ktorí znali všetky skutky Hospodinove, ktoré učinil Izraelovi.
31Ut eb laj Israel queßcßanjelac chiru li Kâcuaß nak toj yoßyo laj Josué. Joßcan ajcuiß queßxbânu chiruheb laj cßamol be li toj queßcana nak quicam laj Josué xban nak eb aßan queßxnau chixjunil li joß qßuial li usilal quixbânu li Kâcuaß reheb laj Israel.
32A kosti Jozefove, ktoré doniesli synovia Izraelovi hore z Egypta, pochovali v Sícheme, na diele poľa, ktoré bol kúpil Jakob od synov Chamora, otca Síchemovho, za sto kesít, a boly synom Jozefovým do dedičstva.
32Eb laj Israel queßxcßam chak lix bakel laj José nak queßel chak Egipto ut queßxmuk aran Siquem saß li chßochß li quixlokß laj Jacob junxil riqßuineb li ralal laj Hamor. Laj Hamor, aßan lix yucuaß laj Siquem. Jun ciento chi tumin plata quixtoj cuiß laj Jacob ut li naßajej aßan quicana chokß xnaßajeb li ralal xcßajol laj José.Nak quicam laj Eleazar li ralal laj Aarón quimukeß aran saß jun li chßina tzûl li cuan saß li naßajej li quiqßueheß re laj Finees, li ralal laj Eleazar. Li naßajej aßan cuan saß xyânkeb li tzûl re laj Efraín.
33A zomrel aj Eleazár, syn Áronov, a pochovali ho na vŕšku Pinchasa, jeho syna, ktorý mu bol daný na vrchu Efraimovom.
33Nak quicam laj Eleazar li ralal laj Aarón quimukeß aran saß jun li chßina tzûl li cuan saß li naßajej li quiqßueheß re laj Finees, li ralal laj Eleazar. Li naßajej aßan cuan saß xyânkeb li tzûl re laj Efraín.