¹A synovia Izraelovi robili zase to, čo je zlé v očiach Hospodinových, a Hospodin ich vydal do ruky Filištínov štyridsať rokov.

¹Eb laj Israel queßxbânu cuißchic li mâusilal chiru li Kâcuaß. Joßcan nak li Kâcuaß quixkßaxtesiheb rubel xcuanquileb laj filisteo chiru caßcßâl chihab.

²A bol istý muž z Caree, z čeľade Dánovej, ktorému bolo meno Manoach, a ktorého žena bola neplodná a nerodila.

²Saß li naßajej Zora quicuan jun li cuînk aj Manoa xcßabaß. Li cuînk aßan xcomoneb li ralal xcßajol laj Dan. Mâ jun xcocßal quicuan xban nak li rixakil incßaß naqßuiresin.

³A anjel Hospodinov sa ukázal žene a riekol jej: Nože hľa, neplodná si a nerodíš, ale počneš a porodíš syna.

³Jun x-ángel li Kâcuaß quixcßutbesi rib chiru li ixk ut quixye re: —Lâat mâ jun âcocßal cuanjenak xban nak incßaß nacatqßuiresin. Abanan anakcuan tatcanâk chi yaj aj ixk ut tâcuânk jun âcßulaßal chßina têlom.

⁴Preto sa teraz vystríhaj a nepi vína ani nijakého nápoja opojného ani nejedz ničoho nečistého.

⁴Incßaß tat-ucßak vino chi moco li cßaßak re ru nacaltesin ut incßaß tâtzaca li cßaßak re ru li quixye li Dios nak incßaß naru xtzacanquil.

⁵Lebo hľa, počneš a porodíš syna, a britva nech nevstúpi na jeho hlavu, lebo chlapča bude nazarejom Božím od života matky, a on započne zachraňovať Izraela z ruky Filištínov.

⁵Tâcuânk jun lâ cßulaßal têlom. Incßaß tâbesmânk rismal, xban nak chalen saß xyoßlajic li cßulaßal aßan aj nazareo. Ac kßaxtesinbil re li Dios ut aßan tâoc chi coloc reheb laj Israel saß rukßeb laj filisteo, chan li ángel.

⁶A keď prišla žena, povedala svojmu mužovi: Muž Boží prišiel ku mne, ktorého vzozrenie bolo jako vzozrenie anjela Božieho, strašný bol veľmi, preto som sa ho ani nepýtala, odkiaľ je, ani mi neoznámil svojho mena.

⁶Ut li ixk quixserakßi re lix bêlom li cßaßru quiyeheß re xban li ángel. Quixye re: —Jun li cuînk taklanbil xban li Dios xcuulac cuiqßuin. Cßajoß nak x-oc incßaßux xban. Joß li aßan x-ángel li Kâcuaß nak xcuil, ut lâin incßaß xinpatzß re bar xchal chak ut ani, chi moco aßan xye cue ani xcßabaß.

⁷A riekol mi: Hľa, počneš a porodíš syna a preto teraz nepi vína ani nijakého nápoja opojného a nejedz ničoho nečistého, lebo chlapča bude nazarejom Božím od života matky až do dňa svojej smrti.

⁷Aßan quixye cue nak tâcuânk jun incßulaßal chßina têlom. Quixye ajcuiß cue nak chalen anakcuan incßaß tin-ucßak vino chi moco tincuucß li cßaßru nacaltesin ut incßaß tintzaca li cßaßak re ru incßaß naru xtzacanquil joß quixye li Dios, xban nak li cßulaßal li tâyoßlâk aj nazareo. Kßaxtesinbilak re li Kâcuaß chalen saß xyoßlajic ut toj chalen nak tâcâmk, chan li ixk.

⁸Vtedy sa modlil Manoach Hospodinovi a prosiac pokorne povedal: Ó, môj Pane, prosím, nech ešte prijde k nám muž Boží, ktorého si bol poslal, aby nás naučil, čo máme robiť s chlapcom, ktorý sa má narodiť.

⁸Ut laj Manoa quitijoc ut quixye re li Kâcuaß: —At Kâcuaß, at inDios, nintzßâma châcuu nak tâtakla cuißchic li cuînk aßan. Chicßulûnk taxak kiqßuin re nak tixchßolob chiku chanru takabânu riqßuin li cßulaßal li tâyoßlâk, chan.

⁹A Bôh vyslyšal hlas Manoachov, a anjel Boží prišiel zase k žene, keď sedela na poli, a Manoach, jej muž, zase nebol s ňou.

⁹Ut li Dios quixsume lix tij laj Manoa. Saß jun li cutan nak li ixakilbej cuan saß cßalebâl xjunes, lix ángel li Kâcuaß quixcßutbesi cuißchic rib chiru. Abanan laj Manoa lix bêlom mâ ani rochben.

¹⁰A žena ponáhľajúc sa bežala a oznámila svojmu mužovi a povedala mu: Hľa, ukázal sa mi muž, ktorý to bol prišiel ku mne toho dňa.

¹⁰Cô saß junpât li ixakilbej chixbokbal lix bêlom. Quixye re: —Quim. Xcßulun cuißchic li cuînk li quiâtinac cuiqßuin saß li cutan quinumeß, chan.

¹¹Vtedy vstal Manoach a išiel za svojou ženou a keď prišiel k mužovi, povedal mu: Či si to ty ten muž, ktorý si hovoril tu mojej žene? A on riekol: Ja som.

¹¹Laj Manoa cô chirix li rixakil chirilbal li cuînk. Ut quixye re: —¿Ma lâat li cat-âtinac riqßuin li cuixakil? chan. Ut lix ángel li Kâcuaß Dios quixye: —Lâin.—

¹²Na to povedal Manoach: Keď sa teraz splní tvoje slovo, jaký bude spôsob dieťaťa a čo bude jeho práca?

¹²Laj Manoa quixye re: —Nak tâcuulak xkßehil xyoßlajic li cßulaßal li xaye, ¿chanru nak takaqßuiresi? Ut, ¿chanru nak tâcuânk? chan.

¹³A anjel Hospodinov riekol Manoachovi: Všetkého toho, čo som povedal žene, nech sa vystríha.

¹³Lix ángel li Dios quixye re: —Tento nak lâ cuixakil tixbânu chi tzßakal re ru chixjunil li xinye re.

¹⁴Nebude jesť ničoho z toho, čo pošlo z vínneho kmeňa, a vína ani nijakého nápoja opojného nech nepije ani nech nejie ničoho nečistého; všetko, čo som jej prikázal, bude ostríhať.

¹⁴Incßaß naru tixtzaca li cßaßru yîbanbil riqßuin li ru li uvas. Incßaß naru târucß li vino chi moco târucß li haß li nacaltesin. Chi moco tixtzaca li naxye saß li chakßrab nak incßaß naru xtzacanquil. Tixbânu chixjunil li xinye re, chan li ángel.

¹⁵A Manoach povedal anjelovi Hospodinovmu: Dovoľ, prosím, že by sme ťa zdržali, aby sme pripravili kozľa pre teba.

¹⁵Ut laj Manoa quixye re lix ángel li Kâcuaß: —Matxic cuan. Oybeni cuan junpâtak re nak takachik junak li chibât ut takaqßue xtibel âcua, chan.

¹⁶Ale anjel Hospodinov riekol Manoachovi: Aj keby si ma zdržal, nebudem jesť tvojho chleba, ale ak pripravíš zápalnú obeť, Hospodinovi ju obetuj. Lebo nevedel Manoach, že je to anjel Hospodinov.

¹⁶Abanan li ángel quixye re: —Usta tincanâk êriqßuin junpâtak, incßaß tintzaca li cßaßru nacayîb. Abanan cui nacacuaj xbânunquil, tâmayeja li xul aßan chiru li Kâcuaß, chan. Laj Manoa incßaß quixnau nak li cuînk aßan x-ángel li Kâcuaß.

¹⁷A zase povedal Manoach anjelovi Hospodinovmu: Čo je tvoje meno, aby sme ťa poctili, keď sa splní tvoje slovo?

¹⁷Quixye laj Manoa re: —Ye ke ani âcßabaß re nak takabantioxi châcuu nak tâcßulmânk li cßaßru xaye ke, chan.

¹⁸A anjel Hospodinov mu riekol: Prečo sa pýtaš na moje meno, keď je ono predivné?

¹⁸Lix ángel li Kâcuaß quixye re: —¿Cßaßut nak tâcuaj tânau ani incßabaß? Lâat incßaß naru tânau xban nak lin cßabaß lâin kßaxal lokß, chan.

¹⁹Vtedy vezmúc Manoach kozľa a obetný dar obilný obetoval to zápalnou obeťou Hospodinovi na skale. A on vykonal divnú vec, kým hľadeli na to Manoach a jeho žena.

¹⁹Joßcan nak laj Manoa quixcßam li chibât ut quixcßam ajcuiß li ru li racuîmk ut quixmayeja saß xbên jun li pec chiru li Kâcuaß Dios. Ut li Kâcuaß quixcßutbesi jun li milagro chiruheb laj Manoa ut li rixakil.

²⁰Stalo sa totiž, keď vystupoval plameň s oltára k nebu, že vystúpil anjel Hospodinov v plameni oltára hore. A keď to videli Manoach a jeho žena, padli na svoju tvár na zem.

²⁰Nak yô chi cßatc li mayej saß li artal, laj Manoa ut li rixakil queßril lix ángel li Dios yô chi takecß saß choxa saß xxamlel li mayej. Laj Manoa ut li rixakil queßxhupub ribeb saß chßochß.

²¹A potom sa už viacej neukázal anjel Hospodinov ani Manoachovi ani jeho žene. Vtedy poznal Manoach, že to bol anjel Hospodinov.

²¹Laj Manoa quixqßue retal nak aßan x-ángel li Kâcuaß. Chalen aßan lix ángel li Dios incßaß chic quixcßutbesi rib chiruheb, chi moco chiru li cuînk, chi moco chiru li rixakil.

²²A Manoach povedal svojej žene: Istotne zomrieme, lebo sme videli Boha.

²²Laj Manoa quixye re li rixakil: —Relic chi yâl nak tocâmk xban nak xkil ru li Dios, chan.

²³Ale jeho žena mu povedala: Keby nás chcel Hospodin usmrtiť, nebol by prijal z našej ruky zápalnej obeti ani obetného daru obilného ani by nám nebol ukázal všetkých týchto vecí ani by nám teraz nebol ohlásil veci, jako je toto.

²³Abanan li rixakil quixye re: —Incßaß tocâmk. Cui ta li Dios kacamsinquil târaj, incßaß raj xcßul li kacßatbil mayej chi moco quixcßul raj li mayej li xkaqßue. Ut incßaß raj xcßutbesi chiku chixjunil li cßaßak re ru aßin, ut incßaß raj xye ke li cßaßru tâcßulmânk, chan.

²⁴A žena porodila syna a nazvala jeho Samson. A chlapec rástol, a Hospodin ho žehnal.

²⁴Ut li ixk quicuan jun lix cßulaßal têlom. Aj Sansón quixqßue chokß xcßabaß. Li cßulaßal quiniman ut li Kâcuaß qui-osobtesin re.Ut lix musikß li Kâcuaß li Dios qui-oc chirecßasinquil xchßôl laj Sansón nak cuan saß li naßajej li cuanqueb cuiß lix muhebâleb li ralal xcßajol laj Dan, li cuan saß xyiheb li cuib chi tenamit Zora ut Estaol.

²⁵A Duch Hospodinov ho začal pobádať v Tábore Dánovom medzi Careou a medzi Eštaolom.

²⁵Ut lix musikß li Kâcuaß li Dios qui-oc chirecßasinquil xchßôl laj Sansón nak cuan saß li naßajej li cuanqueb cuiß lix muhebâleb li ralal xcßajol laj Dan, li cuan saß xyiheb li cuib chi tenamit Zora ut Estaol.